Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcov: 1. T. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, P., 2. F. F., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, P., proti žalovaným: 1. CON AMICO COMMERCIO s.r.o., IČO: 46 540 610, Ulica Gyulu Szabóa 6293/64A, Dunajská Streda, 2. VYDRAŽÍME.to, s.r.o., IČO: 45 717 915, Mozartova 27, Bratislava, obaja zast.: HARGAŠ LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, o určenie právnych skutočností a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žaloba o určenie, že zmluva o pôžičke z XX.XX.XXXX, č. XXXXXX, uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade je neplatná, sa zamieta. II. Určuje sa, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX, č. XXXXXX, uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade, je bezúročný a bez poplatkov. III. Žaloba o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi v 1. rade bezdôvodné obohatenie 2.500 € sa zamieta. IV. Žaloba o určenie, že právny úkon žalovaného v 1. rade - oznámenie o začatí výkonu záložného práva z XX.XX.XXXX zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/Z, je neplatný, sa zamieta. V. Žaloba o určenie, že právny úkon žalovaného v 2. rade - oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo XX.XX.XXXX, je neplatný, sa zamieta. VI. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu z 02.04.2019, č. k. -30, sa ponecháva v platnosti.

VII. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu 19.03.2019, doplnenou po výzve súdu na odstránenie vád 03.03.2020, sa žalobcovia voči žalovaným domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke č. XXXXXX z XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade a ďalších právnych úkonov žalovaných týkajúcich sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/Z, podpísanej medzi žalobkyňou v 2. rade ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Touto zmluvou bol založený pozemok - parcela reg. „C.“. č. XXXX/X, ovocné sady o výmere X.XXX m2, nachádzajúci sa v k. ú. P. (ďalej len „pozemok“). Ďalej žalobcovia žiadali určiť, že úver zo zmluvy o pôžičke je bezúročný a bez poplatkov a domáhali sa tiež, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať žalobcovi v 1. rade bezdôvodné obohatenie. Tvrdili, že žalovaný v 1. rade im namiesto dohodnutej výšky pôžičky 7.700 € v skutočnosti poskytol len 5.600 € a zvyšných 2.100 € si ponechal ako úrok a poplatok za spracovanie úveru. Zmluva o pôžičke nevyhovuje , pretože neobsahuje povinné náležitosti (rozpis splátok, konečnú splatnosť a dobu trvania úveru), v dôsledku čoho je spotrebiteľský

úver bezúročný a bez poplatkov. Pôžička nebola „zosplatnená“, výkon záložného práva nebol žalobcom oznámený a závery znaleckého posudku, na základe ktorých žalovaný vykonávajú dražbu podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“), nezodpovedajú skutočnej hodnote pozemku.

2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Pôžička bola poskytnutá v celej výške, žalobcovia nezaplatili žalovanému v 1. rade toľko, koľko tvrdia, výkon záložného práva bol riadne oznámený, hodnota pohľadávky spolu s príslušenstvom bola ku dňu 27.07.2018 vo výške 13.332,42 € a žalobkyňa v 2. rade voči znaleckému posudku ohodnocujúcemu jej nehnuteľnosť na účely dražby nevzniesla žiadne námietky a nežiadala vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.

3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s (ďalej len „“) pojednávanie, na ktorom v prítomnosti strán vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie:

- výsluchom žalobcu v 1. rade (zápisnica z pojednávania, č. l. 159) a konateľa žalovaného v 1. rade (zápisnica z pojednávania, č. l. 159 rub);

- listinnými dôkazmi: oznámenie (č. l. 7 až 11), odpoveď (č. l. 12 až 15), oznámenie o začatí výkonu záložného práva (č. l. 16 a 17), zmluva (č. l. 20 až 21) zmluva o záložnom práve (č. l. 23 až 25), výpis z LV (č. l.26), dodatok č. 3 (č. l. 27), doručenka (č. l. 54 a 56), mapová snímka (č. l. 57 a 58), mapový nákres (č. l. 59 a 60), príjmové pokladničné doklady s prílohami (č. l. 61 až 66), výdavkový pokladničný doklad (č. l. 67), žiadosť (č. l. 101, čestné vyhlásenie (č. l. 102), dodatok č. 1 (č. l. 103), dodatok č. 2 (č. l. 104), výpis z registra veriteľov (č. l. 145), výpis z OR (č. l. 146), notársky osvedčená zmluva (č. l. 147 až 150), potvrdenie o zrealizovaní transakcie (č. l. 163), návrh zmluvy (č. l. 164 a 165), a na základe nich, skutočností známych súdu podľa a žalobcami uvádzaných tvrdení zistil tento skutkový stav.

