Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Hurtiš, správca úpadcu: I M A, spol. s r.o., so sídlom Župná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 31 428 720, so sídlom kancelárie Ul. Matice slovenskej 17, 971 01 Prievidza, zn. správcu: S285, zastúpený: Mgr. Martin Hurtiš, advokát so sídlom Ul. Matice slovenskej 17, 971 01 Prievidza, proti žalovanej: JUDr. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX A, XXX XX M., zastúpená: JUDr. Martin Balvan, advokát so sídlom Štúrova 74/138, 949 01 Nitra, o zaplatenie 7 785,45 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 71 zo dňa 06.05.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 71 zo dňa 06.05.2019 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7 785,45 eura tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o konkurze a vyrovnaní, , , , , , ,

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca podal Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 7 785,45 eura a náhradu trov právneho zastupovania. Návrh odôvodnil tým, že na majetok spoločnosti I M A, spol. s r.o. so sídlom: Župná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 31 428 720 (ďalej len „úpadca“) bol Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.03.2003 vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená žalovaná. Následne žalovanej ku dňu 10.03.2009 zanikla funkcia správkyne konkurznej podstaty a za správcu úpadcu bol ustanovený žalobca (dňa 01.04.2009). V priebehu konkurzného konania si žalovaná vyplatila odmenu vo výške 12 044,68 eura (pôvodne 362 858 Sk). Dňa 30.05.2003 sa na Krajskom súde v Bratislave uskutočnilo prieskumné pojednávanie, kde bol schválený plán speňažovania, avšak odmena vo výške 12 044,68 eura schválená nebola a jej výška bola namietnutá veriteľom úpadcu (Slovenská konsolidačná, a.s.). Na základe námietky veriteľa súd rozhodol o zamietnutí návrhu žalovanej na priznanie odmeny. Podľa žalobcu dôvodom na nepriznanie odmeny bola skutočnosť, že vymožené finančné prostriedky, ktoré

