Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-5C/176/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobcu: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX Beňuš, zast. splnomocneným zástupcom Centrum Správnej pomoci Prievidza, IČO: 51876141, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, zast. PETKOV & Co s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, 3/ REALITY pre vás, s.r.o., IČO: 44 876 777, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 977 01 Brezno, zast. JUDr. Richardom Piliarom, advokátom, so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a v spojenej právnej veci žalobcu: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX F., zast. splnomocneným zástupcom Centrum Správnej pomoci Prievidza, IČO: 51876141, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný 1/ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný 2/ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný 3/ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2016 domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX o 10.30 hod., v zmysle oznámenia o dražbe č. DU-POS DD 062a/2015, dražobníka DUPOS dražobná spoločnosť, spol. s r.o., ktorej výsledok bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 253/2016, NCRls 14141/2016 zo dňa 20.04.2016 spísanou JUDr. Petrom Opatovským, notárom so sídlom M. Sch. Trnavského 6, Trnava, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom F., katastrálny odbor, na LV XXX, nachádzajúce sa v k.ú. F., obec F., okres F., a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. KN č. XXXX, ako aj pozemky parcela registra „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrady, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dražba je postihnutá neodstrániteľnými vadami, pretože bola organizovaná tak, že v napadnutej dražbe došlo k porušeniu najmä ustanovení , , , , , o dobrovoľných dražbách. Napadnutá dražba je neplatná, nakoľko predmet dražby nebol označený dražobnou vyhláškou s predpísaným obsahom,

nakoľko bola zverejnená iba predná strana dražobnej vyhlášky, ktorá neobsahuje požadované údaje, ani dobu najmenej 15 dní pred konaním dražby, ani páskou šírky 10 cm s označením dražba, ani na tabuli obce nebola vyhláška po predpísanú dobu a s predpísaným obsahom, iba predná strana vyhlášky, k čomu žalobca navrhol vypočuť starostu obce Beňuš. Ďalej je dražba neplatná najmä z dôvodu, že miesto konania dražby bolo určené v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, vzdialená obec, čím bola sťažená účasť účastníkov dražby z miesta, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, u ktorých sa dá predpokladať záujem o kúpu predmetných nehnuteľností ako obydlia a žalobcovi ako vlastníkovi dražených nehnuteľností neboli doručené žiadne písomnosti, ktoré mu mali byť doručené, najmä znalecký posudok, preto žalobca nemohol namietať nesprávne ohodnotenie predmetu dražby, čím mu bolo odňaté právo, ktoré mu patrí. Žalovaný 2/ ako dražobník so súhlasom žalovaného 1/ ako záložného veriteľa porušil § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že dražobník za miesto konania dražby určil 54 km vzdialenú obec Banská Bystrica, ktorá sa nachádza mimo katastra a v inom okrese, ako predmetné nehnuteľnosti postihnuté dražbou, čím žalovaný 2/ ako dražobník sťažil účasť dražiteľov v oblasti U. F., ktorá je satelitom mesta F., kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti, z ktorej sa účasť dražiteľov dala očakávať a tým obmedzil účasť účastníkov na dražbe. Takéto konanie žalovaného 2/ ako dražobníka nepochybne malo vplyv na dosiahnutý výťažok dražby, ktorý bol iba 23.175,- Eur, čo reálne negatívne zasiahlo do práv žalobcu ako vlastníka dražených nehnuteľností tým, že predmetné nehnuteľnosti dražobník vydražil hlboko pod cenu, ktorú sám žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a ako záložný veriteľ zistil znaleckým posudkom XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným znalcom K.. Z. V. pri zriaďovaní záložného práva v sume 48.500,- Eur, ktorá viac ako o 100 % prevyšuje výťažok z dražby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 sp. zn. . Ďalej žalobca uviedol, že znalecký posudok XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom K.. R. V. je neplatný ako zákonný podklad pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby vzhľadom na skutočnosť, že všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností nemožno určiť v súlade s § 12 zákona o dobrovoľných dražbách. K tomu žalobca navrhol vypočuť znalca K.. R. V., aby objasnil, či znalecký posudok vypracoval v súlade s cenou obvyklou v mieste konania dražby alebo v mieste výskytu dražených nehnuteľností. Zároveň žalobca navrhol vykonať znalecký posudok na zistenie ceny predmetných nehnuteľností v čase konania dražby, aj kontrolný znalecký posudok, ktorým môže byť preukázané, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola v posudku vypracovanom pre účely dražby stanovená neplatne. Ďalej žalobca uviedol, že v tomto prípade neprebehla žiadna súťaž, nakoľko miesto konania dražby, ktorým je obmedzená účasť účastníkov dražby, nepochybne malo vplyv na to, že nik okrem profesionálneho priekupníka nehnuteľností, ktorý je ochotný zniesť vyššie riziko ako záujemca, ktorý chce nehnuteľnosti pre seba na bývanie, nemal záujem v takto nezákonnej dražbe sa svojou cenovou ponukou ani len priblížiť ku skutočnej cene nehnuteľností a nakoniec nehnuteľnosť kúpila profesionálna organizácia, ktorej predmet podnikania je zameraný na draženie nehnuteľností hlboko pod cenu s tým, že takýto dražobník je ochotný znášať podnikateľské riziko spojené s vydražením nehnuteľností v dražbe, ktorá je organizovaná od samého počiatku v rozpore s právom a cieľmi zákona, ktorým je dosiahnuť čo najlepší výťažok za draženú nehnuteľnosť a nie iba vydražiť za akúkoľvek cenu. Prvé kolo dražby malo rovnaké vady, preto ani to, že predmetné nehnuteľnosti neboli vydražené v prvom kole, nemožno vyhodnotiť inak, iba tak, že práve nedostatky pri konaní dražby odradili od dražby dražiteľov, ktorí by predmetné nehnuteľnosti chceli nadobudnúť za primeranú cenu zodpovedajúcu cene v mieste a čase obvyklej. Tiež žalobca uviedol, že sa nehnuteľnosti dražili za nápadne nízku cenu vo vzdialenej obci, nehnuteľnosti neboli označené po dobu 15 dní pred dražbou dražobnou vyhláškou so zákonom požadovaným obsahom a o dražbe nebola zverejnená inzercia v predpísanom čase s požadovaným obsahom. Ďalej žalobca uviedol, že mu neboli doručené písomnosti, resp. bola nesprávne uplatnená fikcia doručenia písomností so znaleckým posudkom a oznámením o dražbe, čo malo za následok, že žalobcovi ako vlastníkovi dražených nehnuteľností bolo odňaté právo namietať znalecký posudok a všeobecnú hodnotu určenú znalcom pre účely dražby, čo robí dražbu neplatnou. Je potrebné preskúmať správnosť uplatnenia fikcie doručenia, nakoľko sa dotknutá osoba v čase pokusu doručenia v mieste doručenia nenachádzala. Tu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. týkajúce sa správnej aplikácie , v zmysle ktorého ako strana sporu nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu v tomto prípade o účinnom náhradnom doručení písomností so znaleckým posudkom a oznámením o konaní dražby bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát, v tomto prípade žalobca ako vlastník dražených nehnuteľností, sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. K tomu žalobca uviedol, že sa v čase predpokladaných pokusov doručenia písomností zdržiaval v zahraničí, resp. sa nezdržiaval v mieste bydliska, pretože si hľadal prácu. Ďalej žalobca uviedol, že postupmi súkromných subjektov, ktoré obchádzajú záväzné pravidlá, a to žalovaného 2/ ako dražobníka v súčinnosti so žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby,

utrpel značnú majetkovú ujmu najmenej 20.000,- Eur. Ako dôkazy žalobca označil a doložil: znalecký posudok č. XX/XXXX, znalecký posudok č. XX/XXXX, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 062a/2015, notársku zápisnicu N 253/2016, NCRls 14141/2016, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby č. DU-POS DD 062a/2015, potvrdenie o vyvesení, LV č. XXX.

2. Dňa 26.09.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 23.09.2016 k podanej žalobe, v ktorom okrem iného uviedol, že v žalobe nie je žiadnym spôsobom preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, v žalobe je produkovaných množstvo rôznych tvrdení, odvolávajúcich sa na rôzne skutočnosti, uvedené tvrdenia však nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca si (v procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú (o.i. i vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii), a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Žalovaný 1/ poukázal na to, že právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách sú také, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení a zároveň sa tvrdí, že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach (t.j. jedná sa o podmienky kumulatívne). K tomu žalovaný 1/ uviedol, že v žalobe čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak predovšetkým úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej. Čo sa týka námietky žalobcu, že znalecký posudok XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom K.. R. V. je neplatný, k tomu žalovaný 1/ uviedol, že uvedená námietka je i teoreticky nespôsobilá byť relevantným dôvodom, ktorého dôsledkom môže byť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovenia Podľa žalovaného 1/ ak žalobca tvrdí, že znalecký posudok je neplatný a namieta cenu dosiahnutú vydražením, jedná sa o údajné porušenie povinnosti podľa iného predpisu, ako podľa zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. nejedná sa o porušenie povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedený záver, resp. východiská o právnej povahe porušení zákona, ktoré môžu byť prípadne relevantné v konaní podľa ustanovenia ) je konštantne prijímaná i v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, keď žalovaný 1/ poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. z 28.1.2014, uznesenie NS SR, sp. zn. z 3.10.2013. Z ustanovenia vyplýva, že obsahom povinnosti, uloženej dražobníkovi vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby nehnuteľnosti, je príkaz zabezpečiť (zaistiť) ohodnotenie predmetu dražby stanoveným spôsobom, t.j. zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, nie príkaz ohodnotenie vykonať. Dražobník svoju povinnosť splnil, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby objednaním znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby - znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý predmet dražby ohodnotil znaleckým posudkom, pričom uvedená skutočnosť bola v konaní preukázaná. K uvedenému však žalovaný naviac dodal, že považuje tvrdenia žalobcu i za vecne nepravdivé, je presvedčený, že hodnota predmetu dražby bola súdnym znalcom stanovená správne. Žalovaný 1/ tiež poukázal na skutočnosť, že nielen stanovenie hodnoty predmetu dražby znalcom, ale i výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú určí práve trh) nie sú ani teoreticky relevantnými právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu platnosti / neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uvedený právny záver je rovnako konštantne judikovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, keď poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 03.10.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 30. septembra 2013. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že v zmysle je vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, pričom žalobca uvedené oprávnenie nevyužil. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu o údajnom nedodržaní ustanovení až 4 , k tomu žalovaný 1/ uviedol, že uvedené tvrdenie, ktorého obsahom je len číselné označenie ustanovení právnych predpisov, nie je žiadnym spôsobom konkrétne skutkovo konkretizované, rovnako nie je splnená ani podmienka tvrdenia a preukázania skutočnosti, že týmto skutkovo nešpecifikovaným tvrdením bol žalobca dotknutý na svojich právach. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu o nedodržaní ustanovenia , k tomu žalovaný 1/ uviedol, že ani táto námietka nie je námietkou relevantnou vo vzťahu k prípadnému určeniu neplatnosti dražby a to z dôvodu, že uvedené nie je spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu (t.j. nie je splnená druhá kumulatívna podmienka). Podľa uvedeného ustanovenia v prípade, ak je predmetom dražby dom, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, t.j. zverejnením tak dochádza k notifikácii (o konaní dražby) vo vzťahu k neurčitému počtu tretích subjektov, subjektov odlišných od tých, ktorým sa konanie dražby oznamuje osobitne, adresným zaslaním dražobnej vyhlášky. Žalobca pritom o dražbe informovaný bol, a to dražobnou vyhláškou zaslanou priamo jemu. Aj prípadným nezverejnením dražobnej vyhlášky na úradnej tabuli by

