Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/1807/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: W. Z., D.. XX.XX.XXXX, C. XXe, XXX XX N., D. Z. F., o vymoženie 1 977,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: M.. U. C. B., O.. F.. Š. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 18.10.2019, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1 977,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučných titulov - Rozsudok č. k. - 60 vydaný Okresným súdom Prešov dňa 23.06.2017 (ďalej len „exekučný titul č. 1“) a Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12.07.2018 (ďalej len „exekučný titul č. 2“).

2. Poverením zo dňa 30.10.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: M.. U. C. B., Z. Z. O.. F.. Š. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod spisovou značkou I. XXXEX XXX/XX.

3. Dňa 19.03.2020 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia, keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia vo vymáhateľnosti a sú tu aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná ako aj pre rozpor s a únijným právom, pretože mu boli odňaté jeho ústavné práva. Povinný má za to, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, keďže nebol prítomný na pojednávaní a tým sa nemohol vyjadriť ku všetkým namietaným skutočnostiam. Zároveň súd, ktorý vydal exekučné tituly, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepodrobil kontrole spotrebiteľskú zmluvu. Povinný ďalej namietol nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov, spočívajúci v ich nedoručení povinnému. Exekučné tituly neboli spôsobilé na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť platné právne účinky. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa, a preto má znášať trovy exekúcie. Povinný namietol aj trovy súdneho exekútora jednak z dôvodu ich nepreukázateľnej výšky, jednak z dôvodu nezákonného účtovania dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”), a jednak aj z hľadiska upozornenia súdneho exekútora o možnosti navýšenia trov exekúcie, čo podľa povinného spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku. Povinný zároveň žiadal za účelom ochrany jeho zákonných práv pribrať do konania prokurátora. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti povinný žiadal predmetnú exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na úhradu trov konania a trov exekúcie.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 03. 2020 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodov v ňom uvádzaných nesúhlasí a trvá na výkone exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. - 60 zo dňa 23.06.2017, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd úž nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nakoľko konanie o návrhu na zastavenie nie je opravným prostriedkom. Zo strany povinnej neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinnej voči oprávnenému.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.11.2019 prevzala povinná do vlastných rúk dňa 04.02.2020.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 977,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

12. V uvedenej veci súd konštatuje, že povinný pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom, a teda návrh na zastavenie exekúcie nepodal u povereného súdneho exekútora v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, ale bol doručený dňa 11.02.2020 na Krajský súd v Prešove, ktorým bol postúpený Okresnému súdu Prešov, ktorý následne postúpil podanie na Okresný súd Banská Bystrica (doručené súdu dňa 26.02.2020). Súd následne postúpil podanie súdnemu exekútorovi, ktoré mu bolo doručené dňa 02.03.2020. Súd mal v tomto bode preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po uplynutí 15-dňoch odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie, ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom mohol povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný podávať návrhy na

zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia, resp. ukončenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Hoci povinný nepostupoval pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom, súd o ňom rozhodoval a konštatoval, že nie je dôvodný.

13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. -20).

15. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného porušenie jeho ústavných a únijných práv, spočívajúcich v jeho neprítomnosti na súdnom konaní, nesprávnom právnom posúdení veci a nepodrobení kontrole spotrebiteľskej zmluvy. K danej námietke súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Súd sa tak nezaoberal uvedenými dôvodmi, nakoľko by súd tým riešil otázky rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. súd by sa tak zaoberal otázkami, na ktoré nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Predmetné námietky nie sú v tomto konaní dôvodné a povinný si ich mal uplatniť v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul.

16. Povinný ďalej namietol nedostatok formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov, spočívajúci v ich nedoručení povinnému. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní posudzovať ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Keďže podľa povinného nedostatok vykonateľnsoti spočíva v nedoručení exekučného titulu, súd požiadal dňa 22.04.2020 o súčinnosť Okresný súd Prešov, ktorý exekučný titul vydal. Dňa 29.05.2020 bola súdu predložená kópia doručenky, v zmysle ktorej exekučný titul č. 1 bol doručovaný do vlastných rúk na v tom čase aktuálnu adresu povinného uvedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „Register“), t. j. A. XXX, XXX XX A.. Uvedená zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a bola dňa 10.08.2018 vrátená na Okresný súd Prešov (doručená dňa 11.08.2018). Doručovanie písomnosti je upravené v a nasl. (ďalej len „”). V zmysle : „ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca”. Keďže exekučný titul č. 1 je rozsudok, bol doručovaný v zmysle do vlastných rúk. Nakoľko k prevzatiu zásielky povinným nedošlo, bola uplatnená fikcia doručenia podľa , ktorá nastáva v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu podľa , písomnosť sa potom považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Uvedeným ustanovením je uplatnená zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a má preto povinnosť si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržuje. Na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním a citovaných ustanovení

dospel súd k záveru, že exekučný titul bol doručený náležitým spôsobom, v dôsledku čoho sa predmetné rozhodnutia stalo spôsobilými exekučnými titulmi.

17. Povinný namietol aj trovy súdneho exekútora z dôvodu ich nepreukázateľnej výšky, nezákonného účtovania DPH a z dôvodu možnosti navýšenia trov, čo podľa neho spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku. Súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ktorú odkazuje Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia trov exekúcie, tu súd uvádza, že medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa a Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje vyhlášky č. 68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). Rovnako neobstojí ani tvrdenie povinného o ich nepreukázateľnej výške, keďže v bode 2 upovedomenia o začatí exekúcie sú jednoznačne vymenované jednotlivé časti vymáhaného nároku, a následne aj uvedenie podľa akých ustanovení bola vypočítaná výška trov spolu s uvedením jednotlivých položiek trov formou označenia položky a jej výšky. Zároveň súd uvádza, že z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie nevyplýva, že si súdny exekútor uplatnil aj DPH. S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre jeho neuhradenie v stanovenej lehote, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky 68/2017. Súd preto konštatuje, že uvedená námietka povinného je nedôvodná.

18. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný žiadal aj o pribratie do konania prokurátora za účelom ochrany jeho zákonných práv. K danej žiadosti súd uvádza, že § 35 Exekučného poriadku definuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkom konania. Exekučné konanie je nesporovým druhom konania, a preto vedľajší účastník v takom konaní nie je prípustný. Otázke vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní sa venoval aj Ústavný súd, a to v Uznesení sp. zn. zo dňa 22.11.2012, ktorým konštatoval, že: „Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť „zvíťaziť“ v spore niektorému z účastníkov. ... Exekučné konanie je s prihliadnutím na predmet, ktorým je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, v zásade nesporovým konaním“. Nad rámec súd uvádza, že od 01.07.2016 došlo k účinnosti , ktorý upravuje sporové konania, a teda subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní a) ako osobitný subjekt v súlade s - do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasila; b) ako všeobecný zástupca v súlade s . S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že predmetnej žiadosti povinného súd nevyhovel.

19. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

20. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.