Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, IČO : 37 927 785, proti žalovaným: 1/ U. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. X/XX, XXX XX N. nad M., 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX/XX, XXX XX N. nad M., obaja zastúpení: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom AK Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o žalobe na úhradu sumy 1.341,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Csp/83/2018 - 146 zo dňa 20. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Csp/83/2018 - 146 zo dňa 20. 09. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému 1/ zaplatiť sumu 670,74 Eur spolu s príslušenstvom a rovnako voči žalovanému 2/ sa domáhal zaplatenia sumy 670,74 Eur spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že žalobca a poručiteľ (právny predchodca žalovaných 1/ a 2/) uzatvorili dňa 16. 04. 2013 Zmluvu o pôžičke č. 7118160 na sumu vo výške 2.000,- Eur s mesačnou splátkou vo výške 68,80 Eur, pričom žalovaní 1/, 2/ sa stali dedičmi poručiteľky P. P. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 9D/5/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2015. V žalobe poukázal na to, že ku dňu podania žalobného návrhu žalovaní nevykonali žiadnu úhradu, celkový dlh predstavuje sumu 1.341,48 Eur, čo vyplýva z priloženého prehľadu splátok a úhrad zo stĺpca splátka a zo stĺpca úhrada. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom, pričom žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a právna predchodkyňa žalovaných 1/, 2/ uzavreli Zmluvu o pôžičke č. 7118160 dňa 16. 04. 2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovaných pôžičku vo výške 2.000,- Eur. Zmluvné strany dohodli splátkový kalendár, kde sa právna predchodkyňa žalovaných 1/, 2/ zaviazala uhradiť poskytnutý úver v celkovej výške anuitnej mesačnej splátky 69,90 Eur, s celkovým počtom splátok dojednaných v počte 48, ročnou úrokovou sadzbou 32 %, dojednanou ročnou priemernou mierou nákladov vo výške 32 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 21,68 %. Výška celkovej odplaty za poskytnutú pôžičku predstavovala na strane spotrebiteľa záväzok vo výške 2.807,28 Eur. Dokazovaním bolo preukázané, že právna predchodkyňa žalovaných
1/ a 2/ v prospech právneho predchodcu žalobcu zaplatila celkovo sumu 1.465,80 Eur, pričom posledná splátka v zmysle splátkového kalendára bola realizovaná úhradou za mesiac november roku 2014. Súd z predložených dokladov mal preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., preto uznesením zo dňa 09. 07. 2019 súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodne označeného žalobcu spoločnosti VÚB banka, a. s,. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. Pasívnu legitimáciu žalovaných súd mal preukázanú osvedčením o dedičstve vydaným súdnym komisárom so sídlom Žiar nad Hronom, ul. SNP 147, pod číslom konania 9D/5/2015, Dnot 12/2015. S prihliadnutím na obranu žalovaných, ktorí namietali aj premlčanie uplatneného nároku, súd prvej inštancie posudzoval prípadné premlčanie uplatneného nároku s poukazom na to, že žaloba na súd bola doručená dňa 04. 05. 2018. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že napriek tvrdeniu pôvodnej právnej zástupkyne pôvodne označeného žalobcu, že k zosplatneniu celej zostávajúcej čiastky neuhradenej sumy na základe zmluvy o pôžičke nedošlo, z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu 20. 02. 2015, teda výrazne pred uplynutím termínu splátok, ktoré boli dohodnuté v počte 46, pôvodný účastník právneho vzťahu evidoval ku dňu 20. 02. 2015 vyčíslenú celkovú výšku dlžnej čiastky 1.341,48 Eur, ktorá suma je zhodná s uplatneným nárokom samotnou žalobou. Podľa názoru súdu z tejto skutočnosti a z prehľadu splátok a úhrad, ako jediného relevantného dôkazného prostriedku vyplýva, že ku dňu 20. 02. 2015 pôvodný veriteľ zosplatnil celú zostávajúcu dlžnú čiastku neuhradenú vo forme zostávajúcich splátok. Pri rešpektovaní tejto skutočnosti a akceptovaní vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných 1/ a 2/ súd konštatoval, že začiatok behu premlčacej lehoty pre uplatnenie zostávajúcej výšky nároku je potrebné klásť do dňa nasledujúceho po zosplatnení, teda 21. 02. 2015. Samotnou žalobou uplatnil žalobca nárok na finančné plnenie dňom 4.5.2018. S prihliadnutím na uplatnenie nároku žalobou dňom 04. 05. 2018 pri posúdení behu premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd konštatoval, že uplatnený nárok je v celej svojej výške premlčaný a ako taký ho nemohol žalobcovi priznať. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania súd ďalej neriešil ďalšie výhrady žalovaných týkajúcich sa obligatórnych náležitostí zmluvy, resp. neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by eventuálne spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť právneho úkonu, nakoľko tieto skutočnosti by nemali vplyv na posúdenie vo veci. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol v celom rozsahu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu záveru o predčasnom zosplatnení úveru, v dôsledku čoho nárok nesprávne posúdil ako premlčaný. Súdom zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením vykonaných dôkazov by súd musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej určil splatnosť úveru ku dňu 20. 02. 2015, následkom čoho bolo následné nesprávne posúdenie plynutia premlčacej doby, je nepresvedčivé, neodôvodnené a nesprávne, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie určil ako dátum predčasnej splatnosti celého úveru bez náležitého odôvodnenia deň 20. 02. 2015, pričom ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pri ustálení dátumu predčasnej splatnosti úveru vychádzal len z nimi predloženého prehľadu platieb, pričom tento žalobcom preložený dôkaz vyhodnotil nesprávne v prospech žalovaných. Takýto postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej na základe ničím nepodloženej hypotetickej domnienky o predčasnom ukončení zmluvného vzťahu odporuje zásade dôvery v právo. Skutočnosť, že úver bol právnym predchodcom žalobcu predčasne zosplatnený, súd nemal z predložených a vykonaných dôkazov nijako preukázaný, k predčasnému zosplatneniu pohľadávky z úveru nedošlo. Žiaden listinný dôkaz o predčasnom zosplatnení úveru neexistuje. Na skutočnosti, že nárok sa nestal predčasne splatným ku dňu 20. 02. 2015, nemení nič ani predpis splátky v žalobcom predloženom prehľade obratov na úverovej zmluve v sume 1.341,48 Eur ku dňu 20. 02. 2015, nakoľko sa jedná len o internú poznámku právneho predchodcu žalobcu z účtovného hľadiska o zostatku pohľadávky. Nie je možné označiť tento údaj za „zosplatnenie úveru“, tento doklad bol súdu predložený za účelom preukázania platobnej disciplíny poručiteľky žalovaných a zostatku nesplatenej sumy. Z predloženého prehľadu platieb je preukázané, že poručiteľka žalovaných úver riadne splácala, splátky úveru boli plnené načas, ku dňu 20. 02. 2015 nebola v omeškaní so splátkou úveru. Správanie sa poručiteľky žalovaných je v príkrom rozpore a vyvracia obranu žalovaných o predčasnom zosplatnení úveru. V ďalšom namietol porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež poukazom na právne závery, ktoré prijal. Nakoľko právny predchodca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru, splatnosť úveru nastala prirodzeným spôsobom. Uplatnený nárok v čase začatia sporu premlčaný nebol.
3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že toto považujú za nedôvodné. Odvolaním napádaný rozsudok vo veci, konajúci súd produkoval s ohľadom na doterajší procesný a skutkový stav, vykonal dokazovanie v smere naznačenom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/28/2019 - 91 zo dňa 14. 05. 2019. Na základe aktuálneho skutkového a dôkazného stavu došlo k nepochybnému preukázaniu skutočnosti, v rámci ktorej dňa 20. 02. 2015 došlo k zosplatneniu zostávajúcej časti úveru poskytnutého pôvodným žalobcom právnej predchodkyni žalovaných. Ako dôkazný prostriedok v tomto smere je nutné vzhliadnuť prehľad splátok a úhrad evidovaný pod č. VS 7118160 predložený samotným žalobcom. Z uvedeného prehľadu splátok a úhrad vyplýva okolnosť, že ku dňu 20. 02. 2015, teda výrazne pred uplynutím termínu splátok, ktoré boli dohodnuté v počte 46, pôvodný účastník právneho vzťahu evidoval ku dňu 20. 02. 2015 vyčíslenú celkovú výšku dlžnej čiastky 1.341,48 Eur, ktorá je zhodná s uplatneným nárokom samotnou žalobou dňa 04. 05. 2018. Z uvedenej skutočnosti a z prehľadu splátok a úhrad, ako jediného relevantného dôkazného prostriedku, vyplýva, že ku dňu 20. 02. 2015 pôvodný veriteľ zosplatnil celú zostávajúcu dlžnú čiastku neuhradenú vo forme zostávajúcich splátok zo strany právnej predchodkyne žalovaných. Logickým sa javí postup/ postoj súdu prvej inštancie, ktorý pri rešpektovaní tejto skutočnosti a akceptovaní vznesenej námietky premlčania, uplatnenej žalovanými v priebehu súdneho konania, určil, že začiatok behu premlčacej lehoty pre uplatnenie zostávajúcej výšky nároku je deň nasledujúci po zosplatnení, teda 21. 02. 2015. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok až dňa 04. 05. 2018, teda po uplynutí premlčacej lehoty, nejestvuje teda pochybnosť, že uplatnený nárok je v celej svojej výške premlčaný a ako taký ho nie je možné žalobcovi priznať. Napádaný rozsudok súdu prvej inštancie považujú za náležitý a zákonný aj z hľadiska jeho zdôvodnenia, v obsahu ktorého súd zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom rozviedol predmet žaloby a dôvody rozhodnutia. Stručne a výstižne ozrejmil skutkový a právny základ veci, vrátane na vec vzťahujúcej sa a aplikovanej právnej úpravy a uviedol z akých dôkazov, úvah a právnych záverov pri rozhodnutí vychádzal. Rozsudok súd odôvodnil v náležitom a zákonom predpokladanom rozsahu, okolnosť, že výroky či odôvodnenie rozsudku nezodpovedajú očakávaniam žalobcu, neznamená, že rozsudok nie je odôvodnený a preskúmateľný. Naviac poukázali na to, že ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v tomto konaní by po zmene v osobe žalobcu mohla byť aj skutočnosť, že nedošlo k platnému postúpeniu uplatnenej pohľadávky na nového žalobcu (s poukazom na predpoklady postúpenia pohľadávok podľa Zákona o bankách), a teda žalobca v tomto konaní ani nie je aktívne legitimovaným. Rozsudok súdu považujú za správny a spravodlivý, navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
