Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-17-2020.pdf
PDF · 108.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2020, v trestnej veci obžalovaného S. N., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/8/2020 zo dňa 28.02.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému S. N., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., K. Q. XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Prešov,
u k l a d á
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 27.07.2019 v čase okolo 17.30 hod., v byte na prízemí na ul. K. Q. č. XX v meste J., po predchádzajúcom nedorozumení a vulgárnych nadávkach, chytil do pravej ruky kuchynský nôž s dĺžkou čepele približne 30 cm, s modrou plastovou rukoväťou, pristúpil ku svojej družke poškodenej I. F., s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a spredu jej priložil ku krku nôž, pričom jej povedal, že ju zabije a nedožije sa rána, čím týmto konaním vzbudil u poškodenej I. F. dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 49 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 27 (dvadsaťsedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že popiera spáchanie skutku, pre ktorý bol uznaný vinným okresným súdom a cíti sa byť nevinný. Rozhodnutie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a preto nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaný sa poškodenej vyhrážal smrťou so zbraňou. Výsledky dokazovania boli okresným súdom hodnotené jednostranne v neprospech obžalovaného. Záver okresného súdu je založený na jedinom priamom dôkaze, výpovedi poškodenej, za absencie akýchkoľvek ďalších priamych dôkazov, výpovedí svedkov, lekárskych správ o ošetrení poškodenej, ktoré by potvrdzovali tvrdenia poškodenej. Výpoveď poškodenej nie je možné považovať za vierohodnú, keďže okresný súd sa nedostatočne zaoberal vplyvom alkoholu na vierohodnosť poškodenej v čase incidentu, čo okresný súd žiadnym spôsobom, resp. nedostatočne hodnotil, keďže v čase incidentu poškodená mala byť značne pod vplyvom alkoholu, čo je zrejmé so záznamov o dychovej skúške, keďže bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu, v množstve 0,79 mg/l, čo predstavuje 1,6 promile v krvi. Množstvo požitého alkoholu a v kombinácii s emočným vypätím situácie mohlo spoločne u poškodenej posilniť sklon k fabulácii ovplyvniť jej úsudok, oslabiť jej pamäťové schopnosti, ovplyvniť jej schopnosť pravdivej reprodukcie faktov a spochybňovať tak špecifickú vierohodnosť poškodenej v čase údajného incidentu a bezprostredne po ňom a preto v tejto časti hodnotí odôvodnenie okresného súdu vo vzťahu k výsledkom znaleckého dokazovania a to konkrétne k špecifickej vierohodnosti poškodenej za arbitrárne. Okresný súd nehodnotil aj závažné nepresnosti v jednotlivých výpovediach poškodenej, vrátane trestného oznámenia, či už je to jej vyjadrenie, že po incidente mala utiecť do vedľajšej izby a zavrieť dvere, aj keď táto izba dvere nemá a tiež jej výpoveď nebola konzistentná o spôsobe údajného napadnutia obžalovaným, o dôvode hádky pred údajným incidentom, dôvode vstupu poškodenej do kuchyne obžalovanému bezprostredne pred údajným incidentom. Následne poukázal aj na hodnotenie dôkazov okresným súdom a to záverov znaleckého dokazovania znaleckého posudku č. 156/2019 N.. S. F. k všeobecnej vierohodnosti svedkyne poškodenej a v konfrontácii so závermi znaleckého posudku č. 55/2019 K.. O. W., ohľadom osoby obžalovaného. Zdôraznil, že zo znaleckého dokazovania N.. S. vyplýva, že táto hodnotila len všeobecnú vierohodnosť výpovedí poškodenej a neopierala sa o zistené skutočnosti pri hodnotení jej špecifickej vierohodnosti, ale konštatovala, že výpoveď poškodenej korešponduje s realitou, no či zodpovedá aj skutočnosti, to podľa nej je možné hodnotiť len na úrovni pravdepodobnosti. Naopak súd opomenul hodnotiť výpoveď obžalovaného aj z pohľadu záverov znaleckého dokazovania K.. O. W., kde bolo konštatované, že u obžalovaného nebola zistená prítomnosť duševnej choroby, obžalovaný nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať prežité udalosti, myslenie obžalovaného je bez bludných obsahov. Následne zvýraznil skutočnosť, že poškodená mala opakovane tvrdiť, potom, čo jej mal obžalovaný priložiť nôž na krk, ušla do vedľajšej izby, zavolala políciu, tak následne tento nôž nebolo možné nájsť a to z toho dôvodu, že obžalovaný ho mal skryť. Napokon sama priznala, že