Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/295/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcov 1/ N. J., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom v B., 2/ I. Č.,

bývajúceho v L., 3/ K. B., bývajúcej v B., proti žalovaným 1/ Ing. J. S., bývajúcemu v R.,

2/ Ing. E. S., rod. B., bývajúcej v R., oboch zastúpených JUDr. J. M., advokátom v L.,

o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Ružomberok

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 11. apríla 2006 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. apríla 2006 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok 24.2.2004 domáhali

2 2

určenia vlastníctva k parcele č. X. o výmere X. ma parcele č. X. o výmere X. m

nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ružomberok a to žalobcovia 1/ a 2/ v podiele ¼

a žalobkyňa 3/ v podiele ½.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 10. mája 2004 č.k. -49 žalobu

zamietol. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením z 19. apríla 2005

sp. zn. zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 28.. júna 2005 č.k. -88

2 2

určil, že parcela č. X. o výmere X. ma parcela č. X. o výmere X. m

v katastrálnom území R. je vo vlastníctve žalobkyne 1/ N. J.

v podiele ¼, vo vlastníctve žalobcu 2/ I. Č. v podiele ¼ a vo vlastníctve žalobkyne 3/

K. B. v podiele ¼. Vyslovil, že žalobcom 1/ až 3/ priznáva náhradu trov konania vo výške

3 840 Sk, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaní 1/ a 2/. Prvostupňový súd vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu podľa v tom

čase aktuálnej právnej úpravy neboli spôsobilým predmetom vydržania a preto nemohlo byť

zriadené právo osobného užívania. Žalovaným nevzniklo právo na

uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku na základe administratívneho rozhodnutia

o pridelení pozemku. Žalovaní, teda ani ich právny predchodca, nemohli nadobudnúť

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Pokiaľ ide o spracovanie, ako titul

nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými v zmysle § 125

je nesporné, že na parcele č. X., ktorá bola v katastri nehnuteľností

vedená pod parcelným číslom X. si v roku 1962 až 1963 postavil právny predchodca

žalovaných J. B. s manželkou rekreačnú chatu na základe stavebného

povolenia bývalého Mestského národného výboru v R. č. výst. X.

z 4. augusta 1962. K dokončeniu stavby na cudzom pozemku došlo za účinnosti zákona

č. V tom čase právne vzťahy vyplývajúce zo stavby na cudzom pozemku

neboli osobitne upravené, tieto sa posudzovali len s použitím analógie podľa ustanovenia

a nasl. Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva

uvedeným spôsobom však podľa názoru súdu je, že cudziu vec spracuje v čase platnej

právnej úpravy socialistická právnická osoba a to dobromyseľne, t.j. že spracovateľ koná

dobromyseľne v tom, že mu spracovaná hmota patrí. V danom prípade nie sú splnené

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom spracovaním žalovanými,

resp. ich právnym predchodcom, navyše z listu z 30. augusta 1968 (č.l. 35 spisu) je zrejmé,

že jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti na ktorej bola postavená pánom J. B. rekreačná

chata a to A. B. nesúhlasil s postupom bývalého MsNV v R. vo veciach vydávania stavebných

povolení na výstavbu súkromných rekreačných chát v oblasti M..

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných rozsudkom z 11. apríla 2006

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcov v celom

rozsahu zamietol. Žalobcov 1/, 2/ zaviazal uhradiť žalovaným 1/, 2 trovy konania vo výške

24 022 Sk na účet JUDr. J. M.. Odvolací súd ustálil, že otázka postavenia

a dokončenia rekreačnej chaty na pozemku, ktorú postavil právny predchodca žalovaných

medzi účastníkmi sporná nebola. Samotní žalobcovia v návrhu konštatovali, že sa tak stalo

v roku 1963. Pokiaľ i potvrdenka podpísaná A. B. z formálnych hľadísk nespĺňa náležitosti

kúpnej zmluvy a teda nemohla byť podkladom na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

(zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1.1.1951 do

1.4.1964 podmienkou prevodu vlastníctva) je možné považovať ju za

podklad pre nadobudnutie presvedčenia právnych predchodcov žalovaných o tom, že

im pozemok za účelom postavenia rekreačnej chaty patrí. Z hľadiska hodnotenia

dobromyseľnosti právnych predchodcov žalovaných pri výstavbe rekreačnej chatky

považoval za irelevantné sťažnosť právneho predchodcu žalobcov A. B.

