Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov 1./ S. B., nar. X.X.XXXX, bytom P.O.R. XXXX/XX, XXX XX U., X./ R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P.O.R. XXXX/XX, XXX XX U., X./ N. I., nar. X.X.XXXX, bytom M. H. XXXX/XX, XXX XX U., X./ I. I., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovaným 1./ I. D., nar. XX.X.XXXX a 2./ I. D., nar. X.X.XXXX, obaja bytom O. č. XXX, XXX XX O., obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, o odstránenie stavieb, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalovaný v 1./rade je povinný na vlastné náklady odstrániť stavbu plota nachádzajúceho sa na parcele registra C parc.č. XXXX záhrada o výmere 827 m2 v kat.úz. O. zapísanej na LV č. XXXX do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Proti žalovanému v 2./rade súd žalobu o odstránenie stavby plota zamieta.

III. Súd u r č u j e , že žalovaní v 1./ a 2./rade sú povinní na vlastné náklady odstrániť časť stavby rodinného domu súp. č. X zapísanej na LV č. XX pre kat.úz. O. a to časť stavby nachádzajúcej sa na parc.č. 1163 záhrada o výmere 827 m2 v kat.úz. O. zapísanej na LV č. XXXX do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V časti žaloby o odstránenie plynovej prípojky a plynového vedenia prechádzajúceho cez parc.č. 1163 záhrada o výmere 827 m2 v kat.úz. O. zapísanú na LV č. XXXX žalovanými v 1./ a 2./rade súd konanie zastavuje.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1./ Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil žalovaným v 1./ a 2./rade povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu plota nachádzajúceho sa na pozemku žalobcov parc.č. 1163 záhrada o výmere 827 m2 v kat.úz. O. zapísaného na LV č. XXXX ako aj odstrániť časť stavby so súp.č. X v kat.úz. O. zapísanej na LV č. XX, ktorá sa nachádza na ich pozemku parc.č. 1163 a rovnako tak na vlastné náklady odstrániť plynovú prípojku a plynové vedenie prechádzajúce cez parc.č. 1163 z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc.č. 1163 v kat.úz. O. zapísanej na LV č. XXXX a po vypracovaní vytyčovacieho náčrtu geodetom zistili, že na ich pozemku parc.č. 1163 je postavený plot, ktorého stavebníkmi sú žalovaní v 1./ a 2./rade a taktiež na ich pozemku je postavená aj stavba, ktorá má pridelené súpisné číslo 7, avšak uvedené súpisné číslo 7 bolo predtým pridelené stavbe nachádzajúcej sa na parc.č. 1160, ktorá už bola odstránená a súpisné číslo bolo iba umiestnené na inú stavbu, i keď tejto stavbe nikdy nebolo pridelené. Taktiež sa na parc.č. 1163 nachádza prípojka plynu a preto je potrebné

realizovať prekládku plynovej prípojky ako aj samotného vedenia plynu. Svoje nároky o odstránenie stavieb opreli o ustanovenie , nakoľko nesúhlasia s prikázaním stavieb do ich vlastníctva za náhradu a zriadenie vecného bremena neprichádza do úvahy.

2./ Na pojednávaní dňa 17.01.2020 žalobkyňa v 1./rade uviedla, že pozemok parc.č. 1163 si dali zamerať až po výstavbe plota žalovaným v 1./rade a toto zameranie robil ten istý geodet, ktorý žalovanému v 1./rade zameriaval pozemky pri začatí výstavby domu a ktorý už pri tomto prvom zameraní upozornil žalovaného v 1./rade, že hranica pozemku nie je tam, kde je postavený plot. Stavba súp.č. X taktiež stojí na ich pozemku okrem prístrešku dodatočne vybudovaného. Nevedela sa vyjadriť, kedy došlo k vybudovaniu tejto stavby. Nesúhlasila, aby žalovaným bola odpredaná časť pozemku pod stavbou súp.č. 7, nakoľko by tým došlo k znehodnoteniu zvyšku pozemku.

3./ Žalobcovia v 2./ - 4./ rade na pojednávaní dňa 18.10.2019 vypovedali, že žalovaní si vybudovali oplotenie a plynovú prípojku na ich pozemku a je tam aj časť stavby súp.č. 7, ktorá bola postavená bez povolenia. Uvedené súpisné číslo bolo na starom dome a z tohto ho potom prehodili na novú stavbu a podľa nich sa celá nová stavba nachádza na ich pozemku. Oplotenie je vybudované s betónovým základom.

4./ Po vykonanom dokazovaní a obhliadke žalobcovia v 1./ - 4./rade zobrali žalobu čiastočne späť a to v časti odstránenia plynovej prípojky a plynového vedenia (č.l. 194), pričom žalovaní v 1./ a 2./rade so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili.

