Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-140-2015.pdf
PDF · 136.96 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/140/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: JUDr. N. V., S.. V. č. X, N., proti povinnej: JUDr. Eva Hlaváčová, Farská 12, Nitra, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger, Hospodárska 68, Trnava, IČO: 33 211 264, o vymoženie sumy 3.592,51 eura s príslušenstvom, trov konania 215,76 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/1102/2009-183 zo dňa 10. februára 2015, v časti III. a IV. výroku, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/1102/2009-183 zo dňa 10. februára 2015 v časti III. a IV. výroku p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa prvým výrokom napadnutého uznesenia návrh povinnej na odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1040/09 zamietol. Druhým výrokom napadnutého uznesenia návrh povinnej na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1040/09 zamietol. Tretím a štvrtým výrokom napadnutého uznesenia súd prvého stupňa exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1040/09 v časti výkonu, ktorým sa postihuje osobný majetok fyzickej osoby JUDr. Evy Hlaváčovej vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Piatim výrokom námietkam povinnej proti ďalším trovám exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1040/09 súd prvého stupňa vyhovel.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 201, § 202 ods. 2, § 251 ods. 4, § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 29, § 37 ods. 1, § 46 ods. 1, § 56 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 8, § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 201 ods. 1 až 4, § 202 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 233/1955 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 24 ods. 1, § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákona o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), § 31 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“ alebo „ ZKV“) a § 22 ods. 1, § 23 ods.1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 31Cb/5/2009-61 zo dňa 29.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Cob/135/2009-88 zo dňa 07.10.2009 - sa dňa 21.12.2009 začalo exekučné konanie proti povinnej na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.592,51 eura s príslušenstvom, trov konania 215,76 eur a trov exekúcie. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, a to poverením sp. zn. 19Er/1102/2009-12 zo dňa 08.01.2010. Súd uznesením č. k. 19Er/1102/2009-33 zo dňa 29.04.2010 opravil poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 08.01.2010 tak, že uviedol správne označenie povinnej ako JUDr. Eva Rezníčková-Hlaváčová, Farská 12, Nitra, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger, Hospodárska 68, Trnava, IČO: 33211264. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2011. Dňa 29.03.2012 bol pôvodný súdny exekútor Ing. Mgr. Ivan Ružička odvolaný z
funkcie súdneho exekútora a za jeho nástupcu bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Pavol Holík. V priebehu exekúcie povinná návrhom zo dňa 19.06.2014, doručeným súdu dňa 19.06.2014 navrhla odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnila tvrdením, že jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom bola označená nesprávne, ako fyzická osoba, a nie ako správkyňa konkurznej podstaty (ďalej len "SKP"), pričom doposiaľ jej ako SKP nebolo takéto upovedomenie o začatí exekúcie doručené. Uviedla, že dňa 29.05.2014 jej bol súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 20.05.2014 a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku zo dňa 20.05.2014. S poukazom na § 47 ods. 2 Exekučného poriadku uviedla, že nakoľko ona ako SKP doposiaľ nebola upovedomená o začatí exekúcie, súdny exekútor nemal absolútne žiadne právo vydať exekučné príkazy, keďže tieto je v zmysle § 96 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený vydať až po tom, čo je povinný upovedomený o začatí exekúcie a prešla zákonná 14-dňová lehota na vznesenie námietok. Ďalej poukázala na to, že Exekučné príkazy síce boli vydané na povinnú ako na SKP, avšak vzťahujú sa na bankové účty a majetok, ktorý je výlučným vlastníctvom povinnej ako občana, fyzickej osoby a preto súdny exekútor nemá žiadne právo na tento majetok siahnuť, na čo bol súdny exekútor upozornený, či už JUDr. Evou Hlaváčovou, ako aj zo strany príslušných súdov, pričom tento nerešpektuje tieto upozornenia a vykonáva exekúciu v hrubom rozpore s Exekučným poriadkom. Následne povinná návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 30.06.2014, doručeným súdu dňa 03.07.2014 žiadal o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v ktorom poukázala na dôvody uvedené v jej návrhu na odklad exekúcie zo dňa 19.06.2014, pričom ďalej poukázala na skutočnosť, že povinnej ako SKP nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, nemohla teda podať námietky proti exekúcii a preto o nich nemohol rozhodovať súd, naopak, občianka JUDr. Eva Hlaváčová, ktorej bolo ako nepovinnej osobe upovedomenie o začatí exekúcie doručené a v ktorom bola označená