5. Žalobkyňa v 2. rade je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučný vlastník pozemku (výpis z listu vlastníctva č. XXX, č. l. 26; mapová snímka, č. l. 57 a 58; mapový nákres, č. l. 59 a 60).

6. Listom zo 07.08.2014 požiadal žalobca v 1. rade žalovaného v 1. rade o pôžičku 7.700 € (nepopreté tvrdenie žalovaného v 1. rade, žiadosť, č. l. 101; čestné vyhlásenie, č. l. 102). Žalovaný v 1. rade vyhotovil návrh zmluvy o pôžičke č. XXXXXX, ktorý obsahoval aj tieto ustanovenia:

„Čl. I.

Veriteľ prenecháva dlžníkovi peniaze v sume 7.700 €… a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu do 05.02.2015. Veriteľ pri podpise tejto zmluvy odovzdá dlžníkovi z istiny čiastku vo výške 2.100 €… Veriteľ je povinný zaplatiť zostatok z istiny, t. j. sumu vo výške 5.600 €… do 2 dní na účet [dlžníka]. Dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi pri vrátení istiny úrok z istiny na dobu od uzavretia tejto zmluvy do dňa vrátenia istiny vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň. … [RPMN] pôžičky je … 11,25 % p. a. [Priemerná RPMN] … 13,20 % p. a. Celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť…činí 8.120,42 €.

Čl. II.

Predĺženie konečnej splatnosti je možné len písomnou dohodou zmluvných strán pred jej uplynutím a len vtedy, ak dlžník súčasne zaplatil veriteľovi zročné príslušenstvom pohľadávky veriteľa. … Čl. VIII. Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených , … vykonáva Inšpektorát SOI…

Čl. XIII.

Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že prevzal od veriteľa z istiny čiastku… 2.100 €…“

Žalobca v 1. rade ho prevzal 07.08.2014 (nepopreté tvrdenia žalovaného v 1. rade, návrh zmluvy čl. 164 a 165).

7. Následne dňa 08.08.2014 žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalobca v 1. rade ako dlžník podpísali zmluvu o pôžičke č. XXXXXX (zmluva, č. l. 20 a 21), ktorej obsah s výnimkou čl. XIII nebol sporný.

8. Žalobca v 1. rade síce poprel, že by mu žalovaný v 1. rade odovzdal hotovosť 2.100 € pri podpise zmluvy a poprel aj svoj podpis na výdavkovom pokladničnom doklade (č. l. 67), z ktorého by inak takáto skutočnosť vyplývala, no skutkový záver o tom, že sa tak naozaj stalo, súd učinil na základe výsledkov ďalšieho dokazovania. Žalobca v 1. rade predovšetkým nespochybnil svoj podpis na zmluve, ktorého pravosť bola aj notársky osvedčená (notárska doložka, č. l. 150) a ktorá v čl. XIII vyslovene stanovovala, že žalobca v 1. rade potvrdzuje prevzatie danej hotovosti svojím „podpisom“. Nepresvedčivo vyznievala aj výpoveď žalobcu v 1. rade o tom, že túto sumu nedostal, pretože konateľ žalovaného v 1. rade, X. H. povedal, že sa „použije na vybavenie úveru alebo čosi také“. Sled udalostí v čase podpísania zmluvy, ako ich žalobca v 1. rade opísal, bol totiž ďalšími dôkazmi vyvrátený. Žalobca v 1. rade si vôbec nepamätal, že zmluvu podpisoval u notára. Ako však už bolo uvedené, jeho podpis bol notársky osvedčený a notárska doložka sa považuje za verejnú listinu, v dôsledku čoho sa správnosť jej obsahu v súdnom konaní predpokladá. Hoci ide o vyvrátiteľnú domnienku, v zmysle súdnej praxe ju nemožné vyvrátiť len jednoduchým tvrdením, že skutočnosť je iná. Preto súd nemal pochybnosť o tom, že sa žalobca v 1. rade zmluvu o pôžičke naozaj podpísal. V tejto súvislosti žalobca v 1. rade v rámci výsluchu tiež uviedol, že suma 5.600 € mu bola odovzdaná taktiež v hotovosti, hoci v žalobe pôvodne tvrdil, že bola poskytnutá bezhotovostne, čo napokon podporuje aj dôkaz v podobe potvrdenie banky o zrealizovaní transakcie (č. l. 163), ktorý žalobcovia nespochybnili. Naproti výsluchu žalobcu v 1. rade sa súdu javil opis sledu udalostí z daného času tak, ako ho predniesol konateľ žalovaného v 1. rade, ako pravdepodobnejší, pretože bol ucelenejší a podrobnejší a nebol v rozpore s ďalšími dôkazmi. Súd tak dospel k záveru, že žalobcom sa nepodarilo vyvrátiť, že hotovosť 2.100 € bola žalobcovi v 1. rade odovzdaná hneď pri podpise zmluvy.