následne nasledujúci večer tento nôž priamo v šuflíku, do ktorého ho odkladali, tak ako vypovedal obžalovaný, aj našla. Napokon z výpovedí obžalovaného vyplynulo, že žili v spoločnej domácnosti 11 rokov, pričom už znalkyňa N.. S. F. konštatovala, že správanie sa obžalovanej k poškodenej nemožno označiť ako ťažké príkorie. Počas tohto spolužitia poškodená na obžalovaného opakovane niekoľkokrát privolala policajné hliadky, z dôvodu vzájomných hádok, kde sama priznala, že častokrát obaja boli pod vplyvom alkoholu a práve v tom čase a hlavne z dôvodu, kedy obžalovaný je pod vplyvom alkoholu, bola naňho nadmerne psychicky labilná, pričom ona sama tiež podľa záverov znaleckého dokazovania je dlhodobo závislá na alkohole. Je potrebné ešte doplniť, že aj samotná poškodená bola právoplatne odsúdená za napadnutie obžalovaného nožom v ich obydlí, kedy bola pod vplyvom alkoholu, čo len samotná skutočnosť preukazuje zmenu jej správania a emočnú labilitu v čase, keď je pod vplyvom alkoholu, ako tomu bolo aj v čase tohto incidentu. Bolo porušené aj právo obžalovaného na obhajobu z dôvodu nevykonania konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou za prítomnosti obhajcu obžalovaného, napriek tomu, že to obhajoba opakovane navrhovala. Tiež považuje za nezákonne a účelovo prispôsobenú zmenu skutkovej vety v obžalobe, oproti skutku uvedenému v uznesení o vznesení obvinenia. Napokon považuje obžalovaný súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 27 mesiacov za neprimerane prísny s ohľadom na dôkaznú situáciu. Vzhľadom na uvedené, preto navrhol, keďže nebolo preukázané, aby naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, odvolaciemu súdu,
aby zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Kežmarok a za použitia zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnosti v prospech páchateľa - oslobodil obžalovaného spod obžaloby. V prípade, ak by súd mal za preukázanú vinu obžalovaného, navrhol, aby v jeho prípade súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Písomne odôvodnené odvolanie podal proti označenému rozsudku aj obžalovaný S. N., kde v jeho písomných dôvodoch zdôraznil, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, nakoľko ten rozhodoval na ničím nepodloženej domnienke a vychádzal iba z výpovede poškodenej, čo považuje neobjektívne a jednosmerné. Vôbec nevzal do úvahy psychický stav poškodenej a jej rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, keďže poškodená sa tiež nachádzala v značnom štádiu opilosti. Okresný súd teda mal za to, že aj napriek zníženej pamäťovej schopnosti a vylúčenej schopnosti fabulovať a poškodenou reprodukované výpovede, ktoré sa opakovane zhodovali, tak potom o túto výpoveď oprel aj výrok o vine a preto mal za to, že poškodená neklame. No nebral do úvahy možnosť, že poškodená mohla tento slovný konflikt mať skreslený a niektoré podstatné slová si zameniť, poprípade zle vykresliť, čo je vysoká pravdepodobnosť vzhľadom na psychiatrický posudok poškodenej a stav opilosti poškodenej v čase spáchania skutku. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že na tele poškodenej tak, ako opísala jeho konanie, neboli nájdené žiadne známky poškodenia zdravia priložením noža na krk, súčasne platí, že vo svojej výpovedi opakovane obžalovaný tvrdil, že potom čo dojedol, nôž umyl a uložil ho späť tam, kam patril do druhého šuflíka. To sú skutočnosti, ktoré spochybňujú výpoveď poškodenej, keďže samotný nôž, ako sama priznala, nasledujúci deň v tomto šuflíku našla. Nepoprel, že bol v telefonickom kontakte počas výkonu väzby, popiera však, aby ju mal akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať v jej výpovedí, keďže všetky telefóny sú odpočúvané a on je 24 hodín monitorovaný. Poukázal na to, že spolužitie s poškodenou nebolo vždy idylické a to hlavne po požití alkoholu, priznal, že za celé tie roky jej dal maximálne jednu facku a nikdy jej však nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví fyzickú alebo psychickú. Bol opakovane priestupkovo riešený, dokonca aj trestne raz odsúdený a to všetko kvôli poškodenej, no vždy si svoju vinu v celom rozsahu priznal a niesol za to zodpovednosť. Prečo by tomu tak nebolo aj v danom prípade a prečo by sa opäť nepriznal, ak by to bola pravda. Okresný súd vôbec nezobral do úvahy pri hodnotení správania sa poškodenej voči nemu fakt plynúci z minulosti, že to bola práve poškodená, ktorá ho