Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-8-2024.pdf
PDF · 116.5 KB
Case nature
Subarea
22Co/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Dominika Horváthová v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. zastúpený: Mgr. Peter Kubala, advokát, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, 921 01 Piešťany proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s. r. o. so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 100C/60/2023 - 46 zo dňa 16.11.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanej, aby sa vedome nepribližovala k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako dva metre, s výnimkou účasti pred orgánmi verejnej moci a vo výroku II. žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %
1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“).
1.2 Vecne dôvodil tým, že z listinných dôkazov predložených žalobcom mal za osvedčené, že žalobca spolu so svojou manželkou obýva nehnuteľnosť - rodinný dom so súp. č. XXXX na C. XX F. D. a túto nehnuteľnosť obýva aj žalovaná. Žalovaná je spolu s manželkou žalobcu spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a priľahlých pozemkov. Na súde prvej inštancie prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré nie je právoplatne skončené. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnava, Obvodné oddelenie PZ Piešťany, odbor poriadkovej polície zo dňa 26.09.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal trestné oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná dňa 11.09.2023 okolo 19:00 hod.. Žalobca bol dňa 11.09.2023 v dôsledku do očí nastriekaného neznámeho spreja (žalovanou) ošetrený na urgente v Nemocnici Alexandra Wintera v Piešťanoch a následne prevezený na očné vyšetrenie do Fakultnej nemocnice v Trnave, od 12.09.2023 do 18.09.2023 bol uznaný práceneschopným. Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany zo dňa 26.09.2023 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že manželka žalobcu podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná dňa 21.09.2023, kedy začala vykrikovať na manželku žalobcu, že ich dostane z domu. Manželka žalobcu má strach z jej správania, pretože má zo žalovanej pocit, že ju vyslovene vyčkáva, aby ju mohla slovne napádať. Z potvrdenia psychiatrickej ambulancie zo dňa 23.10.2023 mal súd prvej inštancie za osvedčené, že manželka žalobcu má zo správania žalovanej
psychické problémy, v dôsledku incidentov so žalovanou nemôže spávať, nemôže jesť pre stiahnutý žalúdok, napína ju na vracanie. Bojí sa byť sama doma, stále sa obzerá, či suseda nejde za ňou.
1.3 Súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že vzťahy medzi stranami sú napäté, napätie sa vyostruje a eskaluje do atakov zo strany žalovanej. Napriek tomu, že žalobca a jeho manželka sa snažia minimalizovať kontakt so žalovanou, nevyhnú sa verbálnym atakom z jej strany, ktoré vyústili až do fyzického napadnutia a ďalších vyhrážok fyzického násilia. Keďže žalovaná svoje verbálne vyhrážky vo vzťahu k žalobcovi naplnila, je podľa súdu prvej inštancie prirodzené, že žalobca má obavu, že žalovaná svoj útok zopakuje, čo vedie k psychickej nepohode u žalobcu a oprávnenému strachu o svoju fyzickú a psychickú integritu. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu podrobil testu proporcionality právo žalobcu na ochranu fyzickej a psychickej integrity a právo žalovanej na výkon svojho spoluvlastníckeho práva spočívajúceho v užívaní nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Z doplneného návrhu súd prvej inštancie zistil, že predmetný rodinný dom, ktorý obývajú žalobca s manželkou a žalovaná je fakticky rozdelený na dve samostatné a vzájomne nezávislé bytové jednotky so samostatným vchodom. Pri užívaní rodinného domu teda neexistuje priestorový prienik, ktorý by mohol byť prekážkou pre uloženie zákazu priblíženia na vzdialenosť kratšiu ako 2 m. Právo žalovanej na užívanie „svojej“ bytovej jednotky nebude narušené. Jediným obmedzením žalovanej je obmedzenie priblíženia sa k žalobcovi na spoločných pozemkoch (v spoluvlastníctve žalovanej a manželky žalobcu), ktoré obmedzenie však nie je pre žalovanú výrazné, keďže žalobca sa snaží kontakt so žalovanou obmedziť. Na druhej strane je právo žalobcu na ochranu fyzickej a psychickej integrity, ktoré je narušované zo strany žalovanej nielen verbálnymi útokmi, ale aj fyzickým násilím so stredne ťažkým následkom (pracovná neschopnosť po dobu 7 dní). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zvážil aj podstatnú okolnosť prípadu, že útok, ktorého sa dopustila žalovaná, bol vopred premyslený, plánovaný s cieľom poškodiť žalobcu, nešlo o náhodný incident, ktorý by bol výsledkom nejakej vzájomnej roztržky, ktorá v dôsledku vypätých emócií nečakane vyústila do ublíženia na zdraví. Takéto nevyspytateľné správanie zo strany žalovanej, za situácie, že sa naďalej vyhráža ďalšími útokmi, pochopiteľne u žalobcu vyvoláva strach z ďalšieho možného útoku, najmä ak verbálne útoky a vyhrážky zo strany žalovanej neustávajú. V danom prípade išlo síce o jediný fyzický útok, avšak súd prvej inštancie mal za to, že je neprípustné, aby žalobca musel strpieť ďalšie fyzické útoky len pre to, aby sa domohol ochrany svojej fyzickej a psychickej integrity zo strany súdu. Práve nepredvídateľnosť a zákernosť správania žalovanej umocňuje potrebu poskytnúť ochranu žalobcovi, ktorý sa so žalovanou nedostáva do kontaktu z vlastnej vôle ale z dôvodu objektívnych skutočností, keďže obývajú tú istú (hoci rozdelenú) nehnuteľnosť.
1.4 O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p., tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. f) a g) C. s. p.).
2.1 Žalovaná v podanom odvolaní popierala priebeh žalobcom popísaného incidentu, ktorý sa odohral dňa 11.09.2023, keď uviedla, že slzný plyn nastriekala na žalobcu v sebaobrane, keď mala odôvodnenú obavu, že ju žalobca nielen slovne, ale aj fyzicky napadne, a to aj vzhľadom na doterajšie skúsenosti s jeho osobou. Doplnila, že deň nasledujúci po danom incidente žalovaná videla žalobcu, ako si vyberá peniaze z bankomatu G., H., na ulici A. Hlinku v Piešťanoch, pričom sa jej zdalo, že on sám je fyzicky v poriadku, k návrhu predložený odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu zo dňa 19.09.2023 považuje za účelový. Poukázala na skutočnosť, že žalobca na žalovanú už v minulosti fyzicky zaútočil, konkrétne do nej na dvore vrazil, keď prechádzala okolo verandy. Vo vzťahu k žalobcovi podala aj viaceré oznámenia vo veci priestupku voči občianskemu spolunažívaniu (potvrdenia o vykonaní oznámení zo dňa 04.02.2023 a zo dňa 26.01.2023). Žalobca mal žalovanú dlhodobo atakovať aj slovne, už v minulosti sa jej vyhrážal slovami: „budeš sa sem báť chodiť“. Argumentuje, že potom, čo sa žalovaná do rodinného domu presťahovala natrvalo (v roku 2019) je neustále vystavovaná nevhodnému správaniu sa zo strany žalobcu, o čom aj viackrát vypovedala na polícii. Žalobca mal ďalej niekoľkokrát poškodiť bezpečnostný kamerový systém, ktorý mala žalovaná nainštalovať na spoločne obývaný rodinný dom, pričom oprava uvedeného kamerového systému mala stáť žalovanú 331,20 eura, v súvislosti s týmto konaním žalobcu podala trestné oznámenie. Poukázala aj na ďalší incident, ktorý mala žalovaná so žalobcom dňa 07.07.2023 cca o 22:00 hod., kedy ju žalobca špehoval na ulici,
žalovaná sa bála ísť domov, lebo bola presvedčená, že na ňu striehne na dvore, tak zavolala políciu, príslušníci policajného zboru ju odprevadili k dverám časti domu, ktorý užíva. Súčasne uviedla, že žalobca ju svojím správaním vyslovene provokuje (na ulici jej viackrát vulgárne nadával, chodí popred jej okná, tlieska, búcha do okien, dverí či do steny). Žalovaná adresovala žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu písomnú výzvu na zdržanie sa akéhokoľvek nevhodného správania sa voči nej, no žalobca uvedené nerešpektoval (výzva zo dňa 21.11.2022). Žalobca znepríjemňuje a