ako občianka a nie SKP, námietky proti exekúcii podala, pričom súd uznesením č. k. 19Er/1102/2009-35 zo dňa 29.04.2010 námietkam povinnej proti exekúcii nevyhovel, z čoho možno vyvodiť záver, že okrem toho, že exekútor nemal právo vydávať exekučné príkazy, dokonca uplynula aj zákonná lehota na jeho vydanie. Povinná ďalej poukázala na to, že konkurz vo veci úpadcu Augustín Reisinger, vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K/174/97-139 zo dňa 29.03.2001 stále prebieha, nedošlo ani k vyplateniu odmeny príslušnému SKP a preto v súčasnosti nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného; z čoho je možné vyvodiť záver, že exekúciou nie je možné postihnúť majetok, ktorý v čase jej konania neexistuje, resp. nie je v dispozícii povinnej a preto je v tomto smere exekúcia nevykonateľná a navyše postihuje nezákonne práva inej osoby. Záverom svojho návrhu skonštatovala, že exekútor reálne koná a siaha na majetok osoby odlišnej od povinnej osoby a je reálna hrozba, že nezákonným konaním exekútora dôjde k stavu, ktorý už nie je možné vrátiť späť a založí prípadné ďalšie spory o náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a pod., preto žiadala, aby súd exekúciu zastavil. Oprávnený sa k návrhu povinnej na odklad exekúcie vyjadril v prípise zo dňa 16.07.2014, doručenom súdu dňa 22.07.2014 tak, že tento návrh považuje za nedôvodný, bezpredmetný a opakujúci sa, pričom zastal názor, že pokiaľ nie je tento návrh opretý o § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, tak mu nie je možné vyhovieť, nakoľko nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Opätovne poukázal na skutočnosť, že JUDr. Eva Rezníčková Hlaváčová, pôvodne zapísaná v zozname správcov pod č. S-117, bola ku dňu 19.01.2006 vyčiarknutá z tohto zoznamu a teda ako SKP už neexistuje a nemá už žiadne práva a povinnosti vo vzťahu ku konkurzu úpadcu Augustína Reisingera. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril v prípise zo dňa 17.07.2014, doručenom súdu dňa 22.07.2014 tak, že tento návrh považuje za nedôvodný, bezpredmetný, pričom zastal názor, že pokiaľ nie je tento návrh opretý o § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, tak mu nie je možné vyhovieť, nakoľko súd musí najskôr vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať, a následne môže vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Oprávnený zopakoval dôvody vo svojom predchádzajúcom vyjadrení k návrhu povinného na odklad exekúcie, pričom záverom uviedol, že žiada, aby na základe ním uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd prvého stupňa následne uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom pod č. k. 19Er/1102/2009-133 zo dňa 01.08.2014 v prvej výrokovej vete návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol a v druhej výrokovej vete návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote dňa 12.08.2014 odvolanie. Poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že ak sa dá správca konkurznej podstaty zastupovať právnym zástupcom, náklady spojené s týmto má správca konkurznej podstaty uhradiť z odmeny. Považovala napadnuté uznesenie za nezákonné a s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za predčasné a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 13.08.2014 podala povinná na súde svoje námietky proti trovám exekúcie zo dňa 11.08.2014, v ktorých v prvom rade poukázala na to, že exekučné konanie, ktoré
postihuje majetok občianky JUDr. Evy Hlaváčovej a nie majetok konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger (ktoré konkurzné konanie naďalej prebieha a doposiaľ nebol speňažený všetok majetok), je nezmysel. Navrhol, aby súd podaným námietkam vyhovel a exekúciu v časti dotknutej námietkami vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 22.10.2014 vyzval súdneho exekútora, aby konal v zmysle opraveného poverenia a vykonával exekúciu proti povinnej ako správkyni konkurznej podstaty a nie ako proti fyzickej osobe a nesiahal na majetok fyzickej osoby. Zároveň ho vyzval na zdokladovanie doručenia nového upovedomenia o začatí exekúcie povinnej, v ktorom mal byť tento správne označený. Výzva súdu bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 27.10.2014 a tento na ňu nijakým spôsobom nereagoval. Povinná prípisom zo dňa 04.11.2014 doplnila svoje odvolanie zo dňa 06.08.2014 tak, že dňa 30.07.2014 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 18.07.2014 ako aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve povinnej ako fyzickej osoby a teda osoby odlišnej od osoby v zmysle exekučného titulu. Uviedla, že postup exekútora považuje za neprípustný a nezákonný, pričom takýmto výkonom môže v budúcnosti dôjsť k hrubému zásahu do vlastníckych práv tretej - nepovinnej osoby.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu povinnej na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete napadnutého unesenia. Skutočnosť uvádzanú povinnou v jej návrhu na odklad exekúcie nie je možné považovať za spôsobilú pre povolenie odkladu exekúcie, nakoľko súd z nej nemal dostatočne preukázané splnenie podmienok, ktoré vyžaduje Exekučný poriadok, na to aby bol odklad povolený.
