Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/616/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice - Sever, IČO: 42329230, proti povinnému: Rexit s. r. o. v likvidácii, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO: 46 058 885, o vymoženie 3 142,53 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu domáhal od povinného vymoženia 3 142,53 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.04.2020, č. k.: -232.

2. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

3. Podľa § 48 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

4. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bodu č. 2. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.

5. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo, opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva.

6. Podľa § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať.

7. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 52 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

9. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

10. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený. Oprávneným v exekučnom konaní je osoba, ktorá je oprávnená z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať aj ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

11. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ je ako oprávnený uvedený: JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát, Letná 47, 040 01 Košice - Sever, IČO: 42329230, ktorý v konaní pred Okresným súdom Bratislava II vedenom pod spisovou značkou právne zastupoval žalobcu: MARIBAN, s.r.o., so sídlom Alšavská 2874/11, Košice - mestská časť Vyšné Opátske, IČO: 45 474 346. Výrok I. exekučného titulu znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 367 eur a náhradu trov právneho zastúpenia na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní vo výške 3.142,53 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Súd uvádza, že takýmto vymedzením subjektu prijímajúceho trovy konania nedochádza k prechodu nároku na právneho zástupcu žalobcu (viď Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2004, sp. zn. , podľa ktorého „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“). Súd uvádza, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú vadu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku len vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút nepozná (zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). S účinnosťou od 01.07.2016 však nahradil , ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.

12. Súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.11.2018, sp. zn.: , ktorým sudca zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: zo dňa 24.10.2018 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode 17. a 18 odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nie je potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu

vyššieho súdneho úradníka, avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k nosnému argumentu sťažnosti sťažovateľa, ktorým je oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie v časti účastníka konania (oprávneného), je potrebné uviesť, že vychádzajúc z dispozičnej zásady, ktorou je ovládané exekučné konanie, je rozhodujúce to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako povinný bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Účastníctvo v exekučnom konaní je potrebné vnímať striktne procesnoprávne vzhľadom k tomu, že otázka hmotnoprávnej legitimácie je riešená principiálne v základnom konaní. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako povinný, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie však prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. ). ... V danej veci nie je sporné, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený právny zástupca sťažovateľa, pričom zo súdneho spisu má súd za preukázané, že osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z exekučného titulu v exekučnom konaní je sťažovateľ. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku pre jeho rozpor s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že sťažovateľ dňa 24.10.2018 podal na súd opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného formulára, v zmysle ktorej ako oprávneného uviedol už sťažovateľa, t.j. osobu, ktorá je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút nepozná (zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). S účinnosťou od 01.07.2016 však nahradil , ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného sporu.“

13. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol ako oprávnený uvedený právny zástupca žalobcu, ktorý však, vzhľadom na uvedené, nebol oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

17. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

19. K zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený, pričom samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.