Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-97-2020.pdf
PDF · 94.98 KB
Case nature
Subarea
8CoP/97/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. R. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: V. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v K. na ulici P. č. X (ako oprávneného) zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Floriánskej č. 16 a Ing. M. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na ulici H. č. XX (ako povinnej) zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Pollovej č. 32 v konaní o návrhu otca ako oprávneného na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, o odvolaní matky ako povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.2.2020 č.k. 14Em 7/2019-251 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil maloletej V. a jej rodičom výchovné opatrenie - podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu deväť mesiacov od nariadenia výchovného opatrenia. Rodičom a maloletej V. uložil povinnosť spolupracovať s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach povinnosť najneskôr dvadsať dní pred uplynutím lehoty, na ktorú súd nariadil výchovné opatrenie, podať súdu písomnú správu o výsledkoch poskytnutého poradenstva.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, pretože napadnuté uznesenie považuje za vydané v rozpore s právami dieťaťa a garantovanú deklaráciou práv dieťaťa. Poukázala na to, že dieťaťu náležia všetky práva uvedené v deklarácii a na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva a politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového, spoločenského alebo iného postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny. Uviedla, že dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonnými a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Konštatovala, že dieťa má mať od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, právo na výživu, bývanie, zdravotnícke služby, dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia, má mať právo dospievať, vyvíjať sa v zdraví, právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby. Uviedla, že telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu je potrebné poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť akú vyžaduje jeho stav. Pre plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa sa vyžaduje láska a porozumenie a všade kde je to možné, má dieťa vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou rodičov s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky a má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť dieťaťu, ktoré nemá rodinu a tým,
ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu a preto je žiaduce, aby štát pristupoval finančne a inú pomoc na výživu mnohodetným rodinám. Uviedla, že dieťa má nárok na vzdelávanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, má sa mu dostať vzdelania a poskytnúť mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, názory, svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Dieťa má mať možnosť pre hru, zotavenie, dieťa má právo na prednostnú ochranu a pomoc a ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním. Dieťa nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu, nesmie sa zamestnávať pred dovŕšením primeraného minimálneho veku ani ho nútiť, aby vykonávalo prácu alebo zamestnanie na úkor jeho zdravia a vzdelania. Dieťa má právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva. Poukázala na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že 2.7.2019 bolo na Okresnom súde Košice II podané dovolanie matky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Cop 194/2018-510, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu Košice II sp. zn. 23P 24/2014. Zároveň dňa 15.7.2019 bol na Okresnom súde Košice II podaný matkou dieťaťa nový návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré sa vedie pod sp. zn. 19P 101/2019. Poukázala na to, že jej ani jej právnemu zástupcovi nebolo doposiaľ doručené rozhodnutie súdu o jej návrhu podľa § 164 a teda návrhu na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14Em 7/2019, preto považuje napadnuté uznesenie vydané ako predčasné. Matka poukázala na priebeh striedavej starostlivosti, a to konkrétne dňa 11.6.2019 po návrate z práce maloletú V. našla doma za prítomnosti starých rodičov ležať uplakanú na posteli. Dcéra oznámila, že otec volal do školy, že o 15 minút ju počká pred školou. Maloletá otcovi povedala, že s ním nepôjde. Po jej prešetrení zistila, že je vydané súdne rozhodnutie o striedavej starostlivosti. 