Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-214-2020.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Subarea
6Ek/214/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Notársky úrad JUDr. Ivan Lošonský, PhD., so sídlom Záhorácka 11A, 901 01 Malacky, IČO: 42361192, proti povinnému: O. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. B. B. XXX/XX, XXX XX O. B. W., o vymoženie 144,66 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora (JUDr. Ing. Štefan Hrebík) domáhal od povinného vymoženia 144,69 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Malacky vydaného JUDr. Ivanom Lošonským, PhD., notárom, ako súdnym komisárom dňa 17.01.2020, č. k.: 13D/17/2019-75, Dnot 165/2019. Oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora doručil súdu dňa 01.04.2020 opravný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým opravil istinu zo sumy 144,69 Eur na sumu 144,66 Eur.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa 1. vety § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa 1. vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
9. Oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý návrh podal označil v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „C) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - povinní“ ako povinného: O. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. B. B. XXX/XX, XXX XX O. B. W..
10. Súd uvádza, že z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že O. Š., I.. XX.XX.XXXX, nevystupoval ako účastník konania (nevystupoval ako dedič), ale len ako zákonný zástupca maloletého dediča: O. Š., I.. XX.XX.XXXX. (V hlavičke exekučného titulu je ako jeden z dedičov uvedený O. Š., I.. XX.XX.XXXX a ako jeho zákonný zástupca je uvedený: O. Š., I.. XX.XX.XXXX). Posledná veta 3. bodu odôvodnenia exekučného titulu znie: „Maloletý vnuk poručiteľky, O. Š., L.. Š.Ö., je v konaní zastúpený zákonným zástupcom, svojím otcom, O. Š.E., L.. Š., ktorý sám nie je dedičom po poručiteľke.“).
11. Vo výroku III. exekučného titulu (správne má byť výrok IV.) je uvedené, že dedičia sú podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva povinní zaplatiť odmenu notára ako súdneho komisára (dedič O. Š. sumu vo výške 48,22 Eur).
12. Povinným v exekučnom konaní je povinný z exekučného titulu, t. j. ten subjekt práva, ktorému bola v základnom konaní uložená nejaká povinnosť, prípadne ktorého majetok má byť podľa exekučného titulu postihovaný. (Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kolektív: Exekučný poriadok, komentár. 3. vydanie. C. H. Beck SK, 2018, str. 114). V zmysle 1. vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Exekučný titul však povinnému (O. Š., I.. XX.XX.XXXX) neukladá žiadnu povinnosť, keďže v základnom konaní (konaní o dedičstve) nevystupoval ako účastník konania /nevystupoval ako dedič; pričom exekučný titul ukladá povinnosť iba dedičom/, vystupoval ako zákonný zástupca maloletého dediča. Z uvedeného teda vyplýva, že v návrhu na vykonanie exekúcie mal byť ako povinný označený: O. Š., I.. XX.XX.XXXX a ako jeho zákonný zástupca mal byť označený: O. Š., I.. XX.XX.XXXX. Súd uvádza, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú vadu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku len vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému exekučný titul neukladá žiadnu povinnosť, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút Exekučný poriadok nepozná (zmena osoby povinnej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). S účinnosťou od 01.07.2016 však OSP nahradil CSP, ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.
13. Súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.11.2018, sp. zn.: 6Ek/1427/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 6Ek/1427/2018 zo dňa 24.10.2018 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode 17. a 18 odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nie je potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k nosnému argumentu sťažnosti sťažovateľa, ktorým je oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie v časti účastníka konania (oprávneného), je potrebné uviesť, že vychádzajúc z dispozičnej zásady, ktorou je ovládané exekučné konanie, je rozhodujúce to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako povinný bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Účastníctvo v exekučnom konaní je potrebné vnímať striktne procesnoprávne vzhľadom k tomu, že otázka hmotnoprávnej legitimácie je riešená principiálne v základnom konaní. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako povinný, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie však prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. 6 Cdo 69/2012). ... V danej veci nie je sporné, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený právny zástupca sťažovateľa, pričom zo súdneho spisu má súd za preukázané, že osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z exekučného titulu v exekučnom konaní je sťažovateľ. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku pre jeho rozpor s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že sťažovateľ dňa 24.10.2018 podal na súd opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného formulára, v zmysle ktorej ako oprávneného uviedol už sťažovateľa, t.j. osobu, ktorá je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút Exekučný poriadok nepozná (zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). S účinnosťou od 01.07.2016 však OSP nahradil CSP, ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného sporu.“
14. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „C) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - povinní“ bola ako povinná uvedená osoba, ktorej exekučný titul neukladá žiadnu povinnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
15. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní uplatnil, v rozsahu v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199c Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa §61n ods. 1 písm. d) súd.
20. K zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený, pričom samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.