5./ Žalovaní v 1./ a 2./rade vo svojom písomnom stanovisku (č.l. 40) s podanou žalobou nesúhlasili s tým, že oplotenú časť parc.č. 1163 dobromyseľne užívali rovnako ako ich právni predchodcovia a v tejto dobromyseľnej držbe neboli rušení a preto bola splnená zákonná podmienka požadovanej doby na vydržanie v zmysle a žiadali, aby súd otázku vydržania riešil ako prejudiciálnu. Rovnako tak žiadali, aby sa súd ako prejudiciálnou otázkou zaoberal neplatnosťou osvedčenia o vydržaní N88/2018 z 10.8.2018, ktoré je nadobúdacím titulom pre žalobcov v 1./ - 4./ rade v prípade spoluvlastníctva parcely č. 1163. Namietali, že oplotenie bolo prvý krát realizované ešte ich právnym predchodcom - pradedom N. X. okolo roku 1933, kedy tento na parc.č. 1160 postavil rodinný dom a tento aj s pozemkom previedol v r. 1957 zaopatrovacou zmluvou na svoje dcéry Z. D. a C. X.. Druhýkrát oplotenie postavili na tom istom mieste rodičia žalobcov asi pred 25 rokmi, z čoho je zrejmé, že uvedený užívací stav založený N. X. akceptovali. Novovybudované oplotenie len kopírovalo pôvodný plot a pred jeho realizáciou oboznámil žalovaný v 1./rade žalobkyňu v 1./rade a nikto zo žalobcov nevzniesol voči vybudovaniu plota námietky. Popreli, že by sa plynová prípojka nachádzala na parcele č. 1163. Podľa nich odstránenie stavby neprichádza do úvahy, keďže ich právny predchodca N. X. bol dobromyseľný a pôvodní vlastníci parc.č. 1163 s touto stavbou ako aj s oplotením súhlasili. Z ich strany bol záujem vec riešiť mimosúdne a preto navrhli žalobcom či už odkúpenie len oplotenej časti nehnuteľnosti prípadne i celých parc. č. 1163 a 1162.

6./ Žalovaný v 1./rade na pojednávaní dňa 18.10.2019 uviedol, že pokiaľ ide o stavbu súpisné číslo 7, tak táto bola vybudovaná asi pred 75 rokmi ešte jeho pradedom N. X. a jednalo sa o sýpku, ku ktorej potom pristavili jeho rodičia asi pred 36 rokmi a spolu sa tieto stavby užívajú ako dom. Rovnako aj oplotenie pradedo postavil pred 75 rokmi a druhé oplotenie na tom istom mieste stavali rodičia žalobcov. Nový plot, ktorý vybudoval kopíruje pôvodný plot, ktorého zvyšky tam ešte zostali. Plynová prípojka sa nenachádza na pozemku žalobcov a aj plynomer je na jeho pozemku a prípojka vedie k novostavbe jeho rodinného domu na parc.č. 1159/2. Pred vybudovaním oplotenia mu volali zo stavebného úradu, že žalobkyňa v 1./ rade chce, aby plot vybudoval na tom istom mieste, ako je staré oplotenie a aj keď ju pozval, aby prišla pozrieť nové oplotenie, tak na to nereagovala. Potvrdil, že miesto hranice medzi parc.č. 1163 a 1159/2 zistil až keď si to dali žalobcovia zamerať a je pravdou, že už keď geodet zameriaval jeho pozemky, tak uviedol, že je tam problém s hranicou a teda o tomto probléme vedeli už pri stavbe plota.

7./ Žalovaný v 2./rade na pojednávaní dňa 17.1.2020 potvrdil, že stavbu domu súp.č. X realizoval ešte ich pradedo a bola to tzv. sýpka, avšak nevie, v ktorom roku bola postavená. Neskôr a to asi pred 40 rokmi ju zrekonštruoval ich otec a dopredu pristavil dve miestnosti a schodisko. Pôvodná stavba sýpky zostala a k nej boli dopredu pristavené dve miestnosti a schodisko, pričom obe stavby sú prepojené strechou a až do konca minulého roku celá stavba slúžila na bývanie, ale teraz tam už nikto nie je. Časť tejto stavby, ktorej zbúrania sa žalobcovia domáhajú sa nedá odčleniť od ďalšej prístavby, pretože tvoria

prakticky jednu stavbu. V budúcnosti plánujú túto stavbu zrekonštruovať na bývanie alebo na rekreačné účely. Oplotenie, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú, vybudoval žalovaný v 1./rade a najskôr sa stavalo oplotenie a až potom dom. Keď žalovaný v 1./rade staval plot, tak on (žalovaný v 2./rade) vedel, že je sporná táto časť pozemku. Do parc.č. 1163 zasahuje len časť stavby súpisné číslo 7 a to časť, ktorá je bývalou sýpkou.

8./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vykonaním obhliadky ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami a zistil, že žalobcovia v 1./ - 4./rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz. O. zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra C parc.č. 1162 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 313 m2, parc.č. 1163 zárhada o výmere 827 m2 a parc.č. 1179 záhrada o výmere 417 m2 a to každý v podiele 1/4 -ina. Právnym titulom nadobudnutia ich spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam je dedičské rozhodnutie , rozhodnutie ROEP C92/2014 zo dňa 26.11.2014 a osvedčenie N88/2018 z 10.8.2018.