v minulosti nožom dobodala, za čo bola aj odsúdená. V posudzovanom prípade jednoznačne dôvodom ich hádky bola skutočnosť, že boli pôvodne dohodnutí, že pôjdu spolu na prechádzku, no slovo nedodržal, omeškal sa, prišiel pod vplyvom alkoholických nápojov, čo ju nakoniec veľmi nahnevalo. Ovládala sa až do momentu, pokiaľ si nevypila. Obžalovaný priznal, že má problém s požívaním alkoholických nápojov, je starší človek, naučený po robote si dať jeden pohárik, uvedomuje si, že alkohol zvyšuje jeho agresivitu a znižuje zábrany, ale nie až tak, aby potom niekoho ohrozoval na živote, či zdraví. Preto má za to, že okresný súd nerozhodol v súlade s ústavou, keďže aj z jedného z nálezov Ústavného súdu pod sp. zn. PL. ÚS 13/2013 vyplýva, že nestačí iba zistenie pravdepodobnosti, taktiež nepostačuje len tvrdenie poškodeného, preto v danom smere platí, že nedokázaná vina v rozhodnutí súdu má taký istý význam, ako dokázaná nevina. Preto navrhol, aby krajský súd ho spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
V konaní pred súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom k tomu preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný - krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného.
Krajský súd sa však nestotožnil s výmerou trestu tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Išlo však iba o také pochybenie, ktoré po doplnení výroku o treste bolo možné napraviť aj v odvolacom konaní.
Odvolací súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného a preto zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu.
V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že podstatný obsah odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentovala, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj odvolací súd osvojil.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného S. N..
V prvom rade je teda potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.
V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej trestnej činnosti.
Podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výpovede poškodenej I. F. v konfrontácii s výpoveďou obžalovaného S. N. obsahujú navzájom množstvo zásadných rozporov (súčasne platí, že aj ich samotné výpovede - obžalovaného tak aj poškodenej opierajúc sa o ich obsah
- sú v určitej časti protirečivé), no tvrdenia poškodenej I. F. sú pri konfrontácii s obsahom ďalších dôkazov produkovaných v rámci dokazovania overiteľné v podstatných skutkových okolnostiach, ktoré sa preniesli aj do skutkovej vety rozsudku a to najmä z hľadiska podstatných okolností, ako malo dôjsť k samotnému incidentu medzi poškodenou a obžalovaným a spôsobu, akým sa jej mal vyhrážať usmrtením a okolností, ktoré tomu mali predchádzať, ako aj skutočností, ktoré nastali po samotnom skutku v spojení so závermi znaleckého posudku k štruktúre osobnosti poškodenej a jej dôveryhodnosti ako svedka, čo sú všetko skutočnosti, ktoré viedli krajský súd k záveru o dôvodnosti a vecnej správnosti rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného.
V prvom rade krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že výpoveď obžalovaného z hľadiska podstatných okolností má tiež určité protirečivé časti, keďže vo svojich pôvodných vyjadreniach k samotným okolnostiam, ktoré sa mali udiať v rámci slovnej hádky medzi ním a poškodenou, kde priznal aj použitie vulgárnych výrazov na jej adresu, najsamprv trval na tom, že nôž, (ktorý podľa výpovede poškodenej jej mal priložiť ku krku, s dĺžkou čepele cca 30 cm s modrou rukoväťou), mal použiť len na krájanie knedlíka, resp. odkrojenie si časti mäsa, ktoré mali na večeru a po jeho použití, tento mal nechať na kredenci a pri večeri použiť len obyčajný príbor, napokon ho umytý odložiť do šuflíka. Na hlavnom pojednávaní však zmenil túto časť výpovede, keď tvrdil, že tento kuchynský nôž mal počas slovnej hádky
s poškodenou v ruke, preto v rukách, lebo ho používal pri večeri na krájanie mäsa na menšie kúsky, keďže má problém so zubami. Týmto spôsobom potom aj zdôvodňoval skutočnosť, prečo si mohla poškodená asi myslieť, (keďže bola pod vplyvom alkoholických nápojov), že sa jej tým nožom vyhráža, keďže bol od nej vzdialený minimálne pol metra a s týmto nožom v ruke argumentoval (rozhadzujúc rukami), že pokiaľ bude požívať v takomto rozsahu alkoholické nápoje, môže umrieť, nakoľko jej môže zlyhať pankreas, na ktorý sa už aj v minulosti liečila.