20.6.2019 po návrate z práce sa od dcéry dozvedela, že ju otec čakal pri škole, volal na ňu menom a keď ho zbadala, rozbehla sa domov. Maloletá bola opäť roztrasená, uplakaná a všimla si, že má v ruke asi kameru. 9.7.2019, keď bola pri škole o 7:45 hod., otec dieťaťa neprišiel. 6.8.2019 budila dcéru, nakoľko ju mala odniesť pred školu a odovzdať otcovi, pričom dcéra sa vyjadrila, že nepôjde nikam. Asi 7:37 hodine stála s jej otcom pri blokovom parkovisku neďaleko školy, nakoľko nebol ešte čas, kedy mala dcéru odovzdať. Otec maloletej zastal taxíkom ako vodič pri ceste pri škole a po vystúpení z auta ich začal fotiť, približoval sa k nim a ona vytiahla mobil, nakoľko otec maloletej začal agresívne sa správať, hlavne na jej otca, aby sa staral o seba. Keď jej otec mu to vrátil, tak otec dieťaťa povedal, že raz mu zuby vybije. Napadol ju tak, že jej chcel vyraziť mobil z rúk a udrel ju po ruke. Neskôr to zopakoval opäť a pýtal sa, kde je dieťa, na čo mu odpovedal ako matka, že dieťa sa s ním nechce stretnúť a spí. Otec odpovedal, že dieťa má zobudiť, pričom došlo k hádke a otec jej oznámil, že podá trestné stíhanie. Keď šla smerom k škole, otec začal popred ňu skákať, postavil sa pred ňu a začal ju fotiť. 3.9.2019 niesla maloletú do školy, otec dieťaťa stal pri schodoch školy, dieťa vybehlo do školy a ona sa otca opýtala, či dieťa prevzal, pričom otec jej dal povel, aby dieťa doniesla. Z toho dôvodu šla za dcérou do školy, objala ju okolo pliec a povedala, nech sa nebojí a nech povie. Otec videl, že dieťa je roztrasené, začalo plakať a pýtal sa ho, či sa ho bojí. Maloletá sa nervózne hrala so šnúrkou na krku a vystrašene pozerala. Otec sa jej opýtal, koľko má hodín, že pre ňu príde poobede, pričom dieťa odpovedalo, že nevie a s otcom nepôjde. Otec sa dcéry opýtal, prečo mu vyká, že on je jej ocko a dieťaťu povedal, že žije v klamstve. Dieťa odišlo do školy a otec sa jej ako matky spýtal, kedy končí a po jej odpovedi, že nevie, otec dieťaťa jej povedal, že bude veľmi plakať. 1.10.2019 maloletú mala odovzdať otcovi za prítomnosti svedkyne pani AN. ju dieťa poprosilo, že nechce s ocom ísť. Otec dieťaťa stál neďaleko vchodu do školy, ani ju nekontaktoval a tak sa s dieťaťom rozlúčila a šla domov. Na protiľahlom chodníku zbadala otca dieťaťa, ako fotí. Na to vytiahla aj ona svoj mobil, odfotila ho a stála tam so svojím otcom. Kričal, že sa chce rozprávať a na jej odpoveď, že sa ponáhľa do práce, začal po nej kričať menom a priezviskom, že práca nie je dôležitejšia ako dcéra. 29.10.2019 maloletú odniesla do školy, otec postával neďaleko školy, ani nepozdravil, ani maloletú nekontaktoval. 26.11.2019 maloletú odniesla do školy, otec sa opäť nepozdravil, maloletú nekontaktoval. 24.12.2019 otec dieťaťa neprišiel. 21.1.2020 dieťa odniesla do školy, opäť otec dieťa nepozdravil, nekontaktoval ho. Po jej odchode do školy sa ho pýtala, či si ju preberá, tak sa jej spýtal, či má pre ňu veci a má mu povedať, čo má robiť. 18.2. a 17.3.2020 otec dieťaťa neprišiel. Poukázala na to, že otec sa nezaujíma, čo maloletá pociťuje a z priebehu stretávania sa otca s dieťaťom vyplýva, že jeho návrhu na nútený výkon rozhodnutia, ktorý doručil súdu 9.8.2019 bol v rozpore so skutkovým stavom a len preukazuje závažnú skutočnosť, že všetky doteraz vydané súdne rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletej V. nereflektovali postoj dieťaťa a jeho názory, že dieťa odmieta absolútne styk s otcom. Napadnuté uznesenie v predmetnom konaní nariadenie výchovného opatrenia bez potrebného vykonania znaleckého dokazovania a nového rozhodnutia vo veci úpravy práv k maloletej je nad rámec a v rozpore so záujmom dieťaťa. Poukázala na to, že súd nemal preukázané bytové pomery a podmienky na strane otca, pričom v čase vydania rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 241/2014 dňa 9.6.2016 boli v záhlaví rozsudku ohľadne bydliska otca uvedené dve adresy v
