Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Mgr. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. 3, XXX XX O., právne zastúpená: Mgr. Peter Baran, advokát so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 420,53 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -52 zo dňa 5. júna 2020 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 100 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou súdu doručenou 29.10.2019 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 420,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 19.09.2019. V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. o vydanie bezdôvodného bola v postavení spotrebiteľa úspešná. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia uviedol:

„15. Súd druhej inštancie potvrdil pritom správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre chýbajúce obligatórne údaje predpokladané a vrátane záveru o neprimeranej a preto odporujúcej dobrým mravom dohody o výške úrokovej sadzby 70,06%.... 27. V danom prípade došlo zo strany žalobkyne k plneniu žalovanému bez právneho dôvodu, pretože ako to ustálili súdy už v predchádzajúcich rozhodnutiach, v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami neboli uvedené všetky povinné náležitosti a konkrétne bolo konštatované, že ide o náležitosti podľa a citovaného zákona, aj keď súd považuje za diskutabilné posúdenie náležitosti podľa písm. c/, ktorá podľa gramatického a logického výkladu sa vzťahuje na účelový spotrebiteľský úver viažuci sa na kúpu konkrétneho tovaru. 28. Vzhľadom na fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle vyššie citovaného právneho posúdenia, ale aj v dôsledku vyhodnotenia dohody o úrokoch ako absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle , žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 257,03 Eur a keďže mu zaplatila až 677,56 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na jej úkor vo výške rozdielu týchto súm.“

4. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, pričom svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má aj funkciu relutárnu. Keďže si ako spotrebiteľ úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a preto navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť priznať jej sumu 420,53 EUR z dôvodu, že žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu práve o túto sumu.

5. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 06.12.2019 k žalobe uviedol, že popiera dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu. Ako na podstatnú skutočnosť poukázal aj na to, že okrem žaloby v tomto konaní bola v časovej bezprostrednosti (rovnaké obdobie) podaná aj žaloba o primerané finančné zadosťučinenie o zaplatenie 3.843,01 eur, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. , pričom postup žalobcu sa javí ďalej tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale len vždy na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. (súd v tejto súvislosti poznamenáva, že konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. sa týka úplne iných subjektov a úplne iného nároku). Žalovaný ďalej poukázal na to, že z podanej žaloby ani nevyplýva označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému porušeniu sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Ďalej poukázal na to, že ak by chcel zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie za každé porušenie spotrebiteľského práva, zakotvil by to priamo (za porušenie), a neviazal by ho na to, či sa spotrebiteľ úspešne (účelne) domáhal jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní, a nie primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na ich uplatnenie v súdnom konaní). Žalovaný taktiež namietal primeranosť uplatneného nároku, ako aj to, že tento inštitút neplní ani reparačnú ani sankčnú funkciu a pre porovnanie poukázal na mechanizmus odškodňovania bolestného s tým, že napr. v roku 2019 predstavovala výška jedného bodu za bolestné sumu 19,08 eur. Žalovaný teda navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že ako pre bežného občana bolo pre ňu nepríjemné, keď sa musela svojich práv domáhať cestou súdu, pričom v danej veci bola žaloba najprv zamietnutá, potom to krajský súd zrušil a až následne rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré je aj bolo zaplatené. Poukázala na to, že tým, že sa musela svojich práv domáhať cestou súdu, to bolo pre ňu nepríjemné, bola nervózna, hlavne pred pojednávaniami a zlé to na ňu psychicky vplývalo a dokonca aj na jej rodinných príslušníkov, ktorí taktiež cítili jej nervozitu.

7. Základným o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem

je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná a odradzujúca funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a v zmluvách uvádzal všetky zákonné náležitosti, a to v správnej výške. Súd považuje sumu vo výške 100 eur za primeranú, aj s ohľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, že v danom prípade sa žalovaný obohatil na jej účet v rozsahu 420,53 eur, preto má byť zadosťučinenie v rovnakej výške, čo ale súd nepovažoval za primerané a určená výška odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj príslušenstva pohľadávky, keďže v danom prípade môže dôjsť k omeškaniu s plnením žalovaného nároku až po právoplatnosti rozhodnutia súdu a márnom uplynutí súdom určenej lehoty, pričom o tomto nároku môže rozhodnúť jedine súd a omeškanie s plnením tohto nároku nemožno odvíjať od výzvy, ktorú pred podaním žaloby zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanému a v ktorej si určil lehotu na plnenie, napriek tomu, že súd o tomto nároku ešte nerozhodol.

9. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa (ďalej len „“) v spojení s , a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil podľa , a a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a žalobu zamietol event. rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pokiaľ ide o výšku priznaného nároku a tiež pokiaľ ide o základ nároku.

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal aj tú skutočnosť, že okrem podanej žaloby v tomto konaní bola v časovej bezprostrednosti podaná aj žaloba o primerané finančné zadosťučinenie o zaplatenie 3843,01 eur, a o ktorej konanie je vedené pod sp.zn. . Žalobcovi nebránila žiadna prekážka uplatňovať požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie už vo vyššie označenom konaní, teda aj s odkazom na rozhodnutie v jednej žalobe. Postup žalobcu sa javí tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale vždy len na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. Súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal.

12. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je , ale o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. až .

16. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i , vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

18. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

19. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

20. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

21. Vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. -132 zo dňa 15. marca 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2019 a vykonateľnosť dňa 24.4.2019 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 420,53 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.5.2017 do zaplatenia. Bol to žalovaný, ktorý naformuloval zmluvu o revolvingovom úvere bez náležitostí spôsobujúcich to, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Bol to bez akýchkoľvek pochybností žalovaný, ktorý nedodržaním zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere spôsobil bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, a teda žalovaný je tým subjektom, ktorý vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Okrem uvedeného sa v rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. -132 zo dňa 15.03.2019 poukázalo na viaceré nedostatky uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Jej súčasťou bola aj

neprimeraná úroková sadzba vo výške 70,06 %, ktorá je hrubo odporujúca dobrým mravom a preto je zmluva absolútne neplatná. Právoplatným ukončením konania vo veci -132 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

22. Žalobkyňa si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnila uloženie povinnosti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie z dôvodu určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov.

23. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil. Žalobca aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do právoplatného skončenia konania vo veci Okresného súdu Prešov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval vadnú zmluvu. Z poskytnutého úveru vo výške 300,- eur, reálne mu bola vyplatená suma 257,03 eur, žalovaný si v deň poskytnutia úveru strhol poplatok vo výške 42,97 eur ako odplatu za poskytnutie služby. Celkovo zaplatil žalobca žalovanému sumu 677,56 eur teda čiastku vyššiu, než na akú žalovanému vznikol nárok vzhľadom na v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.03.2019 č.k. konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu dohody úrokovej sadzby, ktorej výška je hrubo odporujúca dobrým mravom. 24. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu postupom vyplývajúcim z ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).