Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G., K., v konaní zast. JUDr. Igorom Kovačikom, advokátom, so sídlom Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, o náhradu škody 975,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 843,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 843,- eur odo dňa 16.11.2018 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na 72% náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 19.12.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 975,- eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.11.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že dvoma nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, Odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, mu bola spôsobená škoda a žalovaný, ako pasívne legitimovaný subjekt, mu oznámil, že ju neuspokojí. Prvým nezákonným rozhodnutím sp. zn. U. zo dňa 10.01.2017 boli trvalo vyvlastnené pozemky vo vlastníctve žalobcu v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS). Toto rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti rozhodnutím odvolacieho orgánu. Druhým nezákonným rozhodnutím sp. zn. U. zo dňa 2.8.2017 bolo vyvlastňovacie konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS, pričom orgán verejnej moci v tomto rozhodnutí nerozhodol o náhrade trov správneho konania a o náhrade trov konania sa ani nezmienil napriek tomu, že žalobca si ako účastník správneho konania pred zastavením konania uplatnil náhradu trov vyvlastňovacieho konania a všetky trovy vyvlastňovacieho konania riadne preukázal a vyčíslil. Druhé nezákonné rozhodnutie bolo v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku na základe jeho podnetu zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a to rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný dňa 16.11.2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.

3. Žalobca bol názoru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami orgánu verejnej moci, a to existencia škody ako

majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Uplatňoval si nárok na náhradu škody spočívajúcej v účelne vynaložených trovách konania, ktoré mu vznikli v konaniach, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie. Žalobcovi ako poškodenému, vznikla v konaniach, v ktorých došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí, ako aj v konaniach, v ktorých boli nezákonné rozhodnutia zrušené, škoda v celkovej výške 975,- eur, spočívajúca v nákladoch na trovy právneho zastúpenia advokátom v predmetných správnych konaniach, ako aj v nákladoch vynaložených na dokazovanie v predmetnom správnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že vo vyvlastňovacom konaní bol zo strany NDS predložený znalecký posudok, v ktorom bola stanovená hodnota pozemkov vo výške 4,25 eur/m2, pričom znalecký posudok zabezpečený žalobcom stanovil hodnotu vyvlastňovaných pozemkov vo výške 67,28 eur/m2, je teda zjavné, že zabezpečenie znaleckých posudkov bolo potrebné a účelné.

4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - rozhodnutie okresného úradu zo dňa 10.1.2017, odvolanie zo dňa 25.1.2017, rozhodnutie ministerstva zo dňa 25.4.2017, oznámenie o zastavení vyvlastňovacích konaní zo dňa 4.8.2017, podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 4.9.2017, rozhodnutie ministerstva zo dňa 27.11.2017, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.6.2018, odpoveď žalovaného zo dňa 5.11.2018, vyúčtovania znalečného zo dňa 17.6.2016 a 23.1.2017, faktúry právneho zástupcu a výpisy z účtu. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.9.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť.

6. Žalovaný uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci možno podľa zákona o zodpovednosti za škodu uplatniť za kumulatívneho splnenia týchto základných podmienok: A) existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, B) existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a C) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

7. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že namietané rozhodnutie okresného úradu o vyvlastnení bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu je podľa žalovaného zrejmé, že v prípade tohto rozhodnutia o vyvlastnení nie je splnený zákonný predpoklad práva na náhradu škody, pretože toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a nebolo len zrušené (ako je to v prípade ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku), ale vec bola vrátená aj na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutia vydané podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, kedy nadriadený správny orgán zruší rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu nižšieho stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, sú rozhodnutiami procesného charakteru, nie sú to konečné rozhodnutia v predmetných správnych konaniach, pretože správne konanie po zrušení rozhodnutia správneho orgánu nižšieho stupňa pokračuje ďalej. Na základe späťvzatia návrhu na vyvlastnenie podaného NDS okresný úrad potom vydal rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania, právoplatné dňa 2.8.2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania, pričom namietal, že okresný úrad sa v predmetnom rozhodnutí nezmienil o náhrade trov konania. Ministerstvo podnetu vyhovelo a v konaní mimo odvolania rozhodnutie okresného úradu o zastavení vyvlastňovacieho konania zrušilo podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie okresného úradu o zastavení vyvlastňovacieho konania zo dňa 2.8.2017 nespĺňa zákonný predpoklad práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, keďže nebol proti nemu podaný riadny opravný prostriedok, ale podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa.