tak prípadne mohlo dôjsť výlučne k ujme na právach (iného) tretieho subjektu, odlišného od dlžníka, ktorý by tvrdil, že sa dražby zúčastniť chcel, avšak nemohol práve pre „nevedomosť“ o dražbe vyplývajúcej z nezverejnenia na úradnej tabuli. Uvedené by však musel, a to s ohľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k celému územiu SR dochádza k povinnému zverejneniu dražobnej vyhlášky v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb - preukázať. V uvedenom prípade však žalobca k žalobe doložil listinný dôkaz - Potvrdenie obce F. o vyvesení oznámenia o opakovanej dražbe od 31.03.2016 do 19.04.2016, z ktorého dôkazu nepochybne vyplýva nepravdivosť tvrdení žalobcu. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu o nedodržaní ustanovenia , a to údajne tým, že miesto konania dražby bolo určené v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, vzdialená obec, čím bola sťažená účasť účastníkov dražby z miesta, kde sa predmetné nehnuteľností nachádzajú, a to všetko tým, že dražobník za miesto konania dražby určil 54 km vzdialenú obec Banská Bystrica, k tomu žalovaný 1/ uviedol, že sám žalobca svojimi tvrdeniami preukazuje nesplnenie preukázania toho, že bol dotknutý na svojich právach, keď uvádza „..čím bola sťažená účasť účastníkov dražby z miesta, kde sa predmetné nehnuteľností nachádzajú“. Uvedeným porušením by tak prípadne mohlo dôjsť výlučne k ujme na právach (iného) tretieho subjektu, odlišného od dlžníka, ktorý by tvrdil, že sa dražby zúčastniť chcel, avšak nemohol pre vzdialenosť. V danom prípade však podľa žalovaného 1/ dražba prebehla úplne štandardným spôsobom. Tvrdenia žalobcu sú opäť len tvrdeniami bez toho, aby boli nejakým spôsobom odôvodnené a preukázané. Zákon vôbec nestanovuje podmienku, že miesto konania dražby musí byť zhodné s miestom, kde sa predmet dražby nachádza, takáto interpretácia uvedeného zákonného ustanovenia je úplne účelová. Podľa žalovaného 1/ stanovenie miesta konania dražby na 10.30 hod. predpoludním, v krajskom meste vzdialenom od predmetu dražby cca 50 kilometrov je stanovením absolútne v súlade so zákonom, stanovením miesta nadštandardným spôsobom, kedy stanovením miesta a času konania dražby uvedeným spôsobom určite zvyšuje možnosti pre záujemcov o dražobné konanie uvedeného sa zúčastniť. K ďalším tvrdeniam žalobcu, ktorými majú byť tvrdenia o tom, že dražba je údajne neplatná, nakoľko predmet dražby údajne nebol označený dražobnou vyhláškou s predpísaným obsahom (bola zverejnená iba predná strana dražobnej vyhlášky, ktorá neobsahuje požadované údaje), ani dobu najmenej 15 dní pred konaním dražby, ani páskou šírky 10 cm s označením dražba a že nebola zverejnená inzercia v predpísanom čase a s požadovaným obsahom, žalovaný 1/ uviedol, že ich považuje za tvrdenia nespôsobilé, v celom rozsahu ich popiera, nijako sa nimi nešpecifikuje, ako mali byť uvedeným naplnené obe kumulatívne podmienky, nič z uvedeného nie je preukázané. Čo sa týka ďalších tvrdení žalobcu o tom, že dražba je údajne neplatná z dôvodu porušenia ustanovenia (že mu ako vlastníkovi dražených nehnuteľností neboli doručené žiadne písomnosti, ktoré mu mali byť doručené), k tomu žalovaný 1/ uviedol, že ich v celom rozsahu popiera a považuje ich za nedôvodné. Uvedené tvrdenia žalobcu sú podľa žalovaného 1/ neurčité, nekonkrétne a nekonkretizované, žalobca nielenže uvedené nekonkretizuje tvrdeniami, ale ani dôkazmi. Rovnako úplne mylné je žalobcovo vnímanie ustanovenia , to stanovuje formu, v akej sa listové zásielky doručujú, ale jednotlivé povinnosti spojené s doručovaním písomnosti sú konštruované ako povinnosti zásielku zaslať, nie doručiť. V prípade ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva ( ), pričom záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva ( ), ktorý splní i tým, že oznámi adresu na ktorej sa zdržiava a preberá doručované písomnosti. Je úplne nemysliteľné, aby dlžník, z vlastnej viny údajne nepreberajúci zásielky, ťažil zo svojho protiprávneho konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť.

3. Dňa 30.09.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného 3/ k podanej žalobe, v ktorom uviedol, že pokiaľ žalobca namieta porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v tom, že miesto konania dražby bolo vzdialené 54 km od miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, čím bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti U. F., k tejto námietke žalovaný 3/ uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, žalobca nemôže obhajovať záujmy nejakých tretích dražiteľov, pretože nie je na to procesne legitimovaný a dokonca z oblasti, ktorá neexistuje, pretože žalovaný 3/ ani nevie, kde sa U. F. nachádza. Taktiež vzdialenosť konania dražby od miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, nemožno považovať za obmedzenie, pretože zákon nestanovuje, v akej vzdialenosti od nehnuteľností sa má dražba konať. Pokiaľ žalobca namietal platnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom K.. R. V., k tejto námietke žalovaný 3/ uviedol, že ju tiež považuje za nedôvodnú, žalovaný 2/ postupoval správne a v zmysle zákona, keď dal znalecký posudok vypracovať znalcovi z miesta konania dražby, t.j. z Banskej Bystrice, ktorý podľa názoru žalovaného 3/ vypracoval znalecký posudok zmysle platných právnych predpisov, čím nedošlo k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných

dražbách. Namietanie nejakého porušenia práv tretích osôb, ktoré sa dražby ani nezúčastnili, považoval žalovaný 3/ za neopodstatnené a zo strany žalobcu za procesne nemožné. K námietke žalobcu ohľadne doručovania žalovaný 3/ uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie, pretože uvedený úkon spojený s vykonaním dražby nevykonával, zároveň nevie uviesť, či bolo žalobcovi doručené oznámenie o dražbe. Ostatné tvrdenia uvádzané v žalobe považoval žalovaný 3/ za nepodstatné, nekonkrétne a miestami za argumentačne nezrozumiteľné. Ďalej žalovaný 3/ uviedol, že ako právnická osoba vykonávajúca realitnú činnosť sa dozvedel z internetu o tom, že dňa 20.04.2016 sa bude konať predmetná dražba nehnuteľností, preto sa rozhodol tejto dražby zúčastniť. Konateľ žalovaného 3/ sa v uvedený deň dostavil do hotela ARCADE a po zložení dražobnej zábezpeky sa zúčastnil dražby za prítomnosti zástupcu žalovaného 2/ ako dražobníka a notára JUDr. Petra Opatovského, ktorý o priebehu dražby spísal notársku zápisnicu č. N 253/2016, NCRls 14141/2016 zo dňa 20.4.2016. Žalovaný 3/ uviedol, že bol oboznámený s predmetom dražby, so znaleckým posudkom a ďalšími podstatnými skutočnosťami a taktiež so základnými pravidlami dražby a postupe na nej a nakoniec urobil najvyššie podanie vo výške 23.175,- Eur a bol mu udelený príklep. Vychádzajúc zo svojich doterajších skúseností žalovaný 3/ uviedol, že priebeh dražby a udelenie príklepu bol vykonaný v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný 3/ žiadal žalobu zamietnuť.

4. Dňa 25.08.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného 2/ k podanej žalobe, v ktorom uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Nevyhnutným predpokladom úspechu v spore zo žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je to, že v súdnom konaní dôjde kumulatívne ku splneniu viacerých podmienok, resp. k preukázaniu skutočností, a síce že sa preukáže, že v dražobnom procese došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pritom musí ísť o také porušenie, ktoré na jednej strane uvádza (tvrdí) žalobca v žalobe a na strane druhej, toto porušenie má vplyv („dotýka sa“) práva žalobcu, ktoré mu vyplýva z právneho priadku, konkrétne z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že k porušeniu konkrétneho, žalobcom v žalobe uvádzaného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách prišlo, čo žalovaný 2/ vylúčil a poprel, súd musí skúmať aj to, či porušenie konkrétneho v žalobe uvedeného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách malo (avšak nie hypoteticky mohlo mať) vplyv na práva žalobcu. Žalobca teda musí vždy preukázať aké jeho právo (vyplývajúce pre neho samotného), bolo porušené a ako sa toto porušenie dotýka jeho práv, ktoré mu v dražbe priznáva zákon. Nosná argumentácia žalobcu ako predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, ktorú predostiera v žalobe, sa netýka jeho práv, ale práv hypotetických tretích osôb, ktoré by mali možno záujem zúčastniť sa na dražbe. Podľa žalovaného 2/ žalobcovi neprislúcha domáhať sa neplatnosti dražby z dôvodov, ktorých podstata tkvie v údajnej dotknutosti na právach inej osoby (prípadných hypoteticky do úvahy prichádzajúcich účastníkov dražby), nakoľko to vylučuje priamo zákon o dobrovoľných dražbách, keď sa v ust. § 21 ods. 2 uvádza, že osoba podávajúca žalobu musí tvrdiť (a následne v konaní preukázať), že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich právach. Nemožno sa žalobou domáhať neplatnosti dražby z dôvodu, že v dražbe mohli byť porušené práva tretej osoby - hypotetického záujemcu o dražbu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady nikomu nemožno vnútiť právo proti jeho vôli, i keby mu patrilo. Príkladom snahy o ochranu hypotetických práv predstavuje aj žaloba žalobcu, ktorý zo svojej pozície predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby v súvislosti s dražbou nemohol byť nijakým spôsobom dotknutý na svojich právach, ktoré prislúchajú výlučne jemu a porušenie ktorých ako jediných by mohol v konaní namietať. Uvedené sa týka namietania miesta konania dražby, keď žalobca uvádza, že dotknutí na svojom práve zúčastniť sa dražby mohli byť účastníci dražby. Rovnako sa uvedené dotýka povinností žalovaného 2/ označiť predmet dražby páskou „DRAŽBA“, resp. (ne)uverejnením oznámenia o konaní dražby. Uvedenými údajnými porušeniami povinností vyplývajúcich zo zákona o dobrovoľných dražbách mohli byť dotknuté výlučne tretie osoby odlišné od žalobcu. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti žalobcom uvedené porušenia zákona o dobrovoľných dražbách poprel. Za nedôvodné žalovaný 2/ považoval tiež námietky žalobcu týkajúce sa nedoručenia mu listín zo strany žalovaného 2/. Keďže žalobca v žalobe riadne, ako nedoručenú listinu označil výlučne znalecký posudok a oznámenie o konaní dražby, k tomu žalovaný 2/ uviedol, že pri doručovaní písomností v dražbe postupoval striktne v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a oznámenie o konaní dražby ako aj znalecký posudok boli žalobcovi riadne doručené. Podľa žalovaného 2/ pri skúmaní (ne)platnosti dražby neobstojí ani argument žalobcu, že sa nezdržiaval v mieste, na adresu ktorého mu boli doručované písomnosti, a teda tento argument nemôže byť dôvodom, ktorý by svedčil porušeniu povinnosti žalovaného 2/ doručovať písomnosti v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2/, plniac svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o dobrovoľných dražbách, riadne a s odbornou starostlivosťou požiadal v čase pred odoslaním listín súvisiacich s dražbou príslušný orgán evidencie obyvateľstva