v súvislosti s vydávaním stavebných povolení pre výstavbu rekreačných chatiek na M. a to

jednak z hľadiska časového, keď táto bola posudzovaná v roku 1968 a jednak

z dôvodu, že bola adresovaná rade miestneho národného výboru a nie právnym predchodcom

žalovaných. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax sa stotožnil s tvrdeniami žalovaných o tom,

že nadobudnutie vlastníctva spracovaním za účinnosti svedčí i v prospech

fyzických osôb a to nielen k pozemku bezprostredne zastavanému stavbou, ale aj

k priľahlému pozemku a prístupovej ceste. Ak potom v konaní bolo preukázané, že právni

predchodcovia žalovaných dobromyseľne nadobudli pozemok pred výstavbou rekreačnej

chaty a túto do účinnosti postavili, krajský súd dospel k záveru,

že právni predchodcovia žalovaných vlastníctvo k spornému pozemku nadobudli spracovaním

v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 1/ dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia a v ktorom uplatnila dovolací

dôvod podľa ustanovenia (účinný do 31.8.2003, správne

ods. 2 písm. c/ ) (rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci). Namietala, že predmetná chata bola postavená za účinnosti stredného

, o čom v spise neexistuje žiadny dôkaz. Spochybnila dobromyseľnosť

právnych predchodcov žalovaných pri stavbe rekreačnej chaty ako aj platnosť splnenia

vtedajších právnych požiadaviek na stavbu na cudzom pozemku podľa vtedajšieho práva tým,

že stavebník, právny predchodca žalovaných J. B. vedel, že na stavbu potrebuje pozemok

odkúpiť od právoplatných majiteľov, pričom sa spoliehal, že kúpnu zmluvu

za neho vybaví A. B., ktorému mal podľa písomnej potvrdenky z 7.9.1962

odovzdať sumu 500 Sk, ako kúpnu cenu za pozemok. O tom, že A. B. kúpnu

zmluvu nevybavil, právny predchodca žalovaných J. B. musel vedieť, keďže

nikto za ním neprišiel ani za jeho manželkou ohľadne uzatvorenia takejto kúpnej zmluvy.

Právni predchodcovia žalovaných neboli dobromyseľní pri stavbe rekreačnej chaty na cudzom

pozemku. Ustanovenia zákona o spracovaní sa však nemôžu vzťahovať aj na pozemok, ktorý

2

nie je zastavaný, jedná sa o parcelu č. X. o výmere X. m. Poukázala na skutočnosť, že v roku

2000 žalovaní na základe notárskej zápisnice dosiahli zápis do katastra nehnuteľností

o získaní vlastníctva vydržaním k predmetným parcelám. Z uvedených dôvodov žiadala,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne 1/ navrhli dovolanie zamietnuť.

Poukázali pritom na správne dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania, v lehote určenej ustanovením § 240 ods. 1

, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v súlade s ustanovením

a dospel k záveru, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať

za správny ( ).

S prihliadnutím na ustanovenie treba konštatovať, že právna úprava

inštitútu dovolania vo všeobecnosti vychádza zo zásady viazanosti dovolacieho súdu

rozsahom dovolacieho návrhu. Dovolací súd je však pritom viazaný nielen rozsahom

dovolacieho návrhu, ale aj uplatneným dovolacím dôvodom. Súčasne je však v prípadoch ak

je dovolanie prípustné, povinný prihliadnuť aj k vadám uvedeným v ustanovení ,

ako aj k iným vadám konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a to i vtedy, keď neboli uplatnené v dovolaní. Ako vyplýva z obsahu spisu, žiadna z takých

prípadných vád rozhodnutie odvolacieho súdu nezaťažila. Opačná je však situácia v prípade

dovolateľov uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/

Podľa ustanovenia možno dovolanie podať z dôvodu, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym

právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie). O chybnú aplikáciu ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, len ho nesprávne vyložil,

prípadne zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne

posúdenie v otázke dobromyseľnosti právnych predchodcov žalovaných ohľadne spracovania

nehnuteľnosti – pozemku pod rekreačnou chatou ako aj priľahlého pozemku. Táto námietka

žalobkyne 1/ je opodstatnená.