9. Predmetom činnosti žalovaného v 1. rade ako obchodnej spoločnosti bolo v čase od 04.03.2014 do 06.12.2018 o. i. poskytovanie spotrebiteľských a iných úverov (výpis z obchodného registra, č. l. 146). V období od 29.01.2014 do 31.08.2015 bol taktiež zapísaný v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov ako tzv. iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery (pôsobil do výpis z registra veriteľov, č. l. 145). Nebolo preukázané, že by žalobca v 1. rade v tom čase vykonával podnikateľskú alebo inú obchodnú činnosť alebo že by si pôžičku bral na tento účel. Žalobcovia tvrdili, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľská, teda že ju žalobca v 1. rade uzatváral ako spotrebiteľ. Tomu nasvedčuje aj obsah zmluvy, ktorej návrh pripravil žalovaný v 1. rade, a ktorá v čl. I používa pojmy typické pre zákon o spotrebiteľských úveroch (RPMN, priemerná RPMN, celková čiastka, ktorú musí dlžník splatiť) a v čl. VIII dokonca odkazuje na o spotrebiteľských úveroch.

10. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a žalobkyňa v 2. rade ako záložca podpísali v ten istý deň zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Z, ktorou zriadili záložné právo k dotknutému pozemku na účely zabezpečenia pohľadávok žalovaného v 1. rade vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXX a v čl. V ods. 1 sa dohodli, že žalovaný v 1. rade bude mať právo vykonať záložné právo predajom zálohu „z voľnej ruky, alebo na verejnej dražbe, alebo prostredníctvom realitnej kancelárie, alebo inou vhodnou formou“… (zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti; č. l. 23).

11. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke č. XXXXXX sa žalovaný v 1. rade a žalobca v 1. rade dohodli na predĺžení termínu splatnosti pôžičky do 05.08.2015 (dodatok č. 1, č. l. 103). Dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke č. XXXXXX sa žalovaný v 1. rade a žalobca v 1. rade dohodli na predĺžení termínu splatnosti pôžičky do 02.02.2016 (dodatok č. 1, č. l. 104). Dodatkom č. 3 k zmluve o pôžičke č. XXXXXX sa žalovaný v 1. rade a žalobca v 1. rade dohodli na predĺžení termínu splatnosti pôžičky do 01.08.2016 (dodatok č. 3, č. l. 27).

12. V dňoch 05.02.2015, 04.08.2015 a 02.02.2016 zaplatil žalobca v 1. rade žalovanému v 1. rade trikrát po 420,42 €, teda spolu 1.261,26 € (nesporné skutočnosti; príjmové pokladničné doklady s prílohami, č. l. 61 až 66).

