Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1P-63-2015.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/63/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. X., K.. XX.X.XXXX, O. Z. V. B. XXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: G. X., K.. X.X.XXXX, O. Z. V. B. XXX, U. I. X., K.. XX.X.XXXX, O. T. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, s účinnosťou od 1.8.2015.
Súd určuje povinnosť otcovi platiť výživné na mal. W. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 1.8.2015.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.8.2015 do 30.9.2015 vo výške 180,- € povoľuje súd otcovi zaplatiť v splátkach po 15,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny týždeň v čase od piatka od 16.00 h do nedele do 16.00 h s tým, že matka je povinná dieťa pripraviť na styk s otcom, odovzdať dieťa otcovi riadne a včas v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť matke riadne a včas v mieste bydliska dieťaťa, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 23.7.2015 domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k mal. W. X., K.. XX.X.XXXX, a to tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- € mesačne, počnúc od podania návrhu. Styk otca s dieťaťom matka upraviť nežiadala. Matka vo svojom návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a otec jej na výživu dcéry nijako neprispieva.
Otec s návrhom matky súhlasil a to pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, avšak nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, nakoľko nie je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške až 100,- € mesačne.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že odporúča dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné vo výške 100,- € mesačne, a súčasne tiež pevne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, a to vzhľadom na narušenú komunikáciu v rodine.
Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, správami Obce Z. V. B. a Obce T., správami Sociálnej poisťovne, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:
Súd mal v konaní preukázané, že maloletá W. je dieťaťom pochádzajúcim z manželstva rodičov. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 16.7.2015, kedy sa matka pre vážne nezhody vo vzťahu odsťahovala k svojmu otcovi do rodinného domu v Obci Z. V. B.. Na chod domácnosti matka neprispieva, t. č. je na materskej dovolenke s mesačným príjmom 226,72 €, z toho 203,20 € rodičovský príspevok a 23,52 € prídavok na dieťa. Otec maloletého dieťaťa býva u svojich rodičov v T. v štvorizbovom byte, na domácnosť im prispieva sumou 80,- € mesačne. Je zamestnaný na dohodu ako Y. V. B. Y. R., zatiaľ však iba týždeň. Vzájomný vzťah rodičov je naštrbený, bolo im preto poskytnuté kompletné sociálne poradenstvo a odporučené psychologické poradenstvo.
Z výsluchu matky dieťaťa súd ďalej zistil, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od 16.7.2015, avšak zatiaľ sú manželia. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala pre neustále hádky a osočovanie zo strany otca, že nevie nič robiť. Okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkov iný príjem nemá, spláca jednu pôžičku mesačne po 20,- €. Maloletá dcéra je v jej starostlivosti, jej zdravotný stav je dobrý. Otec sa s dcérou stretáva, malej kúpil stravu, plienky i oblečenie, inak však výživné neplatí.
Z výsluchu otca dieťaťa súd zistil, že matka spolu s dcérou od neho odišla, lebo sa v poslednej dobe len hádali, keď prišiel domov, nebolo poupratované, vyprať dala raz za týždeň. Otec následne z podnájmu v I., kde bývali, tiež odišiel, a to k svojim rodičom. Okrem mal. W. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Robí na dohodu, Y. V. B. Z., pracuje tam asi týždeň, takže zárobok ešte nevedel uviesť. Predtým robil 2 týždne v A. Z., kde však dostal výpoveď, a za tie dva týždne tam zarobil 288,- €. Predtým pracoval v I. B. Q. so zárobkom okolo 500,- až 600,- € mesačne, pracovný pomer však ukončil, lebo sa žena od neho odsťahovala a on tam už nemal čo robiť. V súčasnosti prispieva rodičom na bývanie sumou 80,- € mesačne, platí poistku na auto 22,- € za 3 mesiace, a spláca dve pôžičky v banke po 85,- € mesačne, ďalšiu pôžičku v inej banke po 33,- € mesačne, a jednu pôžičku od nebankovej spoločnosti po 28,- € mesačne. S dcérou sa otec stretáva, mal ju u seba aj od štvrtka do pondelka, naposledy ju mal počas 2 dní. Keď priviezol dcéru naspäť, dal matke plienky i stravu, a nosil jej aj peniaze, skoro každý víkend jej dával peniaze na benzín, lebo povedala, že sa vráti. Naposledy dal matke sumu 20,- € presne pred mesiacom.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W., K.. XX.X.XXXX, bol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa spolu od júla 2015 nežijú, a keďže sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli, obrátila sa matka maloletej s návrhom na súd.
Matka mal. dieťaťa žiadala, aby bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, s čím otec dieťaťa súhlasil, a súhlas vyjadril tiež kolízny opatrovník maloletej. Keďže súd potom nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa, zveril mal. W. do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, matka tento upraviť nežiadala, avšak kolízny opatrovník, ktorý poskytol obom rodičom sociálne poradenstvo, navrhol upraviť styk otec s dieťaťom na základe pevne určených pravidiel, nakoľko vzťahy a komunikácia medzi rodičmi nie sú v súčasnosti ideálne. Otec proti tomuto nijako nenamietal a matka sa vyjadrila, že ponechá rozhodnutie na úvahe súdu, preto súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny týždeň v čase od piatka od 16.00 h do nedele do 16.00 h, sledujúc tým najmä skutočnosť, aby sa v budúcnosti predišlo potenciálnym nezhodám rodičov pri výkone styku otca s dcérou.
Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu, súd pri rozhodovaní o jej výške bral do úvahy najmä to, že matka mal. dieťaťa je toho času na materskej dovolenke a jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavok na jedno dieťa v sume spolu 226,72 €, na druhej strane otec dieťaťa je v súčasnosti riadne zamestnaný, hoci len na dohodu, a má stály príjem. Súd uvádza, že aj keď
otec vo svojom súčasnom zamestnaní pracuje len týždeň, v dôsledku čoho ešte nevedel uviesť presnú výšku svojho budúceho zárobku, jedná sa z pohľadu súdu o mladého a zdravého muža v produktívnom veku, v ktorého možnostiach bezpochyby je nájsť si také zamestnanie a príjem, ktorý mu umožní dôstojne zabezpečiť jednak seba, ale predovšetkým maloleté dieťa, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd preto, prihliadnuc na to, že celú osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, a vezmúc do úvahy predchádzajúce zárobky otca v jeho predošlých zamestnaniach, ktoré zárobky si je otec schopný zabezpečiť aj v súčasnosti (približne 500,- až 600,- € mesačne), rozhodol, že primeraná výška výživného otca na mal. W. predstavuje sumu 100,- € mesačne. Takto určené výživné súd potom zaviazal otca platiť počnúc od 1.8.2015, teda od podania návrhu na súde, s tým, že vzniknutý nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 1.8.2015 do 30.9.2015 v sume 180,- € (určené výživné za dva mesiace v sume 200,- € mínus 20,- €, ktoré otec matke v uplynulom mesiaci uhradil) súd uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 15,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.