Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Csp-42-2019.pdf
PDF · 124.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Consulting One SK, s.r.o., Košická 56, 82108 Bratislava, IČO: 47 664 878, zastúpeného Mgr. Lenka Heřmánková, usadená euroadvokátka, Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Z. N., N.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 1 368,40 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23.10.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 368,40 Eur a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 1 368,40 Eur za obdobie od 24.10.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka z 11.7.2019 so spoločnosťou Tatra Banka a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava (ďalej len „Tatra Banka a.s.“) ako postupcom, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Tatra Banka a.s. voči žalovanej. Žalovaná mala podľa tvrdenú uvedených v žalobe dňa 6.5.2013 uzavrieť so spoločnosťou Tatra Banka a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky v sume 2 550,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v anuitných splátkach po 58,96 Eur v dohodnutých termínoch splatnosti po dobu 72 týždňov a z nesplatenej časti úveru zaplatiť úroky 18,30% ročne. Vzhľadom na omeškanie žalovanej so splácaním poskytnutého úveru vyhlásil žalobca podľa čl. 4.2.6 a 4.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné k 23.10.2016. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanej odoslané 20.10.2016 a doručilo sa v zmysle fikcie podľa čl. 4.5.5 Všeobecných obchodných podmienok. Na výzvu súdu z 24.10.2019 žalobca podaním z 15.1.2020 doplnil, že žalovaná mohla čerpať poskytnutý úver počnúc dňom 6.5.2013 a na jeho splatenie celkovo zaplatila sumu 2 479,52 Eur, z čoho bola suma 1 181,60 Eur započítaná na úhradu istiny, suma 1 262,21 Eur na úhradu zmluvných úrokov, suma 30,- Eur na poplatky, suma 1,91 Eur na sankčné úroky a suma 3,8 Eura na úroky z istiny. Tvrdil, že predmetná zmluva bola uzavretá elektronicky, a preto nebola predložená s podpisom jej zmluvných strán. V podaní zo 16.4.2020 žalobca doplnil, že si povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách splnil, čo potvrdila svojím vyhlásením aj spoločnosť Tatra Banka a.s. v čl. II , bode 2.3 písm. j. zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal aj na predložené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a ustanovenia o doručovaní písomností dohodnutých v pripojených Všeobecných obchodných podmienkach. Uvádzal, že omeškanie žalovanej so splácaním úveru vyplýva so žalobcom predloženého výpisu ku dňu 13.7.2016.
3. Žaloba bola žalovanej účinne doručená 27.12.2019. K jej obsahu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.6.2020, na ktoré sa neustanovil žalobca ani jeho právny zástupca (doručenie vykázané 15.4.2020), pričom právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil podaním z 16.4.2020. Žalovaná sa na pojednávanie neustanovila, doručenie predvolania mal u nej súd vykázané domnienkou k 20.5.2020. Vzhľadom na splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Na nariadenom pojednávaní sa súd oboznámil so žalobou a ostatnými vyjadreniami žalobcu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zabezpečenými do spisu, konkrétne: výzva pred mimoriadnou splatnosťou z 19.9.2016 na č.l. 5, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie z 20.10.2016 na č.l. 6, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo 6.5.2013 na č.l. 7-10, oznámenie o postúpení pohľadávky zo 16.7.2019 na č.l. 10 rub - 11, kópia podacieho hárku č. EPH 007752234 na č.l. 11 rub
- 17 a podacieho hárku EPH 007993826 na č.l. 18 - 20, predžalobná upomienka z 15.8.2019 na č.l. 21, obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby na č.l. 24 - 51, zmluva o postúpení pohľadávok z 11.7.2019 na č.l. 52 - 55, kópia podacieho hárku č. EPH 168354874 na č.l. 56 - 84, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov na osobu žalovanej na č.l. 92, výpis z registra úpadcov na žalovanú na č.l. 93, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie z 20.10.2016 na č.l. 107, prehľad čerpania a úhrad úveru na č.l. 108, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Z listiny označenej ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorý mala byť spoločnosťou Tatra Banka a.s. akceptovaná 6.5.2013 bolo zistené, že jej obsahom bol zmluvný záväzok spoločnosti Tatra Banka a.s. poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver v sume 2 550,- Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť s ročným úrokom vo výške 18,30% a to v 72-och rovnomerných splátkach v sume 58,96 Eur spolu s poistením 0,65 Eur mesačne. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa bola medzi stranami dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Tento dokument neobsahuje označenie žiadnym identifikačným číslom zmluvy a ani podpis žalovanej na znak prijatia návrhu, resp. jeho odoslania spoločnosti Tatra Banka a.s. a rovnako ani prejav o prijatí, resp. odoslaní tejto zmluvy osobami oprávnenými konať za spoločnosť Tatra Banka a.s.