13. Vykonanie ďalších platieb na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke však už žalobcovia nepreukázali. Žalobcovia tvrdili, že ďalšie platby uskutočňovali v hotovosti, a to tak, že päťkrát zaplatili po 1.200 €. Pretože strany netvrdili, že by o týchto skutočnostiach existovali akékoľvek listinné dôkazy, súd v zmysle vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a konateľa žalovaného v 1. rade, X. H., ktorí si mali medzi sebou túto hotovosť vymeniť. Konateľ žalovaného v 1. rade poprel, že by sa so žalobcom stretol na takýto účel. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že žalobca v 1. rade sa s ním začal stretávať až po tom, čo sa dostal do omeškania so zaplatením pôžičky, pretože tomu napovedá aj spôsob, akým bola splatnosť pôžičky predlžovaná. Celkom zjavne by k uzavretiu troch dodatkov, ktorých cieľom bola jedine zmena dátumu splatnosti pôžičky, nedošlo, pokiaľ by bol žalobca v 1. rade schopný dlh načas splatiť. Napokon, toto tvrdenie konateľa žalovaného v 1. rade, ktoré treba tiež považovať za tvrdenie strany, žalobcovia ani nespochybnili. Nepresvedčivo sa javí v tejto súvislosti aj tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 1. rade len zmluvu predlžoval a odmietol vydať doklad o zaplatení dlhu. Z listinných dôkazov totiž plynie opak: žalovaný v 1. rade vystavil žalobcom príjmové pokladničné doklady, ktoré pokrývali sumu úrokov pripadajúcich vždy na obdobie, do ktorej mala byť pôžička splatená. Zaplatenie úrokov pri predĺžení zmluvy tiež predpokladal čl. II zmluvy o pôžičke, takže takýto postup zo strany žalovaného v 1. rade bol predvídateľný. Žalobcovia nevysvetlili, prečo by mal žalovaný v 1. rade dôvod vystavovať príjmové pokladničné doklady len na prijatie úrokov, ale prijatie istiny už nie. Zároveň súd nemohol považovať za preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 1. rade im znemožnil bezhotovostné splácanie dlhu. Jednak toto tvrdenie žalovaný v 1. rade poprel a jednak by mu nebolo možné prisvedčiť ani z toho dôvodu, že bankový účet žalovaného v 1. rade bol uvedený v hlavičke zmluvy o pôžičke a žalobcovia o ňom mali vedomosť aj v dôsledku bezhotovostného prevodu, ktorým žalovaný v 1. rade vyplatil na účet žalobcu v 1. rade časť pôžičky v sume 5.600 €. Všeobecné skúsenosti tiež napovedajú, že majiteľ bankového účtu nemá možnosť zabrániť, aby mu boli na jeho účet pripisované vklady. Je prinajmenšom vysoko nepravdepodobné, že by žalobcom čokoľvek bránilo v tom, aby platby uhrádzali bezhotovostne na účet žalovaného v 1. rade a vyhli sa tak dôkaznej núdzi. Pokiaľ by aj banka odmietla žalobcom vykonať takýto vklad na účet žalovaného v 1. rade, nepochybne by také tvrdenie žalobcovia predniesli a bolo by ho možné dokazovaním overiť. Z týchto dôvodov musí ísť nepreukázanie tvrdení o ďalších platbách na splnenie dlhu práve na vrub žalobcov.

14. Listom z 13.08.2018 žalovaný v 1. rade oznámil žalobkyni v 2. rade, že začína s výkonom záložného práva k dotknutému pozemku formou dobrovoľnej dražby (oznámenie, č. l. 54). Tvrdenie žalobcov o tom, že sa tak nestalo, žalovaní popreli a predložili doručenku (č. l. 54), z ktorej vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade oznámenie osobne prevzala 22.08.2018. Aj v tomto prípade ide o verejnú listinu, ktorú žalobcovia už následne nespochybňovali a ktorej pravosť a pravdivosť sa predpokladá.

