Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/27/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, P., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava - Karlova Ves, proti podielovej spoluvlastníčke: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, P., právne zastúpenej: Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Pod Párovcami 1362/5, Piešťany, o návrhu navrhovateľky zo dňa 27.03.2020 na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 15. apríla 2020, č.k. -25, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia:

Súd ukladá podielovej spoluvlastníčke Y. V., aby umožnila navrhovateľke a strpela jej vstup a užívanie častí nehnuteľnosti - povaly a pivnice stavby domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 6306 a parc. č. 6307, evidovanom na LV č. XXX pre okres Piešťany, obec P., katastrálne územie P. a odstránila akékoľvek prekážky, zátarasy a uzamknutia prístupových dverí na povalu a do pivnice stavby domu so súpisným č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 6306 a parc. č. 6307, evidovanom na LV č. XXX pre okres Piešťany, obec P. a katastrálne územie P., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil právne ustanovením , , a , , , a (ďalej len ), ako aj ustanovením a ( ďalej len ), vecne súd dôvodil, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd Y. V. ako podielovej spoluvlastníčke v podiele 2/5 tam označených nehnuteľností - pozemkov a Domu, evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne územie P., nariadil, aby navrhovateľke umožnila a strpela jej vstup a užívanie časti nehnuteľnosti - povaly a pivnice Domu a odstránila akékoľvek prekážky, zátarasy a uzamknutia prístupových dverí na povalu a do pivnice stavby domu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . V návrhu uviedla, že dňa 03.12.2012 navrhovateľka podala pre nezhody medzi spoluvlastníčkami návrh na zrušenie a vyporiadanie nehnuteľností rozdelením spoločnej veci, keďže je medzi nimi nemožné dospieť ku konsenzu ohľadom užívania nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že napriek tomu, že je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, Y. V. spoločne s jej rodinnými príslušníkmi jej bráni vo vstupe na povalu, ktorý sa rozprestiera sa nad celým Domom, a tiež do pivnice v suteréne domu, fyzicky znemožnila navrhovateľke vstup na schodisko, ktoré vedie do pivnice a na povalu Domu a tým jej znemožnila faktické užívanie týchto častí domu v jej spoluvlastníctve. Prístup k predmetným schodiskám zatarasila svojvoľne tým, že zadebnila prístupové dvere zo strany

Domu, ktorý užíva navrhovateľka a súčasne s cieľom znemožniť prístup navrhovateľky na povalu nad miestnosťami, ktoré navrhovateľka využíva, umiestnila na povale Domu záhradné pletivo brániace jej priechodu. Jediný možný vstup na povalu Domu tak pre navrhovateľku je prostredníctvom okna na povale z boku Domu, ktoré je vo výške 4,5 - 5 metrov (nebezpečný výstup po rebríku). Napriek výzvam navrhovateľky uvedené prekážky a zátarasy podielová spoluvlastníčka neodstránila a naďalej jej zamedzuje v prístupe na povalu a pivnicu Domu, čím obmedzuje právo navrhovateľky vykonávať zákonné vlastnícke oprávnenia, ale aj obmedzuje právo navrhovateľky ako majoritného spoluvlastníka rozhodovať o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci. Navyše priestory povaly si vyžadujú pravidelnú sanáciu, okná na povale sú povybíjané a zatekajú. Cez pivnicu Domu idú vodovodné a plynové potrubia pre časť Domu, ktorú navrhovateľka užíva a v prípade poruchy k nim nemá zabezpečený prístup, čo predstavuje nebezpečenstvo potenciálnej škody na majetku navrhovateľky. Navrhovateľka sa pred rokom do Domu presťahovala natrvalo, ale s uvedenými obmedzeniami je jej bývanie a život spojené s veľkým diskomfortom. Ako dôkazy navrhovateľka v návrhu označila LV č. XXX a predloženú fotodokumentáciu č.1 - 5, neskôr doložila pôdorys domu zobrazujúci, aká časť domu je užívaná navrhovateľkou a aká časť Y. V..