Na druhej strane je tu obsah výpovede poškodenej I. F., ktorá ako už bolo naznačené, konzistentne od samého začiatku už od podania trestného oznámenia, následne pri výpovedi pred vznesením obvinenia obžalovaného a tiež vo výpovedi po vznesení obvinenia, v rámci konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou a napokon aj na hlavnom pojednávaní vypovedala vždy totožne o podstatných okolnostiach, za akých malo dôjsť k konfliktu medzi ňou a obžalovaným, keďže dôvodom mala byť hádka, pretože samotná poškodená neprezliekla posteľné prádlo a súčasne si mali obaja vzájomne vytýkať, kto sa viac podieľa na chode spoločnej domácnosti, pričom mu mala vulgárne povedať, že prečo používa jej riad pri večeri, keď je všetko jeho, na čo sa mal obžalovaný rozzúriť a chytiť ju jednou rukou pod krk a priložiť jej nôž ku krku, kedy sa strašne zľakla, roztriasla a ušla do vedľajšej izby a odkiaľ zavolala políciu. Tieto skutočnosti opakovane a bez zásadných zmien a rozporov potom poškodená vo svojich výpovediach uvádzala a zotrvala na nich.
Tomu potom zodpovedá aj hodnotenie záverov znaleckého posudku, ktorý výpoveď samotnej poškodenej dopĺňa z toho pohľadu, že všeobecná vierohodnosť poškodenej nebola znížená a to aj napriek tomu, že mala požité alkoholické nápoje a aj napriek tomu, že sama bola v strese a vypätí. Nie je možné jej výpovede hodnotiť , aby neboli dôveryhodné, keďže si dokáže tieto skutočnosti riadne zapamätať a následne aj reprodukovať a nebolo ani zistené zvýšené lži skóre a teda tendencia fabulovať, či prezentovať sa „v lepšom svetle“ a skresľovať tak svoju výpoveď v podstatných skutočnostiach vo svoj prospech. Tieto skutočnosti navzájom vytvárajú súhrn dôkazov, ktoré v konečnom dôsledku ako už bolo konštatované, verifikujú výpoveď samotnej poškodenej oproti výpovedi obžalovaného.
Neprehliadnuteľným faktom v danom prípade je aj samotné spolužitie oboch obžalovaných, ktoré dlhodobo vyústilo do rôznych konfliktov v podobe pravidelných útokov, či už slovných alebo fyzických obžalovaného voči poškodenej, čoho dôkazom sú potom následné aj priestupkové postihnutia obžalovaného za toto konanie a napokon aj jeho samotné ostatné odsúdenie vo veci 0T/15/2019 Okresného súdu Kežmarok, kedy sa mal obžalovaný poškodenej I. F. opäť v tom istom byte po požití alkoholických nápojov vyhrážať zabitím.
Z takto vykonaného dokazovania potom podľa názoru krajského súdu je možné urobiť bez rozumných pochybností záver v súlade s rozhodnutím aj okresného súdu, že v danom prípade sa skutok stal, tento skutok je trestným činom a tak ako je opísaný v skutkovej vete rozsudku a že jeho páchateľom je obžalovaný.
Takto správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného, keďže týmto svojím konaním sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu u nej a spáchal takým čin na chránenej osobe, teda ako blízkej osobe
- družke a závažnejším spôsobom konania a teda so zbraňou - nožom v ruke, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.