žalovaná ako správkyňa zahrnula do konkurznej podstaty pozostávali z prostriedkov, ktoré správca získal na základe exekučného vymáhania a z takto získaných prostriedkov sa odmena nevypočítava. Žalobca ako nový správca zistil, že ku dňu podania žaloby (12.02.2019) boli na účte správy podstaty suma 4 259,23 eura; zostatok, ktorý má žalovaná poukázať do konkurznej podstaty je 7 785,45 eura, t. j. žalovaná suma. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil list „Predĺženie lehoty“ zo dňa 24.04.2018, Úradný záznam z informatívneho výsluchu zo dňa 28.02.2018 a Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.03.2009. Súd sa v súlade s ust. zaoberal námietkou kauzálnej nepríslušnosti súdu vznesenej žalobcom na pojednávaní a dospel k záveru, že v konaní nebol dôvod na postup podľa , keďže má za to, že nejde o spor vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania v zmysle , ale ide o spor o náhradu škody, na ktorého prejednanie je príslušný všeobecný súd žalovanej. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je rozhodujúca ani skutočnosť, že žalobca je konkurzným správcom, žalovaná je bývalou správkyňou a žalovaná suma by v prípade úspechu v spore patrila do konkurznej podstaty, keďže predmetom sporu je nárok na náhradu škody, na ktorého úspešné uplatnenie je potrebné splnenie základných predpokladov na náhradu škody vyplývajúcich z a nie z konkurzných predpisov (existencia škody, porušenie zákonnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti), takže ide o nárok, ktorý nie je vyvolaný samotným konkurzným konaním. Súd sa zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Zodpovednosť správcu aj po skončení jeho funkcie vyplýva priamo z cit. ustanovenia ZKV a Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. - 218 zo dňa 10.09.2015, na ktoré poukazovala žalovaná nie je na danú vec aplikovateľné, keďže v tomto konaní sa riešila vec úplne odlišného skutkového a právneho charakteru (oprávnenosť exekúcie pohľadávky voči úpadcovi na majetok fyzickej osobe a majetok správcu). Žalobca až v záverečnej reči spresnil, že nárok si uplatňuje ako nárok na náhradu škody, pričom porušenie povinnosti videl v postupe žalovanej ako správkyne, ktorá pri vyčíslení odmeny postupovala tak, že do príjmov zahrnula aj výťažok z exekúcie, avšak súd jej na námietku jedného z veriteľov odmenu z tohto príjmu nepriznal. Hoci sa žalobca v tomto smere odvolával na uznesenie Krajského súdu v Bratislave o nepriznaní odmeny žalovanej, súdu ho do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil. Schvaľovanie odmeny správcu konkurznej podstaty spadá do kompetencie konkurzného súdu v zmysle ust. ZKV, ktorý o nej rozhoduje v uznesení o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. Konkurzný súd uznesením v zmysle ust. ZKV rozhodne konečným spôsobom o tom, či schváli odmenu správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktoré správca konkurznej podstaty vyplatil v priebehu konkurzného konania z majetku konkurznej podstaty. Teda, konečný záver o účelnosti a oprávnenosti nakladania s prostriedkami konkurznej podstaty musí urobiť konkurzný súd v rozhodnutí v zmysle ust. ZKV. Ak sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody, tak potom súd konštatuje, že nepreukázal splnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. V prejednávanej veci ide o nárok na náhradu škody, na ktorý sa vzťahuje subjektívna dvojročná premlčacia doba, podľa ktorej sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá ( ). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca mal o škode (ako aj o jej výške) a o tom, kto za ňu zodpovedá vedomosť minimálne od 01.12.2015, čo vyplýva z ním predloženého Úradného záznamu (na č. l. 23) a je pravdepodobné, že o týchto skutočnostiach mal vedomosť už skôr, keďže je správcom úpadcu od 01.04.2009 (v tom čase už bola žalovanou zostavená predbežná správa) a už 03.01.2013 bola vyhotovená konečná správa a vo februári 2013 boli proti nej podané námietky; nárok uplatňovaný žalobcom sa tak premlčal najneskôr dňa 01.12.2017, t.j. pred podaním žaloby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v danom prípade sa má uplatňovať 10-ročná premlčacia doba z dôvodu úmyselného konania žalovanej, tento úmysel žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo spisu v tomto konaní však nevyplýva, že by žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu od svojho ustanovenia uskutočnil nejaké kroky a je zrejmé, že konečnú správu zo dňa 03.01.2013, proti ktorej boli podané námietky a ktorá pravdepodobne obsahovala aj údaj o pôvodne vyčíslenej odmene žalovanej sám vyhotovil, keďže už bol v tom čase vo funkcii správcu. O trovách konania, súd rozhodoval v zmysle podľa zásady úspešnosti v spore. Keďže žalobca bol neúspešný v celom rozsahu uplatňovaného nároku, priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie rozhodovanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd sa vo svojom rozhodnutí dôkladne nezaoberal základnou otázkou príslušnosti. Žalobca namietal v konaní príslušnosť súdu. Vo svojom odôvodnení súd nesprávne určil, že sa nejedná o kauzálnu príslušnosť. Súd konštatuje, že žalobca nepredložil rozhodnutie o zamietnutí odmeny správkyni. Popritom súd ignoroval zásadnú skutočnosť, že v spise sa nachádzajú dôkazy potrebné na preukázanie skutočností, ktoré tvrdí žalobca. Súd dokonca tvrdí, že nepripustil predložiť spis, popritom neuviedol na základe akých skutočností tvrdí, že v spise sa nenachádzajú zásadné skutočnosti. Pre potreby súdu, je rozhodnutie o zamietnutí odmeny správcu zásadná skutočnosť, od ktorej sa odvíja právo žalobcu. Súd tieto skutočnosti ignoruje, čo je v rozpore so spravodlivým rozhodnutím vo veci. Dokonca tento návrh dal žalobca ako dôkaz. Nevykonanie dôkazu je závažné procesné porušenie práv žalobcu, ktoré má za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. V súdnom konaní je dôkaz základným prostriedkom na preukázanie práva. Jeho bezdôvodné odmietnutie je porušením práva. Súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nepreukázal aké ustanovenia žalovaná porušila. Popritom súd absolútne opomenul, že dôkazy sa nachádzajú v konkurznom spise, ktorý žiadal žalobca predložiť. Súd si nesplnil povinnosť vyžiadať si spis, ale zároveň tvrdí, že žalobca nepredložil dôkaz. Dávame do pozornosti súdu, že aj tento výklad súdu nie je kvalifikovaný, pretože dôkaz nebol zabezpečený práve pre nečinnosť súdu a nie žalobcu. Dôkaz do dnešného dňa existuje v konkurznom spise, a len nečinnosťou súdu nebol stále predložený. Súd sa zaoberal aj námietkou premlčania, kde konštatuje, e sa jedná o dvojročnú premlčaciu lehotu. Žalobca však od počiatku podania žaloby tvrdí, že sa jedná o úmyselné konane, kde je 10-ročná premlčania lehota, podľa . Tieto skutočnosti ale boli súdu známe, pretože na tie žalobca upriamoval pozornosť vo vyjadrení zo dňa 29.01.2019. Súd sa absolútne nezaoberal otázkou na základe čoho si žalovaná vyplatila odmenu a ako je možné, že konkurzný súd neschválil správkyni si vyplatiť odmenu, a či tu týmto konaním nedošlo k porušeniu zákona. Súd neskúmal porušenie povinnosti podľa o konkurze a vyrovnaní, kde má správca postupovať s odbornou starostlivosťou, a má zodpovedať za škodu, ktorú spôsobí. Predchádzajúca správkyňa neinformovala správcu ani o tom, ako prebiehalo konkurzné konanie. Porušila tým ustanovenie Toto pri škode súd absolútne neskúmal. Vymožené finančné prostriedky, ktoré boli vymožené v exekučnom konaní sa môžu uspokojovať len rozvrhový m uznesením. Takýmto uznesením bývalá správkyňa nedisponovala. Na tieto skutočnosti žalobca tak vo vyjadrení, ako aj na pojednávaní poukazoval. Správkyňa si protiprávne vyplatila odmenu, ktorá jej nepatri. Finančné prostriedky boli vymožené pred začatím konkurzného konania exekútorom. Exekútor len po zadali konkurzného konania vydal speňažené prostriedky. Správkyňa nemá nárok na prostriedky, ktoré nevymohla. Správkyňa porušila povinnosť tak, že bez schválenia rozvrhu súdom si vyplatila protiprávne odmenu a dokonca vo vyššej miere ako jej stanovuje zákon. Všetky tieto skutočnosti obsahuje konkurzný spis. Práve ten spis, ktorý súd odmietol vyžiadať na návrh žalobcu. V celom odôvodnení rozsudku neexistuje skutočnosť, že by súd skúmal, či došlo k porušeniu zákona o konkurze a vyrovnaní. Popritom súd sa mal zaoberať touto otázkou, pretože tá zakladá právo na zaplatenie 7 785,45 eur. Tvrdenie súdu, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti nie je relevantné, pretože túto skutočnosť má skúmať súd, za predpokladu, že žalobca navrhol dôkazy. Súd tak neurobil.