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy v zmysle . V odôvodnení uviedol, že ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem, toto sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V danom prípade to osvedčené bolo, nakoľko sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pri užívaní ktorých vznikol medzi nimi spor (nezhoda). Podľa názoru súdu prvej inštancie však v danom prípade nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, t.j. takého zásahu súdu, ktorý by nezniesol odklad. Nesporným je, že medzi stranami je daná existencia nezhody pri užívaní ich spoločnej veci a zároveň nemožnosť dospieť ku konsenzu ohľadom užívania nehnuteľnosti, dôkazom čoho je aj prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (sp. zn. ), uvedená skutočnosť však sama o sebe nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Je vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby hodnoverným a presvedčivým spôsobom osvedčil potrebu bezodkladnej potreby úpravy (právnych) pomerov, čo navrhovateľka neurobila. Tvrdenie o nebezpečenstve potenciálnej škody na majetku navrhovateľky, resp. diskomfort pri bývaní v Dome (z dôvodu znemožnenia užívania uskladňovacích priestorov na podvale Domu), neodôvodňujú potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia a súd nezistil z návrhu ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by takúto potrebu odôvodňovali. Navrhovateľka nedostatočne osvedčila prvok naliehavosti a neodkladnosti navrhovaného opatrenia. Uvedené však nemá žiadny vplyv na danú potrebu zásahu súdu do právnych pomerov týchto subjektov, nakoľko je daná nezhoda pri užívaní spoločnej veci. Uvedené je možné dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej po vykonanom dokazovaní prostredníctvom žaloby v zmysle (R 54/1973), resp. rozhodnutím o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré aj v súčasnosti prebieha. Dôvodom zamietnutia návrhu okrem už vyššie uvedeného neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán je i nedostatočné osvedčenie tvrdení navrhovateľky o tom, že podielová spoluvlastníčka Y. V. spoločne s jej rodinnými príslušníkmi bráni navrhovateľke vo vstupe na povalu a do pivnice v suteréne domu, že navrhovateľke fyzicky znemožnila vstup na schodisko, ktoré vedie do pivnice a na povalu Domu, keď z predloženej fotodokumentácie ani predloženého pôdorysu domu uvedené jednoznačne podľa súdu nevyplýva, schodisko na nich zobrazené nie je. Navyše navrhované neodkladné opatrenie nezohľadňovalo ani mieru, v akej by mala umožniť a strpieť vstup a užívanie navrhovateľke ako podielovej spoluvlastníčke nehnuteľnosti, pričom v danom právnom vzťahu nemožno opomenúť ust. . Preto súd prvej inštancie návrh zamietol, keď nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle .

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd podľa nej svojvoľne vykladá ním citované ustanovenie , navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne opísala všetky skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. Neodkladnosť úpravy pomerov osvedčila práve skutočnosťou, že predmetný dom v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a

podielovej spoluvlastníčky Y. V. má 100 rokov, je po svojej životnosti a prirodzene v horšom technickom stave, vyskytujú sa v ňom častejšie technické poruchy a vyžaduje si pravidelnú sanáciu, čo uviedla aj navrhovateľka vo svojom návrhu. Podielová spoluvlastníčka jej bráni vo vstupe aj užívaní povaly a pivnice domu. Navrhovateľka konkrétne uviedla, že okná na povale sú pôvodné, vyžadujú sanáciu a tým, že niektoré z nich sú povybíjané (o čom svedčí fotodokumentácia), pri dažďoch môže dochádzať k ich zatekaniu. Rovnako poukázala na skutočnosť, že cez pivnicu domu prechádzajú vodovodné a plynové potrubia k časti domu, ktorú užíva a ku ktorým má tiež znemožnený prístup. Navrhovateľka nemá v prípade akejkoľvek poruchy na potrubiach umožnený prístup do pivnice, pričom v návrhu poukazovala práve na skutočnosti, ktoré v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov, môžu spôsobiť na jej vlastníctve ťažko odstrániteľné resp. zvrátiteľné následky, hrozí vnik škody, ktorá môže byť následne len ťažko odstrániteľná resp. so značnými nákladmi. Súd tak poprel uznesením jeden zo základných princípov občianskeho práva a to princíp predchádzania vzniku škôd. Navrhovateľka tiež poukázala na značne diskomfortné bývanie, ktoré jej konanie podielovej spoluvlastníčky dokonca ako minoritnej spoluvlastníčky spôsobuje. K vzniku situácie, pre ktorú sa navrhovateľka obrátila na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, tiež prispelo aj ne/konanie Okresného súdu Piešťany, ktorý vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva koná bez rozhodnutia už 8 rokov, bez reálnej vyhliadky, že v predmetnej veci bude rozhodnuté v primeranom čase. Navrhovateľka má za to, že predloženými listinami dostatočne, jasne a zrozumiteľne osvedčila svoje tvrdenia o tom, že podielová spoluvlastníčka bráni navrhovateľke vo vstupe na povalu a do pivnice v suteréne domu tým, že fyzicky znemožnila navrhovateľke vstup na schodisko, ktoré vedie do pivnice aj na povalu. Z pôdorysov priložených k návrhu jednoznačne vyplýva, kde konkrétne je situované schodisko do pivnice a na povalu domu, a navrhovateľka farebne vyznačila a v návrhu aj opísala časť domu, ktorú užíva ona a časť domu, ktorú užíva podielová spoluvlastníčka, presne vyznačila v pôdoryse domu schodisko do pivnice a na povalu domu. Z legendy a jednoznačného opisu domu je viac než zrejmé, kde sú schodiská situované a závery súdu v tejto časti preto navrhovateľka považuje za arbitrárne. Iný hodnovernejší dôkaz situovania schodiska ako pôdorysu domu, v danom prípade neexistuje. Zadebnenie prístupových dverí zo strany domu, ktorú navrhovateľka užíva, nie je možné zdokumentovať prostredníctvom fotografie, pretože sú tam umiestnené uzamknuté dvere, ktoré kvôli spomínanému zadebneniu nie je možné otvoriť a teda zadebnenie odfotiť. Navrhovateľka doložila súdu fotodokumentáciu s umiestneným záhradným pletivom, navyše doložila fotodokumentáciu s jediným možným prístupom na povalu domu prostredníctvom okna na povale z boku domu, ktoré je vo výške cca 4,5 až 5 metrov, a do ktorého sa navrhovateľka môže dostať len život ohrozujúcim výstupom po rebríku. Navrhla preto, aby odvolací napadnuté uznesenie zmenil a jej návrhu vyhovel, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa v súdom určenej lehote k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobkyne, či súd prvej inštancie správne zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti podielovej spoluvlastníčke umožniť navrhovateľke a strpieť jej vstup a užívanie časti tam označených nehnuteľností - povaly a pivnice stavby domu a odstrániť akékoľvek prekážky, zátarasy a uzamknutia prístupových dverí na povalu a do pivnice stavby domu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

7. Preskúmaním napadnutého uznesenia, obsahu podaného odvolania a celého obsahu spisu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný.

8. Úvodom aj odvolací súd pripomína osobitný charakter inštitútu neodkladného opatrenia, a odkazuje na to, čo v súvislosti s podmienkami pre jeho nariadenie vyslovil už prvoinštančný súd. Správne súd uviedol, že môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená a môže tak

urobiť buď ešte pred začatím konania vo veci samej, ako aj počas konania, alebo prípadne aj po jeho skončení. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, kedy tieto upravené nie sú a je tu potreba bezodkladne ich upraviť a práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž nemá čas vykonávať riadne dokazovanie ako v konaní vo veci samej. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a zároveň osvedčiť hrozbu bezprostrednej ujmy.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pravdepodobnosť nároku v danom prípade osvedčená bola, pretože z predloženého listu vlastníctva možno považovať za preukázané, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 3/5 k celku a Y. V. v rozsahu 2/5 k celku, a pri užívaní týchto nehnuteľností vznikol medzi nimi spor. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka v roku 2012 podala na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie nehnuteľností rozdelením spoločnej veci, keďže je medzi nimi nemožné dospieť ku konsenzu ohľadom užívania nehnuteľnosti, toto konanie naďalej prebieha na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