9./ Podľa výpisu z LV č. XX pre kat.úz. O. sú žalovaní v 1./ a 2./rade podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcely registra C parc.č. 1159/3 záhrada o výmere 64 m2 a parc.č. 1160 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2 spolu s rodinným domom súp.č. X na parc.č. 1160 a to každý v podiele 21/42 t.j. v polovici. Žalovaný v 1./rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra C parc.č. 1158/8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2 a parc.č. 1159/2 záhrada o výmere 700 m2, pričom na základe stavebného povolenia č. - Me-002 zo dňa 13.9.2017 vydaného Obcou Urmince (č.l. 165) mu bola povolená stavba rodinného domu na pozemkoch parc.č. 1159/2 a 1158/3 v kat.úz. O. (v prípade parc.č. 1158/3 ide zrejme o chybu v písaní, pretože táto je obecnou cestou a žalovaný v 1./rade je vlastníkom parc.č. 1158/8) spolu s oplotením s tým, že stavba bude od spoločnej hranice s pozemkom parc.č. 1163 osadená 2000 mm, pričom oplotenie od parc.č. 1159/3, 1159/2 malo tvoriť pletivo so stĺpikmi o výške 1,8 m a dĺžke 48,3 m a od prednej strany ulice o výške 1,2 m a dĺžke 30 m s bránkou pre peších a pre auto. V bode 7 stavebného povolenia sa uvádza povinnosť prizvať pri zhotovení oplotenia vlastníkov nehnuteľností parc.č. 1163, dĺžky 27 m kat.úz. O.. Pri obhliadke vykonanej súdom dňa 28.10.2019 bolo zistené, že novostavba rodinného domu žalovaného v 1./rade je realizovaná na parc.č. 1159/2 a plynová prípojka je taktiež vybudovaná na uvedenom pozemku, pričom hranica medzi pozemkami parc.č. 1163 a 1159/2 je vyznačená kovovými roxormi vytýčenými geodetom pri spracovaní vytyčovacieho náčrtu v roku 2018.

10./ Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat.úz. O. je žalovaný v 2./rade výlučným vlastníkom parc.č. 1159/1 záhrada o výmere 214 m2. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku dňa 6.12.2018 (č.l. 19) ako aj z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného na základe vytýčenia hranice pozemkov a z obhliadky na mieste samom vyplýva, že žalovaný v 1./rade vybudoval plot s betónovým základom na parc.č. 1163 a to asi 7 - 8 metrov od hranice pozemkov vyznačenej geodetom kovovými roxormi. Na pozemku parc.č. 1160 sa nachádza staršia budova označená súpisným číslom 7, pričom časť tejto budovy, ktorá podľa žalovaných bola vybudovaná ešte ich pradedom N. X. a jednalo sa o pôvodnú sýpku sa nachádza na parc.č. 1163 a vpredu je k tejto budove pristavená časť vybudovaná podľa žalovaných ešte ich rodičmi a táto sa nachádza na parc.č. 1160, pričom do budovy je prístup cez schodište z parcely č. 1160. Zo strany žalovaných bol predložený nákres stavby hospodárskej budovy pre N. X. na parc.č. 1163 (č.l. 55), z ktorého však nie je možné zistiť dátum jeho vyhotovenia, pričom podľa tvrdenia žalovaných bola tzv. sýpka vybudovaná asi pred 75 rokmi a rovnako tak nie je možné zistiť čas jej vybudovania ani zo zaopatrovacej zmluvy (č.l. 58) zo dňa 26.9.1957, pretože táto sa týkala nehnuteľností zapísaných vo vložke č. l45 ako parc.č. 1159, 1160 a 1161 v podielovom spoluvlastníctve N. X. v podiele 1/2 s tým, že ide o dom a záhradu s dvorom a tieto nehnuteľnosti N. X. daroval svojim dcéram Z. D. a C. X. každej po 1/4-ne.

11./ Obec O. vo svojom stanovisku (č.l. 164) uviedla, že na vybudovanie rodinného domu na parc.č. 1159/2 v kat.úz. O. bolo vydané stavebné povolenie dňa 13.9.2017 a v tomto bolo povolené aj oplotenie v bode 6 a v bode 7 bola stavebným úradom daná podmienka prizvať pri zhotovení oplotenia vlastníkov parc.č. 1163. Stavebný úrad nemá vedomosť o stavebnom povolení, ohlásení stavby alebo inom príslušnom rozhodnutí ohľadom stavby tzv. sýpky a podľa LV č. XX je na pozemku parc.č. 1160 zapísaná stavba rodinný dom súpisné číslo 7.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 O.z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 O. z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa § 135 c/ ods.1 O.z., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Podľa ods.2/ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa ods.3/ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnuté na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 854 O.z. (do 1.1.1992 § 498 O.z.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa - , ak cudziu vec dobromyseľne spracuje socialistická právnická osoba, je výrobok v socialistickom vlastníctve, inak sa vec, ak možno tak urobiť, uvedie do predošlého stavu.

