Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/1375/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zast.: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom kancelárie Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO:35855673 proti povinnému: D. E., F.: XX.X.XXXX, Q. T. P. XX, XXX XX P., Z. R. XXX,XX L. J. H., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lýdia Bujňáková so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, 040 01 Košice, pod sp. zn. , o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.08.2019 domáhal od povinného vymoženia 381,71 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. zo dňa 25.10.2018, vykonateľný dňa 23.11.2018 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa a príloh k nemu, vydal dňa 03.09.2019 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lýdiu Bujňákovú (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. .

3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 02.10.2019 prvý návrh na zastavenie exekúcie, ktorý tunajší súd uznesením zo dňa 25.11.2019 zamietol. Proti zamietajúcemu uzneseniu podal povinný sťažnosť, ktorú súd uznesením zo dňa 06.03.2020 zamietol.

4. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 20.09.2019. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.05.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 21.05.2020. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd pri rozhodovaní o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

5. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby zastavil exekúciu, a to s poukazom na nasledovné dôvody. Povinný uvádza, že podáva žalobu o zastavenie exekúcie v prospech oprávneného pre nemajetnosť a tiež pre dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná pričom exekúcia je vedená v rozpore s a uníjným právom, pretože boli povinnému odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného. Povinný uviedol, že nebol

informovaný o vzniku exekučného titulu a ani o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vzniknutú pohľadávku oprávneného povinný neuznáva čo do dôvodu a výšky, taktiež považuje exekúciu vedenú na základe nespôsobilého právneho titulu. Povinný tiež podal námietku premlčania. Povinný tvrdí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, súd nezistil existenciu , či tu právo je alebo nie je, súd neurčil, či zmluva je platná alebo nie, súd nezistil či ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a súd tiež nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Povinný sa domnieva, že je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Povinný tiež neuznáva výšku vyčíslenej pohľadávky, nakoľko z pôvodnej sumy 381,71 Eur s príslušenstvom je dlh k 12.03.2020 vo výške 1 588,59 Eur. Upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť vyššie povinný považuje v rozpore z uníjným právom, nakoľko to spôsobuje dôvodnú obavu z hrubého nátlaku. Povinný žiada preveriť konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a tiež žiada posúdiť oprávnenosť a zákonnosť konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného. Podľa povinného dodávateľská zmluva, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému telekomunikačné služby, a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pri uzatváraní zmluvy oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky - neprimerane vysokú odplatu v rozpore s dobrými mravmi, neprimerane vysoké sankcie , poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky. Podľa povinného oprávnený použil nasledujúce nekalé obchodné praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol nim vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.

6. Súdny exekútor sa k skutočnostiam obsiahnutým v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo svojom podaní zo dňa 22.05.2020 nevyjadril.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa (ďalej len „“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

14. Podľa , súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.

15. Podľa , doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné.

16. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

17. Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť ().

19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

20. S prihliadnutím na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.10.2019 uznesením zo dňa 25.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2020 v spojení s uznesením o sťažnosti zo dňa 06.03.2020, súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.05.2020 ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a teda taký ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom povinný môže namietať len

tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ale zároveň aj po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, je však potrebné rozlišovať včasnosť dôvodov na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať právne relevantnými skutočnosťami. Jedinou výnimkou, ktorú zákon pripúšťa a dôvod na zastavenie exekúcie je uplatnený včas, ak ho povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr, sa v tomto prípade na dôvody uvedené v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemôže aplikovať.

21. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18.05.2020 mal za preukázané, že povinný poukázal na dôvody už obsiahnuté v prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.10.2019, a to rozpor exekučného titulu s právnym poriadkom a uníjným právom, nemajetnosť povinného, nesprávny postup súdu pri vydávaní exekučného titulu a pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Čo sa týka uvedených povinným namietaných dôvodov súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že povinný nenamietol právne relevantným spôsobom nové skutočnosti podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko namietol rovnaké dôvody ako v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.10.2020, teda povinný neuviedol skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. S prihliadnutím na striktnú koncentračnú zásadu stanovenú podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku súd tieto povinným namietané dôvody na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že o vyššie uvedených predmetných dôvodoch Okresný súd Banská Bystrica v tomto exekučnom konaní právoplatne rozhodol.

22. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

23. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.