Mal za to, že vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. V danom prípade je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 31Cb/5/2009-61 zo dňa 29.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Cob/135/2009-88 zo dňa 7.10.2009, ktoré povinnému ukladajú povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.592,51 eur s prísl. a trovy konania v sume 215,76 eur. K skutočnostiam uvedeným povinnou v jej návrhu na zastavenie exekúcie sa súd prvého stupňa, berúc do úvahy aj vyjadrenie oprávneného, pridržiavajúc sa svojho odôvodnenia vo veci zamietnutia návrhu povinnej na odklad exekúcie konštatoval, že povinnou uvedené dôvody na zastavenie exekúcie ako takej nemožno považovať za dôvodné, nakoľko z nich nemal dostatočne preukázanú opodstatnenosť zastavenia exekúcie. Vzhľadom k tomu, že prípadným zastavením exekúcie by bol oprávnený poškodený vo svojich právach tak, že by sa jeho pohľadávka voči povinnej stala nevymožiteľnou, súd prvého stupňa mal za to, že nie je možné vyhovieť návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a preto rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia.
Ďalej uviedol, že po preskúmaní súdneho spisu zistil, súdny exekútor vedie exekúciu v rozpore s poverením na vykonanie exekúcie a siaha na majetok fyzickej osoby JUDr. Evy Hlaváčovej bez právneho dôvodu. Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 19Er/1102/2009 - 12 zo dňa 08.10.2010 síce bolo vydané na povinnú ako JUDr. Evu Rezníčkovú - Hlaváčovú, avšak takto vydané poverenie bolo vydané nesprávne - súd toto pochybenie napravil vydaním uznesenia č. k. 19Er/1102/2009-33 zo dňa 29.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2011. Vzhľadom na vydanie opravného uznesenia k povereniu bolo povinnosťou súdneho exekútora bezodkladne vydať opravné upovedomenie o začatí exekúcie a toto doručiť účastníkom exekučného konania. Zo súdneho spisu však vyplýva, že súdny exekútor toto opravné uznesenie k povereniu úplne odignoroval a postupoval v exekučnom konaní svojvoľne a nerešpektujúc opravné uznesenie súdu a zaťažil majetok povinného ako fyzickej osoby. Nakoľko exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní označuje na strane povinného správkyňu konkurznej podstaty úpadcu, ktorého majetok patriaci do konkurznej podstaty má byť postihnutý, je v exekučnom konaní pasívne legitimovaný úpadca (povinný). Pre tento záver svedčí predovšetkým to, že sa vykonáva pohľadávka proti podstate a exekúcia teda postihuje majetok patriaci do konkurznej podstaty. Vlastníkom majetku patriaceho do konkurznej podstaty je aj po vyhlásení konkurzu úpadca a nikdy správca konkurznej podstaty; úpadca však nemôže s týmto majetkom nakladať, dispozičné práva za neho vykonáva správca konkurznej podstaty. Z tohto dôvodu taktiež počas súdneho konania, v rámci
ktorého bolo vydané podkladové rozhodnutie (exekučný titul), vystupoval správca konkurznej podstaty. Pohľadávka však môže byť uspokojená jedine z majetku podstaty, nikdy z majetku správcu konkurznej podstaty. Preto vo všeobecnosti platí zásada, že konkurzná podstata úpadcu je oddelenou majetkovou masou od majetku správcu ako fyzickej osoby. V tejto súvislosti súd prvého stupňa zároveň poukázal aj na to, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní je pohľadávka proti podstate v zmysle § 31 ods. 2 ZKV a preto je neprípustné, aby za ňu zodpovedala povinná ako fyzická osoba. V zmysle uvedeného, vedenie predmetnej exekúcie na majetok JUDr. Evy Hlaváčovej je neprípustné a je potrebné a žiadúce, aby súdny exekútor výkon exekúcie, ktorým postihuje osobný majetok fyzickej osoby JUDr. Evy Hlaváčovej okamžite zastavil. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v tretej a štvrtej výrokovej vete tohto uznesenia.