Podľa § 127 citovaného zákona, ak niekto spracuje cudziu vec vedome, môže súd po uvážení všetkých okolností prípadu a so zreteľom na všeobecný záujem rozhodnúť inak; najmä môže uložiť, aby sa vrátilo každému, čo je jeho, i keď tým bude výrobok porušený, alebo pririeknuť ho tomu, koho podiel je menší.

Podľa § 155 citovaného zákona, vlastníkom stavby môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku.

Podľa § 156 citovaného zákona, ak nie je ustanovené nič iné, majú vlastník stavby a vlastník pozemku navzájom oprávnenie vykonávať vlastnícke práva v miere primeranej pomerom; ak sa nedohodnú, upraví oprávnenie súd.

Podľa § 158 citovaného zákona, socialistická právnická osoba môže si zriadiť a mať vlastnú stavbu na pozemku, ktorý jej bol odovzdaný do trvalého užívania (§ 103 ods. 2).

Podľa § 159 citovaného zákona, v ostatných prípadoch možno na cudzom pozemku zriadiť trvalú stavbu len na základe práva stavby.

Podľa § 160 citovaného zákona, právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku (právo stavby) vzniká zo zákona alebo úradným výrokom (§ 117) alebo zmluvou. Na zriadenie práva stavby zmluvou je potrebné privolenie okresného národného výboru.

Podľa § 165 citovaného zákona právo stavby sa zapíše v pozemkovej alebo železničnej knihe, a to aj vtedy, ak je právo stavby zriadené priamo zákonom alebo úradným výrokom (§ 114).

12./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov o odstránenie stavieb je iba čiastočne dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia troch stavieb (stavba plota, časť stavby rodinného domu súp.č. 7 a plynová prípojka spolu s plynovým vedením) tromi samostatnými výrokmi a preto je potrebné posúdiť každý ich nárok samostatne. Žalobcovia sa domáhali odstránenia neoprávnených stavieb, pričom tento ich nárok upravuje ustanovenie , ktoré rieši prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa

stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle / nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z / pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia / neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23.4.2014).

13./ Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t. j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Nie je teda rozhodujúce, či stavebník realizoval stavbu v dobrej, či zlej viere, a preto sa neposkytuje zvýšená ochrana stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere a to dokonca ani v tom prípade, keď vlastník pozemku o stavbe vedel a nezabránil tomu. Ustanovenie sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t. j. sú spojené so zemou pevným základom ( ). Od neoprávnenej stavby zriadenej podľa je potrebné odlišovať nepovolenú stavbu, čiže tzv. čiernu stavbu, ktorá bola postavená v rozpore s príslušnými administratívnymi predpismi a bez potrebných správnych rozhodnutí. Väčšinou ide o stavby bez stavebného povolenia alebo o stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi. V prípade, že stavba je neoprávnená nielen z hľadiska ust. , ale aj z hľadiska jej prevedenia v stavebnom konaní, dochádza ku kumulácii dvoch dôvodov, pre ktoré je možné rozhodnúť o odstránení stavby a jej odstránenie môže nariadiť nielen súd, ale aj stavebný úrad. Občiansko-právnym prostriedkom ochrany proti nepovolenej (čiernej) stavbe je žaloba na odstránenie stavby. Oprávnenosť stavby sa vždy posudzuje podľa právnej úpravy okamihu vzniku stavby alebo veci v právnom zmysle, zatiaľ čo vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe (účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe každého prípadu). V rámci tejto voľnej úvahy súd vždy musí prihliadnuť k tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, či nie, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo naopak, či bol v dobrej viere, že mu pozemok patrí. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšie využitie stavby. Je treba prihliadnuť aj k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, tiež k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula (rozsudok NS ČR sp. zn. ).

14./ Z hľadiska občianskeho práva môže zriadiť občan stavbu predovšetkým na základe práva vlastníckeho. Pokiaľ tento predpoklad nie je splnený, ide z občiansko-právneho hľadiska o tzv. neoprávnenú stavbu. Vtedy súd rozhoduje podľa . Od občiansko-právneho oprávnenia zriadiť stavbu je treba rozlišovať, či stavebník je oprávnený zriadiť stavbu i podľa predpisov správneho práva a stavebných predpisov. Z uvedeného je treba vyvodiť, že ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia, ide o tzv. čiernu stavbu, ktorá je sankcionovaná stavebnými predpismi, a pokiaľ chýba občiansko-právny titul ku stavbe na pozemku z hľadiska úpravy občianskeho práva, ide o stavbu neoprávnenú, ktorá je sankcionovaná . Z uvedeného teda vyplýva, že neoprávnená a nepovolená stavba sú na sebe nezávislé právne inštitúty, ktorých zásadné odlíšenie spočíva v tom, že u

neoprávnenej stavby absentuje súkromno-právne oprávnenie pre realizáciu stavby, zatiaľ čo nepovolená stavba je postihnutá absenciou verejno-právneho oprávnenia. Nie je však vylúčené, že u tej istej stavby budú absentovať obidve oprávnenia (tak verejno-právny, ako aj súkromno-právny) a bude teda zároveň neoprávnenou i nepovolenou (rozsudok NS ČR z 19.5.2003 sp. zn. ).