6. Z predloženého dokumentu označeného ako výzva pred mimoriadnou splatnosťou z 19.9.2016 bolo zistené, že ním bola spoločnosťou Tatra Banka a.s. žalovaná vyzývaná na zaplatenie omeškanej pohľadávky z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX v sume 230,64 Eur, zo spotrebiteľského úveru č. R. v sume 230,64 Eur, spotrebiteľského úveru č. R. v sume 217,77 Eur, spotrebiteľského úveru č. R. v sume 202,22 Eur, zo spotrebiteľského úveru č. R. XXXXXXXXXX v sume 161,82 Eur, spotrebiteľského úveru č. R. v sume 151,69 Eur, spotrebiteľského úveru č. R. v sume 127,85 Eur, nepovoleného prečerpania č. XXXXXXXXXX v sume 2 614,57 Eur, spotrebiteľského úveru č. R. XXXXXXXXXX v sume 108,57 Eur a spotrebiteľského úveru č. R. XXXXXXXXXX v sume 60,47 Eur. Podľa doloženého podacieho hárku č. EPH007752234 mala byť táto výzva spoločnosti Tatra Banka a.s. odoslaná žalovanej 19.9.2016.
7. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 20.10.2016 vystaveného spoločnosťou Tatra Banka a.s. súd zistil, že ním bola označeného dňa vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX s pohľadávkou k 19.10.2016 vo výške 1 493,71 Eur, pozostávajúcou z istiny v sume 1 431,39 Eur riadneho úroku v sume 45,04 Eur, úroku z omeškania v sume 2,28 Eur a nákladov spojených s vymáhaním v sume 15,- Eur. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 20.10.2016 vystaveného spoločnosťou Tatra Banka a.s. súd zistil, že ním bola označeného dňa vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX s pohľadávkou k 19.10.2016 vo výške 1 609,12 Eur, pozostávajúcej z istiny v sume 1 514,29 Eur riadneho úroku v sume 78,47 Eur, úroku z omeškania v sume 1,36 Eur a nákladov spojených s vymáhaním v sume 15,- Eur. Podľa podacieho hárka č. EPH007993826 z 20.10.2016 bolo žalovanej označeného dňa doručovaných spolu 9 listových zásielok.
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vystavenej spoločnosťou Tatra Banka a.s. zo 16.7.2019 vyplýva že spoločnosť Tatra Banka a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.7.2019 postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 3 681,96 Eur, ktorá vznikla zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
č. XX-XXXXXXXXX. Podľa kópie podacieho hárku č. EPH 007752234 z 19.9.2019 bolo žalovanej toto oznámenie doručované.
9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.7.2019 súd zistil, že ňou boli spoločnosťou Tatra Banka a.s. na žalobcu postúpené pohľadávky voči jej klientom bližšie špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluvy v počte 767 ks. Označená príloha súdu nebola v konaní predložená.
10. Z výpisu úveru označeného pod č. R. vyplýva, že spoločnosťou Tatra Banka a.s. mal byť žalovanej poskytnutý úver v sume 2 550,- Eur a žalovaná mala celkovo na jeho splatenie do 7.2.2017 zaplatiť sumu 2 479,52 Eur.
11. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Vyššie citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľovi, ktorým v tomto prípade mala byť spoločnosť Tatra Banka a.s., a.s., umožňuje jej patriacu pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalovanej, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda že postúpenie by nemalo odporovať dohode medzi stranami právneho vzťahu ani zákonu. V danom prípade však súd nemohol na podklade vykonaného dokazovania považovať za preukázané, že k postúpeniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorý mal byť žalovanej poskytnutý spoločnosťou Tatra Banka a.s. v sume 2 550,- Eur skutočne došlo. Žalobca totiž v žalobných tvrdeniach uvádzal, že sa ňou domáha zaplatenia peňažnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX, avšak na preukázanie postúpenia práve pohľadávky z tohto zmluvného vzťahu v konaní nepredložil žiaden dôkaz a to napriek tomu, že na preukázanie všetkých svojich skutkových tvrdení bol okrem iného vyzvaný priamo súdom vo výzve z 24.10.2019. V tomto smere nemôže byť zmluva o postúpení pohľadávok z 11.7.2019, ktorá neobsahuje špecifikáciu postupovaných pohľadávok a len odkazuje na prílohu č. 1 postačujúcim dôkazom, pretože označenú prílohu zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca k žalobe nepredložil. Jej postúpenie nepreukazuje ani žalobcom doložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo 16.7.2019, ktoré sa týka pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX a nie v žalobe tvrdenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Žalobca teda v tomto konaní nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu, keďže neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočného postúpenia ním v žalobe označenej pohľadávky spoločnosti Tatra Banka a.s. ako licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Už na základe tohto dôvodu považoval súd za dôvodné podanú žalobu zamietnuť.
15. Na posilnenie dôvodov zamietnutia žaloby súd pre prípad dodatočného preukázania platného postúpenia označenej pohľadávky spoločnosti Tatra Banka a.s. z označeného spotrebiteľského úveru č.
XX-XXXXXXXXXX na žalobcu uvádza, že v konaní nebolo zo strany žalobcu unesené dôkazné bremeno ani ohľadne splnenia ďalších podmienok nevyhnutných pre čo aj len čiastočný úspech žalobcu v konaní.
16. Podľa § 43a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
17. Podľa § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
18. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
19. Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
26. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení účinnom k 6.5.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
30. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely označeného zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
33. Súd konštatuje, že v danom prípade nebolo predovšetkým zo strany žalobcu žiadnym dôkazom preukázané a to napriek výzve súdu z 24.10.2019, že by zo strany spoločnosti Tatra Banka a.s. bola žalovanej doručená relevantná ponuka na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 2 550,- Eur, ktorý mal byť vedený pod č. XX-XXXXXXXXXX a rovnako nebolo napriek predchádzajúcej výzve súdu žiadnym dôkazom preukázané, že by žalovaná túto ponuku prijala. Žalobca síce v podaní z 15.1.2020 uvádzal, že na zmluve absentuje podpis zmluvných strán, z dôvodu jej elektronického uzavretia pomocou služby internet banking, avšak žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal ani čas doručenia návrhu žalovanej a ani jeho prijatie, rovnako ako nepreukázal ani znenie žiadneho zmluvného dokumentu uzavretého medzi stranami osvedčujúceho dohodu o elektronickej komunikácii medzi spoločnosťou Tatra Banka a.s. a žalovanou a samotných predpokladov uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi nimi týmto spôsobom (napr. zmluvu o elektronickej komunikácii medzi nimi a podobne). Podľa názoru súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočného, vzájomného zhodného, prejavu vôle spoločnosti Tatra Banka a.s. a žalovanej smerujúceho k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označeného žalobcom pod č. XX-XXXXXXXXXX, teda v danom prípade nebolo preukázané písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s obojstranne písomne dojednaným a akceptovaným záväzkom veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzkom dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť (a to s konkrétne dohodnutými náležitosťami). S prihliadnutím na tvrdenia žalobcu, že žalobca v tomto prípade poskytol žalovanej určité peňažné prostriedky a urobil tak bez platne uzavretej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zastáva názor, že by mohlo ísť nanajvýš o plnenie poskytnuté bez platného právneho dôvodu, a žalobca by mohol mať nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov (t. j. na bezdôvodné obohatenie). Keďže v konaní zo žalobcom tvrdených skutočností ako aj z predloženého prehľadu o čerpaní a splácaní úveru sa javí, že spoločnosť Tatra Banka a.s. poskytla žalovanej sumu 2 550,- Eur a žalovaná jej spätne uhradila sumu 2 479,52 Eur, na strane žalovanej z tohto titulu mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie nanajvýš v sume 70,48 Eur. Teda podstatnú časť uplatneného nároku už z tohto dôvodu, rovnako ako v prípade záveru o nedodržaní písomnej formy zmluvy majúcej za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť (§ 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) by bolo potrebné vyhodnotiť za nedôvodnú.