15. Z oznámenia žalovaného v 2. rade o dobrovoľnej dražbe, zn. XXXXXXXX, vyplýva, že dotknutý pozemok bol znaleckým posudkom Ing. Jarmily Lešovej z 09.11.2018, č. 74/2018, ohodnotený na 16.400 € (č. l. 7). Žalobcovia síce spochybnili túto sumu už v žalobe, na čo žalovaní reagovali v odvolaní proti uzneseniu z 02.04.2019, č. k. -30 (ďalej len „uznesenie o neodkladnom opatrení“) a vo vyjadrení k žalobe, no nepredniesli vlastné skutkové tvrdenia o hodnote pozemku. Stalo sa tak až na pojednávaní 03.03.2020, keď konateľ žalovaného v 1. rade, T. B., predniesol nové skutkové tvrdenie, podľa ktorého je hodnota sporného pozemku „minimálne 35.000 €“. Žalobcovia toto tvrdenie nespochybnili, len opäť poukázali na hodnotu pozemku podľa znaleckého posudku č. 74/2018, voči ktorému ale od počiatku namietali. Keďže žalovaní nenavrhli vykonať dokazovanie týmto znaleckým posudkom a jeho obsah je za týchto okolností nepodstatný. Dokazovanie týmto znaleckým posudkom súd nevykonal ani z úradnej povinnosti, pretože účelom nie je vykonávať dokazovanie v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany, ale práve naopak. Z týchto dôvodov súd považoval tvrdenie konateľa žalobcu v 1. rade, T. B., ktoré je taktiež tvrdením strany v konaní, za nepopreté a pri posudzovaní veci z neho aj vychádzal. Preto už nebolo potrebné vykonávať ani výsluch znalkyne Ing. Jarmily Lešovej navrhnutý žalobcami, ktorý mal viesť k spochybneniu znalkyňou vykonaného ohodnotenia pozemku v rádovo nižšej sume.

B. Právne posúdenie

16. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali a) určenia, že zmluva o pôžičke z XX.XX.XXXX, č. XXXXXX, uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade, b) určenia, že spotrebiteľský úver zo zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX, č. XXXXXX, uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade,

je bezúročný a bez poplatkov, c) uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi v 1. rade bezdôvodné obohatenie 2.500 €, d) určenia, že právny úkon žalovaného v 1. rade - oznámenie o začatí výkonu záložného práva z XX.XX.XXXX zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/Z, je neplatný a e) určenia, že právny úkon žalovaného v 2. rade - oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo XX.XX.XXXX, je neplatný.

17. Na posúdenie dôvodnosti žalobných návrhov žalobcov bolo potrebné v prvom rade ustáliť charakter vzťahu medzi stranami.

18. Podpísaním zmluvy o pôžičke došlo medzi žalovaným v 1. rade ako spoločnosťou poskytujúcou spotrebiteľské úvery a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa žalovaný v 1. rade zaviazal žalobcovi poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalobca v 1. rade sa zaviazal ju vrátiť s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa (ďalej len „“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral žalovaný v 1. rade zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalobcu v 1. rade identifikovali ako podnikateľa, ako aj z okolností uzavretia zmluvy zistených vykonaným dokazovaním je zrejmé, že žalobca v 1. rade pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ).

Ad a) a b) Neplatnosť zmluvy o pôžičke, bezúročnosť a bezpoplatkovosť pôžičky

19. Z ustanovenia je zrejmé, že ak občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája, tak právne úkony sú právnymi skutočnosťami. Zmluva, ktorá obsahuje prejavy vôle konajúcich subjektov vstúpiť do zmluvného vzťahu, je podľa právnym úkonom. Právne úkony musia vyhovovať podmienkam stanoveným zákonom, inak môžu byť posúdené ako neplatné (porov. napr. a , , , čo ). Preto pokiaľ sa žalobou má určiť neplatnosť zmluvy, či právneho úkonu, ide o žalobu, ktorou sa požaduje, aby súd rozhodol o právnej skutočnosti.

20. Od 01.07.2016 platí , ktorý ako nový procesnoprávny predpis vychádza zo zásady, že súd svojím rozhodnutím určuje aktuálny právny stav. Určenie právnej skutočnosti (napríklad neplatnosti právneho úkonu) odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu v pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť zmluvy) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Medzi takéto prípady patria napríklad žaloby výslovne prípustné podľa o dobrovoľných dražbách, a 183 , , či , ale aj žaloby podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch. Posledné citované ustanovenie umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa pred súdom neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vymedzenie pojmu spotrebiteľský úver obsahuje z. č. v , podľa ktorého sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona (teda aj na účely ) považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa považuje za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalobca v 1. rade za spotrebiteľa podľa tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak v prípade dotknutej zmluvy o pôžičke ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona a vzťahuje sa na ňu aj cit. zákona, ktorý umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa na súde určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobou. Preto súd meritórne preskúmal platnosť žalobcami napádaného právneho úkonu, ale dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa zmluva o pôžičke považovala za neplatnú.

