Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/49/2020

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX N., t. č. I. XXX, XXX XX I. a otec - Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., t. č. V. XXX, XXX XX V., o návrhu, starej matky: G. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , takto

rozhodol:

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletého dieťaťa: N. Z., nar. XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Súd dočasne zveruje maloletú N. Z., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke G. Z.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W. a to na čas do skončenia konania vo veci samej.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej N. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

V. Uznesenie je predbežne vykonateľné.

odôvodnenie:

1. Stará matka maloletej doručila súdu dňa 29.05.2020 návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa (ďalej len „“). Návrhom sa domáhala, aby súd zveril maloletú N. do jej osobnej starostlivosti.

2. Návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Senica rozsudkom č. k. - 35 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné. Následne rozsudkom Okresného súdu Skalica bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená povinnosť platiť výživné, avšak predmetný rozsudok nie je právoplatný, nakoľko sa matka voči nemu odvolala. Stará matka uviedla, že pomáha otcovi so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú. Otec žije s priateľkou Š. H., vznikajú medzi nimi častokrát hádky, čo priaznivo nevplýva na zdravý vývin maloletej. Stará matka poukázala na to, že otec so svojou priateľkou viackrát počas krátkeho obdobia zmenil miesto svojho pobytu, keď raz sa odsťahoval do domácnosti svojej partnerky, kde stará matka pomáhala otcovi so starostlivosťou o maloletú, následne si otec našiel nájomný byt v N., kde býval pár mesiacov. Následne sa otec presťahoval do domácnosti starej matky, kde vydržal dva týždne a tak spolu s priateľkou išli bývať do obce K., kde vydržal týždeň a vrátil sa späť k starej matke. Po troch týždňoch odviezol maloletú

do V. a odtiaľ si ju vyzdvihla matka. Dňa 26.05.2020 doviezli otca z brigády spolupracovníci pod vplyvom alkoholu a začal vystrájať, že si siahne na život. Chcel vyliezť na elektrický stĺp a potom sa podrezať. Otca následne hospitalizovali na psychiatrii v Pezinku. Matka priviezla maloletú k starej matke z dôvodu, že nemôže o ňu zabezpečovať starostlivosť, keďže je pracovne vyťažená. Otca dňa 28.05.2020 prepustili z nemocnice a ten nemá kde bývať a ani nemá možnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Otec nemá stále zamestnanie, pracuje brigádne a často požíva alkoholické nápoje, kedy sa nevie ovládať. Stará matka poukázala na to, že má záujem starať sa o maloletú, nakoľko tá potrebuje zázemie, ktoré jej rodičia nevedia poskytnúť.

3. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

4. Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletým deťom ustanovil na zastupovanie v konaní nariadení o neodkladného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.

5. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

6. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

11. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

12. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

13. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

14. Podľa 324 ods. 1 (ďalej len „“) , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).

18. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa , ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

20. Podľa , pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

21. Podľa , osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

22. Podľa , rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

23. Podľa , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

24. Podľa , , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

26. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

27. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného

opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade maloletých detí možno nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa, neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Ak má súd osvedčené skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

29. Súd mal z priloženého rodného listu maloletej preukázané, že jej matkou je L. Z., nar. XX.XX.XXXX (v rodnom liste uvedené priezvisko Z.Á.) a otcom Y. Z., nar. XX.XX.XXXX.

30. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. - 55 zo dňa 16.01.2020 mal súd preukázané, že mal. Sabina bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené výživné vo výške 40 eur mesačne. Predmetný rozsudok nie je právoplatný, nakoľko matka podala odvolanie.

31. Za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica o prešetrenie pomerov.

32. Dňa 04.06.2020 súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica doručil správu, v ktorej uviedol, že mal. N. bola rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. - 35 zo dňa 16.09.2015 zverená do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 100 eur mesačne a zároveň aj styk otca s maloletou. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. - 55 zo dňa 16.01.2020 bola mal. N. zverená do starostlivosti otca a matke bolo určené výživné vo výške 40 eur mesačne. Po pojednávaní na Okresnom súde Skalica začali prijímať podnety na starostlivosť o maloletú. Podnety na požívanie alkoholu a nedostatočnú starostlivosť boli podávané od partnerky otca Š. H. a jej príbuzných. Na základe týchto podnetov bol s rodinou nastavený plán sociálnej práce. Medzitým kontaktovala úrad práce matka, že otec jej neumožňuje styk s maloletou a nepodáva informácie o nej. V správe kolízny opatrovník poukázal na viaceré sťahovania otca s maloletou, ktoré popísala aj stará matka vo svojom návrhu, ktorých podstatou je, že na jednom mieste otec nedokázal vydržať dlhšiu dobu a po pár týždňoch, či dňoch sa opäť presťahoval, resp. presunul. Dňa 27.05.2020 matka kontaktovala starú matku, že jej dovezie maloletú, nakoľko potrebuje nastúpiť do práce a ešte v ten deň kontaktovala starú matku ako sa maloletá má, avšak od tejto doby sa už neozvala. Dňa 26.05.2020 si otec pod vplyvom alkoholu chcel niekoľkokrát siahnuť na život a následne bol aj hospitalizovaný v nemocnici, z ktorej ho dňa 28.05.2020 prepustili. Otec prejavil záujem starať sa o maloletú, avšak s ňou nemal kam ísť. Raz prespal otec v domácnosti starej matky, potom sa nasťahoval k partnerke do V.. Na základe uvedených skutočností je mal. N. od 27.05.2020 v starostlivosti starej matky. V správe úrad práce uviedol, že stará matka býva v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Mal. N. spí v izbe so starou matkou, ktorá je dostatočne zariadená. Domácnosť starej matky je síce skromná, avšak čistá a uprataná. Stará matka pracuje na roľníckom družstve v Uníne a to tak, že dva dni pracuje a deň má voľno. Jej príjem je cca 740 eur mesačne a celkové výdavky okolo 420 eur. Dňa 02.06.2020 bol uskutočnený aj pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že by chcela ísť za H. (druhá dcéra matky). Maloletá bola komunikatívna, pôsobila pokojne,