S tvrdením povinnej, že jej súdny exekútor ako správkyni konkurzného konania povinného doposiaľ nedoručil upovedomenie o začatí exekúcie (opravené označenie povinnej v zmysle uznesenia 19Er/1102/2009-33 zo dňa 29.4.2010), sa súd prvého stupňa vzhľadom na údaje vyplývajúce zo spisu a vzhľadom na postoj súdneho exekútora (ktorý ignoruje výzvy súdu a odmieta súdu predložiť vyžadované doklady) stotožnil a mal za to, že súdny exekútor vedie exekúciu nezákonným spôsobom.
Súd prvého stupňa tiež uviedol, že čo sa týka názoru oprávneného, že JUDr. Eva Rezníčková Hlaváčová, pôvodne zapísaná v zozname správcov pod č. S-117, bola ku dňu 19.01.2006 vyčiarknutá z tohto zoznamu a teda ako SKP už neexistuje a nemá už žiadne práva a povinnosti vo vzťahu ku konkurzu úpadcu Augustína Reisingera, v tejto súvislosti poukázal na povinnou predložené potvrdenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2014, v ktorom sa uvádza, že vyčiarknutie osoby zo zoznamu správcov vedených MS SR nie je v konkurzných konaniach začatých do 31.12.2005 vrátane dôvodom, aby súd zbavil takúto osobu funkcie správcu v konkurznej veci, v ktorej funkciu správcu konkurznej podstaty vykonáva a do ktorej funkcie bol ustanovený v čase, keď bol zapísaný v zozname správcov; vyčiarknutie ale má za následok, že táto osoba už nemôže byť ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty v ďalších konaniach, nakoľko sa v databáze správcov už nenachádza. Krajský súd v Bratislave zároveň uviedol, že JUDr. Hlaváčová vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou a súd nemá výhrady voči jej činnosti v konkurznom konaní. V zmysle uvedeného sa súd prvého stupňa s vyššie uvedeným názorom oprávneného nestotožnil.
Vzhľadom na skutočnosť, že ďalšie trovy exekúcie sú nesprávne, exekučný súd námietkam povinnej proti ďalším trovám exekúcie vyhovel tak, ako je uvedené v piatej výrokovej vete tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom pod bodom III., IV. uznesenia.
Mal za to, že súdy sa doteraz správne vysporiadali so všetkými námietkami povinnej a s prihliadnutím na exekučný titul správne skonštatovali, že odmenu za zastupovanie nemožno stotožňovať s trovami právneho zastúpenia. Odmenu za zastupovanie je potrebné považovať za pohľadávku zástupcu voči osobe, ktorá s ním uzavrela zmluvu, a ktorá mu udelila na zastupovanie splnomocnenie. Pokiaľ povinná tvrdí, že nebola ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu o začatí exekúcie upovedomená, tak to nie je pravda, pretože z uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 29.04.2010 č. k. 19Er/1102/2009-33 vyplýva, že súd opravil poverenie na vykonanie exekúcie tak, že v predmetnom poverení má byť správne označená povinná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu. Je potrebné mať za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené, pričom po doručení bola osoba povinnej upresnená v zmysle § 164 OSP.