15./ Vychádzajúc z obsahu ustanovenia / ako aj z vyššie citovaných rozhodnutí mal súd za to, že žaloba žalobcov v časti o odstránenie stavby plota nachádzajúceho sa na parc.č. 1163, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve, je dôvodná proti žalovanému v 1./rade a preto tejto časti žaloby vyhovel. Je nesporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parc.č. 1163, čím je daná ich vecná legitimácia k podaniu žaloby podľa / proti žalovanému v 1./rade, ktorý je vlastníkom neoprávnenej stavby plota. Pre posúdenie stavby plota ako neoprávnenej, nie je významné, že žalovaný v 1./rade mal stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na parc.č. 1159/2 a v rámci tohto stavebného povolenia bolo riešené aj oplotenie medzi pozemkami parc.č. 1159/2 a parc.č. 1163 v spoluvlastníctve žalobcov. Skutočnosť, že vlastníkom neoprávnenej stavby je žalovaný v 1./rade vyplýva nielen z tohto stavebného povolenia, ale aj z jeho výpovede a z výpovede žalobkyne v 1./rade a žalovaného v 2./rade. Súd považoval za nesporné, že oplotenie vybudoval žalovaný v 1./rade a tento uvedenú skutočnosť ani nerozporoval, pričom v zmysle ide o stavbu, ktorá je nehnuteľnou vecou a na ktorú sa vzťahujú nároky žalobcov vyplývajúce z ustanovenia / . Aj samotnou obhliadkou bolo zistené, že oplotenie je spojené so zemou pevným betónovým základom a teda na žalobu žalobcov o jeho odstránenie je potrebné aplikovať ustanovenia / v takom poradí, ako to zákon ustanovuje. Odstránenie neoprávnenej stavby na náklady jej vlastníka je prvotným riešením podľa zákona a v tomto prípade boli splnené podmienky k tomu, aby súd rozhodol o odstránení stavby plota, keďže ide o stavbu zriadenú žalovaným v 1./rade na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného v 1./rade na vlastné náklady odstrániť predmetnú stavbu plota. Súd považuje za irelevantné tvrdenia žalovaných, že tú časť pozemku parc.č. 1163, ktorú si oplotil žalovaný v 1./rade nadobudli vydržaním s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , pretože uvedené rozhodnutie sa týka veci s iným skutkovým základom a teda aj s iným právnym záverom. Rovnako tak súd považoval za právne irelevantné tvrdenie žalovaných, že je potrebné sa zaoberať najskôr ako prejudiciálnou otázkou dobromyseľnosťou žalovaných a ich právnych predchodcov ohľadom užívania časti parc.č. 1163 a nadobudnutia vlastníckeho práva k nej vydržaním, pretože podľa názoru súdu otázku vlastníctva časti parc.č. 1163 nie je možné riešiť ako prejudiciálnu, keď súd pri rozhodovaní o nároku na odstránenie neoprávnenej stavby vychádza zo zápisov vlastníckeho práva evidovaných na príslušných listoch vlastníctva a tieto by bolo možné zmeniť iba rozhodnutím súdu v samostatnom konaní o určenie vlastníckeho práva k časti parc.č. 1163 v prospech žalovaných prípadne v konaní o takejto vzájomnej žalobe žalovaných, avšak zo strany žalovaných žiadne takéto súdne konanie vyvolané nebolo. Zo strany žalovaného v 1./rade neboli produkované žiadne dôvody, pre ktoré by súd nemal nariadiť odstránenie stavby plota, keď je nesporné, že uvedené oplotenie sa nenachádza na pozemku patriacom žalovanému v 1./rade a ani na hranici medzi pozemkami parc.č. 1159/2 a 1163, ale výrazným spôsobom zasahuje do pozemku parc.č. 1163 patriacom žalobcom a to až v rozsahu 7 - 8 metrov od hranice pozemkov a v dĺžke cca 30 cm (spoločná hranica pozemkov parc.č. 1159/2 a 1163 ma dĺžku 27 m a oplotenie siaha ešte ďalej až k rohu stavby súp.č. 7). K tomuto nezákonnému stavu došlo výlučne zavinením žalovaného v 1./rade, ktorý oplotenie vybudoval bez predchádzajúceho zamerania hranice pozemkov a až pri vytyčovaní stavby domu mu bolo geodetom oznámené, že je problém s hranicou pozemkov a táto skutočnosť bola potom potvrdená pri vytyčovaní hranice pozemkov v decembri 2018 na základe objednávky žalobcov. Odstránenie stavby plota je podľa názoru súdu jediným riešením, nakoľko plot výrazným spôsobom zasahuje do pozemku žalobcov a tento úplne znehodnocuje a bez odstránenia oplotenia nie je možné pozemok parc.č. 1163 využiť ako stavebný pozemok bez toho, aby bol značne obmedzený budúci majiteľ stavby. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného v 1./rade odstrániť stavbu plota na vlastné náklady a zároveň proti žalovanému v 2./rade žalobu o odstránenie stavby plota zamietol, nakoľko je nesporné, že žalovaný v 2./rade nie je vlastníkom stavby plota a teda nie je ani pasívne vecne legitimovaný v tejto časti žaloby.