avšak pohovor bol bezvýznamný a neobjektívny, nakoľko maloletá pôsobila, že je ovplyvnená otcom. K matke maloletej kolízny opatrovník uviedol, že sa ju pokúšali viackrát kontaktovať, avšak neúspešne. Z uvedeného dôvodu nie je známy pobyt matky.

33. Súd zastáva názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, keď bola osvedčená naliehavá potreba úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na skutočnosť, že preskúmal návrh spolu so správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a má za to, že stará matka v návrhu dostatočným a podrobným spôsobom opísala skutkový stav, ktorý sa obsahovo zhoduje aj s priloženými listinnými dôkazmi a preto nepovažuje za potrebné, aby ďalej uvádzal zistený skutkový stav, keďže v bode 2. a 32. tohto uznesenia je uvedený jeho podrobný opis.

34. Súd má za to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že výchova mal. N. je v aktuálnej situácii, v ktorej sa nachádzajú jej rodičia ohrozená a s poukazom na vek maloletej je potrebné, aby jej bola starostlivosť poskytovaná inou dospelou osobou.

35. Súd mal preukázané, že tak matka ako aj otec sa momentálne nedokážu postarať o maloletú a poskytnúť jej takú starostlivosť, aby nebol narušený jej vývoj a ohrozené zdravie. Nakoľko matka odovzdala maloletú starej matke z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti do jej starostlivosti a otec maloletej nemá zabezpečené dlhodobejšie bývanie, tak na základe tejto skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý stará matka doručila súdu.

36. Matka sa o maloletú ani podľa vyjadrenia úradu práce nezaujíma, keď ju nie je možné telefonicky kontaktovať, resp. sama matka vôbec nevyvíja aktivitu k tomu, aby zistila ako sa má jej dcéra a kto jej poskytuje osobnú starostlivosť. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že situácia otca nie vhodná na to, aby vychovával a poskytoval osobnú starostlivosť maloletej, keďže bolo preukázané, že ten požíva alkoholické nápoje, kedy je jeho správanie nekontrolovateľné a nedokáže sa tak ovládať. Otec nemá k dispozícii stabilné bývanie, kde by vedel vytvoriť priaznivé prostredie na výchovu maloletého dieťaťa.

37. Z prešetrenia pomerov v domácnosti starej matky vyplýva, že jej domácnosť je vhodným prostredím na výchovu a starostlivosť o mal. N., nakoľko pri návšteve úradom práce neboli zistené žiadne nedostatky, či nevyhovujúce podmienky. Stará matka prejavila záujem, že sa bude osobne starať o mal. N., čomu nasvedčuje aj jej situácia, ktorá dovoľuje zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti.

38. Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, keďže aktuálna situácia matky a otca nedovoľovala zveriť im maloletú do ich osobnej starostlivosti. Maloletá vo svojom veku potrebuje mať pre svoj vývoj domáce zázemie a dostatočnú starostlivosť, ktorá jej bude podľa názoru súdu zo strany starej matky plne poskytnutá a maloletá tak nebude ohrozená, čo by jej v prítomnosti, resp. v starostlivosti matky alebo otca bezprostredne hrozilo.

39. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že je potrebný okamžitý zásah v podobe dočasného zverenia mal. N. do osobnej starostlivosti inej osoby, nakoľko matka ani otec nie sú schopní sa o maloletú postarať a poskytnúť jej potrebnú starostlivosť.

40. Súd zároveň rozhodol o povinnosti rodičov platiť výživné na mal. N. v nevyhnutnej miere na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (), čo v súčasnosti predstavuje sumu 28,79 eur mesačne. Súd toho času nemá preukázané majetkové pomery rodičov, preto určené výživné predstavuje zákonné minimum ( ), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

41. Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

42. Súd si ustálil, že stará matka nateraz dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy v zmysle jej návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.