V reakcii na odvolacie námietky ohľadom ustáleného skutkového stavu obžalovaného, krajský súd len v stručnosti konštatuje, že námietka obžalovaného, že okresný súd len na podklade výpovede poškodenej ustálil záver o vine obžalovaného a nekriticky prevzal závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie vo vzťahu k poškodenej I. F., že pokiaľ neboli produkované žiadne iné dôkazy, ktoré by tieto dôkazy zásadným spôsobom spochybnili, len ich hodnotenie obžalovaným zo svojho pohľadu, nebolo možné vyvodiť záver o zásadných pochybnostiach obsahu výpovede samotnej poškodenej. Poškodená predsa opakovane už v minulosti mala byť obžalovaným fyzicky napadnutá, tento mal byť postihnutý v rámci priestupkového konania za takého agresívne správanie voči nej a neexistoval žiaden rozumný dôvod spochybniť obsah jej výpovede práve v tomto prípade, kedy skonštatovala aj vo svojej výpovedi, že obžalovaného nepovažuje za zlého človeka, avšak v žiadnom prípade s ním už naďalej nechce žiť v spoločnej domácnosti, keďže takýto spôsob jeho správania už prekročil všetky hranice,
keďže ešte nikdy v minulosti sa jej s nožom v ruke priložením na krk nevyhrážal smrťou, čo spôsobilo, že sa ho veľmi zľakla, že jej napokon pod vplyvom alkoholický nápojov ublíži.
Súčasne k tvrdeniu obžalovaného, že znalkyňa F. sa vôbec nevysporiadala so špecifickou vierohodnosťou poškodenej, krajský súd len konštatuje, že nejde z hľadiska ustálenia záverov znaleckého dokazovania pri hodnotení preskúmavanej osoby o skutočnosť, ktorá je bez chybne (zo 100% istotou) zistiteľná v rámci znaleckého dokazovania, keďže z pravidla po vykonaní štandardného vyšetrenia môže u konkrétnych osôb, či už obžalovaného alebo poškodených, svedkov vyplynúť záver o riadnej všeobecnej dôveryhodnosti výpovede takejto osoby, keďže neboli zistené žiadne iné symptómy, ktoré by viedli k záveru o možnej konfabulácii, a teda so zvýšeným skóre lži, či tendenciu zvýrazňovať do popredia vlastnú osobu v snahe byť videný v lepšom svetle a napriek tomu takáto osoba, keď sa rozhodne, že bude vypovedať vo veci skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé, nie je možné, motiváciu tejto osoby zamedziť a takejto nepravdivej výpovedi zabrániť.
Napokon pokiaľ obžalovaný namietal nezákonnosť vykonania konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou ešte v prípravnom konaní z dôvodu neprítomnosti obhajcu obžalovaného na tomto úkone, bez toho, aby bolo vyhovené jeho návrhu zopakovanie tohto úkonu, krajský súd len konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní a súd si v rámci povinnosti vykonať dokazovanie v trestnom konaní tak, aby bol náležite zistený skutkový stav tak, aby bolo možné páchateľov trestných činov spravodlivo potrestať - si sami určujú (a potom aj zodpovedajú) rozsah vykonaného dokazovania a dôkazné prostriedky, ktoré pritom použijú. Napokon obžalovaným namietaná konfrontácia nebola jediným (rozhodujúcim dôkazom) v posudzovanom prípade, na podklade ktorého bol obžalovaný uznaný vinným.
Ako už bolo skôr naznačené, krajský súd vo vzťahu k druhu trestu a jeho výmery tak, ako ho uložil okresný súd obžalovanému v napadnutom rozsudku, bolo potrebné podľa krajského súdu zmeniť, keďže ho považoval za neprimerane prísny.
Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, keďže správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospech priťažujúcich, keď priznal jednu priťažujúcu okolnosť obžalovanému podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a teda, že už spáchal trestný čin, bez priznania existencie poľahčujúcich okolností upravených v ust. § 36 Tr. zákona.
Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií podľa názoru krajského súdu správne určil druh trestu ako trest odňatia slobody (pri správnom vyhodnotení skutočností, že obžalovaný už v minulosti bol súdne trestaný, že v danom prípade sa dopustil tohto protiprávneho konania v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožnú trestnú činnosť - trestný rozkaz Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/15/2019 zo dňa 01.04.2019), krajský súd sa však nestotožnil s výmerou uloženého trestu 27 mesiacov a túto zmenil v prospech obžalovaného S. N. tak, že túto výmeru určil a ustanovil na 20 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon takto uloženého trestu rovnako ako okresný súd do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, kde podľa krajského súdu takto uložený trest je trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného ako aj jeho osobu a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
Z toho dôvodu krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému S. N. na podklade už vykonaného dokazovania okresným súdom trest odňatia slobody tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, bez toho, aby
došlo k zmene výroku o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou obžalovaného podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.