16./ V prípade stavby označenej na LV č. XX pre kat.úz. O. ako rodinný dom súp.č. X na parc.č. 1160 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1./ a 2./rade a to každého v polovici a žaloby žalobcov o odstránenie časti tejto stavby a to časti nachádzajúcej sa na parc.č. 1163 mal súd za preukázané obhliadkou na mieste samom ako aj z vytyčovacieho náčrtu (č.l. 17), že časť tejto stavby skutočne zasahuje do pozemku žalobcov parc.č. 1163 a to časťou označovanou ako bývalá sýpka a podľa žalovaných vybudovanou ešte ich pradedom N. X.. Žalovaní v 1./ a 2./rade tvrdili, že tzv. sýpka bola

vybudovaná ich pradedom ešte pred 75 rokmi, avšak v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy a ani z nákresu tejto stavby (č.l. 55) nie je možné zistiť, kedy došlo k jej realizácii a rovnako uvedenú informáciu nie je možné zistiť ani zo zaopatrovacej zmluvy (č.l. 58) zo dňa 26.9.1957, ktorou pradedo žalovaných N. X. spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v kat.úz. O. previedol na svoje dcéry, pretože medzi týmito nehnuteľnosťami sa nespomína stavba tzv. sýpky na parc.č. 1163 a iba dom a záhrada s dvorom, pričom je nesporné, že právni predchodcovia žalovaných mali postavený rodinný dom súp.č. 7 na pozemku označenom v súčasnej dobe ako parc.č. 1160 a tento dom bol neskôr zbúraný, čo vyplýva aj z vytyčovacieho náčrtu (č.l. 18) a súp.č. X bolo iba jednoducho premiestnené na stavbu tzv. sýpky, ku ktorej ešte rodičia žalovaných pristavili ďalšie miestnosti. Rovnako tak zo strany žalovaných nebol predložený žiaden doklad o oprávnenosti vybudovania stavby tzv. sýpky a pokiaľ by mal súd žalobu o odstránenie časti stavby súp.č. X posudzovať podľa súčasnej právnej úpravy, t.j. ustanovenia / , tak prichádza do úvahy iba odstránenie časti tejto neoprávnenej stavby a nie je rozhodujúce, v akom rozsahu neoprávnená stavba zasahuje do cudzieho pozemku. Ak sú splnené všeobecné predpoklady pre uloženie povinnosti odstrániť stavbu (jej časť) na pozemku žalobcov, nie je podľa názoru súdu právne významné, že stavba stojí aj na ďalšom pozemku, ktorého vlastník sa odstránenia stavby nedomáha, aj keď dôsledkom odstránenia stavby len v miestach, kde stojí na pozemku žalobcov, má za následok nevyhnutnosť odstránenia zostávajúcej časti stavby, ktorá by žalobcom nijako nevadila (rozsudok NS ČR sp.zn. ). Z uvedeného vyplýva, že odstráneniu časti stavby stojacej na pozemku žalobcov nebráni ani skutočnosť, že časť tejto stavby sa nachádza na pozemku žalovaných a odstránenie časti stavby na pozemku žalobcov bude mať za následok aj nevyhnutnosť odstránenia zostávajúcej časti stavby, pretože celá stavba je spoločne prepojená strechou. Pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby je síce treba skúmať majetkový a ekonomický dopad resp. stratu, ktorú by to mohlo mať pre vlastníka stavby a osobitný prístup si vyžadujú stavby slúžiace ako obydlie prípadne je potrebné zohľadňovať verejný záujem na zachovaní stavby, avšak v tomto prípade súd nezistil a zo strany žalovaných neboli produkované žiadne dôvody, pre ktoré by žalobe žalobcov o odstránenie časti stavby súp.č. 7 nemalo byť vyhovené. I keď je uvedená stavba na LV č. XX zapísaná ako rodinný dom súp. č. 7, tak tento zápis nezodpovedá skutočnosti, keďže pôvodne sa jednalo o hospodársku budovu postavenú ešte pradedom žalovaných a malo ísť o sýpku so šopou a až následne rodičmi žalovaných boli k tejto stavbe pristavené ďalšie miestnosti, avšak bez stavebného povolenia (zo strany žalovaných nebol produkovaný žiaden dôkaz o povolení stavby) a teda v skutočnosti nejde o stavbu rodinného domu ale o stavbu hospodárskej budovy neskôr využívanej na bývanie. V súčasnej dobe však v tejto stavbe nikto nebýva a ani tam nikto nie je prihlásený k trvalému alebo prechodnému pobytu a vzhľadom na svoj vek by táto stavba zrejme ani nespĺňala základné štandardy slušného bývania. Odstránením tejto stavby nevznikne žalovaným žiadna ujma alebo len minimálna hospodárska ujma, keďže táto stavba pôvodne ani nebola určená na bývanie a bolo na ňu iba premiestnené súp.č. 7 zo starého domu právnych predchodcov žalovaných, ktorý bol zbúraný. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaných, že zo strany žalobcov ide o šikanózny výkon práva, pretože žalobcovia si uplatnili právny nárok vyplývajúci zo zákona pre prípad neoprávnenej stavby a nárok na odstránenie neoprávnenej stavby uvádza ustanovenie / ako prvý v poradí v prípade riešenia sporov z neoprávnených stavieb. Podľa názoru súdu by neodstránením časti tejto stavby vznikla väčšia ujma na strane žalobcov, keďže existencia časti stavby na ich pozemku by mala vplyv na spôsob využitia tohto pozemku, či už v prípade budovania ďalších stavieb alebo pre prípad predaja pozemku na stavebné účely. Časť stavby súp.č. X zasahuje do pozemku žalobcov parc.č. 1163 v takom rozsahu a na takom mieste, že to znižuje hodnotu tohto pozemku a v krátkom časovom horizonte by zrejme aj tak muselo dôjsť buď k oprave tejto stavby alebo k jej zbúraniu vzhľadom na jej vek a preto sa jej odstránenie javí ako najvhodnejší spôsob usporiadania právnych vzťahov medzi sporovými stranami a to už aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia nemali záujem o prikázanie časti stavby do ich vlastníctva. Rovnako tak podľa názoru súdu by zriadenie vecného bremena za náhradu podľa / ods. 3 spravodlivým spôsobom nevyriešilo právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože časť spornej stavby podstatným spôsobom znehodnocuje pozemok parc.č. 1163 a ide o takú stavbu, ktorá nie je určená na bývanie a ani jeden zo žalovaných nie je odkázaný využívať túto stavbu pre vyriešenie svojej bytovej situácie v budúcnosti, nakoľko obaja si vyriešili túto situáciu vybudovaním nových rodinných domov. Aj s prihliadnutím na možné budúce využitie stavby súp.č. 7 a investície, ktoré by si vyžadovala, je odstránenie jej časti zasahujúcej do parcely č. 1163 jediným možným riešením nezákonného stavu, ktorý vznikol vybudovaním tejto neoprávnenej stavby na pozemku žalobcov. Z uvedeného dôvodu súd žalobe o odstránenie časti stavby rodinného domu súp.č. 7 vyhovel a zaviazal žalovaných v 1./ a 2./rade, ktorí sú spoluvlastníkmi tejto stavby na odstránenie jej časti nachádzajúcej sa na parcele č. 1163 na vlastné náklady.