Ďalej uviedol, že exekútor nemôže vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty úpadcu a exekútor postupoval správne, v súlade so zákonom a nemôže tak spraviť ani na pokyn súdu, pretože takýto pokyn by bol nezákonný. Exekútor teda mohol vykonávať exekúciu aj na majetok osoby, ktorá s oprávneným uzavrela mandátnu zmluvu.
Oprávnený mal za to, že iné osoby zapísané do starého zoznamu správcov môžu vykonávať činnosť podľa ZKV vo veciach, v ktorých boli ustanovené do funkcie pred účinnosťou zákona č. 8/2005 Z. z. (§ 39), ale len do momentu pokiaľ neboli konkurzným a vyrovnacím súdom vyčiarknutí zo zoznamu správcov v zmysle vyhlášky MS SR č. 493/1991 Zb.. V konkrétnom prípade bola povinná vyčiarknutá zo zoznamu správcov dňa 19.01.2006 a týmto dňom došlo k zániku jej funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger a skončili jej oprávnenia pokračovať v konkurze úpadcu Augustín Reisinger. Uviedol, že až z napadnutého uznesenia sa dozvedel, že JUDr. Hlaváčová naďalej vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou a Krajský súd v Bratislave nemá výhrady voči jej činnosti v konkurznom konaní.
Záverom uviedol, že pohľadávka proti povinnej vznikla v spore proti obchodnej spoločnosti FONTIS s.r.o., v ktorom Krajský súd v Trnave vydal dňa 18.02.2005 rozsudok č. k. 21Cob/193/2004-411, ktorým bol zmenený rozsudok prvostupňového súdu, rozhodol tak, že obchodná spoločnosť FONTIS s.r.o. bola zaviazaná zaplatiť žalovanej JUDr. Eve Rezníčkovej - Hlaváčovej sumu 280.327,36 Sk s tým, že rozsudok sa stal právoplatný dňom 19.01.2006. Uviedol, že on ako oprávnený sa významným spôsobom pričinil o to, že suma 280.327,36 Sk bola aj JUDr. Eve Rezníčkovej - Hlaváčovej vyplatená. V predmetnom konaní vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 162.342 Sk, ktoré medzi nimi neboli sporné, avšak povinná mu nepochopiteľne zaplatila len časť trov právneho zastúpenia vo výške 54.114 Sk.
Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 OSP zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrh povinnej vo výrokoch rozhodnutia pod bodom III. a IV. zamietol.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, pričom žiadala odvolací súd, aby odvolanie v plnom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.
Uviedla, že pokiaľ ona ako správkyňa poverila oprávneného zastupovaním, tak ho nepoverila ako fyzická osoba alebo ani ako advokátka, ale túto právomoc mohla mať len ako správkyňa konkurznej podstaty. Pokiaľ sa oprávnený a exekútor bránia tým, že podpísala plnú moc pre oprávneného ako fyzická osoba, tak takéto poverenie by v konečnom dôsledku bolo absolútne neplatné. Oprávnený si mal podľa zákona č. 328/1991 Zb. prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzného konania. Oprávnený do dnešného dňa svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil. Z tohto pohľadu sa jeho pohľadávka až do dnešného dňa nestala zročnou.
Ďalej uviedla, že v čase, keď exekútor zablokoval jej finančné účty, mal zabezpečenú pohľadávku, ktorá predstavovala pokrytie celej časti požadovaného plnenia a napriek tomu zablokoval aj jej nehnuteľný majetok, aj keď dobre vedel, že nemá na to právo. Podotkla, že viackrát upozorňovala na skutočnosť, že konkurzné konanie úpadcu Augustín Reisinger doposiaľ nebolo ukončené, takže neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že až z napadnutého uznesenia sa dozvedel, že naďalej vykonáva funkciu správkyne konkurznej podstaty.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v časti napadnutej odvolaním tak, že návrh povinnej vo výrokoch rozhodnutia pod bodmi III. a IV. zamietne.