22. Predovšetkým z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne také okolnosti (vrátane žalobcami tvrdenej nemožnosti splácať splátky bezhotovostne), ktoré by zakladali dôvodnosť použitia . Súd nezistil, že by žalobca v 1. rade bol uvedený do omylu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, pretože jej návrh mal k dispozícii jeden deň vopred. Námietka, že žalovaný v 1. rade odmietal platby započítať na

platenie istiny, nie je z pohľadu rozhodujúca, pretože strany netvrdili a ani to z dokazovania nevyšlo najavo, že by v čase uzatvárania zmluvy mal žalovaný v 1. rade iný postoj.

23. Pokiaľ ide o kritériá stanovené , je podstatné, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe písomnej žiadosti žalobcu v 1. rade, ktorú žalovaný v 1. rade prijal bez výhrad tým, že zmluvu o pôžičke podpísal spolu so žalobcom v 1. rade v takej podobe, v akej bol vypracovaný jej návrh. Podpísaná zmluva sa ako písomný právny úkon stala účinnou v deň podpísania ( a ods. 1 ). Súd mal tak s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. a nadväzujúcu judikatúru, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy vyžadoval pre takúto formu spotrebiteľského úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/12.

24. Zo zisteného skutkového stavu je ale naopak nepochybné, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi v 1. rade spotrebiteľský úver v časti 2.100 € v hotovosti. Hoci sa tak udialo len v časti, pretože suma 5.600 € z celkovej sumy pôžičky 7.700 € bola poskytnutá bezhotovostne, ustanovenie poslednej vety z. č. , z ktorej je jasný zákaz poskytovať spotrebiteľské úvery finančnými prostriedkami v hotovosti, nerobí v tomto zmysle rozdiely. Aj časť celkovej výšky spotrebiteľského úveru je totiž stále spotrebiteľským úverom podľa prvej vety z. č. , v dôsledku čoho sa aj v takom prípade uplatní sankcia plynúca z cit. z. č. Keďže žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi v 1. rade pôžičku (v nezanedbateľnej časti) v hotovosti, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Na základe vyššie uvedených úvah súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol (výrok I) a v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru zo zmluvy u pôžičke jej vyhovel (výrok II).

Ad c) Bezdôvodné obohatenie

26. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 18 až 25 vyššie bol žalobca v 1. rade povinný vrátiť žalovanému v 1. rade len istinu pôžičky, ktorá predstavovala 7.700 €. Dokazovaním bolo spoľahlivo zistené len to, že žalovanému v 1. rade zaplatil len sumu 1.261,26 €, v dôsledku čoho mu naďalej zostáva splatiť 6.438,74 €. Keďže žalobca v 1. rade doposiaľ plnil dlh z platného právneho úkonu a tento dlh splnením ani nijakým iným spôsobom zatiaľ nezanikol, na strane žalovaného v 1. rade preto nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie v zmysle a nasl. .

27. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol (výrok III).

Ad d) a e) Neplatnosť právnych úkonov žalovaných týkajúcich sa záložného práva

28. V rámci posúdenia dôvodnosti tejto časti žaloby súd odkazuje na to, čo uviedol v súvislosti s právom spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (body 18 až 20 vyššie) a opätovne zdôrazňuje, že v pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Žaloba o neplatnosť právneho úkonu žalovaného v 1. rade - oznámenia o začatí výkonu záložného práva z XX.XX.XXXX zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/Z a žaloba o určenie, že právny úkon žalovaného v 2. rade - oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo XX.XX.XXXX, nie sú žalobami, ktoré by mali podklad v . Prípustnosť takýchto žalobných návrhov nevyplýva ani z iných ustanovení , či iných osobitných predpisov. Keďže žaloba žalobcov je v tejto časti neprípustná, súd nemôže ani meritórne preskúmavať platnosť nimi napádaných právnych úkonov.

29. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaných týkajúcich sa záložného práva zamietol (výrok III).