5. V zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v rozsahu vykonaných dôkazov zistil skutkový stav veci správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný s prihliadnutím na ust. § 101 OZ, a teda vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovaných voči uplatnenému nároku v celom rozsahu nemohol súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovieť, je aj podľa názoru odvolacieho súdu správne. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku nemožno považovať za dôvodnú. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie síce stručne, ale zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, aké prostriedky procesnej obrany použili. Vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými posudzoval, či uplatnený nárok ku dňu podania žaloby na súd nebol premlčaný, pričom práve z písomných listín predložených žalobcom v konaní, konkrétne prehľadu splátok a úhrad evidovaným pod č. VS 7118160, mal za preukázané, že pôvodný účastník právneho vzťahu ku dňu 20. 02. 2015 evidoval vyčíslenú celkovú výšku dlžnej čiastky 1.341,48 Eur, ktorá suma je zhodná s uplatneným nárokom samotnou žalobou a dospel k názoru, že nasledujúcim dňom po tomto dni, teda dňom 21. 02. 2015 začal beh premlčacej doby a práve z tohto dôvodu dospel k názoru, že nárok uplatnený žalobou je v celej výške premlčaný, a preto takýto nárok nemohol žalobcovi priznať. Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 2, ods. 4, § 657 ods. 1, § 460, § 470 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 111 a § 565 OZ. Vzhľadom už na vyššie uvedené preto nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti a z tohto dôvodu, že by bolo došlo k porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho nárok nesprávne posúdil ako premlčaný, s poukazom na to, že zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením vykonaných dôkazov by súd prvej inštancie musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam, odvolací súd sa ani s touto odvolacou námietkou nestotožňuje a túto považuje za nedôvodnú. Jednoznačne práve z dôkazov, ktoré v konaní produkoval žalobca, a to konkrétne dôkazu na č. l. 7, ktorý obsahuje prehľad splátok a úhrad, vyplýva existencia splátky ku dňu 20. 02. 2015 vo výške 1.341,48 Eur, tiež vyplýva, že nebola vykonaná žiadna úhrada a zostatok predstavuje sumu 1.341,48 Eur. Práve s prihliadnutím k existencii tohto dôkazu v konaní (ktorý písomný dôkaz predložil sám žalobca) nepochybne vyplýva, že čiastka 1.341,48 Eur, ktorej sa žalobca podanou žalobou voči žalovaným 1/ a 2/ domáha, bola splatná ku dňu 20. 02. 2015. Odvolací súd poukazuje na to, že súd musí vychádzať pri rozhodovaní zo zisteného skutkového stavu v predmetnom konaní, t. j. v súdenej veci z písomných dokladov, ktoré ako dôkaz predložil žalobca spolu so žalobou. Jedným z týchto dôkazov bola aj listina na č. l. 7 - prehľad splátok a úhrad, z ktorej vyplýva splátka 1.341,48 Eur (žalovaná istina) ku dňu 20. 02. 2015; tiež z dokladu vyplýva, že na túto sumu nebola vykonaná žiadna úhrada. Žalobca žiadnym iným hodnoverným dôkazom (za tento nemožno považovať vyjadrenie zástupkyne pôvodného žalobcu na pojednávaní dňa 21. 09. 2018) nepreukázal, že by žalovaná istina bola splatná v inom termíne ako ku dňu 20. 02. 2015, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného písomného dôkazu žalobcu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k názoru, že premlčacia 3-ročná lehota v zmysle § 101 OZ začala plynúť nasledujúcim dňom po tomto dni, t. j. dňom 21. 02. 2015, došlo k premlčaniu pohľadávky dňom 21. 02. 2018 a keďže žaloba bola podaná na súd dňa 04. 05. 2018, bola tak podaná po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby. S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných potom súd prvej inštancie nemohol žalobe žalobcu vyhovieť, keďže v zmysle § 100 ods. 1 OZ musel súd na premlčanie prihliadnuť, keďže premlčanie namietali žalovaní v postavení dlžníkov, pričom ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z týchto dôvodov preto odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil a zistil skutkový stav veci a s prihliadnutím na zistený skutkový stav veci vykonal správne právne posúdenie. Z týchto
dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu vo veci samej postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
7. Rovnako odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o trovách konania, pričom dospel k názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaní 1/, 2/ boli v konaní úspešnou stranou sporu, správne rozhodol, že majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalovaným 1, 2/, ako procesnej úspešnej strane v odvolacom konaní, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a preto uložil žalobcovi povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).