Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/46/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. L., bývajúcej

v B., proti žalovanej D. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. J., advokátkou v B.,

o zaplatenie 2 323,57 eur (70 000,-- Sk) s príslušenstvom, ktorá vec je vedená na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla

2008, sp. zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 12. decembra 2007, č.k. 10 C 32/2007-

63 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 70 000,-- Sk a trovy konania 4 200,-- Sk, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Mal preukázané, že

žalovaná so žalobkyňou uzavrela dňa 4. septembra 2006 zmluvu o sprostredkovaní, ktorej

predmetom bolo sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti – nebytového priestoru na prvom

nadzemnom podlaží bytového domu v B., V článku 3 zmluvy si účastníčky dohodli províziu

za sprostredkovanie prenájmu tejto nehnuteľnosti 70 000,-- Sk, ktorú zaplatila žalobkyňa

žalovanej 1. októbra 2006 po podpise zmluvy o nájme nebytového priestoru. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, že žalovaná sprostredkovateľskú činnosť pre žalobkyňu nevykonala.

Predmetné nebytové priestory si vyhliadla žalobkyňa prostredníctvom tretej osoby, ktorá

potom osobne rokovala s vlastníkmi o podmienkach nájmu a uzavrela následne zmluvu

o nájme nebytového priestoru. Okrem toho, žalobkyňa ako živnostník nemala oprávnenie

k predmetu sprostredkovateľskej činnosti – prenájmu nehnuteľnosti. Na strane žalovanej teda

došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijala plnenie bez právneho dôvodu. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej uznesením z 29. apríla 2008, sp. zn.

jej opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm.a/

odmietol. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Z obsahu spisu mal za preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol

doručovaný právnej zástupkyni žalovanej dňa 8. januára 2008, opakovane dňa 9. januára

2008, ktorým dňom bol uložený i na pošte. Tretím dňom doručenia bol deň 12. januára 2008,

keďže však išlo o sobotu, tak za tento tretí deň doručenia považoval odvolací súd najbližší

pracovný deň, t.j. pondelok 14. januára 2008 ( posledná veta ) a posledným

dňom pätnásťdňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 29.1.2008 (utorok).

Žalovaná prostredníctvom svojej advokátky podala odvolanie na pošte až dňa 1. februára

2008 (č.l. 71 spisu), preto ho podala oneskorene, to znamená po lehote, ktorá je stanovená

v

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Navrhla

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Jeho prípustnosť vyvodzovala z toho, že rozhodnutie, proti ktorému smeruje, bolo vydané

v konaní postihnutom vadou uvedenou v Odvolací súd jej odňal možnosť

konať pred súdom tým, že jej včas podané odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.a/

Uviedla, že odvolací súd ani len nevykonal žiadny úkon smerujúci k zisteniu, či sa jej

právna zástupkyňa, na adresu ktorej bol rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný, v dňoch

doručovania a v úložnej lehote zdržiavala v mieste doručovania a či mala reálnu možnosť

zásielku prevziať. V tomto čase totiž jej právna zástupkyňa s celou svojou rodinou trávila

zimnú dovolenku na O. v obci Z. v ubytovni – drevenici podnikateľky Ing. Z. H.. Zásielku

preto prevzala v úložnej lehote deklarovanej poštou a na oznámení – teda v lehote 18 dní od

upovedomenia o uložení zásielky – čo je v súlade s platným poštovým poriadkom a konkrétne

zásielku prevzala 18. januára 2008 – teda lehota na podanie odvolania podľa poučenia

o odvolaní a aj podľa ustanovení je 15 dní od prevzatia a táto uplynula dňa 2. februára

2008 a nakoľko išlo o sobotu, lehota by skončila 4. februára 2008 v pondelok. Ak preto

podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 1. februára 2008, podala ho

v zákonnej lehote.

Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či jej opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 a 2 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1

písm.a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa ako oneskorene podané.

So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie pritom nemá žiadne obmedzenia

vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné.

Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný

subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

takouto vadou.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je

postihnuté vadou podľa (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred

súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, že

podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch.

Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania

a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto

procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných

podmienok : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114

ods. 4 ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie

zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený

o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní

od upovedomenia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri

doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje pravdivosť

toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu

vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 20.7.1992 sp. zn. ). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu

k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát

v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je

splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia,

pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy

na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je

osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude

zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa

v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto

dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať

alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť

iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste

doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť

doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne

vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,

na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje

na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou

konkrétneho prípadu.

Dovolací súd požiadal o doplnenie dokazovania o priebehu doručovania predmetnej

listovej zásielky, obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa, k okolnostiam, ktoré uviedla

právna zástupkyňa žalovanej, a dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu

sú postihnuté vadou podľa

Ako vyplynulo po doplnení dokazovania z výpovede poštového doručovateľa, svedka

M. L., tento nemal vedomosť, či sa právna zástupkyňa žalovanej nachádzala v čase

doručovania a oznámenia o doručovaní v mieste doručovania, zásielku doručoval zákonným

spôsobom, a po druhom pokuse o doručenie, zanechal oznam o uložení zásielky. Z potvrdenia

Ing. H., predloženého právnou zástupkyňou žalovanej, vyplynulo, že sa JUDr. J. J. s rodinou

zdržiavali v dňoch 7. januára 2008 až 12. januára 2008 v jej drevenici v Z.. Dovolací súd

požiadal o prešetrenie skutočnosti, či sa právna zástupkyňa žalovanej zdržiavala v mieste

doručovania zásielky, obsahujúcej uznesenie odvolacieho súdu (č.l. 77) v dňoch 25. mája

2008 a 26. mája 2008. Právna zástupkyňa žalovanej predložila čestné prehlásenie JUDr. J.

T., bytom v S., že sa JUDr. J. J. zúčastnila so svojím manželom, krstným otcom jej dcéry,

v deň 25. mája 2008, rodinnej oslavy konanej v S. pri príležitosti prvého svätého prijímania

jej dcéry, k čomu založila i fotokópiu pamätného listu (č.l. 102, 103 spisu).

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, že sa právna zástupkyňa žalovanej, ktorej bol doručovaný

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako i uznesenie odvolacieho súdu,

zdržiavala v čase doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v mieste doručenia. Preto ak

odvolací súd ako oneskorene podané odmietol odvolanie žalovanej, odňal jej svojím konaním

a rozhodnutím právo, aby na základe jej včas podaného odvolania bolo ňou napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Žalovaná teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia ,

dovolanie žalovanej je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (, veta za bodkočiarkou a prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2009

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová