Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoPr-1-2020.pdf
PDF · 134.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoPr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: ALBATROS, spol. s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Mliečany 61, IČO: 31 443 222, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, proti žalovanému: O. H., nar. XX.X.XXXX, adresa Z. XXX, zastúpeného splnomocnencom: Bányi & Partner, s.r.o., so sídlom Veľký Meder, Nám. Bélu Bartóka 5, IČO: 52 450 503, o zaplatenie 7.008,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 20Cpr/35/2018-89 zo dňa 16.12.2019, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (o zaplatenie sumy 7.008,- Eur s príslušenstvom na skutkovom základe, podľa ktorého žalovaný ako zamestnanec žalobcu spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vzniku škody) a rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 178 ods. 1, § 179 ods. 1, § 186 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce ako i § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vecne dôvodil tým, že v čase vzniku škody bol žalovaný zamestnaný u žalobcu, keď ku škode vzniklo počas plnenia pracovných úloh žalovaným. Žalobca však nepreukázal príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním zo strany žalovaného a vznikom škody. Súdu nebol predložený žiaden záznam o nehode, výsledky šetrenia nehody, z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť za akých okolností k nehode došlo, kto ju zavinil, alebo či príčina nehody nastala alebo nenastala v dôsledku stavu vozidla nespôsobilého na prevádzku. Dôkazné bremeno v danom prípade leží na žalobcovi. S prihliadnutím na to, že súd nemal za preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca, žalobu v celom rozsahu zamietol
4. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal právo náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd tiež nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Argumentoval tým, že dňa 9.4.2018, čiže necelé dva mesiace po nehode, bol vypracovaný Znalecky posudok č. 16/2018 Ing. Romanom Červinkom, znalcom v odbore Doprava cestná. Predmetný znalecky posudok okrem presného určenia výšky škody dopodrobna uvádza, v akom technickom stave bolo vozidlo pred nehodou. Znalecký posudok bol totiž vypracovaný aj na posúdenie technického stavu riadenia vozidla v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody (viď hlavička Znaleckého posudku). Čo sa týka konkrétne riadenia vozidla, predmetnou problematikou sa znalec zaoberal v bode 2.1.4.4. znaleckého posudku. Znalec zhodnotil technický stav skúmanej položky pred poškodením, čiže pred nehodou ako stav zodpovedajúci veku a počtu najazdených kilometrov. To znamená, že nehoda nemohla nastať v dôsledku údajného nespôsobilého stavu vozidla, ako to tvrdil žalovaný. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu (v tom čase ním bol JUDr. Vlastimil Petřek PhD.) podal listom zo dňa 22.8.2018 žalobu na súd. V rámci predmetnej žaloby jeho právny zástupca ako prílohu predložil resp. súdu zaslal predmetný znalecký posudok a odvoláva sa práve na predmetný posudok (žaloba zo dňa 22.8.2018 strana 2 v poradí druhá príloha).
6. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že listom zo dňa 3.12.2019 odvolal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi. Predmetnú skutočnosť oznámil súdu so žiadosťou o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 16.12.2019 listom zo dňa 5.12.2019. S prihliadnutím na krátkosť času nemohol zabezpečiť z jedného dňa na druhý svoje právne zastupovanie iným advokátom. Advokát by totiž nemal dostatočný čas na preštudovanie spisu aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od svojho právneho zástupcu nemal skoro žiadne podklady. Preto by nový právny zástupca musel nahliadnuť do spisu na okresnom súde v Piešťanoch. Jeho štatutárny zástupca (konateľ) od 15.12.2019 do 11.1.2020 absolvoval pracovnú cestu v USA. Preto sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Letenky boli zakúpené ešte 24.6.2019. Súd však jeho žiadosti o odročenie nevyhovel, pojednávanie neodročil, navrhnuté dôkazy a to minimálne predmetný znalecký posudok súd nevykonal (nevedno z akých dôvodov, nakoľko v odôvodnení to súd neuvádza) a žalobu zamietol. Plnú moc pôvodnému právnemu zástupcovi odvolal práve pre jeho nezodpovedný prístup, okrem iných vecí aj v tejto prejednávanej. S prihliadnutím na krátkosť času, jeho súčasný právny zástupca nevedel zistiť, či predmetný znalecký posudok č. 16/2018 je súčasťou súdneho spisu a či bývalý právny zástupca žalobcu súdu zaslal posudok alebo nie. Za predpokladu, že znalecký posudok je súčasťou spisu, uvádza, že súd v odôvodnení poukazuje na tú skutočnosť, že nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že nehoda nevznikla v dôsledku zlého technického stavu vozidla. Súd sa uspokojil s tvrdením žalovaného, že nehoda bola zapríčinená kvôli stavu vozidla, na ktorý stav údajne viackrát poukazoval a dokonca odmietol s vozidlom jazdiť. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a účelové. Predmetný znalecký posudok jednoznačne preukazuje, že vozidlo nemalo žiadne technické nedostatky. Tvrdenia žalovaného sú účelové aj z toho dôvodu, že vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.2.2019 neuvádza a ani sa nezmienil to tom, že nehodu zapríčinil zlý stav vozidla a dokonca uvádza, že dopravnú nehodu mohol zapríčiniť aj iný vodič, účastník cestnej premávky t.j. tretia osoba. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec nespomína Znalecky posudok č. 16/2018 a ako sa vysporiadal so závermi posudku, ktoré preukazujú opak toho čo tvrdí žalovaný. Žalovaný podľa súdu uvádza, že nechcel jazdiť s vozidlom nakoľko nebolo v dobrom stave (viď odôvodnenie str. 2). Na túto skutočnosť údajne žalovaný zamestnávateľa upozorňoval. Ak by to bola pravda, je pravdepodobné, že by zahraničnú cestu do Talianska s takýmto vozidlom žalovaný odmietol vykonať, čo však nespravil. To dokazuje účelové tvrdenie žalovaného ohľadne zlého stavu vozidla.
7. Podľa odvolateľa ďalej za predpokladu, že znalecký posudok nie je súčasťou spisu uvádza, že v takom prípade bolo dôvodné odvolanie plnej moci predchádzajúcemu právnemu zástupcovi, ktorý žalobu a tiež prílohy podával na súd. Ak právny zástupca predmetný znalecký posudok, či už omylom alebo svojou nezodpovednosťou súdu nezaslal, v žalobe poukázal a odvolával sa práve na tento posudok a ako dôkaz ho žiadal vykonať. Preto ak súd nemal k dispozícií predmetný posudok, mal ho na to, resp. jeho zástupcu upozorniť, resp. súd sa mal vyporiadať s takýmto navrhnutým dôkazom. Ani v tomto prípade súd v odôvodnení neuvádza ako sa teda vyporiadal s týmto dôkazom (znaleckým posudkom). Má preto za to, že nezaslanie tak dôležitého dôkazu ako je znalecký posudok súdu a informovanie klienta ohľadne
pojednávania na poslednú chvíľu, odôvodňujú odvolanie plnej moci právnemu zástupcovi. Jedná sa tak o dôležité skutočnosti, ktoré odôvodňujú aj odročenie pojednávania, nakoľko sa nemohol bez svojej viny zúčastniť pojednávania a uskutočniť konfrontáciu so žalovaným. Podľa neho súd nesprávne postupoval ak mu nepovolil odročenie pojednávania, tým mu znemožnil procesne konať a bez jeho vedomia rozhodol vo veci. Súd mohol s prihliadnutím na konkrétne okolnosti postupovať v zmysle § 184 ods. 2 CSP.
8. Odvolateľ záverom poukázal i na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež uvádza, že na pojednávaní dňa 5.12.2019 bol vypočutý žalovaný. On ale nemá a nemal vedomosti o tom, že dňa 5.12.2019 sa uskutočnilo pojednávanie. Na predmetné pojednávanie nedostal žiadne predvolanie. Považuje preto rozhodnutie za nesprávne a odôvodnenie rozhodnutia za zmätočné. Súd vôbec neuvádza, ako sa vyporiadal so znaleckým posudkom č. 16/2018, ako sa vyporiadal s protichodnými vyjadreniami žalovaného, z akého dôvodu ho nepredvolal na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 5.12.2019. Navyše súdu v prílohe ospravedlnenia zaslal mail od leteckej spoločnosti o zakúpení leteniek dňa 24.6.2019 na termín od 15.12.2019 do 11.1.2020 a tiež znalecký posudok č. 16/2018.
9. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu nepodal písomné vyjadrenie.