strpčuje žalovanej užívanie jej nehnuteľnosti (časti, ktorú užíva) a obmedzuje ju vo výkone jej vlastníckeho práva. Žalovanej bol zo strany žalobcu a jeho manželky znemožnený aj vstup na povalu a do pivnice, čo žalovaná riešila aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.06.2020, sp. zn.: 11Co/27/2020-64, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 22.06.2020). Žalovaná mala manželku žalobcu opakovane vyzývať na dobrovoľné splnenie povinnosti, (výzva zo dňa 03.07.2020, výzva zo dňa 04.03.2021 a výzva zo dňa 08.02.2022), avšak bezúspešne. Tvrdenia o verbálnych či fyzických útokoch na manželku žalobcu nie sú pravdivé a nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu v podanom návrhu, že žalovaná hrozila dňa 21.09.2023 bez akejkoľvek príčiny použitím násilia a zbrane jeho manželke. Zdôraznila, že žalovaná nemá ani v najmenšom úmysle jeho manželku napádať slovne a už vôbec nie fyzicky alebo že by sa jej vyhrážala slovami, že dopadne rovnako ako jej manžel. K predloženému dôkazu zo strany žalobcu - potvrdeniu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 23.10.2023 ohľadom jeho manželky od psychiatra I. E. uviedla, že tento dôkaz bol žalobcom predkladaný k jeho doplneniu návrhu a datovaný je na deň 23.10.2023, kedy evidentne účelovo požiadal manželku, aby navštívila psychiatra a pre účely tohto konania získala potvrdenie o svojom zhoršenom psychickom stave údajne z dôvodov na strane žalovanej. Žalovaná nemieni spochybňovať či zľahčovať jej psychické problémy, avšak nie je toho názoru, že sú spôsobené jej osobou (osobou žalovanej), keď žalovaná sa voči nej nespráva nevhodne a spôsobom, že by u nej mala vzbudzovať nejaký strach a obavy. Žalobcom predložené čestné vyhlásenie jeho manželky ako svedka zo dňa 16.10.2023 považuje za vyslovene účelové, pričom podľa žalovanej ide len o jej subjektívne a účelové tvrdenia.
2.2 Žalovaná namietala závery súdu prvej inštancie o tom, že nariadeným neodkladným opatrením nebola výrazne obmedzená v užívaní jej časti nehnuteľnosti a súčasne namieta vykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia. V prípade spoločnej parcely ako jediného prístupu do domu je ťažké dodržať vzdialenosť medzi stranami sporu menej ako 2 m. Žalobca dennodenne prechádza popod okná žalovanej a zakaždým ju ruší svojim nevhodným správaním. Zdôraznila, že aj v samotnom záujme žalovanej je žalobcu nestretávať, avšak vzhľadom na obývanie spoločnej nehnuteľnosti, kedy síce on s manželkou a žalovaná obývajú „svoje“ časti, no niektoré časti sú stále spoločne užívané, teda veľká pravdepodobnosť stretnutia žalovanej so žalobcom, čomu sa ani pri najväčšej snahe žalobkyne nevie objektívne vyhnúť.
2.3 Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalovanej neboli splnené, navrhla preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietne a žalovanej prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alternatívne, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2023, sp. zn. 100C/60/2023 - 46 v celom jeho rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydal súd prvej inštancie v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď správne vyhodnotil nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, po riadnom a dostatočnom opísaní rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísaní rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, zo strany žalobcu.
3.1 Poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepopiera (hoci na inom skutkovom základe), že úprava pomerov medzi účastníkmi je potrebná s cieľom predídenia konfliktným situáciám, vyhroteným emóciám vo vzájomných susedských vzťahoch, resp. ich eskaláciám. Žalovaná útok nespochybnila, spochybňovanie posúdenie a uznania pracovnej neschopnosti žalobcu tým, že žalovaná považuje lekárske nálezy a závery za „účelové“, je absurdné a dehonestujúce lekárske závery, žalovaná nebola a nie je oprávnená spochybňovať lekárske závery, nemá k tomu oprávnenie ani vzdelanie.