Košiciach na ulici P. č. X a A. č. 4. V napadnutom uznesení je adresa trvalého pobytu otca P. X a v návrhu otca na postup súdu v súlade s ust. § 384 ods. 2 CMP zo dňa 18.9.2019 nie je uvedená adresa bydliska otca. Poukázala na na to, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je uvedené, že k styku s maloletou V. otec uviedol, že by bolo postačujúce, aby aspoň počas obdobia prvých troch mesiacov s dcérou sa iba stretával, zobral ju zo školy, písali by úlohy, išli sa poprechádzať do prírody a podobne, teda z jeho vyjadrenia je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť, ako ju vníma otec, je predčasná, preto jej nie je zrejmé, prečo otec podával návrh na výkon rozhodnutia. Otec uvádzal, že ju nevidel ísť do školy, pričom volal do družiny, takže zrejme ráno nebol pred školou, pričom ju ako matku jedenkrát maloletú naháňal pri škole, čo znamená, že ju chodí sledovať. Pokiaľ otec uviedol, že sa chce vyhnúť odňatiu maloletej ale je za finančné sankcie, takže to znamená, že otec, ktorý dieťaťu nezabezpečuje ani len výživu, nie to zdravotné , školské potreby, požaduje od súdu, aby uložil sankcie matke, ktorá sa stará o dcéru. Otec uvádzal, že pracoval v Rakúsku, takže preto nemohol dodržiavať súdne rozhodnutie, avšak ani výživné neuhrádzal podľa súdneho rozhodnutia a napriek tomu matka od neho nepožadovala finančné sankcie. Uviedla, že nemá vedomosť o tom, či otec má byt alebo býva v cudzom byte, nie je jej zrejmé, či otec chce striedavú starostlivosť alebo iba styk. Konštatoval, že maloletá bola vypočutá k stretávaniu sa s otcom, kolíznym opatrovníkom v domácom prostredí 9.2.2018 a na súde sudkyňou v máji 2018 a k striedavej starostlivosti konštatovala, že maloletej bolo odopreté právo a najmä prvoradý jej záujem, keďže otec dieťaťa nepovažuje názor dieťaťa za dôležitý. Konštatovala, že otec pracoval na polovičný úväzok, prehlasoval, že nestíha platiť výživné, tak preto nie je jej zrejmé, ako súd mohol nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, keď otec dieťaťu nevie zabezpečiť platenie výživného. Konštatovala, že otec si neuvedomuje, že dieťa prežíva traumu, keď sa len stretne na chvíľu s otcom, a preto je na zamyslenie, že si otec dieťaťa nepamätá, že dieťa pomliaždil, ublížil jej psychicky a fyzicky, de facto ju ponižuje starými hračkami a preto nevie prečo si otec nevie vysvetliť, že dieťa ho odmieta. Konštatovala, že ona aj dieťa sú vystavované agresívnej povahe a správaniu otca a stretnutia s otcom dieťaťu priniesli len pomočovanie, ohryzovanie nechtov, nervozitu a podobne. Poukázala na to, že aj rodičia otca v minulosti nikdy neprišli dieťa navštíviť, pokočíkovať, pozrieť. Vždy len chodili na ňu kričať pod balkón, vyhrážať sa a podobne. Poukázala na to, že dieťa nosí do školy za prítomnosti jej spolužiačok starého otca, pretože dieťa si to tak želá. Konštatovala, že otec neuvádza pravdu, že bol oslovený 21.1.2020 starým otcom v tom zmysle, že prečo neprestane otravovať. Poukázala na to, že nesúhlasí s výrokmi napadnutého uznesenia, považuje ho za vydané predčasne a v rozpore so záujmami dieťaťa a preto navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Konštatoval ,že súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že pomery maloletej V. je potrebné bezodkladne upraviť nariadením neodkladného opatrenia s cieľom odstrániť ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa súdom určená úprava rodičovských práv a povinností nerealizuje, nakoľko maloletá stretnutia verbálne odmieta. V tejto situácii sa z pohľadu súdu javí ako najdôležitejšie zlepšovať vzájomné vzťahy otca s dcérou, snažiť sa obnoviť, posilniť a rozvíjať citové väzby medzi otcom a maloletou a zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov vo veciach týkajúcich sa dcéry. Vzhľadom na verbálne odmietanie otca dcérou, konfliktné správanie sa rodičov a nemožnosť dohodnúť sa ako aj zjavnú nespoluprácu matky pri snahe kolízneho opatrovníka o sprostredkovanie odbornej pomoci s cieľom odstrániť vzniknuté problémy v rodine a realizovať vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností súd nariadil neodkladným opatrením výchovné opatrenie za účelom nápravy vzájomnej komunikácie medzi jednotlivými členmi