10. Replika ani duplika v odvolacom konaní podané neboli.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že žalobcom účinne uplatnený odvolací dôvod, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie malo byť žalobcovi znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku toho, že súd neodôvodnene neakceptoval jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní súdu, navyše odôvodnenie rozsudku je tiež zmätočné a tiež odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd tiež nevykonal navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho mu nárok nepriznal pre neunesenie dôkazného bremena, neboli naplnené a preto boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, potvrdil (§ 387 CSP).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na účinne uplatnené odvolacie dôvody žalobcu bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia, ak pojednávanie dňa 16.12.2019, na ktorom bol vyhlásený preskúmavaný rozsudok, uskutočnil a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu a či bol správny jeho záver o tom, že v spore neuniesol dôkazné bremeno, pričom to bol práve súd, ktorý nevykonal ním predložený, resp. navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, konkrétne ním označený a predložený znalecký posudok, ktorý mal preukazovať, že nehoda, ktorú mal zapríčiniť práve žalovaný ako jeho zamestnanec, v súvislosti s ktorou nehodou mu bola spôsobená škoda, nevznikla v dôsledku zlého technického stavu vozidla, ale protiprávnym konaním žalovaného.
13. Predmetom konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.008,- Eur s príslušenstvom, ktorý nárok predstavoval uplatnenú náhradu škody, ktorú škodu mu mal spôsobiť žalovaný ako zamestnanec tým, že zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k prevráteniu kamióna s kontajnerom, ktorý kamión riadil. Žalovaný nárok poprel, namietal rozsah uplatnenej náhrady škody ako takej (čo do výšky), tiež jeho prípadnú nárokovateľnosť voči nemu ako zamestnancovi v uplatnenej
výške (nárok presahuje štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý dosahoval pred škodovou udalosťou), ďalej samotné zavinenie dopravnej nehody z jeho strany (t.j. namietal vlastné protiprávne konanie) a tým potom príčinnú súvislosť medzi jeho údajným protiprávnym konaním a škodou, ktorá žalobcovi mala vzniknúť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nepreukázanie príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, keďže žalobca súdu nepreukázal za akých okolností k nehode došlo (napr. predložením záznamu o nehode, resp. výsledku šetrenia nehody), kto ju zavinil, čo bolo príčinou nehody, či nenastala v dôsledku stavu vozidla (t.j. či vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku).
14. Odvolateľ ako základné namietal, že súd nevykonal ním predložený Znalecky posudok č. 16/2018 vyhotovený Ing. Romanom Červinkom, znalcom v odbore cestná doprava dňa 9.4.2018, t.j. necelé dva mesiace po nehode, z ktorého posudku okrem presného určenia výšky škody dopodrobna vyplýva v akom technickom stave bolo vozidlo pred nehodou, a rovanko i samotné posúdenie technického stavu riadenia vozidla v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Predmetné znalecký posudok bol súdu predložený v rámci príloh žaloby a žaloba naň priamo odkazovala. Žalobca súčasne v odvolaní pripúšťal, že daný znalecký posudok aj nemusí byť súčasťou spisu, ak ho jeho pôvodný právny zástupca súdu nepredložil, ale vzhľadom na to, že naň v žalobe odkazoval, mal si ho súd vyžiadať sám a vyporiadať sa s týmto dôkazom.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, právne zastúpený, po podaní žaloby spolu s priloženými listinnými dôkazmi na súd prvej inštancie a ich doručení súdom žalovanému s výzvou na vyjadrenie sa k ním, bol popri doručení mu vyjadrenia žalovaného k žalobe písomne týmto súdom poučený o procesných právach a povinnostiach a vyzvaný v zmysle § 167 ods. 3 CSP na vyjadrenie sa v lehote 15 dní k vyjadreniu žalovaného k jeho žalobe a k uvedeniu ďalších skutočností a označeniu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ak to uzná za vhodné. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu procesné poučenie a uvedenú výzvu súdu zo dňa 30.3.2019 prevzal dňa 3.4.2019, na výzvu nereagoval. Dňa 16.7.2019 súd prvej inštancie určil vo veci pojednávanie na deň 16.12.2019, na ktoré predvolal právnych zástupcov sporových strán, ktoré predvolanie právny zástupca žalobcu prevzal ešte dňa 7.8.2019. Dňa 11.12.2019 sám žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že dňa 3.12.2019 odvolal právnemu zástupcovi plnú moc, zároveň ospravedlnil neúčasť na určenom pojednávaní na deň 16.12.2019, so žiadosťou o jeho odročenie, pretože jeho konateľ a prokurista majú od 15.12.2019 naplánovanú zahraničnú pracovnú cestu do USA s tým, že do blízkej budúcnosti splnomocní na zastupovanie vo veci nového právneho zástupcu, čo pre krátkosť času doteraz možné nebolo. Prípisom zo dňa 13.12.2019 súd prvej inštancie oznámil žalobcovi, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, keďže ním uvádzaný dôvod ospravedlnenia nie je dôležitým na to, aby pojednávanie bolo odročené. Oznámenie o neodročení pojednávania bolo žalobcovi doručené ešte dňa 13.12.2019. Zo zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 16.12.