V zmysle ustanovenia (rovnako ako Občianskeho

zákonníka v znení účinnom od 1.4.1964) ustanoveniami tohto zákona sa riadia aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1.4.1964, ak nie je v prechodných ustanoveniach Občianskeho

zákonníka uvedené inak; vznik týchto právnych vzťahov ako i nároky z nich vzniknuté pred

1.4.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na to, že predmetná

rekreačná chata (rekreačná chata súpisné č. X.) bola dokončená a do užívania daná

v roku 1963 – v tomto smere skutkové zistenia odvolacieho súdu spochybnené neboli, preto

z nich vychádzal aj dovolací súd, teda za účinnosti Preto bolo

potrebné vzťah vzniknutý stavbou na cudzom pozemku, posudzovať podľa vtedy platných

predpisov, t.j. a to nielen čo do jeho vzniku, ale aj čo do nárokov

vyplývajúcich z postavenia stavby na cudzom pozemku (porovnaj rozhodnutie č.

súdnych rozhodnutí a stanovísk, str. 252/508).

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (Všeobecného

z roku 1811, ktorý v tejto časti platil aj na území Slovenska), ktorá vychádzala zo zásady

„superficies solo cedit“, a podľa ktorej sa trvalá stavba považovala za súčasť pozemku, zákon

č. (ďalej len „“) stanovil v , vete

druhej, že stavby nie sú súčasťou pozemku. Od 1.1.1951 sa stavby i trvalého charakteru

(t.j. veci nehnuteľné, porovnaj § 26 SOZ) už neboli súčasťou pozemku. Ak bola

novobudovaná stavba postavená na cudzom pozemku, neprirastala vlastníkovi pozemku, ale

od začiatku bola v majetku toho, kto ju postavil a to bez ohľadu, či bola postavená na cudzom

pozemku na základe práva stavby, či nie. Preto i v tomto prípade, kedy na cudzom pozemku

bola za účinnosti stredného postavená trvalá (nehnuteľná) stavba

bez toho, že by bolo pre stavebníka zriadené právo stavby, nestal sa vlastníkom stavby bez

ďalšieho vlastník pozemku.

Pretože na cudzom pozemku bola zriadená trvalá stavba bez toho, že by na to

stavebník mal zákonom vyžadované oprávnenie (tzv. občiansko-právny titul) – uzavretie

zmluvy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v písomnej forme a privolanie výkonného

orgánu okresného národného výboru (§ 160 a nasl. SOZ), ide z občiansko-právneho hľadiska

o neoprávnenú stavbu, hoci by stavebník mal stavebné povolenie, či spĺňal ďalšie náležitosti

podľa predpisov správneho práva. Aj na riešenie takto vzniknutého vzťahu medzi vlastníkom

pozemku a stavebníkom, ktorý nemal potrebné občiansko-právne oprávnenie stavať na

cudzom pozemku, je potrebné v danom prípade použiť príslušné ustanovenia zákona

č. Pretože tento zákon neobsahuje priamu úpravu vzťahov vyplývajúcich

z tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, postupuje sa po právnej stránke (ak niet inej

dohody medzi účastníkmi) pri úprave vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku

analogicky podľa ustanovenia § 125 a nasl. SOZ, ktoré riešia otázku nadobudnutia vlastníctva

spracovaním cudzej veci (specificatio) a ktoré upravujú postup pri riešení vzniknutého vzťahu

podľa daných hľadísk (porovnaj rozhodnutie č. súdnych rozhodnutí a stanovísk,

str. 252/508 a rozhodnutie č. 155/1953, ktoré treba považovať za výnimočné už len tým,

že do socializmom novoupravených vzťahov prinieslo kontinuitu s klasickými právnymi

inštitútmi, ktoré u nás platili pred rokom 1950).

Z toho vyplýva, že v danom prípade, kedy ku stavbe na cudzom pozemku nebolo

zriadené (platné) právo stavby, ktoré bolo podmienkou oddeleného vlastníctva stavby

a pozemku v zmysle ustanovení § 155 SOZ, spravuje sa úprava vzniknutého právneho vzťahu

medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku analogicky podľa a nasl.