10. V ďalšom však už odvolací súd nezdieľa rovnaký názor ako súd prvoinštančný. Nevyhnutnou podmienkou úspešnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem osvedčenia nároku bolo osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov a tu mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľka túto podmienku nesplnila, keď nezistil z návrhu žiadne skutočnosti, ktoré by takúto potrebu odôvodňovali. Odvolací súd po preskúmaní obsahu návrhu a celého spisu dospel k záveru opačnému.

11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov úprava pomerov strán neodkladným opatrením zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany predbežným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

12. Zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal odvolací súd dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán. Navrhovateľka ako dôvody uviedla zásah zo strany podielovej spoluvlastníčky do jej vlastníckych práv ( navyše práv majoritného vlastníka), ktorý spočíva v zatarasení vstupu na schodisko, čím bráni navrhovateľke vo vstupe na povalu a do pivnice v suteréne domu. V dôsledku rozporov medzi spoluvlastníčkami nedošlo nikdy k ich dohode o užívaní spoločných nehnuteľností - pozemkov aj domu. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa pred rokom natrvalo presťahovala z Bratislavy do predmetného domu, kam premiestnila celú domácnosť, spoluvlastníčka jej však znemožnila užívať uskladňovacie priestory povaly aj pivnice. Prístup k schodiskám, ktorý bol desaťročia dostupný všetkým obyvateľom domu svojvoľne zatarasila tým, že zadebnila prístupové dvere zo strany domu, ktorú užíva navrhovateľka, ktorá tak má znemožnený priechod a nemá prístup na povalu nad miestnosťami, ktoré navrhovateľka využíva, tiež jej spoluvlastníčka umiestnila na povale domu záhradné pletivo na znemožnenie vstupu. Navrhovateľka sa tam môže dostať jedine priamo cez okno vo výške cca 4,5-50 metrov po rebríku, čo je, aj vzhľadom na vek navrhovateľky, nebezpečné. Ide pritom o storočný dom, vyžadujúci pravidelnú sanáciu, na povale sú pôvodné drevené okná, ktoré sa musia pravidelne udržiavať, z toho okná smerujúce do ulice sú povybíjané a v čase dažďov zatekajú. Navrhovateľka nemá možnosť zabrániť škode, ktorá hrozí takýmto počínaním spoluvlastníčky na jej majetku, zároveň je obmedzená pri bývaní v dome, keďže nemôže využívať priestory povaly. Rovnakým spôsobom jej spoluvlastníčka zamedzila v prístupe do pivnice, napriek tomu, že cez pivnicu vedú vodovodné a plynové potrubia, čo opäť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo vzniku škody na majetku navrhovateľky odhliadnuc od toho, že ako vlastníčka nemôže ani v tomto priestore realizovať svoje vlastnícke práva.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené tvrdenia navrhovateľka v návrhu dostatočne osvedčila predloženou fotodokumentáciou miesta a pôdorysom domu, ktoré podporujú navrhovateľkin opis

skutkového stavu v časti spôsobu, akým jej podielová spoluvlastníčka bráni v prístupe na povalu a do pivnice domu. Aj keď tvrdenia navrhovateľky o vyššie opísanom správaní spoluvlastníčky ( ktorým zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky), nemožno považovať z predložených dôkazov za preukázané bez akýchkoľvek pochybností, odvolací súd mal za to, že na osvedčenie tvrdeného obmedzujúceho správania podielovej spoluvlastníčky postačujú.

14. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov ( a nasl. ). Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci ( ). O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd ( , ).