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalobcu, vypočul si prednes právneho zástupcu žalovaného, podal predbežné právne posúdenie veci, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, medzi ktorými dôkazmi Znalecky posudok č. 16/2018 vyhotovený Ing. Romanom Červinkom, znalcom v odbore cestná doprava nebol, pretože súdu prvej inštancie žalobcom predložený nebol (čo žalobcovi v čase podania pravdepodobne bolo známe, keďže s touto variantov v odvolaní počítal, napokon ak mal pochybnosti, nič mu nebránilo preveriť si túto skutočnosť ešte pred podaním odvolania), výsluchom žalovaného a po poučení podľa § 154 CSP (o možnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania) a následnej výzve podľa § 182 CSP (na záverečné reči),uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a na tomto pojednávaní súd prvej inštancie aj predmetný rozsudok vyhlásil.
16. V zmysle § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).
17. Osobitné pravidlá pre sudcovskú koncentráciu konania, ktorá sa aplikuje na pojednávaní zakotvuje v § 181 ods. 4 CSP, podľa ktorého, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať.
18. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, čo sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. V základných princípoch v čl. 8 CSP je zakotvené, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania v zmysle cit. § 153 CSP je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí súd v okolnostiach konkrétneho prípadu a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon strany neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Paragraf 153 ods. 1 veta druhá pritom definuje, kedy predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany nie je včasné a to vtedy, ak ho strana mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak na to neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazov až na pojednávaní nie je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie si povinností tvrdiť a navrhnúť dôkazy v zmysle cit. § 181 ods. 4 CSP, ktoré je vo vzťahu k § 153 ods. 1 veta druhá lex specialis. Ak teda súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie povinností tvrdiť a navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku resp. obrany uplatnené stranou v tejto lehote za predložené včas.
19. Z priebehu rozhodnej časti prvoinštančného konania popísaného v odseku 15 tohto odôvodnenia je zrejmé, že žalobca Znalecký posudok č. 16/2018 vyhotovený Ing. Romanom Červinkom, znalcom v odbore cestná doprava, na ktorý dôkaz sa v žalobe odvoláva, a ktorý dôkaz považuje za rozhodný o ním tvrdených skutočnostiach, súdu prvej inštancie spolu so žalobou nepredložil a nepredložil ho ani dodatočne (žalobcovi nič nebránilo osvedčiť si predloženie všetkých dôkazov, na ktoré sa v žalobe odvoláva, na čo mal od podania žaloby na súd dňa 20.9.2018, cez výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 30.3.2019, ktorou bol žalobca vyzvaný na uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, až po uskutočnenie pojednávania vo veci dňa 16.12.2019, dostatočný časový priestor). Nie je pritom možné prehliadnuť skutočnosť, že žalobca bol v spore právne zastúpený advokátom, ktorý je osobou odborne spôsobilou na posúdenie procesnoprávnych následkov nesplnenia si dôkaznej povinnosti stranou sporu, ako i následkov vlastnej osobnej zodpovednosti za nekvalifikované poskytnutie právnej služby, za ktorú službu je splnomocniteľom odmeňovaný. Tým potom nemožno prijať argumentáciu žalobcu odvolávajúcu sa na zlyhanie právneho zástupcu, pretože zástupca konaná pred súdom v mene a na účet žalobcu. Nepredložením daného znaleckého posudku do skoncenrovania konania súdom prvej inštancie, prípadne do uskutočnenia pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, z ktorého posudku majú podľa žalobcu vyplývať skutočnosti spôsobilé preukázať protiprávne konanie žalovaného a jeho príčinnú súvislosť so vznikom škody, ktorá žalobcovi týmto protiprávnym konaním žalovaného mala vzniknúť, a ktorej náhradu si v spore uplatňuje, žalobca neumožnil súdu prvej inštancie vykonať dôkaz, ktorým preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku.