34. Ako právny vzťah z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nebola dodržaná jej písomná forma, a rovnako právny vzťah z bezdôvodného obohatenia napokon platne neuzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, na strane jednej ktorého vystupuje dodávateľ, ktorým je právnická osoba ponúkajúca alebo poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej spotrebiteľ nekonajúci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 20/09).
35. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie začalo podaním žaloby 23.10.2019, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu skôr, než došlo k jej premlčaniu. Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika má oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
36. V danom prípade teda aj potenciálny nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovanej v rozsahu rozdielu medzi spoločnosťou Tatra Banka a.s. poskytnutou sumou 2 550,- Eur a žalovanou uhradenou sumou 2 479,52 eur, t.j. v rozsahu sumy 70,48 Eur sa stal nepochybne nárokom premlčaným, nakoľko v jej vyplateniu spoločnosťou Tatra Banka a.s. malo podľa predloženého výpisu z úveru dôjsť 6.5.2013 a žaloba bola na súde podaná až 23.10.2019, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žiadne skutočnosti svedčiace o úmyselnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej žalobca v konaní neprodukoval. Obdobne v prípade platného uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, za predpokladu pravdivosti žalobcovho tvrdenia o platnom zosplatení úveru oznámením z 20.10.2016 po predchádzajúcej výzve z 19.9.2016, ktorá obsahuje okrem iného aj označenie úveru č. R. XXXXXXXXXX zhodné s označením v nadväzne žalobcom predloženom výpise z úveru je zrejmé, že k doručeniu žaloby súdu došlo až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalobca sám tvrdil (a preukazoval to aj následne doloženým výpisom z úveru), že žalovaná mala prestať uhrádzať splátky úveru 13.7.2016. Teda za predpokladu platnosti
zmluvy sa žalovaná dostala do omeškania najneskôr so splátkou splatnou 20.7.2016. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné zosplatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní sa s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej vete §-u 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda v danom prípade od 21.7.2016 a uplynula 20.7.2019. Pokiaľ žalobca podal žalobu až 23.10.2019, potom je súd nútený konštatovať, že aj v prípade platného uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a platného postúpenia pohľadávky (čo však v konaní preukázané nebolo), žalobca by v konaní uplatňoval premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho nemožno priznať. Aj s prihliadnutím na tieto dôvody tak bola žaloba ako celok súdom zamietnutá pre jej nedôvodnosť.
37. Na záver súd k žalobou uplatnenému nároku poznamenáva, že v zmysle § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.) je žalobca povinný v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť spôsobilé dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962). Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať. V danom prípade podľa názoru súdu žalobca len veľmi stroho a neúplne opísal v žalobe rozhodujúce skutočnosti pre priznanie ním uplatneného práva a k svojim tvrdeniam nepredložil dostatočné dôkazy. Preto sám nesie procesné zavinenie na tom, že mu žalovaný nárok nebolo možné ani len v časti priznať. 38. O uplatnenom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že žalovaná síce bola plne procesne úspešná, avšak zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú. Preto súd prihliadajúc na zásadu procesnej ekonómie vyslovil, že jej voči žalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.