rodiny s ohľadom na najlepší záujem maloletej a zachovanie jej vzťahu k obom rodičom. Uviedol, že odvolanie matky neobsahuje jediný argument alebo dôvod na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Aj z odvolania je zrejmé, že cieľom a záujmom matky nie je v žiadnom prípade snaha o zlepšenie danej situácie, ale spochybňovať správnosť postupu súdu, pričom sama nenavrhuje iný postup, ako danú situáciu riešiť v najlepšom záujme maloletej, ale jej cieľom je naďalej zachovať absolútnu izoláciu dieťaťa od otca. Uviedol, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením matky, že súdy nezisťovali, prečo dieťa odmieta styk s otcom a bez potrebného dokazovania rozhodli. Každému rozhodnutiu súdu predchádzalo rozsiahle dokazovanie, pričom súdy zisťovali dôvody negatívneho postoja dieťaťa k otcovi a znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že toto odmietanie je v dôsledku matky, ktorá dieťa negatívne ovplyvňuje voči otcovi, pričom dieťa v tomto veku automaticky preberá názory matky. Napriek tomu, že dieťa nemá mať prečo voči nemu negatívny postoj. Uviedol, že jedným z dôvodov nariadenia striedavej osobnej starostlivosti bola skutočnosť, že matka maloletej dlhodobo a svojvoľne nerešpektuje rozhodnutia súdov, kedy svojim vlastným konaním terajší stav zavinila. Zvýraznil, že príprava dieťaťa na odovzdanie druhému rodičovi neznamená iba jeho fyzické odovzdanie, ale aj prípravu psychickú a v danom prípade matka maloletú nepripravovala na styk s otcom vôbec, a
to ani psychicky ani fyzicky, práve naopak, v dieťati vyvolávala obavy a styk s otcom vykresľuje v predstavách dieťaťa ako niečo negatívne, čomu je potrebné sa za každú cenu vyhnúť. Z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za také, ktoré je v najlepšom záujme maloletej, najprv zlepšovať vzájomné vzťahy otca s dcérou, snažiť sa obnoviť, posilniť a rozvíjať citové väzby medzi otcom a maloletou, zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov vo veciach týkajúcich sa dcéry. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne.
4. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Podľa ods. 8 vety prvej citovaného ustanovenia súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o nároku dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len neodkladná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že otec osvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia bezodkladne nariadiť rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 6 mesiacov za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je poznačené výrazným konfliktom medzi rodičmi manifestovaným aj pred maloletým dieťaťom, ktoré dieťa v dôsledku rozvíjajúcej psychiky nie je schopné vo vnútornom prežívaní zvládnuť, v dôsledku čoho mu hrozí emočné preťaženie, ktoré môže mať vážne následky na jeho psychike, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Nedostatok komunikácie medzi rodičmi a kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa rezonuje v priebehu celého konania a vyplýva aj z ich vzájomnej SMS komunikácie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že referát poradensko-
psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení. Prístup rodičov k nariadenému odbornému poradenstvu, ako aj jeho výsledky budú mať význam aj pre rozhodnutie vo veci samej - o nariadenie výkonu rozhodnutia, v ktorom súd bude môcť rozhodnúť až po náležitom dokazovaní na základe predložených listinných dôkazov.
13. Odvolací súd k odvolacej argumentácii matky poznamenáva, že v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine je súd oprávnený v rámci výchovných opatrení ukladať povinnosti rodičom maloletého dieťaťa ako aj dieťaťu podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Obsahom preskúmavaného spisu je preukázané, že rodičia nehľadajú cestu ako situáciu pri úprave styku riešiť v najlepšom záujme dieťaťa, ale argumenty o nesprávnom postupe a prístupe toho druhého rodiča, čím dieťa neprimerane zaťažujú a vnášajú do priebehu stretnutia otca s dcérou nepokoj a nevedia sa podriadiť potrebám mal. V.. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd aj v štádiu odvolacieho konania zistil naliehavú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).