20. Žalobca v odvolaní v súvislosti so Znaleckým posudkom č. 16/2018 argumentuje tiež tým, že ak predmetný posudok ako dôkaz podľa žaloby žiadal vykonať, mal byť súdom prvej inštancie upozornený na to, že mu predložený nebol.
21. Základom pre sporového konanie je formulácia petitu žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150
ods. 1 CSP <.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP <.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
22. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
23. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP <.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.
24. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, zaručeným čl. 48 ods. 2 Ústavy SR znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatňovanie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v § 160 ods. 1 CSP <., podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP <., pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť vlastnými procesnými úkonmi, ako napr. odvolateľom žiadané upozornenie strany, nesplnenia si dôkaznej povinnosti nepredložením dôkazu, i keď sa naň odvoláva, navyše za predpokladu, keď strana to mala možnosť zistiť či už nahliadnutím do spisu ale predovšetkým na pojednávaní, na ktorom súd dokazovanie vykonával, na ktoré pojednávanie sa nedostavila, čím si sama túto možnosť zmarila. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné, navyše obe procesné strany boli od začiatku konania právne zastúpené.
25. Nie je úlohou civilného súdu snažiť sa z vlastnej iniciatívy hľadať v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe a vykonávať dokazovanie bez iniciatívy strany sporu, ktorej svedčí bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Treba totiž zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej istú skutočnosť, túto aj preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní.
26. Nasledujúca odvolacia námietka žalobcu je založená na namietaní, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, na ktorom bolo vykonané dokazovanie a rozhodnuté napadnutým rozsudkom, ktorým postupom mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces.
27. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Obsahom práva na súdnu ochranu je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok (aktuálne Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (viď napr. II. ÚS 102/04 zo dňa 14.4.2004, 5Cdo 102/01 zo dňa 27.9.2001, 5Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000).
28. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnenie žalobcom tvrdeného odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdi musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
29. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2019 okrem iného vyplýva, že súd prvej inštancie zistil neprítomnosť žalobcu, ktorý dňa 11.12.2019 zaslal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 3.12.2019 odvolal plnú moc právnemu zástupcovi a v čase pojednávania sa jeho štatutárny orgán, vrátane prokuristu bude zdržiavať v zahraničí, ktorý dôvod žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie nepovažoval za dôležitý a žiadosti o odročenie nevyhovel, o čom bol žalobca vopred upovedomený, konkrétne dňa 13.12.2019. Uvedený postup žalobca hodnotí ako nesprávny, nakoľko s prihliadnutím na krátkosť času si nemohol zabezpečiť z jedného dňa na druhý svoje právne zastupovanie iným advokátom a jeho štatutárny zástupca (konateľ) od 15.12.2019 do 11.1.2020 absolvoval pracovnú cestu v USA a letenky boli zakúpené ešte 24.6.2019.
30. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
31. V žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo167/2010). Z uvedených dôvodov bol preto žalobca povinný dôvody žiadosti o odročenie pojednávania minimálne preukázať, preto pokiaľ tvrdil, že pojednávania sa po ukončení právneho zastúpenia nemôže zúčastniť z dôvodu absolvovania dlhodobo plánovanej dôležitej zahraničnej pracovnej cesty v USA, na ktorú cestu už mal aj zakúpené letenky (zakúpil ich dňa 24.6.2019), bolo jeho povinnosťou spolu s ospravedlnením a žiadosťou o odročenie pojednávania predložiť prinajmenšom doklad o zakúpení leteniek. Žalobca takýto doklad, napriek tvrdeniam v odvolaní, rovnako ako to bolo aj ohľadne tvrdenia o predložení Znaleckého posudku č. 16/2018, súdu prvej inštancie nepredložil. Tiež nezdokladoval súdu prvej inštancie, že cesta je pracovná, navyše žalobca odkazoval aj na jej neodkladnosť. Všetko to ale zostalo len v rovine tvrdenia žalobcu, ktorému nič nebránilo predložiť aspoň doklad o zakúpení leteniek, ktorými mal disponovať už od 24.6.2019, predložil ich však až v odvolacom konaní, čo je neprípustná novota (pozri § 366 CSP).