Ad f) Trvanie nariadeného neodkladného opatrenia

30. Uznesením z 02.04.2019, č. k. -30, súd na návrh žalobcov nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným zakázal vykonať záložné právo zaťažujúce podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/Z, podpísanej medzi žalobkyňou v 2. rade ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom dňa XX.XX.XXXX, pozemok - parcelu reg. „C“. č. XXXX/ X, ovocné sady o výmere X.XXX m2, nachádzajúci sa v k. ú. P., formou dobrovoľnej dražby. Uznesenie sa stalo právoplatným 05.07.2019. Keďže súd o žalobe žalobcov meritórne rozhodol tak, že ju zamietol iba v časti, bolo potrebné sa vysporiadať s nariadeným neodkladným opatrením, teda rozhodnúť, či sa zrušuje alebo ponecháva v platnosti ( ).

31. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a aj žalobou vo veci samej ako vlastníci domáhali ochrany skutočnej hodnoty vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorú im ako vlastníkom priznáva už . Takáto ochrana smeruje voči akejkoľvek inej osobe, ktorá by v neprípustnej miere či rozsahu zasahovala do atribútov vlastníckeho práva vlastníka. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa . Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom stanovenej lehote. Intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva v dobrovoľnej dražbe by ale nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (porov. nález ÚS SR zo 14.09.2011, -41). Toto pravidlo sa čiastočne odzrkadľuje v , podľa ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 €. Toto ustanovenie pritom nepredstavuje absolútnu hranicu, nad ktorú by bola dražba nehnuteľnosti prípustná. Podľa názoru súdu ho nemožno považovať za kvantifikáciu hrubého nepomeru medzi výškou vymáhanej pohľadávky a hodnotou predmetu dražby. Z hľadiska testu proporcionality nepostačuje poznať len hodnotu zabezpečenej pohľadávky (alebo jej maximálnu výšku stanovenú zákonom), ale je nevyhnutné zistiť aj hodnotu zálohu. V opačnom prípade predsa niet čo „pomerovať“. Z toho potom vyplýva, že nijakým spôsobom nebráni súdnej kontrole primeranosti výkonu záložného práva pri „pomerovaní“ výšky pohľadávky a hodnoty predmetu dražby. Hranica 2.000 € predstavuje najnižšiu úroveň ochrany, pri ktorej nemožno mať pochybnosť o tom, že dražba nehnuteľnosti by bola zjavne neprimeraná. Cieľom tohto ustanovenia bolo vymedziť situácie, v ktorých by za žiadnych okolností nemalo dochádzať k výkonu záložného práva k nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, nie brániť vo vykonaní testu proporcionality. V prípade pohľadávok presahujúcich túto hranicu je tak podľa názoru súdu potrebné skúmať popri hodnote pohľadávky aj hodnotu zálohu a posúdiť, či tieto dve hodnoty nie sú v takom vzájomnom nepomere, ktorý by umožňoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva záložcu zaručeného .

32. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca v 1. rade mal povinnosť vrátiť žalovanému v 1. rade do 01.08.2016 sumu 7.700 €, z ktorej ale žalobca v 1. rade zaplatil len 1.261,26 €. Žalovaný v 1. rade preto využil svoje oprávnenie vyplývajúce zo záložnej zmluvy zabezpečujúcej túto pohľadávku a pristúpil k výkonu záložného práva, ktoré zaťažuje pozemok vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade.

33. Na posúdenie proporcionality výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je rozhodujúce zistenie, že dražba pozemku v hodnote prinajmenšom 35.000 € sa má vykonať na účely vymoženia pohľadávky, ktorej hodnota bez príslušenstva dosahuje len 6.438,74 € (7.700 € - 1.261,26 €). Inými slovami, pohľadávka uplatňovaná formou dobrovoľnej dražby predstavuje len 18 % hodnoty zálohu, čo znamená, že záloh je viac než 5-krát cennejší. S odkazom na cit. judikatúru Ústavného súdu SR ide v takýchto prípadoch nepochybne o zjavný exces a je vylúčené, aby sa výkon záložného práva považoval za primeraný.