3.2 Odvolanie žalovanej je podľa žalobcu založené na irelevantných tvrdeniach žalovanej, ide len o jej nepodložené domnienky a fabulácie, keď na podporu svojich tvrdení uviedla len nepriame a
nevierohodné dôkazy. Ide predovšetkým o tvrdenia žalovanej o tom, že bola aj v dlhšom období, a to pred incidentom zo dňa 11.09.2023 približne o 19:00 hodine, častovaná opakovane žalobcom vulgárnymi vyjadreniami, tvrdenia o priebehu incidentu zo dňa 11.09.2023 približne o 19:00 hodine, konkrétne o údajnom úmyselnom provokačnom a majetok žalovanej poškodzujúcom správaní sa žalobcu, z ktorého údajne vyplývalo, že by ju mohol nielen slovne, ale fyzicky napadnúť vzhľadom na doterajšie skúsenosti s ním, tvrdenie o tom, že žalobca na žalovanú už v minulosti zaútočil, konkrétne do nej vrazil, keď prechádzala okolo verandy, tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca ju dlhodobo slovne atakuje, konkrétne slovami „budeš sa báť sem chodiť“, tvrdenie o tom, že odkedy sa žalovaná presťahovala do rodinného domu natrvalo, tak je neustále vystavovaná nevhodnému, provokačnému a vulgárnemu správaniu zo strany žalobcu, o čom aj viackrát vypovedala na polícií, tvrdenia o údajnom opakovanom poškodení kamerového systému zo strany žalobcu (nie je vôbec zrejmé aká je súvislosť medzi touto záležitosťou (tvrdená škoda na kamerovom systéme), kde nedošlo k zisteniu páchateľa a správaním žalovanej pri incidente zo dňa 11.09.2023 približne o 19:00 hodine) a napokon aj tvrdenia obsiahnuté vo Výzve adresovanej žalobcovi zo dňa 21.11.2022. Za nepravdivé označuje žalobca aj neurčité vyjadrenia svedkov predložené žalovanou do konania (spísané v rovnaký deň), ktoré ani neboli vyhotovené pre toto súdne konanie. Všetky vyššie tvrdenia označuje žalobca za nepravdivé, za tvrdenia žalovanou účelovo vykonštruované až po vydaní napadnutého rozhodnutia.
3.3 Z odvolania je podľa žalobcu očividné, že nie je jasná deliaca čiara medzi domnienkami a projekciami žalovanej a realitou. Neurčitosť a všeobecnosť mnohých skutkových tvrdení žalovanej znemožňuje vyhodnotiť ich obsah a ich prípustnosť z hľadiska pravidla, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolanie žalovanej považuje za výhradne formálne.
3.4 Pokiaľ ide o žalovanou spochybňovaný priebeh incidentu zo dňa 11.09.2023 uviedol, že zo strany žalovanej išlo o prekročenia akýchkoľvek zákonom dovolených rámcov svojpomoci v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaná konala nekontrolovane, pudovo agresívne a bezdôvodne použila násilie a spôsobila žalobcovi škodu. Obdobne, detailný popis konania žalovanej, neumožňuje akceptovať ani záver o naplnení znakov nutnej obrany v zmysle § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka (obsah výpovede ako svedka zo dňa 20.12.2023, o ktorú bol požiadaný Okresným úradom Piešťany).
3.5 Záverom poukázal na nesprávnu a zavádzajúca argumentáciu žalovanej o nepreukázaní odôvodnenej obavy o život a zdravie žalobcu, či je ho manželky. Vo vzťahu k predmetu konania je žalobca naopak presvedčený, že v potrebnej miere osvedčil hodnoverne všetky relevantné skutočnosti podmieňujúce to, aby mu bola napadnutým rozhodnutím poskytnutá právna ochrana (vrátane osvedčenia odôvodnenej obavy najmä o svoje zdravie), keď súd prvej inštancie reálne, zákonne a vecne správne vyhodnotil potrebu upraviť pomery medzi účastníkmi a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je objektívne preskúmateľná právna úvaha súdu. Preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné.
4. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že sa v plnej miere pridržiava podaného odvolania a skutočností v ňom uvedených, a teda na podané odvolanie a na jeho obsah v rámci tohto vyjadrenia v plnej miere odkazuje. Nepoprela, že vzťahy medzi stranami sporu sú napäté, ale je to práve v dôsledku žalobcovho nevhodného správania sa vo vzťahu k žalovanej.
4.1 Ďalej uviedla, že v podanom odvolaní sama žalovaná zvažovala podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalobcovi a to spočívajúce práve v uložení jeho zákazu priblížiť sa k žalovanej vzhľadom na správanie sa žalobcu, avšak nepodala ho najmä z dôvodu, že jej plnenie takéhoto neodkladného opatrenia nepríde objektívne možné vzhľadom na to, že strany sporu sú susedia, pričom v prípade spoločnej parcely ako jediného prístupu do domu, je ťažké dodržať vzdialenosť medzi stranami sporu menej ako 2 m. Ako už uviedla v podanom odvolaní, žalobca dennodenne prechádza popod okná žalovanej (kedy ju aj zakaždým ruší svojim nevhodným správaním).
4.2 Opätovne zdôraznila, že pokiaľ ide o žalobcom popísaný priebeh incidentu, ktorý sa odohral dňa 11.09.2023, slzný plyn nastriekala na žalobcu v sebaobrane, pričom v tejto súvislosti v plnej miere poukazuje na podané odvolanie.
4.3 Vyjadrenia svedkov p. J. a p. F. (ktoré zakladala do tohto konania) sú vlastné výpovede daných svedkov a sú zároveň aj hodnoverným dôkazom preukazujúcim nevhodné správanie sa žalobcu nielen voči žalovanej, ale dokonca aj voči nim.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 362 ods. 1 a § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že žalovaná použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. f) a g) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.
6. Preskúmaním obsahu spisu, najmä návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia a pripojených listín odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej zákaz vedome sa k nemu priblížiť na vzdialenosť menšiu ako dva metre s výnimkou spoločnej účasti pred orgánom verejnej moci. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželka a žalovaná sú spoluvlastníčky nehnuteľností – rodinného domu a priľahlých pozemkov, kde má bydlisko žalobca aj žalovaná. Dňa 11.9.2023 približne o 19:00 hodine prichádzal domov cez vstupnú bránu, kde na dvore videl žalovanú, ktorá kráčala smerom k nemu a javilo sa mu, že mobilným telefónom ho natáča, preto ju požiadal, aby ho nenatáčala. Žalovaná naďalej kráčala smerom k žalobcovi a pri vzdialenosti asi 1 meter od neho mu dvakrát strekla neznámym sprejom do očí a následne ešte jeden krát strekla sprejom neznámu látku na ruky. Po následnom vyšetrení v nemocnici v Piešťanoch a fakultnej nemocnici Trnava bol od 12.09.2023 do 18.09.2023 práceneschopný (PN) pričom následky tohto fyzického ataku u neho pretrvávajú doposiaľ. Uviedol, že zo strany žalovanej nešlo o ojedinelý násilný útok voči rodine žalobcu, v minulosti žalovaná opakovane a bezdôvodne slovne atakovala tak žalobcu ako aj jeho manželku, k fyzickému násiliu nikdy nedospelo. Uvedeným správaním sa žalovanej dochádza k zásahom do telesnej a duševnej integrity žalobcu a aj jeho manželky. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a nariadil navrhované neodkladné opatrenie, pričom vychádzal z lekárskej správy zo dňa 11.09.2023 z urgentného príjmu v Nemocnici A. Wintera n.o. Piešťany, lekárskej správy zo dňa 11.09.2023 z urgentného príjmu vo Fakultnej nemocnici v Trnave, potvrdenia o oznámení vo veci priestupku zo dňa 26.09.2023 z OO PZ Piešťany, potvrdenia o oznámení vo veci priestupku zo dňa 26.09.2023 z OOPZ Piešťany A. A. B., odpisom potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 19.09.2023, čestného vyhlásenie svedka zo dňa 16.10.2023, lekárskej správy zo dňa 23.10.2023 z psychiatrickej ambulancie v Nemocnici A. Wintera v Piešťanoch manželky žalobcu, stanoviska Mestského úradu Piešťany k reálnej deľbe nehnuteľnosti zo dňa 25.04.2016, výňatku zo znaleckého posudku č. 002/2023 zo dňa 12.07.2023 vypracovaného znalcom Ing. Sovom a zo znaleckého posudku č. 53/2019 vypracovaného znalcom Ing. Gombárom, potvrdenia stavebného úradu mesta Piešťany zo dňa 15.01.2019.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, odvolacie dôvody i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
8. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená..