32. Zostalo už potom nehospodárnym podrobnejšie sa zaoberať tým, či v štádiu prvoinštančného konania len tvrdený dôvod neúčasti žalobcu na pojednávaní bol zároveň dôvodom natoľko dôležitým, aby ho súd mohol akceptovať pre odročenie pojednávania, navyše pokiaľ žalobcovi nič nebránilo zabezpečiť si zastupovanie na pojednávaní aj poverením svojho zamestnanca, aby za neho na súde konal (štatutárny orgán je zástupcom priamym zo zákona, ktorý ale môže poveriť na zastupovanie spoločnosti aj jej zamestnanca), ak si právne zastúpenie nestíhal zabezpečiť. Napokon po prevzatí napadnutého rozsudku dňa 14.1.2020 si žalobca dokázal zabezpečiť právne zastúpenie vo veci do 9 dní (plná moc súčasnému advokátovi bola žalobcom udelená dňa 23.1.2020), ktorý právny zástupca podal kvalifikované odvolanie v mene žalobcu do nasledujúcich 6 dní (predstavuje to spolu 14 dní), čo
je porovnateľný časový priestor na zabezpečenie si zástupcu, ktorý sa zúčastní súdom nariadeného pojednávania na deň 16.12.2019 po odvolaní plnej moci žalobcom pôvodnému právnemu zástupcovi dňa 3.12.2019 (predstavuje to spolu 13 dní).
33. Z uvedeného je potom možné uzavrieť, že je to práve žalobca, ktorý si neustrážil splnenie si povinnosti podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, ktorými disponuje, a ktorý nedostavením sa na pojednávanie určené súdom na prejednanie veci, prípadne nezabezpečením si zastúpenia na tomto pojednávaní si tiež zmaril možnosť zistiť, že dôkaz na ktorý sa odvolával súdu nepredložil, a pokiaľ sa tak stalo i možnosť oddialenia koncentrácie konania požiadaním súd prvej inštancie o lehotu na dodatočné splnenie si povinností predložiť dôkazy v zmysle cit. § 181 ods. 4 CSP, ktoré zákonné ustanovenie je vo vzťahu k § 153 ods. 1 veta druhá lex specialis.
34. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 157 ods. 1 CSP, ktorý ukladá súdu povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní.
35. Žalobca namietal aj zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku pre neuvedenie, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal so znaleckým posudkom č. 16/2018, ako sa vyporiadal s protichodnými vyjadreniami žalovaného a z akého dôvodu nebol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa podľa odôvodnenia rozsudku malo uskutočniť dňa 5.12.2019.
36. Nevysporiadanie sa so znaleckým posudkom súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva z toho, že súdu prvej inštancie predmetný posudok žalobcom predložený nebol.
37. Nevyhodnotenie si súdom prvej inštancie protichodné vyjadrenia žalovaného tiež nemohlo spôsobiť zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo založené výlučne na neunesení dôkazného bremena žalobcu preukázať existenciu uplatneného nároku, ktorý záver súd prvej inštancie, i keď stručne, ale výstižne a dostatočne zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení rozsudku vysvetlil.
38. Napokon pokiaľ ide o namietané nepredvolanie žalobcu na pojednávanie, ktoré sa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku malo konať dňa 5.12.2019, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade išlo v odôvodnení rozsudku len o chybu v písaní, resp. o zrejmú nesprávnosť pri uvedení dátumu uskutočneného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 16.12.2019, na ktoré pojednávanie bol žalobca riadne predvolaný a bolo mu oznámene, že pojednávanie na jeho žiadosť odročené nebude, čo muselo byť z odôvodnenia rozsudku žalobcovi aj zrejmé, keďže sa pri tomto pojednávaní (s nesprávne uvedeným dátumom) v odôvodnení rozsudku odkazuje aj na ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na ňom so žiadosťou o jeho odročenie, pričom dôvody ospravedlnenia sú totožné s tými, ktoré žalobca uvádzal vo vzťahu k pojednávaniu súdu určenom na deň 16.12.2019 a v odôvodnení rozsudku nie je zmienka o pojednávaní zo dňa 16.12.2019, muselo byť aj žalobcovi zrejmé, že pri označení pojednávania dátumom 5.12.2019.
39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy, včítane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a preto podľa citovaného ustanovenia žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu
100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).