15. Vlastnícke právo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona <.. V prípade spoluvlastníctva má každý zo spoluvlastníkov tie isté práva, aké má iný vlastník, vzťah vlastníctva medzi jednotlivými vlastníkmi je vyjadrený podielom na nehnuteľnosti. Ak je vec v spoluvlastníctve viacerých osôb, na spoločnom užívaní veci sa môžu dohodnúť, predovšetkým o tom, kto a za akých podmienok bude vec držať, užívať, ako budú rozdelené úžitky zo spoločnej veci, ako bude prenechaná vec do užívania inému, ako budú znášať náklady a údržbu veci, ako aj náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. V prípade, ak spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, rozhoduje sa podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov, ktorá sa počíta podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V zásade platí, že menšinový spoluvlastník pokiaľ nesúhlasí s rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov musí rozhodnutie väčšiny rešpektovať.

16. Vychádzajúc zo skráteného dokazovania v preskúmavanej veci mal odvolací súd za osvedčené, že navrhovateľka je majoritnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz P.. Mal tiež osvedčené, že spoluvlastníčkam sa nepodarilo uzavrieť dohodu o spôsobe užívania spoločnej veci ( pozemkov ani domu), čo aj bolo dôvodom, pre ktorý navrhovateľka vedie voči spoluvlastníčke Y. V. spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý trvá od roku 2012 a nie je právoplatne skončený. Odvolací súd pripomína, že vlastníci celku, ak niet dohody medzi nimi o užívaní veci, majú podľa svojho podielu právo na užívanie celej veci. V tomto prípade mal súd návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené aj to, že spoluvlastníčka Y. V. zamedzila navrhovateľke prístup do spoločných častí nehnuteľnosti - domu, a to povaly a pivnice, čím proti vôli väčšinovej spoluvlastníčky a bez právneho dôvodu obmedzuje výkon jej vlastníckeho práva, bráni jej nielen v užívaní týchto častí nehnuteľnosti, ale zamedzením prístupu k povale ( na ktorej poškodené okná vyžadujú opravu), a k pivnici ( kde sa nachádzajú vodovodné a plynové potrubia, ku ktorým ako vlastníčka musí mať pre prípad havárie prístup) zároveň ohrozuje spoločný majetok a vystavuje ho vzniku prípadných škôd. Bolo teda osvedčené, že konaním žalovanej vzniká navrhovateľke bezprostredná ujma - zásah do jej vlastníckych práv a zároveň je tu aj osvedčenie existencie obavy z bezprostredne hroziacej ujmy - škoda na majetku zatekaním na povalu cez rozbité okná, a hroziaca škoda na majetku v prípade havarijnej situácie v súvislosti s plynom a vodou, kedy má navrhovateľka odrezaný prístup k potrubiam. Vzhľadom na dlhotrvajúce súdne konanie vo veci samej, v ktorom sa rieši zrušenie a vyporiadanie ich spoluvlastníctva, a vzhľadom k tomu, že žalovaná ignoruje výzvy navrhovateľky na odstránenie protiprávneho stavu, nemožno spravodlivo požadovať od navrhovateľky aby znášala svojvoľné zásahy do vlastníckeho práva a jej práva ako majoritného spoluvlastníka rozhodovať o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci.

17. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného a berúc do úvahy pretrvávajúce konfliktné vzťahy strán sporu, v tomto prípade dospel odvolací súd k záveru, že boli naplnené predpoklady pre nariadenie požadovanej neodkladnej úpravy súdom, ktorá zabezpečí, aby navrhovateľka až do skončenia konania vo veci samej mohla nerušene svoje spoluvlastnícke právo vykonávať, zabráni hrozbe potenciálnej škody na majetku, pričom nariadeným neodkladným opatrením nedochádza k porušeniu princípu proporcionality a primeranosti. Preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu za použitia ust. zmenil a návrhu vyhovel.

18. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko toto rozhodnutie bude súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie bude končiť ( ).

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).