11. Podľa § 330 ods. 2 C. s. p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Žalovaná v odvolaní dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a s tým, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
14. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s pripojenými listinami (najmä potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany zo dňa 26.09.2023, lekárskymi správami zo dňa 11.09.2023 z urgentného príjmu v Nemocnici A. Wintera n. o. Piešťany a z urgentného príjmu vo Fakultnej nemocnici v Trnave) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal správne za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p... Je nesporné, že dňa 11.09.2023 v bezprostrednej blízkosti bydliska žalobcu mu žalovaná nastriekala do očí a na ruky slzný sprej – túto skutočnosť žalovaná v rámci odvolania potvrdila. Žalovaná potvrdila aj tie skutočnosti, že obývanie spoločnej nehnuteľnosti (v spoluvlastníctve s manželkou žalobcu) sprevádzajú dlhodobo konfliktné situácie. Súd prvej inštancie tak po podrobení testu proporcionality práva žalobcu na ochranu fyzickej a psychickej integrity a práva žalovanej na výkon svojho spoluvlastníckeho práva spočívajúceho v užívaní nehnuteľností v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, dospel k správnemu záveru, že je potrebné poskytnúť ochranu fyzickej a psychickej integrite žalobcu, ktorá je narušovaná nielen verbálnymi útokmi žalovanej, ale naplnením jej vyhrážok aj fyzickým útokom na žalobcu, v dôsledku ktorého bol práceneschopný po dobu sedem dní. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nariadené neodkladné opatrenie je prostriedkom preventívnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti tak, ako v konaní vo veci samej, rozhodné skutočnosti postačuje osvedčiť. Vo vzťahu k inštitútu osvedčenia Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cdo 201/2019 zo dňa 16. decembra 2019 konštatuje, že „pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 Najvyšší súd SR zdôraznil, že „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.
15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca dostatočne preukázal dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a teda dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď jeho tvrdenia o narušení jeho telesnej a duševnej integrity žalovanou sú dostatočne osvedčené. Odvolacie námietky žalovanej neboli spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie – naopak, sama žalovaná potvrdila dlhodobo zlé vzťahy medzi užívateľmi nehnuteľnosti, konfliktné situácie a napokon aj skutočnosť, že fyzicky napadla žalobcu a nastriekala mu do očí slzný sprej bez zjavnej príčiny. Tvrdenia žalovanej o tom, že slzný sprej použila len v sebaobrane a z dôvodu strachu a obavy zo žalobcu neboli relevantným spôsobom osvedčené, neosvedčila konkrétne správanie žalobcu v danej situácie, z ktorého by mohla reálne vyplynúť jej obava z útoku žalobcu na jej osobu.
16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť odvolacích námietok žalovanej. Súd prvej inštancie mal skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení dostatočným, relevantným spôsobom osvedčené. V súvislosti s odvolacím dôvodom, podľa ktorého skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu pripomína, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale zisťuje, či sú (pripojenými listinami) osvedčené skutočnosti tvrdené v návrhu a či tieto skutočnosti odôvodňujú nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca relevantné skutočnosti osvedčil, preto súd prvej inštancie správne jeho návrhu vyhovel. Je tak možné konštatovať, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite, podrobne odôvodnené s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. preto napadnuté uznesenie potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).