8. K uplatnenej škode žalovaný uviedol, že podľa ustanovení § 33 a 34 ods. 1 a 2 Správneho poriadku každý účastník konania má právo navrhovať a predkladať dôkazy do konania, keď toto právo využije, tak za určitých podmienok je povinný náklady na zaobstaranie takýchto dôkazov znášať. V tejto súvislosti však za vzniknuté náklady uplatňované žalobcom vo forme výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku a jeho aktualizáciu v predmetnom správnom/vyvlastňovacom konaní vypracovanom Ing. Kevickým nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu. Podľa § 31 Správneho poriadku trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Kým v správnom súdnictve musí byť dotknutá osoba

povinne zastúpená advokátom, v správnom konaní takáto všeobecná zákonná povinnosť nejestvuje, je vecou dotknutej osoby, či sa v ňom advokátom zastupovať dá na základe zmluvy. Žalovaný namietal účelnosť vynaložených nákladov na vypracovanie podaní advokáta. Ak žalobca na vypracovanie podaní využil právne poradenstvo a nechal sa zastupovať advokátom, urobil tak na základe vlastného uváženia a slobodnej vôle. V tomto prípade nemožno vyvodzovať zodpovednosť štátu.

9. Žalovaný napokon poukázal na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Aj prípadná existencia nezákonného rozhodnutia v správnom konaní pre účastníka konania ešte neznamená právo na náhradu škody, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , Najvyššieho súdu ČR a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave . Žalovaný mal za to, že v danom prípade príčinná súvislosť medzi uvedenými rozhodnutiami správneho orgánu a škodou nie je preukázaná. Inštitút náhrady škody nemá byť prostriedok získania zväčšenia majetku žiadateľa o náhradu škody, ale má vyvážiť ujmu, ktorá žiadateľovi o náhradu škody skutočne vznikla. Len samotný vznik údajnej škody a nezákonného rozhodnutia nezakladá automaticky vznik príčinnej súvislosti, ale žalobca je povinný túto skutočnosť bez všetkých pochybností preukázať. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s iba časovou nadväznosťou a súvislosťou medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

10. Žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, ani nenavrhol.

11. V ďalších vyjadreniach strany neuviedli nové skutočnosti, nenavrhli ďalšie dôkazy, uviedli len podrobnejšiu právnu argumentáciu, pričom zotrvali na svojich návrhoch.

12. Vec bola rozhodnutá bez nariadenia pojednávania, v súlade s § podľa . Proti takému postupu mal žalobca námietky, neuviedol však žiadny konkrétny dôvod, pre ktorý považuje v danej veci pojednávanie za potrebné a vhodné, iba poukazoval na princípy uvedené v článku 2 a 6 .

13. Pri rozhodnutí súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý tvrdil žalobca (ods. 2). Tento skutkový stav vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, pri svojej argumentácii žalovaný vychádzal z tých istých skutočností (rozhodnutí a podaní) ako tvrdil žalobca.

14. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon), podľa

15. Podľa tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa a štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo

v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy.

17. Podľa § 16 ods. 4 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

18. Podľa § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 1 náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Podľa ods. 3 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

19. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby súd skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, čo znamená, že zo strany poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

20. Žalobca si uplatňoval náhradu škody pozostávajúcu z nákladov vynaložených na dokazovanie v správnom konaní - odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za vypracovanie znaleckého posudku Ing. Kevického a jeho aktualizáciu v celkovej sume 315,- eur (275,- eur plus 40,- eur) a z nákladov vynaložených na právne zastúpenie advokátom v sume 660,- eur, za desať úkonov právnej služby po 66,- eur.

21. Súd dospel k záveru, že v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíva v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v kumulácii s predchádzajúcim nezákonným rozhodnutím o vyvlastnení.

22. Žalovaný poukazoval na ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona a argumentoval v podstate tým, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by predtým bolo napadnuté riadnym odvolaním a súčasne tým, že u žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by nebolo potrebné trvať na dodržaní tohto postupu.

23. Uvedené ustanovenia vychádzajú z požiadavky zákonodarcu, aby sa na nápravu nesprávnych a nezákonných rozhodnutí využili riadne opravné prostriedky, ktoré sú na taký účel v prvom rade určené. Taktiež vychádzajú z predpokladu, že orgány štátu procesne konajú tak, ako im to ukladá zákon alebo nadriadený správny orgán. V danom prípade prvostupňový správny orgán takto nepostupoval.