o poskytnutie údajov týkajúcich sa žalobcu o jeho trvalom/prechodnom pobyte na území SR, resp. o pobyte v zahraničí, ktorých ohlásenie je povinnosťou žalobcu v zmysle Príslušné pracovisko Odboru správy registrov SVS MV SR poskytlo žalovanému 2/ ním požadované údaje, pričom z výpisu je zrejmé, že žalobca mal evidovanú výlučne jednu adresu pobytu, a síce Beňuš, časť Pôbišovo 462. Za predpokladu, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa nezdržiaval na adrese, ktorú má registrovanú v registri obyvateľov, je možné predpokladať, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť obci, v ktorej mal nahlásený trvalý pobyt, že sa mieni zdržovať, resp. že sa zdržuje mimo miesta svojho trvalého pobytu, resp. na území iného štátu. Zároveň sa možno domnievať, že žalobca ani neoznámil príslušnej obci adresu svojho obvyklého pobytu v zahraničí, tak ako mu to vyplýva z ust. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žalobca sa zrejme dopustil porušenia svojej zákonnej povinnosti, a práve toto porušenie mohlo mať za následok, že žalovaný 2/ doručoval písomnosti na adresu, na ktorej sa žalobca reálne nezdržiaval. Žalobca teda sám svojim protiprávnym (ne)konaním zrejme navodil protiprávny stav, pričom následne sa žalobou domáha ochrany voči dôsledkom svojho vlastného protiprávneho konania. Taká obrana však v materiálnom právnom štáte nesmie požívať právnu ochranu, keďže platí pravidlo, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Podľa žalovaného 2/ nemožno mu prikladať na ťarchu, že doručoval písomnosti na adresu, ktorá bola v oficiálnom registri obyvateľstva uvedená ako adresa trvalého pobytu a navyše ako jediná adresa žalobcu. Nemožno od osoby, ktorá má zákonnú alebo zmluvnú povinnosť doručovať inému zásielku do vlastných rúk, spravodlivo požadovať, aby zisťovala obvyklý pobyt adresáta spôsobom hraničiacim s výkonom činnosti detektíva, ale že to má byť primárne adresát, kto má dbať o to, že tretej osobe bude umožnený prístup, ako sa cez oficiálny register obyvateľstva dozvedieť adresu, na ktorej sa adresát zásielky reálne zdržuje, a ktorá je teda zároveň adresou jeho skutočného bydliska. V prípade, ak adresát svoju zákonnú ohlasovaciu povinnosť zanedbá, a privodí si tak pre seba negatívne dôsledky alebo napr. si znemožní možnosť účinne sa brániť a hájiť svoje záujmy, musí dôsledky svojho protiprávneho (ne)konania znášať sám a nemôže ich pripisovať na ťarchu tretej osoby. K námietke žalobcu o nesprávnom určení miesta konania dražby žalovaný 2/ uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách nestanovuje podmienku, že miesto konania dražby musí byť totožné s miestom, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby. V danom prípade sa dražba konala v Banskej Bystrici, ktorá je krajským mestom vo vzťahu k obci Beňuš, pričom časová vzdialenosť oboch miest je približne 53 minút autom, pričom je v dostatočnej miere zabezpečené aj dopravné spojenie medzi týmito mestami prostredníctvom prostriedkov hromadnej dopravy s tým, že cestovné za spiatočný lístok je cca max. 6,70 Eur. Skutočnosť, že dražba sa konala v Banskej Bystrici ako krajskom meste je indikátorom práve k snahe dosiahnuť čo možno najväčší záujem o účasť na dražbe, a to aj zo strany subjektov zo širšieho okolia. K námietke žalobcu o nevyvesení oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce žalovaný 2/ uviedol, že zaslal obci F. oznámenie o dražbe, pričom toto oznámenie bolo obci doručené dňa 29.3.2016. Obec vyvesila oznámenie o opakovanej dražbe na svojej úradnej tabuli dňa 31.03.2016, o čom bolo žalovanému 2/ zo strany obce doručené potvrdenie. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že ako dražobník si splnil svoju zákonnú povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. zákona o dobrovoľných dražbách a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znaleckého posudku vypracovaného znalcom K.. R. V., ktorý spĺňal ku dňu konania dražby podmienky stanovené pre znalecké posudky v zákone o dobrovoľných dražbách. Ak žalobca v žalobe okrem iného namieta výšku všeobecnej hodnoty predmetu dražby, resp. ak namieta, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval správne, sama táto skutočnosť nezakladá porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zo strany žalovaného 2/, pretože tento žiadnu zo svojich zákonných povinností nezanedbal. Ak sa žalobca domnieva, že konaním znalca bol ukrátený na svojich majetkových právach, má k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, prostredníctvom ktorého, ak sa preukáže, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku skutočne porušil svoje zákonné povinnosti, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda, môže si túto účinne uplatniť v inom konaní priamo voči znalcovi. K tomu ďalej žalovaný 2/ uviedol, že žalobca ako vlastník predmetu dražby počas dražobného procesu nijakým relevantným spôsobom nespochybňoval správnosť znaleckého posudku, a teda ani výšku v posudku znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby, hoci mu táto možnosť vyplýva priamo z ust. zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže žalobca v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách v zákonnej lehote nevzniesol u žalovaného 2/ námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, a ani nepožiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, žalovaný 2/ ako dražobník nemal dôvod spochybňovať, resp. zaoberať sa spochybnením správnosti znaleckého posudku vypracovaného znalcom a správnosťou v posudku stanovenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Domáhať sa v súčasnosti vypracovania nového znaleckého posudku už žalobca nemá právo, nakoľko mu prekluzívna lehota stanovená v zákona o dobrovoľných dražbách uplynula a s jej uplynutím zároveň

žalobcovi zaniklo právo dožadovať sa ďalšieho (nového) ohodnotenia predmetu nehnuteľnosti na účely dražby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Ako dôkazy žalovaný 2/ označil a k vyjadreniu doložil: fotodokumentáciu, potvrdenie obce o vyvesení oznámenia o konaní dražby, prípisy, doručenky a obálky s neprevzatými zásielkami, výpis údajov z centrálneho registra obyvateľov, žiadosť o vyvesenie oznámenia o konaní opakovanej dražby, potvrdenie obce F..

5. Dňa 18.10.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým svoju žalobu zmenil a žiadal, aby súd rozsudkom určil, že: 1. zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je absolútne neplatná, 2. úver zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý poskytol žalovaný 1/ je bezúročný a bez poplatkov, 3. žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/, 4. právne úkony záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sú neplatné, 5. právne úkony dražobníka smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálneho územia F., obec F., okres F. - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX Záhrady vo výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavby súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX rodinný dom, sú neplatné, 6. žalovaný 1/ na príkaz súdu vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating, aby si žalobca mohol zobrať iný úver, 7. žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, 8. súd priznáva finančné zadosťučinenie žalobcovi vo výške 1.000,- Eur, 9. súd určuje, že dobrovoľná dražba konaná dňa 20.4.2016 o 10.30 hod. na nehnuteľnosť na LV XXX, katastrálneho územia F., obec F., okres F. - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX Záhrady vo výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX a stavby súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX rodinný dom, je neplatná.

6. Uznesením č.k. -225 zo dňa 22.11.2017, právoplatným dňa 07.12.2017, súd zmenu žaloby tak, ako ju navrhol žalobca podaním doručeným súd dňa 18.10.2017, nepripustil, nakoľko súd dospel k záveru, že po preskúmaní spisového materiálu nebol zistený dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhovieť predmetnému procesnému návrhu žalobcu.

7. Dňa 05.01.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým opäť svoju žalobu zmenil a žiadal, aby súd rozsudkom určil, že: 1. je neplatná dobrovoľná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX o 10,30 hod., v zmysle oznámenia o dražbe č. DO-POS DD 062a/2015, dražobníka DUPOS dražobná spoločnosť spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, ktorej výsledok bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 253/2016, NCRIs 14141/2016 zo dňa 20.04.2016 spísanou JUDr. Peter Opatovský, notár so sídlom ul. M.Sch.Trnavského č. 6, 917 01 Trnava, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované: Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV XXX, ktoré sa nachádzajú v k.ú. F., obec F., okres F. - Rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc. KN č. XXXX, - pozemky: Parcela registra „C“ parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, Parcela registra „C“ parc. č.XXXX, druh pozemku - záhrady vo výmere XXX m2, 2. pôvodný vlastník v podiele X/X Y. J., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, trvale bytom XXX XX F., T. XXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných: Okresným úradom F. katastrálny odbor, na LV XXX, ktoré sa nachádzajú v k.ú. F., obec F., okres F. - Rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc. KN č. XXXX -pozemky: Parcela registra „C“ parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, Parcela registra „C“ parc. č. XXXX, druh pozemku - záhrady vo výmere XXX m2, 3. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi k jeho rukám primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Uznesením č.k. -263 zo dňa 12.01.2018, súd zmenu žaloby tak, ako ju navrhol žalobca podaním doručeným súd dňa 05.01.2018, nepripustil, nakoľko súd dospel k záveru, že po preskúmaní spisového materiálu nebol zistený dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhovieť predmetnému procesnému návrhu žalobcu.

9. V priebehu konania súd zistil, že dňa 02.05.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba v právnej veci žalobcu Y. J. proti žalovanému 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva. Žaloba bola zapísaná a konanie bolo vedené pod sp. zn. .

10. Uznesením č.k. -444 zo dňa 30.05.2018, právoplatným dňa 19.06.2018, súd konania vedené na Okresnom súde Brezno pod spisovou značkou a pod spisovou značkou spojil na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod spisovou značkou , keď mal za to, že spojenie týchto vecí je v záujme hospodárnosti, keď ide o konania začaté pred tunajším súdom, ktoré skutkovo spolu súvisia - ich predmetom je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ku ktorej došlo z dôvodu neplnenia záväzkov žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, o ochranu práv spotrebiteľa, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa, pričom predmetná zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ a zároveň nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je posúdenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

11. Predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2018, v spojení s jej doplnením a opravou písomnými podaniami doručenými súdu dňa 10.04.2019 a dňa 12.04.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným 1/ uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V zmluve o splátkovom úvere boli dohodnuté nasledovné podmienky, a to výška úveru 32.000,- Eur, úroková sadzba 6,39 % fixná na 3 roky, spracovateľský poplatok 265,52 Eur, poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne, výška splátky za úver 167,62 Eur, počet splátok 360, spôsob splácania inkasom z inkasného účtu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je podpísaná zamestnancami pobočky banky v Brezne, napriek tomu, že podľa obchodného registra za spoločnosť konajú dvaja členovia predstavenstva, prípadne dvaja prokuristi; na zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú ich podpisy. Nie je k dispozícii ani splnomocnenie zamestnancov spoločnosti, že môžu v mene spoločnosti konať. Všeobecné úverové podmienky nie sú žalobcom podpísané, nikdy neboli žalobcovi vysvetlené, len je v zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti III. bod 2 napísané, že sa dlžník s týmito podmienkami neoboznámil. VOP neboli nikdy žalobcovi poskytnuté, aby si ich mohol v dostatočnom časovom intervale podrobne prečítať. V priebehu 5 rokov z inkasného účtu žalobcu si žalovaný sťahoval splátku za úver aj poplatky za správu úveru. Po tej dobe sa dostal žalobca do problémov, zdravotné problémy, strata zamestnania, rodinné problémy. Žalobca sa situáciu snažil riešiť, avšak žalovaný 1/ nebol ochotný vstúpiť do jednania. Namiesto toho bolo dlžníkovi dňa 17.04.2015 doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom banka vyzvala dlžníka k zaplateniu celého dlhu vo výške 35.941,93 Eur, inak po určenej lehote pristúpi banka k vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na jediné obydlie dlžníka. Následne bolo zaslané dlžníkovi Oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby. Zosplatnenie úveru považuje žalobca za neprimerané - banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma. Banky majú povinnosť postupovať v súlade so zákonom, s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi (, písm. u a o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva (ktoré je výhradne iba „ultima ratio“ spôsob uspokojenia pohľadávky). Banka neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácii. Reálna hrozba dražby psychicky zle vplývala na zdravotný stav žalobcu. K tomu sa pridal aj nedostatok financií a platobná neschopnosť. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca mal za to, že podmienky

v zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Podľa Zmluvy o splátkovou úvere sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 32.000,- Eur. K splneniu tejto dojednanej výšky úveru však nedošlo, nakoľko si žalovaný 1/ ešte pred poskytnutím úveru vyúčtoval spracovateľský poplatok vo výške 265,52 Eur. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 167,62 Eur, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté do 20.07.2040. Medzi žalovaným 1/ a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere (bez určenia účelu použitia finančných prostriedkov), s charakterom zmluvy spotrebiteľskej podľa . V Zmluve je nepravdivo uvedený údaj o celkovej výške pôžičky, hoci zo zmluvy vyplýva, že žalovaný 1/ sa zaviazal žalobcovi poskytnúť sumu vo výške 32.000,- Eur, v skutočnosti poskytol žalobcovi reálne len 31.734,48 Eur, keď zo sumy úveru bol ešte pred jeho poskytnutím odpočítaný tzv. spracovateľský poplatok vo výške 265,52 Eur. V zmluve je nesprávne vypočítaná výška mesačnej splátky za úver. Podľa zmluvy o splátkovom úvere je výškou splátky za úver hodnota 167,62 Eur mesačne. Táto suma nepokryje ani úhradu úrokov za mesiac, nie to ešte splátku istiny a iných poplatkov (ako je v zmluve uvedené plus ešte 2,99 Eur za správu úveru). Každou splátkou dlh rástol, úver pri takto nastavených parametroch úverovej zmluvy nebolo možné splatiť. Podľa Hypokalkulačky mala byť splátka za úver vypočítaná na sumu 202,94 Eur, aby bolo možné v lehote 30 rokov, 360 splátok daný úver pri úroku 6,39 % p.a vôbec splatiť. Mesačná splátka bola uhrádzaná inkasom z inkasného účtu, žalobca nemal možnosť túto skutočnosť nijako ovplyvniť. Žalobca mal zato, že bol žalovaným 1/ úmyselne uvedený do omylu, žalovaný 1/ nekonal dobromyseľne a čestne, jeho konaniu možno prisúdiť i charakter nekalej obchodnej praktiky. Žalovaný 1/ konal v rozpore s dobrými mravmi, keď uviedol v zmluve o splátkovom úvere nesprávne uvedenú výšku splátky za úver, zmluva nebola žalobcovi vysvetlená, výška splátky nebola rozpísaná na istinu, úroky a iné poplatky. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva o splátkovom úvere vykazuje závažné vady, ktoré sa dotýkajú nielen vedľajších ustanovení, ale aj hlavných náležitostí zmluvy (predmet zmluvy o splátkovom úvere) a navyše umožňuje zbaviť spotrebiteľa jeho majetku, a to výkonom záložného práva. Z uvedených dôvodov, je nutné predmetnú zmluvu o splátkovom úvere označiť za absolútne neplatnú v celom rozsahu. Banka dňa 17.04.2015 zaslala žalobcovi Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku. Žalovaný neskúmal bonitu žalobcu, situáciu v rodine žalobcu, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti ( zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je považované za nekalú obchodnú praktiku. Ďalej poukázal na to, že Banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Žalobca mal k dispozícii sumu 31.734,48 Eur (32.000 Eur - 256,52 Eur spracovateľský poplatok). Žalovaný bol povinný v konaní vo veci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby osvedčiť skutočnú výšku pohľadávky. Ako je uvedené v Zmluve o realizácii prvej opakovanej dražby medzi žalovaným 1/ a Dražobníkom, spoločnosťou DUPOS dražobná, spol.s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava IČO: 36 233 935 zo dňa 29.09.2015, pri identifikácii pohľadávky je uvedené, že výška pohľadávky ku dňu 04.05.2015 bola celkom 36.456,52 Eur, z toho výška istiny 32.166,60 Eur a výška príslušenstva 4.289,92 Eur. Podľa Zákon o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že premet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona. Vychádzajúc zo Zmluvy o realizácii prvej opakovanej dražby zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným 1/ a dražobníkom možno konštatovať, že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. Istina na začiatku zmluvného vzťahu, pri podpise zmluvy o splátkovom úvere dňa 06.08.2010 bola 31.734,48 Eur, žalobca 5 rokov splácal úver podľa zmluvných podmienok, v sume ako bolo v zmluve o spotrebnom úvere dohodnuté, nie je teda možné, aby po tejto dobe výška istiny stúpla na hodnotu 32.166.60 Eur, čiže o 432,12 Eur viac. Ďalej žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov SR a ESD. Žalobca mal za to, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu podľa , písm d. o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom mal za to, že osobitným predpisom je o úveroch na bývanie, . Žalobca mal za to, že úver bol poskytnutý na bývanie, na kúpu nehnuteľnosti na bývanie žalobcu. Ako dôkazy žalobca označil a doložil: zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, úverové podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., výpis z obchodného registra na žalovaného 1/, výpis z hypokalkulačky,

zmluvu o realizácii prvej opakovanej dražby, správu o výkone záložného práva. Zároveň navrhol výsluch žalovaného 1/.

12. Dňa 18.10.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 18.10.2018 k žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 02.05.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že popiera všetky skutkové a právne tvrdenia. Celá žaloba je kompilátom nesúrodých tvrdení, všeobecných domnienok a poukazov na judikatúru v podstatnej časti bez akéhokoľvek relevantného vzťahu k predmetu sporu. Pokiaľ žalobca rozvíja svoje úvahy o tom, kto môže za žalovaného konať, k tomu žalovaný 1/ uviedol, že za žalovaného vždy konali oprávnené osoby. K tvrdeniu žalobcu o tom, že zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom, žalovaný 1/ uviedol, že uvedené nie je pravda, obsah úkonu dlžník ovplyvniť mohol, žalovanému 1/ nie je známe, že by žalobca navrhoval vykonanie nejakých zmien, rovnako nie je zrejmé, koľkými podpismi, ak nie jedným, by mala byť akákoľvek zmluva podpisovaná. K tvrdeniu žalobcu o tom, že v zmluve je nepravdivo uvedený údaj o celkovej výške pôžičky, žalovaný 1/ uviedol, že dlžníkovi bol poskytnutý úver v dohodnutej výške a na základe vzájomnej dohody došlo k úhrade jeho iného záväzku započítaním, pričom spracovateľský poplatok je transparentným cenovým a kogentným dojednaním podľa , čo vylučuje akúkoľvek neprijateľnosť. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že aj výška mesačnej splátky za úver je vypočítaná správne a na jej základe by došlo k amortizácii celého úveru s príslušenstvom vo vopred dohodnutej dobe). Veriteľ požadoval vždy len splátku vo výške dohodnutej v zmluve a nič iné, dlžník však tento dohodnutý záväzok dlhodobo nesplácal. Žalobca ako dlžník neplnil, čo plniť mal, z uvedeného dôvodu musel veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalobca nijako nepreukázal, ale ani len netvrdil riadne a včasné plnenie zabezpečovaného dlhu. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že predmetná úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to s ohľadom na ustanovenie - e) o spotrebiteľských úveroch a sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti tak vôbec neprichádza do úvahy, rovnako ako neprichádza do úvahy žaloba o neplatnosť úveru, ktorý nie je úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, či bezúročnosti úveru, ktorý nie je úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. neplatnosti iného právneho úkonu v slovenskom právnom poriadku neexistuje. K žalobcom uplatnenému nároku na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur žalovaný 1/ uviedol, že posúdenie takéhoto nároku je závislé na relevantných skutkových okolnostiach, ktoré žalobca v úplnosti a určitosti ani netvrdí, ani nepreukazuje. Žalobca v úplnosti neuviedol žiadne individuálne skutkové tvrdenia, konkrétne tvrdenia majúce odôvodniť existenciu jeho tvrdeného nároku (jeho tvrdenej ujmy ako následku protiprávneho úkonu, resp. toho, že porušenia práva sa úspešne domáhal na súde), ani žiadne skutočnosti odôvodňujúce jeho výšku. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že predmetná úverová zmluva v celom rozsahu odráža vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu platná. Bol to práve budúci dlžník, ktorý sa na žalovaného 1/, ako na banku, predmetom podnikateľskej činnosti ktorej je aj poskytovanie úverov obrátil so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem, resp. požiada o poskytnutie úveru, banka posúdi, či je s daným subjektom - žiadateľom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu, t.j. či mu úver bude poskytnutý a za akých podmienok. Výsledok uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty (t.j. napr. požadovanú výšku úveru, navrhovanú splatnosť, účelové určenie/bezúčelovosť úveru, atď.). Takýto návrh bol žalobcovi ako dlžníkovi ponúknutý a tento uvedený návrh bez výhrad prijal. Uvedeným spôsobom došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy s predmetným obsahom, žalovanému 1/ nie je známe, že by žalobca prijal návrh s výhradami, resp. požadoval vykonanie nejakých zmien. To, že žalobca nenavrhol (nežiadal) vykonanie akejkoľvek zmeny, neznamená, že by ho niekto nútil zmluvu uzatvoriť. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že možnosť vykonať záložné právo, a to vždy formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe)je odrazom zákonnej úpravy ( , veta prvá , ds. 6 ) a uvedená úprava je tiež v súlade s SR, tak ako to vyplýva z rozhodnutia ÚS SR pod sp.zn. . Žalovaný 1/ tiež uviedol, že právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani ani Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uvedené tvrdenia nie sú zo strany žalobcu správne. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase.

13. Súd nariadil vo veci niekoľko pojednávaní, na ktorých súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a oboznámil sa s prednesmi splnomocneného zástupcu žalobcu, ako aj s prednesmi právnych zástupcov žalovaných 1/ až 3/, tiež vychádzal z listinných dôkazov, ktoré do spisu doložili strany sporu, resp. ktoré zadovážil súd na návrh strán, a to najmä: zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX, z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 062a/2015, z notárskej zápisnice N 253/2016, NCRls 14141/2016, z oznámenia o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby č. DU-POS DD 062a/2015, z potvrdenia o vyvesení, LV č. XXX, z fotodokumentácie, z potvrdenia obce o vyvesení oznámenia o konaní dražby, z prípisov, z doručeniek a obálok s neprevzatými zásielkami, z výpisu údajov z centrálneho registra obyvateľov, zo žiadosti o vyvesenie oznámenia o konaní opakovanej dražby, z potvrdenia obce F., z návrhu na vklad záložného práva, zo správy Obce F., z výpisov z úverového účtu č. XXXXXXXXXX, zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, z úverových podmienok Slovenskej sporiteľne a.s., zo spisovej dokumentácie dražobníka k predmetnej dobrovoľnej dražbe, pričom zistil tento skutkový stav.

14. Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2020 splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka úverovej zmluvy, táto bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako veriteľom. Úverová zmluva bola dohodnutá cez finančného poradcu a podpísaná bola v banke. V predmetnej úverovej zmluve bola nesprávne vypočítaná výška splátky, na základe uvedeného k splátke istiny nemohlo nikdy dôjsť. Tým, že bola nesprávne vypočítaná výška splátky, jedná sa o neplatný právny úkon podľa . Poukázal predovšetkým na listinný dôkaz, ktorý predložili aj do spisu, že podľa hypotekárnej kalkulačky mala byť správna výška splátky 202,94 Eur. Je potom otázne, či by za uvedených podmienok žalobca túto zmluvu podpísal. Poukázal tiež na s tým, že uvedená zmluva o úvere obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, na čo už poukazovali v písomných vyjadreniach. Jedná sa pritom o spotrebiteľskú zmluvu podľa . Tiež poukázal na to, že pokiaľ je neplatná spotrebiteľská zmluva, je neplatná aj záložná zmluva, a teda aj záložné právo. V tomto smere poukázal na s tým, že má za to, že majú naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti, pretože dom bol vydražený na základe neplatnej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy. Ďalej poukázal na zmluvu, kde je uvedené, že dlžník sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, toto však nie je pravda, žalobcovi ako dlžníkovi neboli nikdy všeobecné obchodné podmienky poskytnuté, nemal možnosť si ich prezrieť. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. , kde v tomto rozhodnutí Slovenská obchodná inšpekcia konštatovala porušenie ustanovení zákona zo strany žalovaného 1/ a žalovaný 1/ dostal za takéto porušenie pokutu 10.000,- Eur. Pokiaľ je úverová zmluva neplatná, následne je neplatná aj záložná zmluva. Na základe toho žalovaný 1/ nebol oprávnený navrhnúť dražbu, lebo to robil na základe neplatného právneho úkonu. Žalobca nikdy nedal súhlas s dobrovoľnou dražbou. Zároveň poukázal na to, že žalovaný 1/ si inkasným účtom sám sťahoval sumu splátok, ktorá však nepokryla ani výšku úrokov. Zároveň navrhol v ďalšom konaní výsluch žalobcu, a to k tým skutočnostiam, ako došlo k podpisovaniu zmluvy o úvere.

15. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 08.06.2020 uviedol, že v danej veci nie sú splnené procesné podmienky na prejednanie žaloby s určovacími návrhmi. Taktiež stále trval na tom, že žalobca dostatočne žalobu neodôvodnil, a preto žaloba v tomto smere je neúplná a z tohto dôvodu nespĺňa náležitosti riadnej žaloby. Zdôraznil, že ani na tomto pojednávaní neboli zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu prednesené také skutočnosti a tvrdenia, ktoré by odstraňovali vady podania a z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že súd ho vyzýval na odstránenie vád podania, avšak k tomuto odstráneniu vád podania nedošlo. Zároveň zdôraznil, že pri určovacích výrokoch neexistuje právna norma, ktorá by pripúšťala domáhať sa určenia neplatnosti toho, ako sa domáha žalobca v konaní. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS/590/2017, kde ústavný súd sa vyslovil, že pokiaľ absentuje naliehavý právny záujem na určení určitej skutočnosti, tak súd sa nemá zaoberať ani meritom veci a je potrebné žalobu už len z tohto dôvodu zamietnuť. Ak napriek tomu súd takúto žalobu prejedná, zasiahne do základného práva žalovaných na spravodlivý proces. Zároveň poukázal na to, že v písomných vyjadreniach žalobcu nie sú ani tvrdené žiadne skutočnosti ohľadne finančného zadosťučinenia a v tomto smere pokiaľ podania žalobcu nespĺňajú základné náležitosti žaloby, súd by sa absolútne ničím nemal zaoberať. Ďalej trval na tom, že v tomto smere neboli ani dôvody na spojenie vecí a vo veci rozhoduje nezákonný sudca. K prednesu splnomocneného zástupcu žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu poukazoval na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, tu zdôraznil, ako bolo zdôrazňované vo všetkých konaniach, v ktorých tento splnomocnený zástupca zastupuje strany, že toto rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie

bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , nakoľko Slovenská obchodná inšpekcia nemá právomoc rozhodovať v takýchto veciach. Zdôraznil, že splnomocnený zástupca žalobcu toto rozhodnutie neustále aj v ďalších iných konaniach spomína, pričom považuje to už za šikanózny výkon práva, nakoľko uvedené je zavádzajúce a nepravdivé, pričom za šikanózne považuje najmä to, že neustále uvádza, že toto rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie je právoplatné, čo nie je pravda. Ohľadne vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu, že zmluva bola uzavretá cez finančného poradcu, uviedol, že to znamená, že táto zmluva bola uzavieraná prostredníctvom profesionála, a preto je vylúčené, aby bola splnená materiálna podmienka na ochranu slabšej strany s tým, že je zrejmé, že pokiaľ bola zmluva takýmto spôsobom uzatváraná, bola dohodnutá individuálne a nemôže v takomto prípade ísť o neprijateľné zmluvné podmienky, čo stanovuje zákon, pretože pokiaľ boli podmienky dohodnuté individuálne, nemôže ísť o neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ sa týka vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k výške splátky, ohľadne tohto sa nemožno ani kvalifikovane vyjadrovať, nakoľko to predstavuje právny nonsens, pretože ak sa dodržiava zmluva tak, ako bola úverová zmluva a úverové podmienky stanovené, po určitom čase úverová zmluva končí a dlžná suma je splatená. Poukázal na to, že v prípade splnomocneného zástupcu žalobcu nie sú prítomné základné vedomosti akým spôsobom sa amortizuje bez toho, aby bola predložená amortizačná tabuľka, pričom uvedené čo sa týka nesprávnej výšky splátky a namietanie tejto nesprávnej výšky splátky ani nemá vplyv na predmet tohto konania. Poukázal na to, že amortizačná tabuľka presne stanovuje, akým spôsobom sa úver spláca, a preto bez amortizačnej tabuľky nikto nemôže uviesť, ako sa má uvedený úver splácať. Zároveň poukázal na to, že v záložnej zmluve bol zabezpečený touto záložnou zmluvou okrem iného aj záväzok z bezdôvodného obohatenia, ktorý by vznikol v prípade existencie neplatnej úverovej zmluvy. Ďalej pokiaľ sa týka vyjadrenia, že žalobca nedal súhlas na dobrovoľnú dražbu, tu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, a to , podľa ktorého súhlas na speňažovanie majetku je daný uzavretím záložnej zmluvy, teda nevyžaduje sa žiadny iný osobitný súhlas na speňažovanie majetku formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na to, že v danej veci nie sú splnené ani procesné podmienky prejednať určovacie návrhy pokiaľ sa týka podanej žaloby, žiadal, aby súd nepripustil žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní konanom dňa 08.06.2020 uviedol, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na spojenie vecí, čo vyplýva aj z toho, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nie sú účastníkmi konania v tejto časti, ktorá bola spojená a nemajú sa ani k čomu v podstate vyjadriť. Podľa jeho názoru konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nesúvisí s otázkou výšky dlhu, ktorého spochybňovanie na poslednom pojednávaní vyvolalo podanie tejto žaloby, ktorá bola spojená s konaním o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd by sa mal v tomto ohľade zaoberať len tým, či existuje alebo neexistuje vyhlásenie navrhovateľa dražby, a teda žalovaného 1/, ale neskúma sa pravosť takéhoto vyhlásenia. V tomto smere poukázal aj na najnovšiu judikatúru, na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19.06.2019, ktoré vychádza z rozhodnutia NS SR sp. zn. , kde zdôraznil, že je tu judikované, že prípadná nesprávna výška pohľadávky nespôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Na základe uvedeného podľa jeho názoru by mal súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietnuť a neúplné podanie žalobcu, ktoré zrejme malo byť žalobou odmietnuť.

17. Právny zástupca žalovaného 3/ na pojednávaní konanom dňa 08.06.2020 uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných aj ústnych vyjadrení. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať trovy konania, čo sa týka žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Nesúhlasil s tým, že vec bola spojená na spoločné konanie, nakoľko v tej spojenej časti nie je žalovaný 3/ ani stranou sporu, a preto sa z tohto dôvodu k týmto skutočnostiam ani nevyjadrovali. Pokiaľ sa týka spojenej veci, žiadal podania žalobcu odmietnuť, alebo žalobu zamietnuť.

18. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 05.03.2018 súd zistil, že bol uvedený do omylu, čo sa týka úverovej zmluvy aj dražby. K uvedenému zdržiavaniu sa, čo uvádzal aj v žalobe uviedol, že od 30.03.2016 do 06.04.2016 sa zdržiaval doma v obci. Žiada súd, aby rozhodol o tom, že dražba je neplatná a taktiež že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ďalej uviedol, že všeobecné obchodné podmienky k predmetnej úverovej zmluve, ktorú mal uzavretú so žalovaným 1/ mu nikdy neboli odovzdané, resp. tieto nikdy nedostal. Dodal, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby, sa v súčasnosti predáva na internete, s čím však nesúhlasí. Na otázku svojho splnomocneného zástupcu, aby sa vyjadril, či došlo k nejakému finančnému vysporiadaniu medzi žalobcom a dražobníkom, či mu zaslal dražobník vyúčtovanie z dražby a tiež či dražobník uhradil pohľadávku navrhovateľovi dražby, žalobca uviedol, že nemá znalosť o tom, že by bolo niečo takéto vyúčtované a taktiež mu ani domov

nič také neprišlo. Na ďalšiu otázku svojho splnomocneného zástupcu, či žalovaný 1/ zaslal žalobcovi oznámenie o tom, že vysporiadal pohľadávku výťažkom z dražby nehnuteľnosti, žalobca uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku svojho splnomocneného zástupcu, či na predmete dražby viazli v čase dražby a pred dražbou exekučné záložné práva, a teda či boli zapísané tieto záložné exekučné práva súdnych exekútorov na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, žalobca uviedol, že áno, boli tam zapísané exekučné záložné práva a aj sú zapísané. Na ďalšiu otázku svojho splnomocneného zástupcu, že podľa zmluvy o splátkovom úvere bol úver dohodnutý na sumu 32.000,- Eur a či bola celá táto suma žalobcovi vyplatená, žalobca uviedol, že nebola vyplatená celá táto suma, bolo mu vyplatené len 31.734,48 Eur. Na ďalšiu otázku svojho splnomocneného zástupcu, či počas platenia úveru bola zo strany žalovaného 1/ dodržaná splátka vo výške 167,62 Eur strhávaním inkasom z bežného účtu, žalobca uviedol, že Slovenská sporiteľňa si inkasovala rôzne splátky, nie to čo bolo uvedené v zmluve. Podľa výpisu vidno, že splátka bola stiahnutá a následne bol stiahnutý úrok, ktorý bol vyšší ako splátka. Na ďalšiu otázku svojho splnomocneného zástupcu, že v zmluve je dojednaná úroková sadzba v percentách, či žalobcovi žalovaný 1/ oznámil niekedy koľko ten úrok bude predstavovať v eurách, žalobca uviedol, že nie, nebol s týmto oboznámený.

19. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Predmetom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Dlžník sa zaviazal za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. V zmysle úverovej zmluvy bola výška úveru 32.000,- Eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 6,39 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy s dobou fixácie 3 roky odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do 06.08.2013. Výška mesačnej splátky uvedená v zmluve bola od prvého čerpania do 31.08.2010 vo výške 150,67 Eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a od 20.09.2010 vo výške 167,62 Eur mesačne a splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom), počet splátok 359 od 20.09.2010, konečná splatnosť úveru 20.07.2040, spôsob splácania inkasom z inkasného účtu. Ďalej bol v zmluve uvedený ako druh úveru úver na bývanie a účel úveru - kúpa domu. Zároveň sú v zmluve uvedené poplatky spojené s úverom, a to spracovateľský poplatok vo výške 265,52 Eur (uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru) a poplatok za správu úveru vo výške 2,99,- Eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy. V časti I., v bode 5. zmluvy bolo ďalej uvedené, že dlžník súhlasí, aby banka pri splácaní pohľadávky banky vykonávala inkaso z Inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s Úverovou zmluvou, Úverovými podmienkami a VOP, rovnako dlžník súhlasí, aby banka v prípade omeškania so splácaním pohľadávky banky vykonala inkaso z Inkasného účtu vo výške sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní, a aby pri splácaní pohľadávky v zmysle bodu 4 tohto článku vykonávala inkaso z Inkasného účtu osobitne vo výške úrokov a osobitne vo výške poplatkov. V časti I., v bode 6. zmluvy bolo ďalej uvedené, že v prípade zmeny výšky splátky alebo splátkového plánu je banka oprávnená zmeniť výšku splátky, ktorú inkasuje na základe súhlasu s inkasom tak, aby konečná lehota splatnosti úveru dohodnutá v Základných podmienkach bola dodržaná. V časti II., v bode 1. zmluvy bolo ďalej uvedené, že banka poskytne dlžníkovi úver po splnení týchto podmienok, a to najmä: - uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a predloženie banke návrhu na vklad záložného práva do evidencie nehnuteľností opatreného potvrdením príslušného orgánu o jeho prijatí a na výpise z listu vlastníctva ku všetkým zakladaným nehnuteľnostiam je v súvislosti s týmto návrhom na vklad plomba vyznačená na prvom mieste, pričom na výpise z listu vlastníctva sa nenachádza zápis alebo ťarcha obmedzujúca výkon záložného práva, - predloženie banke návrhu na uzavretie poistnej zmluvy alebo poistnej zmluvy k zálohu, na hodnotu zálohu, - predloženie banke potvrdenia príslušnej poisťovne o vinkulácii poistného plnenia k zálohu v prospech banky. V časti III., v bode 2. zmluvy bolo ďalej uvedené, že dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, pričom pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlásil, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách.