17./ Keďže súd nemal za jednoznačne preukázané kedy došlo k vybudovaniu stavby v súčasnosti označenej ako rodinný dom súp.č. 7 a odstránenie jej časti posudzoval podľa ustanovenia / , tak vzhľadom na tvrdenia žalovaných o veku tejto stavby považuje za potrebné vyjadriť sa aj k právnemu posúdeniu nároku žalobcov o odstránenie časti stavby pre prípad, že táto bola postavená ešte pred účinnosťou terajšieho - , teda pred 1.4.1964. Ak ide o spor vyvolaný stavbou na cudzom pozemku, ku ktorej došlo po 31.3.1964, teda po účinnosti súčasného , tak tento spor sa posudzuje podľa / , ale podľa ustanovenia (do 1.1.1992 sa jednalo o ) sa spravujú ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.4.1964; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.4.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Citované ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté stavbou na cudzom pozemku, takže súd rozhodujúc o týchto vzťahoch musí si predovšetkým ujasniť, podľa ktorého práva má vec posudzovať. V tomto zmysle je smerodajné, kedy došlo ku stavbe, to znamená, kedy bola stavba dokončená. V období od 1.1.1951 do 31.3.1964 včítane neboli vzťahy vyplývajúce zo stavby na cudzom pozemku osobitne upravené a preto sa posudzovali len s použitím analógie podľa ustanovení a nasl. Ak k dokončeniu stavby na cudzom pozemku došlo za účinnosti , treba vzťah medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom, tak čo do jeho vzniku ako aj čo do nárokov z postavenia stavby vzniknutých, posudzovať so zreteľom na ustanovenie (v súčasnosti ) podľa vtedy platných predpisov (R 65/1972). Od 1.1.1951 stavby trvalého charakteru už neboli súčasťou pozemku a ak bola novobudovaná stavba postavená na cudzom pozemku, neprirastala vlastníkovi pozemku, ale od začiatku bola v majetku toho, kto ju postavil a to bez ohľadu, či bola postavená na cudzom pozemku na základe práva stavby, či nie. Ak na cudzom pozemku bola zriadená trvalá stavba bez toho, že by na to stavebník mal zákonom vyžadované oprávnenie - uzavretie zmluvy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v písomnej forme a privolenie výkonného orgánu okresného národného výboru, ide z občianskoprávneho hľadiska o neoprávnenú stavbu, hoci by stavebník mal stavebné povolenie, či spĺňal ďalšie náležitosti podľa predpisov správneho práva. Aj na riešenie takto vzniknutého vzťahu medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom, ktorý nemal potrebné občianskoprávne oprávnenie stavať na cudzom pozemku, je potrebné v danom prípade použiť príslušné ustanovenia Pretože tento zákon neobsahuje priamu úpravu vzťahov vyplývajúcich z tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, postupuje sa po právnej stránke (ak niet inej dohody medzi účastníkmi) pri úprave vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku analogicky podľa ustanovenia a nasl. , ktoré riešia otázku nadobudnutia vlastníctva spracovaním cudzej veci a ktoré upravujú postup pri riešení vzniknutého vzťahu podľa daných hľadísk (porovnaj aj rozhodnutie č. 155/1953 publikované v Zbierke rozhodnutí čs. súdov). Spracovanie malo podľa ustanovenia za následok nadobudnutie vlastníctva k veci zo zákona (ex lege) len v prípadoch uvedených v ; v ostatných prípadoch bolo nutné uviesť vec do predošlého stavu alebo rozhodol o vlastníctve súd (rozsudok NS SR sp.zn. z 26.2.2008). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ právny predchodca žalovaných postavil časť stavby súp.č. 7, ktorej odstránenia sa žalobcovia domáhajú za účinnosti , tak vychádzajúc z právnej úpravy v tomto predpise jediným možným riešením bolo odstránenie neoprávnenej stavby tak, ako to vyplýva z ustanovenia a nasl. uvedeného citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných nebolo jednoznačne preukázané, kedy k vybudovaniu stavby došlo, tak súd prednostne nárok žalobcov na odstránenie časti stavby posudzoval podľa ustanovenia / , ale zároveň sa vysporiadaval aj s nárokom na odstránenie stavby pre prípad, že táto bola vybudovaná v období od 1.1.1951 do 31.3.1964.