5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, pričom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení podaného vyjadrenia poukázala na to, že žalovaná sa plne stotožňuje tak s meritórnym rozhodnutím Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. , ako aj s jeho vecným a právne precíznym odôvodnením, ktoré jednoznačne reflektuje nemožnosť vyhovieť predmetnej žalobe na náhradu škody vo výške 7 785,45 eura. Žalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach ohľadom osobitnej miestnej príslušnosti podľa v platnom znení, keď táto nemôže byť aplikovaná, nakoľko sa nejedná o spor vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania, čo potvrdil sám žalobca vo svojom záverečnom návrhu na pojednávaní vo veci dňa 06.05.2019, keď uviedol, že nárok si žalobca uplatňuje ako náhradu škody a tiež tým, že si svoj nárok uplatnil v rámci upomínacieho konania.

„Ak správca konkurznej podstaty pri výkone funkcie spôsobí škodu, tak na prejednanie a rozhodnutie sporu o náhradu škody je vecne a miestne príslušný okresný súd podľa všeobecných ustanovení (), pretože spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným konkurzom (R 99/2014).“ Povinnosťou žalobcu je jednoznačne preukázať tak existenciu vzniknutej škody, spolu s jej samotnou výškou, preukázať protiprávne konanie žalobkyne, ako škodcu a zároveň vzťah príčinnej súvislosti, tzv. kauzálny nexus, ktorý je prezumovaný vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Pričom všetky tieto predpoklady vzniku škody musia byť splnené a tiež žalobcom preukázané kumulatívne. Naviac, pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku, čo nebolo v konaní možné z dôvodu pasivity žalobca k jeho povinnosti preukázať svoje tvrdenia. „Rozhodnutie o zamietnutí odmeny správcu tak zásadná skutočnosť, od ktorej sa odvíja právo žalobcu“, prečo toto sám nepredložil, napriek tomu, že týmto disponuje a neuniesol tak dôkazné bremeno v konaní? Žalobca mal konkretizovať a preukázať samotné porušenie právnej povinnosti žalovanej, obzvlášť keď od tohto ako jej „úmyselného konania“, odvíja plynutie premlčacej doby vo svoj prospech. Nie je akceptovateľné, aby žalobca na preukázanie svojich meritórnych tvrdení jednoducho uviedol, že „dôkazy sa nachádzajú v konkurznom spise“. Žalobca je správcom úpadcu - spoločnosti I M A, spol. s r. o. od roku 2009, pričom sa ako “domnelý poškodený” dozvedel o “domnelej škode” a o tom, kto za ňu zodpovedá už v tomto roku, respektíve preukázateľne najneskôr v januári roku 2013, kedy bola vyhotovená konečná správa, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa predmetný žalobcom tvrdený nárok premlčal najneskôr v roku 2015. Tvrdenie o „škode spôsobenej úmyselne“ je nepravdivé, zavádzajúce a právne neobstojí, keď žalobca ani len presne nešpecifikoval osobu, či okruh poškodených osôb. Okresný súd toto správne kvalifikoval, ako právne nepodložené tvrdenie, nakoľko dôkazné bremeno jeho preukázania spočíva aj v tomto prípade výlučne na žalobcovi, ktorý ho žiadnym dôkazným prostriedkom počas konania nepreukázal a teda dôkazné bremeno ani v prípade tejto svojej procesnej povinnosti neuniesol.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

8. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, pokiaľ sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bola aj namietaná nepríslušnosť Krajského súdu v Nitre, ako odvolacieho súdu, v tomto konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje jednoznačne a nepochybne na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7 785,45 eura právnym titulom náhrady škody. Žalovaná ako pôvodná (bývalá) správkyňa konkurznej podstaty úpadcu mala svojím konaním spôsobiť škodu vyplatením si neoprávnenej odmeny správcu konkurznej podstaty

úpadcu. Vychádzajúc zo znenia ust. má odvolací súd za to, že predmetný spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným osobitnou povahou konkurzného konania, a teda nie je daná výlučná miestna príslušnosť s odkazom na ust. , , z čoho nepochybne vyplýva aj kauzálna príslušnosť jednak Okresného súdu Nitra ako prvoinštančného súdu a Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu.

11. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezabezpečil žalobcom navrhnutý dôkaz, a to zabezpečenie konkurzného spisu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a taktiež nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Samotné posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy na rozhodnutí súdu ( ), a teda nezávisí od tej-ktorej sporovej strany. Pokiaľ teda súd v konaní nevykoná všetky navrhované dôkazy na zistenie skutkového stavu nemožno takýto procesný postup považovať za nečinnosť súdu a uvedené nezakladá takú vadu konania, ktorou je znemožnenie uplatnenia procesných práv strany sporu. Je nepochybným právom procesnej strany navrhovať a predkladať dôkazy, ale uvedenému právu nezodpovedá procesné pochybenie, súd pokiaľ takýto návrh neakceptoval, resp. nevykonal, a teda v tomto smere nevykonal dokazovanie. Súd prvej inštancie uvedený postup odôvodnil tým, že predmetný dôkaz konkurzný spis, resp. listinné dôkazy v ňom nachádzajúce sa a potrebné na preukázanie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, mohol žalobca zabezpečiť sám avšak ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie takéto listinné dôkazy žalobca nezabezpečil, z čoho možno vyvodiť neunesenie dôkazného bremena žalobcom v tomto konaní.

12. Nakoľko žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, súd prvej inštancie dôvodnosť tejto námietky premlčania skúmal, pričom dospel k záveru, že najneskôr ku dňu 01.12.2015 mal žalobca vedomosť o rozsahu škody ako aj zodpovednej osobe, odmena žalovanej taktiež vyplýva z predbežnej ako aj konečnej správy z mesiacov január a február 2013, pričom k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku došlo v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr dňa 01.12.2017. Žalobca podal teda žalobu dňa 12.02.2019, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania úmyselného konania žalovanej, majúceho vplyv na stanovenie dĺžky premlčacej doby.

13. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda odvolací súd konštatuje, že nezistil žeby súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo žeby jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a teda rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. a v celom rozsahu potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).