20. Žalobca doložil aj úverové podmienky spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. účinné od 01.07.2007 v znení Dodatku č. 1 účinného od 15.01.2009, kde v úvodnej časti je uvedené, že tieto upravujú právne vzťahy medzi bankou a dlžníkom vzniknuté v súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a akejkoľvek inej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a dlžníkom v súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním. V časti B., v bode 5.5.7.1. úverových podmienok je uvedené, že uzatvorením Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutým v Úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. V časti B., v bode 8.1. a) v spojení s bodom 8.4. a) úverových podmienok je uvedené, že ak dôjde k omeškaniu dlžníka so splatením pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 5 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti, a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky.

21. Z návrhu na vklad záložného práva zo dňa 06.08.2010 súd zistil, že tento bol doručený Správe katastra Brezno dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX, ako navrhovatelia sú v ňom uvedení žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, F. ako záložca, ktorí ako účastníci zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX navrhli Správe katastra F., aby rozhodla o vklade záložného práva v prospech záložného veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vo výške 32.000,- Eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a aby povolila vklad záložného práva v prospech žalovaného 1/ na pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a tiež na stavbu, súp. č. XXX na parcele č. XXXX, rodinný dom, a vykonala zápis v LV č. XXX, k.ú. F., obec F., okres F..

22. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.04.2015 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 1.1.2015 a banka vyhlásila ku dňu 16.04.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasne vyzval žalobcu na uhradenie dlžnej sumy vo výške 35.941,93 Eur do 15 dní.

23. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom K.. Z. V. súd zistil, že na základe objednávky zadávateľa Reality pre Vás, MPČL 44, Brezno bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX Znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom K.. Z. V., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXX, na p. KN-C č. XXXX s príslušenstvom a pozemkov p. KN-C č. XXXX-XX v k.ú. F., pre účel zriadenia záložnej zmluvy, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ocenené na sumu 48.500,- Eur.

24. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom K.. R. V. súd zistil, že na základe objednávky žalovaného 2/ bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX Znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom K.. R. V., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX a drobnej stavby na parc. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX a XXXX, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. F., obec F., okres F. s príslušenstvom a vonkajšími úpravami, pre účel dobrovoľnej dražby, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti ocenené na sumu 30.900,- Eur.

25. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F. (ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č. XX/XXXX) súd okrem iného zistil, že v časti A: majetková podstata boli v tom čase uvedené parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 záhrady a stavby, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele parc. č. XXXX, a v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby bol v tom čase ako vlastník uvedený žalobca Y. J., spoluvlastnícky podiel X/X, ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. F. zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že ako výlučný vlastník nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ č. XXXX, a pozemkov parc. registra „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a

nádvoria a parc. registra „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady, je uvedený žalovaný 3/, titulom nadobudnutia osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby N 253/16, NCRls 14141/2016 zo dňa 20.04.2016 - Z 1438/16.

27. Dňa 11.02.2016 žalovaný 2/ ako dražobník vyhotovil oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe pod č. DU-POS DD 062a/2015 na návrh žalovaného 1/ s dátumom konania dražby XX.XX.XXXX o 10.30 hod., s miestom konania dražby Hotel Arcade, Námestie SNP 5, 974 01 Banská Bystrica, Salónik I na 1. poschodí a predmetom dražby - parcela reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a tiež stavba, súp. č. XXX na parcele č. XXXX, rodinný dom, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., k.ú. F., obec F., okres F.. Cena predmetu dražby bola stanovená na sumu 30.900,- Eur podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom K.. R. V.. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 27.810,- Eur.

28. Z Notárskej zápisnice N 253/2016, NCRls 14141/2016 spísanej notárom JUDr. Petrom Opatovským, napísanej dňa 20.04.2016 na mieste samom - na adrese Hotel Arcade, Námestie SNP 5, 974 01 Banská Bystrica, Salónik I na 1. poschodí, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby, vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa o 10.30 hod. na adrese Hotel Arcade, Námestie SNP 5, 974 01 Banská Bystrica, Salónik I na 1. poschodí konala opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/ a ktorú vykonal licitátor žalovaného 2/. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti v k.ú. F., obec F., okres F., zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX a parcely reg. „C“ parc. č. XXXX vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX vo výmere XXX m2, záhrady, v spoluvlastníckom podiele X/ X. Cena predmetu dražby bola stanovená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom K.. R. V. vo výške 30.900,- Eur. Najnižšie podanie bolo stanovené sumou 27.810,- Eur. Licitátor udelil príklep žalovanému 3/ spoločnosti REALITY pre vás, s.r.o. ako vydražiteľovi, ktorý urobil prvé a jediné podanie vo výške 23.175,- Eur, ktorá suma predstavuje aj cenu dosiahnutú vydražením.

29. Dňa 20.04.2016 žalovaný 2/ ako dražobník vyhotovil oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby pod č. DU-POS DD 062a/2015 na návrh žalovaného 1/ s dátumom konania dražby XX.XX.XXXX o 10.30 hod., s miestom konania dražby Hotel Arcade, Námestie SNP 5, 974 01 Banská Bystrica, Salónik I na 1. poschodí a predmetom dražby - parcela reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a tiež stavba, súp. č. XXX na parcele č. XXXX, rodinný dom, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., k.ú. F., obec F., okres F., ako vlastník predmetu dražby je uvedený žalobca. Cena predmetu dražby bola stanovená na sumu 30.900,- Eur podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom K.. R. V.. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 27.810,- Eur. Ďalej je v oznámení uvedené, že dražba bola úspešná, predmet dražby bol vydražený, vydražiteľom sa stal žalovaný 3/ a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 23.175,- Eur.

30. Listom zo dňa 14.07.2015 žalovaný 2/ ako dražobník oboznámil žalobcu so skutočnosťou zaslania znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný za účelom dražby DD 062/2015 Beňuš. Prílohou oznámenia bol znalecký posudok. Žalobca si danú písomnosť prevzal osobne dňa 17.07.2015.

31. Listom zo dňa 22.03.2016 žalovaný 2/ ako dražobník oboznámil žalobcu so skutočnosťou zaslania oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Prílohou oznámenia bolo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Zásielku adresovanú žalobcovi si adresát neprevzal v odbernej lehote s tým, že prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 29.03.2016, opakované doručenie bolo vykonané dňa 30.03.2016, následne bola zásielka uložená dňa 30.03.2016 na pošte a dňa 19.04.2016 bola zásielka vrátená odosielateľovi.

32. Listom zo dňa 22.03.2016 žalovaný 2/ ako dražobník požiadal Obec F. o vyvesenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce najmenej 15 dní pred konaním dražby a zaslanie potvrdenia o vyvesení. Prílohou žiadosti bolo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Daná písomnosť bola doručená Obci F. dňa 29.03.2016.

33. Z potvrdenia o vyvesení zo dňa 19.04.2016 adresovaného Obcou F. žalovanému 2/ súd zistil, že týmto Obec F. potvrdila vyvesenie oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe v dobe od 31.03.2016 do 19.04.2016 na úradnej tabuli obce F..

34. Žalovaný 2/ do súdneho spisu predložil fotografie predmetného rodinného domu, z ktorých je zrejmé, že na vstupnej bráničke k rodinnému domu bolo umiestnené oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktoré bolo orámované páskou s nápisom „DRAŽBA“.

35. Podľa spisovej dokumentácie žalovaného 2/ ako dražobníka dňa 22.02.2016 bol notárskym úradom zverejnený údaj v notárskom centrálnom registri dražieb o opakovanej dražbe konanej dňa 20.04.2016 týkajúcej sa predmetu dražby, a to domu.

36. Podľa spisovej dokumentácie žalovaného 2/ ako dražobníka dňa XX.XX.XXXX bolo v Obchodnom vestníku (čiastka OV XX/XXXX) zverejnené oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. DU-POS DD 062a-2015 konanej dňa XX.XX.XXXX, týkajúcej sa predmetu dražby - parcela reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a tiež stavba, súp. č. XXX na parcele č. XXXX, rodinný dom, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom F., k.ú. F., obec F., okres F..

37. Podľa spisovej dokumentácie žalovaného 2/ ako dražobníka, a to zoznamu účastníkov dobrovoľnej dražby č. Du-Pos DD 062a/2015 konanej dňa XX.XX.XXXX o 10.30 hod., dobrovoľnej dražby sa zúčastnili piati dražitelia (z toho traja z Brezna, jeden z Valaskej a jeden z Banskej Bystrice).

38. Z vyhlásenia žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky zo dňa 04.06.2015 súd zistil, že stav pohľadávky proti žalobcovi zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu 04.06.2015 predstavoval spolu sumu 36.456,52 Eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 32.166,60 Eur a z príslušenstva v sume 4.289,92 Eur.

39. Podľa o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“), dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

40. Podľa , dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.

41. Podľa , navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

42. Podľa , navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).

43. Podľa , písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

44. Podľa , miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

45. Podľa , ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

46. Podľa , dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

47. Podľa , dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

48. Podľa , ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

49. Podľa , vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

50. Podľa , v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi , vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom .

51. Podľa , v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20151101.html> v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ( <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20151101.html>).

52. Podľa , účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

53. Podľa , opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

54. Podľa , navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

55. Podľa , sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.

56. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

57. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

58. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

59. Podľa , , , , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

60. Podľa , , , (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

61. Podľa , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), Spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

62. Podľa o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie žalobou.

63. Podľa o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom 2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak.

64. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“), Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

65. Podľa až d) (ďalej v texte len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

66. Predmetom konania po spojení vecí bola žaloba žalobcu o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX osvedčená notárskou zápisnicou N 253/2016, NCRls 14141/2016 zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, tiež o určenie, že je neplatná zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/, ďalej o určenie, že je neplatná záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/, tiež o určenie, že sú neplatné právne úkony Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur.

67. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

68. Nie je sporným, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení v čase uzavretia tejto zmluvy považovala za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti . Zároveň ale sa na tento zmluvný vzťah vzťahuje aj zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv, ako takých, t.j. ustanovenie a nasl. , resp. aj ustanovenia upravujúce právne úkony ako také. Žalobca má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaný 1/ má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ aj posudzoval. V danom prípade súd nemal pochybnosti, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ je zmluvou spotrebiteľskou, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, nakoľko vzhľadom na charakter poskytnutého úveru, ako aj na skutočnosť, že úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, sa tento právny predpis na tento právny vzťah nevzťahoval.

69. Ako prvú súd v konaní riešil otázku, či je žaloba vo všetkých požadovaných výrokoch správnym prostriedkom ochrany práv žalobcu a či je z procesného hľadiska vo všetkých výrokoch prípustná. Za jednu z podmienok konania možno označiť aj prípustnosť podanej žaloby (žalobného návrhu) v zmysle , kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb. Význam tohto ustanovenia

zákona pritom nie je len popisný, ale predovšetkým normatívny - vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. O akú žalobu v tej - ktorej veci ide, je možné určiť podľa žalobného petitu, ale aj podľa právneho zdôvodnenia uplatneného nároku. Zákon tak stanovuje najprv základné členenie žalôb, prípustných v súdnom (civilnom) sporovom konaní a následne pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení či tu právo je alebo nie je, musí byť daný naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť daná iným právnym predpisom). Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/, určenia neplatnosti právnych úkonov Slovenská sporiteľňa, a.s. smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur. Výroky o určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, o určení neplatnosti záložnej zmluvy a o určení neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sú určovacími výrokmi, keď sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti ( ). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle . vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z právneho predpisu (napr. zo , zákona o dobrovoľných dražbách a pod.). Určenie existencie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pretože pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, príp. určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou pripúšťa ustanovenie o spotrebiteľských úveroch. Ako bolo vyššie uvedené, v danom prípade zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ nie je spotrebiteľským úverom a nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na charakter poskytnutého úveru. Zároveň ustanovenie o úveroch na bývanie pripúšťa možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie žalobou. V danom prípade však bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa XX.XX.XXXX, a preto vzhľadom na ustanovenie o úveroch na bývanie nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ani ustanovenia o úveroch na bývanie. Zo žiadneho iného osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá nie je spotrebiteľským úverom a taktiež zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

70. V časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nie je potom žaloba z procesného hľadiska prípustná a súd ju v tejto časti zamietol. Len pre úplnosť považuje súd za potrebné uviesť, že súd mal za preukázané platné uzatvorenie úverovej zmluvy medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom. Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Po preskúmaní listinných dôkazov doložených zo strany žalobcu súd dospel k záveru, že v zmluve je určitým aj jasným spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver. Tento právny úkon podpísal žalobca slobodne, vážne, je určitý a zrozumiteľný, a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na ustanovenie . Súd mal za to, že súčasťou uzavretej zmluvy sa stali aj tie listiny, ktoré boli označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, aj keď neboli podpísané. V tomto kontexte potom súd dospel k záveru, že zmluva o úvere tak obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré boli obsiahnuté aj v obchodných podmienkach. Pokiaľ žalobca poukazoval na absenciu údajov vyžadovaných o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým neuvedenie RPMN,

absencia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účel nadobudnutia nehnuteľnosti a zároveň bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a preto s poukazom na ust. , , o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy v danom prípade nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento právny predpis sa na tento právny vzťah nevzťahoval. Námietky žalobcu týkajúce sa neuvedenia obligatórnych náležitostí zmluvy vyplývajúcich z predmetného zákona sú preto bezpredmetné. Pokiaľ žalobca namietal, že zmluva o úvere je podpísaná zamestnancami pobočky banky v Brezne, napriek tomu, že podľa obchodného registra za spoločnosť konajú dvaja členovia predstavenstva, prípadne dvaja prokuristi a na zmluve o úvere absentujú ich podpisy a nie je k dispozícii ani splnomocnenie zamestnancov spoločnosti, že môžu v mene spoločnosti konať, v tomto smere považoval súd námietky žalobcu za nedôvodné a účelové, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného 1/ za žalovaného 1/ vždy konali oprávnené osoby, pričom súd nemal pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení, pričom bolo preukázané, že žalovaný 1/ si svoje povinnosti zo zmluvy splnil. Žalobca tiež namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Súd aj tieto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Zároveň z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľných podmienok uvedených v v spotrebiteľskej zmluve je možné aplikovať o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Navyše žalobca ani nekonkretizoval, ktoré ustanovenia zmluvy považuje za neprijateľné podmienky, jednalo sa o neindividualizované, všeobecné a generické tvrdenia.

71. V prejednávanej veci sa žalobca ďalej domáhal aj určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

72. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Rovnako nebolo sporné, že žalobca nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaný 1/ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka. Nakoniec medzi stranami nebolo ani to sporné, že v rámci výkonu dobrovoľnej dražby predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný 3/ ako vydražiteľ.

73. Ako prvou sa súd v konaní zaoberal otázkou dodržania lehoty stanovenej v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Toto ustanovenie zakotvuje 3-mesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá sa počíta odo dňa príklepu. Keďže príklep bol udelený na dražbe dňa XX.XX.XXXX, počnúc dňom 21.04.2016 začala plynúť uvedená 3-mesačná lehota. Posledný deň tejto lehoty tak pripadol na deň 20.07.2016. Žalobca podal žalobu na konajúcom súde osobne dňa 11.07.2016, a preto možno konštatovať, že táto žaloba bola žalobcom podaná včas. Právo žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti dražby tak uplynutím tejto lehoty nezaniklo.

74. zároveň v ustanovení stanovuje okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby. Účastníkmi takéhoto konania tak musí byť navrhovateľ dražby, čo je v tomto prípade žalovaný 1/, dražobník, ktorým je v tomto prípade žalovaný 2/, vydražiteľ, ktorým je žalovaný 3/, a predchádzajúci vlastník, resp. osoba, ktorá namieta porušenie svojich práv. Touto osobou a zároveň predchádzajúcim vlastníkom je žalobca. Možno preto dospieť k záveru, že stranami sporu sú všetky osoby, ktorých účasť v takomto konaní zákon v uvedenom ustanovení vyžaduje.

75. Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení ktorých by sa mohlo jednať o neplatnú dražbu. Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o dobrovoľných dražbách „...Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach... Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade..... Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa dražba týka.

76. O neplatnú dražbu ide vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými bola súčasne dotknutá určitá osoba na svojich základných právach. Ak k takémuto porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo, dražba je platná a má za následok prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa. Platnosť dražby však sama o sebe ešte neznamená, že nemohlo v súvislosti s dražbou dôjsť k zavinenému porušeniu právnych povinností, či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou osobou, zakladajúce zodpovednosť týchto osôb za škodu, a to či už podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, prípadne podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. , prípadne k vzniku iných nárokov v súvislosti s platnou dražbou. Keďže k prechodu vlastníckeho alebo iného práva na dražbe dochádza konaním 3 súkromných osôb, a to , dražobníka a vydražiteľa, pri posudzovaní neplatnosti dražby je potrebné zaoberať sa otázkou, aké povinnosti Zákon o dobrovoľných dražbách týmto osobám ukladá. V danej veci sa súd touto otázkou zaoberal vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktorými dôvodil neplatnosť dražby.

77. Čo sa týka prvej z námietok žalobcu, žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ porušil svoje povinnosti podľa zákona, keď nezverejnil oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce a na predmete dražby neumiestnil predpísané oznámenie. Z vykonaných dôkazov však súd dospel k záveru, že toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné. Žalovaný 2/ do súdneho spisu predložil doklady preukazujúce skutočnosť, že doručil Obci F., teda obci, na území ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, žiadosť o uverejnenie oznámenia o konaní opakovanej dražby. Obec F. podľa svojho potvrdenia toto oznámenie uverejnila na úradnej tabuli obce v období od 31.03.2016 do 19.04.2016. Zákon pritom v ustanovení § 11 ods. 4 dáva dražobníkovi povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred jej konaním. Keďže dražba sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX, bolo povinnosťou žalovaného 2/ zabezpečiť zverejnenie oznámenia o konaní tejto dražby na úradnej tabuli obce najneskôr ku dňu 04.04.2016. Keďže toto oznámenie bolo na úradnej tabuli už od dňa 31.03.2016, možno konštatovať, že dražobník túto svoju povinnosť splnil a na úradnej tabuli obce v súlade so zákonom oznámenie o dražbe uverejnil. Z tohto dôvodu potom súd neakceptoval ani dôkazný návrh žalobcu na výsluch starostu Obce F., pretože doposiaľ vykonané dôkazy považoval za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci.

78. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že o dražbe nebola zverejnená inzercia v predpísanom čase s požadovaným obsahom, ani táto námietka nie je námietkou relevantnou vo vzťahu k určeniu neplatnosti dražby, a to z dôvodu, že uvedené nie je spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, podľa dôvodovej správy k zákonu o dobrovoľných dražbách nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba namietajúca porušenie aj reálne dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby znáša žalobca. Žalobca je povinný v žalobe označiť relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň vznik ujmy na svojich právach. Žalobca však v konaní ani netvrdil, že by takéto porušenie malo za následok poškodenie žalobcu na jeho právach. Uvedeným porušením by prípadne mohlo dôjsť výlučne k ujme na právach tretieho subjektu, odlišného od dlžníka, ktorý by tvrdil, že sa dražby zúčastniť chcel, avšak nemohol práve pre „nevedomosť“. V tomto smere je však potrebné poukázať na to, že v konaní bolo preukázané, že oznámenie o opakovanej dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, a taktiež bolo zverejnené aj v Obchodnom vestníku, ktorý je verejne prístupný na internete. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

79. Žalobca vo vzťahu k oznámeniu o konaní opakovanej dražby ďalej namietal, že na predmete dražby nebolo uverejnené oznámenie predpísané zákonom, ani po dobu najmenej 15 dní pred konaním dražby, ani predmet dražby nebol označený páskou šírky 10 cm s označením dražba. Ohľadom spôsobu, akým bolo oznámenie o dražbe umiestnené na draženej nehnuteľnosti, predložil žalovaný 2/ fotodokumentáciu. Z tejto fotodokumentácie je zistiteľné, že na vstupnej bráničke draženej nehnuteľnosti bolo umiestnené oznámenie o konaní opakovanej dražby. Rovnako fotografie predložené žalovaným 2/ svedčia o tom, že na nehnuteľnosti bola umiestnená aj páska s označením „DRAŽBA“. Súd tak mal za preukázané, že žalovaný 2/ zabezpečil označenie predmetu dražby v súlade s § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, čo je jednorazovou povinnosťou dražobníka. Pokiaľ si dražobník splní svoju povinnosť a predmet dražby označí, zákon mu neukladá povinnosť kontrolovať, či označenie je aj riadne zachované a rovnako nemá povinnosť obnovovať takéto označenie v prípade, ak ho niekto odstráni.

80. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca tvrdí neplatnosť dražby, je cena dražených nehnuteľností zistená na základe predloženého znaleckého posudku znalca K.. R. V. vypracovaného pre účely dobrovoľnej dražby, pričom žalobca namieta, že cena určená týmto znaleckým posudkom je neprimerane nízka. Súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nezistil porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách. Žalobca do súdneho spisu predložil dva znalecké posudky, a to znalecký posudok znalca K.. Z. V. vypracovaný pre účely poskytnutia úveru, ktorý určoval cenu dražených nehnuteľností v roku 2010 vo výške 48.500,- Eur, a znalecký posudok znalca K.. R. V. vypracovaný pre účely dobrovoľnej dražby, ktorý určoval cenu dražených nehnuteľností v roku 2015 vo výške 30.900,- Eur. V tejto súvislosti žalobca namietal znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre opakovanú dražbu, v ktorom bola podľa tvrdenia žalobcu určená cena nehnuteľností neprimerane nízka.

81. Podľa o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. Povinnosť zabezpečiť tento znalecký posudok zákon ukladá dražobníkovi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, resp. v prípade opakovanej dražby nie je starší ako jeden rok, dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá ust. o dobrovoľných dražbách.

82. V danej veci žalovaný 2/ ako dražobník pre účely predmetnej dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca Ing. R. V. zo dňa XX.XX.XXXX, číslo XX/XXXX. Ohľadom námietky, že znalecký posudok bol v čase konania opakovanej dražby starší ako šesť mesiacov, čím malo byť porušené ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, súd poukazuje na § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže v tomto prípade išlo o opakovanú dražbu, pokiaľ znalecký posudok nie je starší ako jeden rok, nemusí dražobník zabezpečovať nový odhad predmetu dražby. Opakovaná dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX a znalecký posudok bol vypracovaný dňa 08.07.2015, preto nedošlo k porušeniu zákona ani v tomto prípade. Znalecký posudok vyhotovený na účely dražby v tomto smere spĺňal podmienky na vykonanie dražby stanovené zákonom.

83. K uvedenému súd považuje za potrebné tiež uviesť, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný pre účely dražby znalcom K.. R. V. bol žalobcovi riadne doručený, čo mal súd preukázané listinnými dokladmi predloženými žalovaným 2/, ako aj obsahom dražobného spisu, na základe čoho sa s ním žalobca mohol aj riadne oboznámiť a v prípade nesúhlasu s výškou ohodnotenia, mohol využiť svoje zákonné právo vyplývajúce z ustanovenia , podľa ktorého je vlastník predmetu dražby oprávnený do 10 pracovných dní odo dňa doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Toto svoje právo však žalobca nevyužil, na základe čoho potom žalovaný 2/ ako dražobník pokračoval vo výkone dražby na základe uvedeného znaleckého posudku.

84. Vzhľadom na uvedené súd preto nepovažoval za opodstatnenú námietku žalobcu, že by v danej veci došlo k porušeniu ust. o dobrovoľných dražbách, a že by v dôsledku toho porušenia bol dotknutý na svojich právach.

85. K uvedenej námietke žalobcu súd naviac dodáva, že tento záver súdu však súčasne neznamená, že by žalobca nemohol mať právo na náhradu škody, ktorá mu mohla vzniknúť následkom „nesprávneho„ posudku znalca K.. R. V., ktorým ohodnotil jeho nehnuteľnosti pre účely predmetnej dražby. Ak tento znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní posudku o cene predmetu dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi. Porušenie povinností znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je však porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dražby.