Zb. tak, ako sa i v prejednávanej veci zaoberali nižšie súdy vo svojich rozhodnutiach.

Pokiaľ potom ide o odvolacím súdom riešenú otázku dobromyseľnosti spracovania

pozemku stavebníkom, ktorý vedel, že stavia na cudzom pozemku a vplyv tejto činnosti na

vznik vlastníckeho práva k zastavanému pozemku, treba uviesť, že krajský súd k nej nezaujal

správny právny názor. Pre nadobudnutie vlastníctva právnym titulom spracovania nebola

totiž splnená podmienka dobromyseľnosti staviteľa (ktorá v každom prípade nemusí byť

vyžadovanou a nevyhnutnou podmienkou – v predmetnej veci však o takýto prípad nejde).

Právni predchodcovia žalovaných J. B. a Z. B., ktorí v roku 1963 postavili rekreačnú chatu na

parcele č. X. k.ú. R., vedeli že stavajú na cudzom pozemku, že im nebol daný súhlas

spoluvlastníka M. Č. a údajný súhlas druhého spoluvlastníka A. B. (ako vyplýva z potvrdenky

z 7.9.1962) bol spochybnený samotným A. B. podaním jeho sťažnosti proti postupu pri

vydávaní stavebných povolení, o čom svedčí list Rady Miestneho národného výboru v R.

z 30.8.1968 (č.l. 35 predmetného spisu). V predmetnom liste je uvedené ďalšie rozporné

tvrdenie, že táto výstavba bola povolená so súhlasom M. Č. spoluvlastníčky predmetnej

parcely, pričom spoluvlastníci týchto parciel, vrátane J. B., boli ochotní odkúpiť sporné

parcely. Dobromyseľnosť právnych predchodcov vyvrátila aj skutočnosť, že stavebné

povolenie pre J. a Z. B. bolo vydané 4.8.1962 (č.l. 36 spisu) a potvrdenka

o odpredaní stavebného pozemku A. B. je datovaná dňom 7.9.1962

(č.l. 17 spisu), ako aj tvrdením svedka B., že na základe potvrdenia o odkúpení pozemku

dostal povolenie na výstavbu chaty (stavebné povolenie bolo vydané skôr ako

došlo k odpredaniu spornej nehnuteľnosti). Závažným vylúčením dobromyseľnosti pri

spracovaní sporných nehnuteľností J. a Z. B. bolo osvedčenie vlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam žalovanými 1.2.2000. Nevedno prečo právni nástupcovia

J. a Z. B. osvedčovali vlastníctvo k sporným parcelám, ak tieto mali spracovať ich právni

predchodcovia k 1.4.1964. Táto skutočnosť preto svedčí v neprospech žalovaných.

Spracovanie malo podľa ustanovenia § 125 SOZ za následok nadobudnutie vlastníctva

k veci zo zákona (ex lege) len v prípadoch uvedených v § 126 ods. 1 SOZ; v ostatných

prípadoch bolo nutné uviesť vec do predošlého stavu (§ 125 SOZ) alebo rozhodol

o vlastníctve súd (§ 126 ods. 2 a § 127 SOZ). Z hľadiska spôsobu nadobudnutia vlastníctva

k pozemku vlastníkom stavby na ňom postavenej, bol rozhodujúci súhlas vlastníka pozemku

so stavbou pre stavebníka. Na základe tohto úsudku pozemok (zastavaná plocha a

nevyhnutný manipulačný priestor k užívaniu stavby potrebný) „prirástol“ k stavbe v zmysle

klasickej civilistickej zásady superficies solo cedit, ktorú v súkromnom práve eliminoval

práve socialistický právny poriadok po roku 1950; pred týmto rokom a po ňom judikatúra

vytvorila pravidlo, že kto teda staval na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka, nadobúda

vlastníctvo nielen budovy (stavby), ale aj vlastníctvo pozemku v rozsahu jeho zastavania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nepochybné, že dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za správny (§ 243b ods. 1 O.s.p). Najvyšší

súd Slovenskej republiky preto toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie ( ); na prejednanie veci nebolo nariadené pojednávanie (

ods. 1 O.s.p).

Odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 O.s.p),

pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách doterajšieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: