Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-582-2020.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Subarea
6Ek/582/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: E. Š., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. H. XXX, XXX XX Č., zast.: JUDr. Martina Benčíková Poliaková, advokát, so sídlom Azovská 7, 821 08 Bratislava - Ružinov, proti povinnému: S. A., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. R. J. XX, XXX XX R. J., o vymoženie výživného s prísl., o návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenej náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 6 360,00 Eur a bežného výživného vo výške 120,00 Eur mesačne na maloleté dieťa, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.05.2019, č. k.: 39Pc/15/2018-58.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa 1. vety § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa 1. vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bodu 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. Súd zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia
- oprávnení“ bola ako oprávnená uvedená: E. Š., F.. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX Č., ktorá je matkou maloletého dieťaťa S. Š., F.. XX.XX.XXXX, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti.
8. Výrok III: exekučného titulu znie: „Otec dieťaťa S. A., F.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého S. Š., F.. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, počnúc dňom 05.01.2016, splatnou vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc doručením rozsudku.“ Výrok IV. exekučného titulu znie: „Otec maloletého dieťaťa S. A., F.. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 05.01.2016 do 20.05.2019 v sume 5190 eur, v splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným , k rukám matky dieťaťa, počnúc doručením rozsudku.“
9. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.
10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).
11. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - oprávnení“ bola ako oprávnená uvedená matka maloletého dieťaťa, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Ako oprávnený mal byť v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený maloletý a matka maloletej mala byť v návrhu uvedená ako zákonný zástupca oprávneného. Súd uvádza, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú vadu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku len vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút Exekučný poriadok nepozná (zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). S účinnosťou od 01.07.2016 však OSP nahradil CSP, ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.
12. Súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.11.2018, sp. zn.: 6Ek/1427/2018, ktorým sudca zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn.: 6Ek/1427/2018 zo dňa 24.10.2018 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode 17. a 18 odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že: „Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nie je potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k nosnému argumentu sťažnosti sťažovateľa, ktorým je oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie v časti účastníka konania (oprávneného), je potrebné uviesť, že vychádzajúc z dispozičnej zásady, ktorou je ovládané exekučné konanie, je rozhodujúce to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako povinný bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Účastníctvo v exekučnom konaní je potrebné vnímať striktne procesnoprávne vzhľadom k tomu, že otázka hmotnoprávnej legitimácie je riešená principiálne v základnom konaní. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Rozhodujúce je teda to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a kto je uvedený ako povinný, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie však prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. 6 Cdo 69/2012). ... V danej veci nie je sporné, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený právny zástupca sťažovateľa, pričom zo súdneho spisu má súd za preukázané, že osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z exekučného titulu v exekučnom konaní je sťažovateľ. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku pre jeho rozpor s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že sťažovateľ dňa 24.10.2018 podal na súd opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného formulára, v zmysle ktorej ako oprávneného uviedol už sťažovateľa, t.j. osobu, ktorá je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút Exekučný poriadok nepozná (zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). S účinnosťou od 01.07.2016 však OSP nahradil CSP, ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného sporu.“
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15. Podľa 1. vety § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
17. Podľa 1. vety § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
18. K zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený, pričom samotná oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd oprávnenej náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.