34. Hoci pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení vychádzal súd zo skutkového stavu osvedčeného na účely konania o neodkladnom opatrení, ktorý sa napokon po vykonaní dokazovania vo veci samej do určitej miery zmenil, vzhľadom na vyššie zistený hrubý nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou zálohu naďalej zostáva aktuálny záver súdu vyslovený v uznesení o neodkladnom opatrení, že žalobcami uvádzané dôvody sú spôsobilé odôvodniť potrebu ponechania neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami v platnosti pre porušenie zásady proporcionality výkonu záložného práva. Hrozba porušenia vzniku škody na majetku žalobkyne v 2. rade pretrváva aj po

čiastočnom zamietnutí žaloby. Nič sa nezmenilo na tom, že žalobkyňa v 2. rade by mohla dražbou svojho majetku prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu záväzku voči žalovanému v 1. rade. Ak by sa dražba vykonala, došlo by k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu. Hoci by žalobkyňa v 2. rade mohla v zmysle využiť na ochranu svojho vlastníckeho práva aj žalobu o neplatnosť dražby a v prípade úspechu žiadať vydanie dotknutých nehnuteľností podľa , súd podotýka, že žaloba o neplatnosť dražby je iba ochranou následnou, teda je k dispozícii až po uskutočnení dražby. V uznesení o neodkladnom opatrení súd vysvetlil, že zistil bezprostrednosť hrozby a s tým súvisiacu naliehavú potrebu poskytnutia ochrany, v súvislosti s čím sa žalobcami zvolený procesný prostriedkoch ochrany v podobe neodkladného opatrenia na ochranu vlastníckeho práva javí ako vhodný a v danej situácii ako jediný účinný.

35. Tieto závery naďalej platia. Zásah do práv žalobkyne v 2. rade by v prípade zrušenia neodkladného opatrenia bol podstatne závažnejší, než zásah do práva žalovaného v 1. rade na rýchle uspokojenie svojej pohľadávky predajom dotknutého pozemku, keďže právo na uspokojenie pohľadávky zostáva žalovanému v 1. rade zachované. Ponechanie neodkladného opatrenia v platnosti neznamená, že žalobca v 1. rade nie je povinný uhradiť svoj dlh voči žalovanému v 1. rade, v rozsahu, v akom táto pohľadávka platne vznikla (teda v časti nesplatenej istiny). Neodkladným opatrením sa teda neprimeraným spôsobom nezasiahne do oprávnených záujmov žalovaného v 1. rade, ktorému čl. V ods. 1 záložnej zmluvy umožňuje vykonať záložné právo aj iným spôsobom, než verejnou dražbou, a do oprávnených záujmov žalovaného v 2. rade, ktorý vystupuje len v postavení dražobníka.

36. Vzhľadom na tieto úvahy je už potom nadbytočné zapodievať sa otázkami súvisiacimi s obydlím žalobcu v 1. rade.

37. Keďže žalovaný v 1. rade začal prostredníctvom žalovaného v 2. rade vykonávať záložné právo formou dobrovoľnej dražby a má zjavne úmysel v dražbe pokračovať, pretože v záverečnom prednese výslovne žiadal, aby súd neodkladné opatrenie zrušil, v dôsledku vyššie uvedených záverov súd po zohľadnení stavu konania vo veci samej podľa a prihliadnutím na to, že je tým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (analog. ) rozhodol, že neodkladné opatrenie ponecháva v platnosti (výrok VII).

38. Pri rozhodovaní o trovách konania vo veci samej a konania o neodkladnom opatrení vrátane odvolacieho konania ( a ) súd vychádzal z pomeru úspechu strán konania ( a ), teda z toho, že žalobcovia boli úspešní v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôžičky a v časti odvolania voči neodkladnému opatreniu (výrok II tohto rozsudku a uznesenie Krajského súdu v Trnave, č. l. -75). Žalovaní mali na druhej strane úspech v časti určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke (výrok I tohto rozsudku) a v časti vydania bezdôvodného obohatenia (výrok III tohto rozsudku). V časti o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaných týkajúcich sa záložného práva (výroky III a IV tohto rozsudku) boli síce žalobcovia neúspešní, no keďže ponechaním neodkladného opatrenia v platnosti (výrok VI) dosiahli svoj prvotný cieľ, ktorým bolo zastavenie dražby, súd vyhodnotil pomer úspechu strán konania celkovo ako rovnaký, a preto im podľa nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok VII).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).