24. V rozhodnutí zo dňa 27.11.2017 ministerstvo (žalovaný) na podnet žalobcu zrušilo v mimo odvolacom konaní rozhodnutie Okresného úradu Bratislava o zastavení konania. Z rozhodnutia vyplýva, že okresný úrad nemohol vyvlastňovacie konanie zákonne skončiť len oznámením o zastavení vyvlastňovacieho konania a vôbec nerozhodovať o návrhu žalobcu na náhradu trov konania. V odôvodnení ministerstvo uviedlo, že okresný úrad je pri novom prejednaní veci povinný rozhodnúť nielen o zastavení vyvlastňovacieho konania, ale aj o žiadosti žalobcu o náhradu trov konania. Na záver odôvodnenia ministerstvo uviedlo, že tak rozhodlo v záujme zabezpečenia zákonného rozhodnutia. Okresný úrad následne žiadne rozhodnutie o zastavení konania ani o náhrade trov konania napriek jasnému pokynu ministerstva nevydal.

25. Žalovaný toleroval takýto postup (nečinnosť) svojho podriadeného správneho orgánu, o ktorom sa dozvedel najneskôr doručením žaloby. Podľa § 50 Správneho poriadku, ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2. Z postoja žalovaného v tomto súdnom konaní je zrejmé, že hoci mohol, nápravu nezjednal.

26. Ak štátny orgán o nákladoch žalobcu v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku vôbec nerozhodol, a je zrejmé, že ani nerozhodne, zákonným a spravodlivým dôsledkom je, že náklady žalobcu zaplatí štát ako náhradu škody. V tom súd vidí aj prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona. Žalobca využil všetky mu dostupné právne prostriedky na nápravu. Nečinnosťou orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, nemôže štát získať oproti žalobcovi výhodu a dosiahnuť zamietnutie žaloby z formálnych dôvodov.

27. Zodpovednosť štátu zakladajú nielen rozhodnutia meritórne, ale aj rozhodnutia procesnej povahy (hoci zodpovednosť vzniká omnoho častejšie na základe nezákonnosti meritórneho rozhodnutia ako rozhodnutia procesnej povahy), čo potvrdzuje aj dôvodová správa, konštatujúc, „že nerozhoduje, či sa škoda spôsobila výrokom vo veci samej a či nezákonným rozhodnutím procesnej povahy“. Z uvedeného, že zodpovednosť vzniká aj z rozhodnutia procesnej povahy je zrejmé, že na vznik zodpovednosti štátu sa nevyžaduje meritórne právoplatné skončenie veci, ale len splnenie zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti štátu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

28. Následne súd preskúmaval aj existenciu príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej škody.

29. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

30. Súd dospel k záveru, že medzi vydanými rozhodnutiami a postupom okresného úradu a ministerstva a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Ak by sa nerozhodlo o vyvlastnení, žalobca by si nedal vyhotoviť znalecký posudok na preukázanie závažného rozdielu v ocenení svojich nehnuteľností. Konanie o vyvlastnení a vydané rozhodnutie o vyvlastnení v rámci tohto konania vyvolali potrebu obstarania znaleckého ocenenia a kvalifikovaného právneho zastúpenia a s tým súvisiace náklady. O náhrade týchto nákladov mali okresný úrad alebo ministerstvo rozhodnúť. Medzi rozhodnutím o vyvlastnení, následnou nečinnosťou a škodou tak existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku. Súd preto mal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vydanými rozhodnutiami, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

31. Podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.

32. Vynaložené náklady žalobca preukázal faktúrami a výpismi z bankového účtu, predloženými už pri podaní žaloby a žalovaný ich v konaní nespochybňoval. Súd mal za preukázané, že žalobcovi tieto výdavky skutočne vznikli. Náklady konania neboli vysporiadané v správnom konaní, žalobcovi nebola náhrada trov správneho konania priznaná.

33. Vynaložené náklady súd považoval za účelné, nie však v celom rozsahu. Čiastočne tak uznal námietku žalovaného, že náklady neboli účelné. Neúčelne vynaložené náklady nie je štát povinný nahradiť. Za neúčelné náklady považoval súd trovy právneho zastúpenia za úkon, ktorým právny zástupca žalobcu oznámil správnemu orgánu prevzatie zastúpenia a požiadal o odročenie ústneho

pojednávania. Takýto úkon advokáta má len administratívny charakter, nie je úkonom vo veci samej, za ktorý podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov patrí advokátovi odmena. To isté sa vzťahuje aj na žiadosť o odstránenie prieťahov v správnom konaní.

34. Žalobca si uplatnili úroky z omeškania odo dňa 16.11.2018, t.j. v súlade s § 16 ods. 4 zákona od oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, a to v zákonnej výške 5 % ročne až do zaplatenia.

35. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 843,- eur aj s úrokom z omeškania. Vo zvyšku o zaplatenie 132,- eur bola žaloba zamietnutá.

36. Žalobca mal vo veci 86% úspech, po odpočítaní 14% neúspechu mu preto bol podľa a priznaný nárok na 72% náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.