Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/34/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. X/X, E., zastúpeného: G & B LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, IČO: 36 865 401, proti žalovanému: CHAVELA s. r. o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 54 992 311, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2024 sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. F./XXXX zo dňa 07.02.2023 v prospech žalovaného ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., neexistuje.

2. Tým istým podaním sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. V žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom v žalobe špecifikovaných nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G.. Išlo o byt č. 255-C, byt č. 221-A, nebytový priestor G001 - garážové státie č. 100/101, nebytový priestor G001 - garážové státie č. 200/208 a k nim prináležiace spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu "H. D. I." súp. č. XXXXX a spoluvlastnícke podiely na zastavaných a priľahlých pozemkoch. Žalobca ďalej uviedol, že pri kontrole údajov z katastra nehnuteľností (za účelom predaja jednej z nehnuteľností) zistil, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností pod č. F./XXXX zo dňa 07.02.2023. Záložné právo bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam údajne uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným dlžníkom a žalovaným ako záložným veriteľom, ktorú si žalobca vyžiadal z príslušného katastra nehnuteľností. Žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie o zriadení záložného práva (ani poštou ani elektronicky). Žalobca ďalej poukázal na to, že nemá žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi spoločnosťou NOB FUND, a.s., IČO: 085 79 172, so sídlom Kaprova 42/14, 110 00 Praha, ako údajným dlžníkom a žalovaným. Žalobca nikdy nepodpísal zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, žalovaného (spoločníka, pôvodného ani aktuálneho konateľa) nepozná a nikdy ich nevidel. Podpis žalobcu na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je len vzdialene podobný podpisu žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že pri podpise záložcu na záložnej zmluve zákon nevyžaduje úradne overený podpis. Keďže žalobca zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nepodpísal, a teda ani neuzatvoril, záložné právo platne vzniknúť nemohlo. Žalobca bol toho názoru, že zo strany žalovaného išlo o podvodné konanie. Dňa 02.02.2024 bolo preto žalobcom

podané trestné oznámenie na OR PZ v Bratislave I. Žalobca sa pokúšal skontaktovať so žalovaným, ale nenašiel na neho žiadne kontakty (zrejme ide iba o schránkovú spoločnosť). Obdobná situácia (podvodné zriadenie záložného práva) s tým istým žalovaným (záložným veriteľom) bola riešená aj na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Žalobca ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neexistencie predmetného záložného práva. Okrem toho existencia ťarchy - záložného práva objektívne obmedzuje nakladanie s nehnuteľnosťami, keďže tretie osoby nemajú záujem na nadobudnutí nehnuteľností s ťarchou. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je žalovaný oprávnený realizovať výkon záložného práva okrem iného aj priamym predajom (článok IV odsek 2). V zmysle záložnej zmluvy žalovaný ako záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť zabezpečenú pohľadávku z výťažku získaného výkonom záložného práva. Žalovaný je tak oprávnený uspokojiť sa o. i. predajom nehnuteľností (zálohu) na dražbe či priamym predajom. Takýmto spôsobom môže dôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalobcu k nehnuteľnostiam, v prípade predaja nehnuteľností môže žalobca svoje vlastnícke právo aj stratiť, a to ešte predtým, ako súd sporné záložné právo preskúma, a teda prípadný výkon záložného práva žalovaným by pre žalobcu znamenal mimoriadne závažné následky. Z týchto dôvodov sú podľa žalobcu splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalobcu sa nariadením neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, jeho nariadením nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo by naďalej existovalo, len jeho výkon by bol dočasne pozastavený.

4. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. zo dňa 22.01.2024, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.01.2023, podanie žalobcu zo dňa 02.02.2024 (trestné oznámenie).

5. Podľa (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa a neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa vety prvej a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

12. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca neosvedčil existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ako ani existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Ide pritom o základné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , bez splnenia ktorých nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestačia však všeobecné tvrdenia navrhovateľa o existencii jeho subjektívneho nároku a o jeho ohrození či porušení. Navrhovateľ musí osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobca hodnoverne neosvedčil existenciu subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo ohrozené alebo

porušované žalovaným a ktorému by z tohto dôvodu bolo potrebné poskytnúť bezodkladnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia.

15. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce osvedčil, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností (bytov a garážových státí) nachádzajúcich sa v bytovom dome "H. D. I." súp. č. XXXXX a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., avšak už žiadnym spôsobom neosvedčil, že nepodpísal (neuzatvoril) spornú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.01.2023. Samotné tvrdenie žalobcu o tejto skutočnosti, resp. trestné oznámenie žalobcu zo dňa 02.02.2024 existenciu tejto skutočnosti neosvedčuje žiadnym spôsobom. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že skúmanie pravosti podpisu je odbornou otázkou, ktorú si súd nemôže posúdiť sám, ale za týmto účelom musí ustanoviť znalca z odboru písmoznalectvo v zmysle a nasl. (pokiaľ táto skutočnosť nevyjde v konaní najavo inak). Žalobca na osvedčenie tejto spornej a pre rozhodnutie súdu zásadnej skutkovej otázky nepredložil žiaden dôkaz (napr. znalecký posudok či prinajmenšom odborné posúdenie). Z trestného oznámenia žalobcu vyplýva, že o existencii sporného záložného práva sa dozvedel dňa 19.01.2024 a dňa 23.01.2024 mal k dispozícii predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa názoru konajúceho súdu tak mal žalobca dostatok času na to, aby túto spornú skutočnosť osvedčil prinajmenšom prostredníctvom písomného odborného posúdenia vypracovaného znalcom z odboru písmoznalectvo (pokiaľ túto skutočnosť nebolo možné osvedčiť iným spôsobom). Takisto skutkové tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti sú úplne nedostatočné. Žalobca síce vo svojom návrhu uviedol, že obdobná situácia (podvodné zriadenie záložného práva) s tým istým žalovaným (záložným veriteľom) bola riešená aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , tieto svoje skutkové tvrdenia však ďalej nerozviedol a o tomto konaní nepredložil konajúcemu súdu ani žiadne listinné dôkazy (napr. rozhodnutie súdu). Žalobca pritom vo svojom trestnom oznámení uviedol, že v tomto druhom konaní už bolo vydané rozhodnutie, že ťarcha (záložné právo) neexistuje. Súd si tak v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol ustáliť, či je subjektívne právo žalobcu (vlastnícke právo k nehnuteľnostiam) skutočne ohrozené (porušované) protiprávnym konaním žalovaného. Bez osvedčenia existencie (bezprostredne) ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu pritom nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je takisto potrebné uvedomiť si, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu súdnu ochranu bezprostredne ohrozeným subjektívnym právam a oprávneným záujmom navrhovateľa. Žalobca však vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že je v danom prípade nevyhnutné poskytnúť rýchlu súdnu ochranu jeho subjektívnym právam a oprávneným záujmom, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k začatiu výkonu predmetného záložného práva (žalobca nič také v návrhu netvrdil a ani neosvedčil). V zmysle a pritom platí, že záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva a takisto doručiť oznámenie o začatí výkonu záložného práva príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. V zmysle potom platí, že predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi. K ničomu takému však doposiaľ nedošlo (žalobca nič také v návrhu netvrdil a ani neosvedčil).

17. Konajúci súd nad rámec vyššie uvedeného ďalej konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je takisto v rozpore so zásadou subsidiarity neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa žalobca obáva, že by žalovaný mohol predmetné nehnuteľnosti predať (v rámci výkonu záložného práva), nič mu nebráni v tom, aby podal na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na zapísanie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní v zmysle a nasl. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Výrok právoplatného rozsudku o určení neexistencie záložného práva by v takom prípade bol v zmysle záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1089). Za výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je pritom potrebné považovať aj právoplatný výrok rozsudku o určení neexistencie záložného práva (porovnaj Števček, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 835).

18. Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd v súlade s návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.