18./ K požiadavke žalovaných, aby sa súd vysporiadal s prejudiciálnou otázkou nadobudnutia ich vlastníctva k časti parc.č. XXXX vydržaním sa už súd vyššie vyjadril a rovnako tak nebolo možné prejudiciálne sa zaoberať otázkou neplatnosti osvedčenia N88/2018, ktoré bolo jedným z nadobúdacích titulov žalobcov pri nadobudnutí spoluvlastníctva k parc.č. XXXX, nakoľko zo strany žalovaných nebola podaná vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva k tej časti parc.č. 1163, ktorú si oplotil žalovaný v 1./ rade a k tej časti ktorá je zastavaná časťou stavby súpisné číslo 7 a iba v prípade podania takejto žaloby by sa súd musel vysporiadať s otázkami nastolenými žalovanými. Zároveň súd vychádzajúc zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania zamietol doplnenie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých žalovanými (V.. U. R., Z. V. a I. D.), keďže ich výsluch nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie o žalobe žalobcov na odstránenie stavieb a títo svedkovia sa prevažne mali vyjadrovať k tvrdeniam žalovaných o dobromyseľnom užívaní časti parc.č. 1163, čo však nebolo predmetom sporu.

19./ V časti o odstránenie plynovej prípojky a plynového vedenia prechádzajúceho cez parc.č. 1163 zobrali v priebehu konania žalobcovia žalobu späť po zistení, že plynová prípojka sa nachádza na pozemku žalovaného v 1./rade a plynové vedenie prechádza cez jeho pozemok parc.č. 1159/2 a keďže žalovaní v 1./ a 2./rade so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili, tak súd podľa § l46 ods. 1 konanie v tejto časti zastavil.

20./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to žalobcovia v časti žaloby o odstránenie stavby plota proti žalovanému v 1./rade a o odstránení časti stavby súp.č. 7 proti obom žalovaným a na druhej strane žalovaný v 2./ rade bol úspešný v časti žaloby o odstránenie stavby plota a obaja žalovaní boli úspešní v časti žaloby o odstránenie plynovej prípojky a vedenia, nakoľko za ich úspech je potrebné považovať späťvzatie žaloby žalobcov v tejto časti v dôsledku vykonaného dokazovania a v tom prípade by podľa mal súd priznať v tejto časti náhradu trov konania žalovaným a preto obe strany boli iba čiastočne úspešné v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.