86. V súvislosti s námietkou ohľadom oceňovania predmetu dražby žiadal žalobca vypočuť znalca K.. R. V. a nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by súdom ustanovený znalec určil cenu dražených

nehnuteľností. Podľa názoru súdu je však toto znalecké dokazovanie, ako aj výsluch znalca K.. R. V. nadbytočné. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon umožňuje určiť súdu neplatnosť dražby len v prípade, ak došlo k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a nie k porušeniu iných právnych predpisov. Ak by teda aj v konaní bolo zistené, že znalec porušil svoju povinnosť podľa vyhlášky o oceňovaní majetku, tak by takýto záver nemohol byť podkladom pre rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby. Ak dražobník ako osoba zodpovedná za prípravu a priebeh dražby splnil všetky svoje zákonom stanovené povinnosti, vrátane povinnosti zabezpečiť znalecký posudok, tak v samotnom priebehu dražby nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Aj z týchto dôvodov potom súd zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu na výsluch znalca Ing. R. V., ako aj na nariadenie znaleckého dokazovania na opätovné ocenenie dražených nehnuteľností.

87. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca namieta neplatnosť dražby, je podľa jeho tvrdenia skutočnosť, že mu neboli doručené žiadne písomnosti, ktoré mu mali byť doručené, najmä znalecký posudok a oznámenie o dražbe. Ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nezistil porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že znalecký posudok č. XX/XXXX. vypracovaný pre účely dražby znalcom K.. R. V. bol žalobcovi riadne doručený, čo mal súd preukázané obsahom dražobného spisu, ako aj listinným dôkazom predloženým žalovaným 2/, a to doručenkou, z ktorej bolo zistené, že žalobca si prevzal znalecký posudok dňa XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že aj oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobcovi riadne doručené náhradným spôsobom v zmysle (ďalej v texte len „“). Čo sa týka oznámenia o opakovanej dražbe, zásielka s oznámením o opakovanej dražbe bola žalobcovi doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu T. XXX, F.. Zásielka sa vrátila ako nedoručená dňa 19.04.2016 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ s tým, že prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 29.03.2016, opakované doručenie bolo vykonané dňa 30.03.2016, následne bola zásielka uložená dňa 30.03.2016 na pošte.

88. Podľa písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu ( až ).

89. Citovaným ustanovením upravuje povinnosť doručiť príslušné písomnosti súvisiace s dražbou osobám uvedeným v zákone, ktoré sa doručujú adresátovi do vlastných rúk, pričom sa primerane použijú ustanovenia o doručovaní. Vzhľadom na zákonom vyžadované doručovanie písomností do vlastných rúk, je doručovanie podľa vylúčené.

90. Dražobník má povinnosť v zmysle zaslať v lehote najmenej 15 dní pred otvorením dražby oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi , vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom . V posudzovanej veci pri doručovaní vyššie uvedených písomností bolo potrebné preto postupovať v zmysle v spojení s , pričom nedodržanie tohto postupu má za následok neplatnosť dražby.

91. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená, b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c/ adresát sa zdržuje v mieste doručovania, d/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znovu (s uvedením dňa a hodiny), e/ druhý pokus o doručenie zostal bezvýsledný, f/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g/ adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle

92. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pokiaľ ide o doručovanie oznámenia o opakovanej dražbe, možnosť náhradného doručenia tejto listiny nie je zákonom vylúčená, adresát, teda žalobca písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, druhý pokus o doručenie tejto zásielky zostal bezvýsledný s tým, že adresát, žalobca si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Súčasne pri zisťovaní splnenia podmienok pre vznik fikcie doručenia v zmysle ust. je zrejmé,

že doručovateľ - Slovenská pošta, a.s. nezastihnutého adresáta, teda žalobcu vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znovu, ak na základe doručenky vyplýva, že druhý pokus o doručenie mal byť realizovaný nasledujúci deň (t.j. 30.03.2016). Súčasne pri zisťovaní splnenia podmienok pre vznik fikcie doručenia v zmysle ust. sám žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdil, že od 30.03.2016 do 06.04.2016 sa zdržiaval doma na adrese trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že bol splnený predpoklad pre vznik fikcie doručenia v zmysle , pretože bola preukázaná aj okolnosť, že žalobca sa v deň doručovania oznámenia o opakovanej dražbe v mieste doručovania na adrese T. XXX, F. zdržiaval. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný 2/ neporušil pri organizovaní dražby ust. a námietka žalobcu v tomto smere nebola dôvodná.

93. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný 2/ porušil pri organizovaní dražby ust. , pretože za miesto konania dražby určil 54 km vzdialenú obec Banská Bystrica, ktorá sa nachádza mimo katastra a v inom okrese ako dražené nehnuteľnosti, čím bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti U. F., z ktorej sa účasť dala očakávať.

94. K uvedenému súd uvádza, že zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Dobrovoľná dražba má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca.

95. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. (R 138/2014) vyslovil názor, podľa ktorého „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu , preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.

96. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. V prejednávanej veci je nesporné, že sporná dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností v k.ú. F. (v okrese F.), že bola vykonaná v Hoteli Arcade v Banskej Bystrici. Ďalej sú všeobecne známymi skutočnosťami cestné vzdialenosti: Beňuš - Banská Bystrica 54 km (viď www.google.sk/maps). Citované ustanovenie treba podľa názoru súdu vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (dražiteľov), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Pri určení miesta dražby musí dražobník zvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú byty alebo rodinné domy, možno dôvodne usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To však neznamená automaticky, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v katastri ktorej sú nehnuteľnosti situované. Napríklad v prípade obce v bezprostrednej blízkosti veľkého mesta, možno nepochybne väčší záujem očakávať práve vtedy, ak miestom dražby bude ono blízke veľké mesto, a to aj z hľadiska záujmu realitných kancelárií pôsobiacich v danom regióne.

97. V danej veci sa dražba konala v Banskej Bystrici, ktorá je krajským mestom vo vzťahu k obci F., pričom časová vzdialenosť oboch miest je približne 50 minút autom (viď www.google.sk/maps), pričom je v dostatočnej miere zabezpečené aj dopravné spojenie medzi týmito miestami prostredníctvom prostriedkov hromadnej dopravy. Súd poukazuje aj na to, že spornej opakovanej dražby sa zúčastnilo 5 dražiteľov (z toho traja z Brezna, jeden z Valaskej a jeden z Banskej Bystrice).

98. Súd zastáva názor, že samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t.j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km).

99. Vzhľadom na polohu a infraštruktúru mesta Banská Bystrica súd zastáva názor, že nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe, táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Spojenie do Banskej Bystrice (cestné aj železničné) neobmedzuje účasť záujemcov o draženie. Rovnako nie je dôvod predpokladať, že aj keby sa dražba uskutočnila v mieste bližšom k miestu, kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzajú, boli by sa prihlásili viacerí záujemcovia a bol by dosiahnutý vyšší výnos. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ neporušil pri organizovaní dražby ust. a námietka žalobcu o obmedzení možnosti účasti na dražbe nebola dôvodná.

100. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že zo strany žalovaného 1/ nebola preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky uplatnenej v rámci spornej dobrovoľnej dražby, súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

101. Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou ( ), pretože žalobca pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; z tohto dôvodu bolo potrebné na túto zmluvu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa, pretože bolo nevyhnutné posúdiť, či obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či plnenia na základe týchto neprijateľných podmienok boli uplatnené (a vymožené) v rámci spornej dobrovoľnej dražby.

102. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s , resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. zo dňa 24.09.2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Vo veci sp. zn. posudzoval ústavný súd súlad ustanovenia o dobrovoľných dražbách s príslušnými článkami , keď návrh okresného súdu síce odmietol z procesných dôvodov, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (z hľadiska posúdenia, či bol porušený o dobrovoľných dražbách).

103. Pri rozhodovaní v prejednávanej veci preto súd vychádzal z právneho názoru, že pokiaľ veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia o dobrovoľných dražbách uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách, pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

104. Preskúmaním veci a po oboznámení sa s výpismi z úverového účtu k úverovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ za obdobie rokov 2010 až 2015, ktoré do súdneho spisu predložil žalobca (č.l. 381-395 spisu), nebolo zistené, že by žalovaný 1/ v rámci spornej dobrovoľnej dražby uplatnil aj pohľadávku na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, prípadne na základe absolútne neplatného ustanovenia. Zároveň výška pohľadávky uvedená vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.04.2015, ako aj vo vyhlásení žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky zo dňa 04.06.2015 zodpovedá výške pohľadávky uvedenej vo výpisoch z úverového účtu. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je možné, aby istina na začiatku zmluvného vzťahu dňa 06.08.2010 bola 31.734,48 Eur a aby za dobu 5 rokov výška istiny stúpla na hodnotu 32.166,60 Eur napriek tomu, že žalobca 5 rokov splácal úver podľa zmluvných podmienok, v tejto súvislosti súd poukazuje na znenie úverových podmienok, časť B., bod 5.5.7.1., kde je uvedené, že uzatvorením úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. okamžitej splatnosti záväzku, toto je takým oprávnením veriteľa, ktoré mu vyplýva priamo zo zákona, a to v tomto prípade z ustanovenia , nejedná sa teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.04.2015 mal súd zároveň preukázané, že žalovaný 1/ vyhlásil ku dňu 16.04.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Bola teda preukázaná aj splatnosť pohľadávky uplatnenej v rámci spornej dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu ustanovenia o dobrovoľných dražbách.

105. Čo sa týka ďalších dôvodov, pre ktoré žalobca namietal neplatnosť dražby a ktoré boli žalobcom prednesené na pojednávaniach dňa 12.01.2018, 05.03.2018 a 16.04.2018, na tieto súd neprihliadal, nakoľko tieto skutočnosti boli uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby. Súd poukazuje na to, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu, takáto výnimka v preskúmavanej veci však tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta. Žaloba o určenie neplatnosti dražby musí obsahovať všetky podstatné náležitosti, t.j. označenie strán (žalobcu a žalovaných - ), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva alebo práv, ktorých porušením mal byť žalobca dotknutý, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. V tejto súvislosti nadobúda na právnom význame pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ako nevyhnutná podmienka riadne podanej žaloby. Opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, žalobca tak musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Takto uvedený skutkový dej potom môže, no nemusí žalobca subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy. Je totiž v konečnom dôsledku výlučným právom súdu na právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a teda na aplikáciu a interpretáciu hmotného práva. To platí vo zvýšenej miere v prípade, že takéto tvrdenie skutočností tvoriacich predmet konania sa malo uskutočniť v priebehu prekluzívnej lehoty. Nestačí, aby pred uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcu boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby, hoc by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. zo dňa 15.10.2014 a tiež Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. zo dňa 18.11.2015.

106. V časti primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur súd žalobu taktiež zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Žalobca tento nárok (ako ani jeho výšku) nijakým spôsobom neodôvodnil. Vôbec neuviedol, na základe čoho sa ho domáha, prečo v uvedenej výške a prečo by mu naň mal vzniknúť nárok. Podľa sa môže spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca v konaní nebol úspešný pri uplatnení porušenia svojho práva ako spotrebiteľa, zároveň žalobca

v konaní netvrdil ani nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia, z ktorého by odôvodňoval svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie. Teda súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti. Preto žalobcovi na žiadne finančné zadosťučinenie nevznikol nárok a súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

107. Súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy - výsluch žalovaného 1/, zaviazanie žalovaného 1/ na predloženie amortizačnej tabuľky, opätovný výsluch žalobcu, zabezpečenie listín svedčiacich o poistení zodpovednosti za škodu žalovaného 2/, a nevykonal ani dôkazy navrhované žalovaným 1/ a žalovaným 3/, a to výsluch osoby dražobníka a výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného 3/, pretože vykonanie týchto dôkazov súd nepovažoval za potrebné, nakoľko doposiaľ vykonané dôkazy považoval za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci.

108. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

109. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

110. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

111. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

112. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že nakoľko boli žalovaní 1/ až 3/ v celom rozsahu úspešní v tomto konaní, bol im priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, veta prvá ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.