Uviedol, že súhlasí a stotožňuje sa s právnym názorom oprávneného. Odmena za zastupovanie je odmena, na ktorú má nárok zástupca od osoby, ktorá s ním uzatvorila mandátnu zmluvu a udelila mu plnú moc, aby ju zastupoval, v konkrétnom prípade je povinná fyzická osoba, ktorá je zapísaná v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou a súčasne bola zapísaná do zoznamu správcov vedeným Krajským súdom v Bratislave v súlade s vyhláškou č. 493/1991 Zb..
Mal za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení v rozpore s právnym názorom prvostupňového, druhostupňového, ako aj dovolacieho súdu, nesprávne aplikoval právny názor založený nielen
rozhodnutiami vo veci samej v nadchádzajúcom konaní, ale aj rozhodnutiami Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých správca konkurznej podstaty v prípadoch, ak sa dá zastupovať právnym zástupcom má správca konkurznej podstaty uhrádzať náklady s tým spojené z odmeny správcu konkurznej podstaty. Uvedený právny názor súdu prvého stupňa, ktorého uznesenie bolo napadnuté oprávneným, že pohľadávka oprávneného vznikla ako trovy právneho zastúpenia vychádza z mylnej a nesprávnej predstavy, ktorá je v rozpore s právnym názorom súdov v pôvodnom nadchádzajúcom konaní. Pohľadávka oprávneného nevznikla podľa správneho právneho názoru prvostupňového, druhostupňového, ako aj dovolacieho súdu z trov právneho zastúpenia, ale z nároku na odmenu založenom mandátnou zmluvou, ktorú uzatvorila s oprávneným povinná ako fyzická osoba.
Súdny exekútor ďalej uviedol, že exekúcia voči povinnej sa začala vykonávať na základe poverenia súdu prvého stupňa zo dňa 08.01.2010. Ak by bola pohľadávka oprávneného pohľadávkou z trov právneho zastúpenia, a teda ktorej uspokojenie sa má vykonať z podstaty do výšky prospechu podstaty, tak ako to v napadnutom uznesení konštatuje súd prvého stupňa, bol by rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 07.10.2009 č. k. 15Cob/135/2009-88 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.10.2009 č. k. 15Cob/135/2009-88 vzhľadom na ustanovenia Exekučného poriadku o zastavení exekúcie v prípadoch ak na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz v spojení s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nespôsobilý na to, aby bol exekučným titulom a exekučný súd by pre uvedenú prekážku poverenie na vykonanie exekúcie nevydal a uspokojenie pohľadávky oprávneného by sa teda vykonávalo z konkurznej podstaty. Vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnom konaní boli zamietnuté všetky námietky povinnej, v ktorých sa súd vysporiadal s námietkou povinnej na nedostatok pasívnej legitimácie a konštatoval, že neexistujú žiadne dôvody, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, mal za to, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané správne v súlade so spôsobilým exekučným titulom a smeruje proti povinnej ako fyzickej osobe, ktorá uzatvorila s oprávneným mandátnu zmluvu. Skutočnosť, že pohľadávka oprávneného nesúvisí a nie je vyvolaná konkurzom potvrdil nadchádzajúci súd tým, že neakceptoval námietku povinnej, podľa ktorej prejednanie takejto pohľadávky je vecne a miestne príslušný konkurzný súd.
Dňa 23.06.2015 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie povinnej, v ktorom uviedla, že na činnosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka podala sťažnosť, o ktorej rozhodovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“), ktoré si zabezpečilo všetky podklady na vec sa vzťahujúce. K podaniu doložila aj odpoveď, ktorú obdržala od MS SR a z ktorej vyplýva, že súdny exekútor v niektorých bodoch porušil ustanovenia Exekučného poriadku a minister spravodlivosti podáva návrh na začatie disciplinárneho konania voči menovanému.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania a zistil, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP v časti III. a IV. výroku potvrdiť ako vo výroku vecne správne. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 21.12.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 31Cb/5/2009-61 zo dňa 29.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 15Cob/135/2009-88 zo dňa 07.10.2009. Súd prvého stupňa dňa 08.01.2010 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi. Dňa 05.02.2010 povinná podala na súd námietky voči exekúcii. Uznesením zo dňa 16.02.2010 č. k. 19Er/1102/2009-20, vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekučný súd námietky povinnej zamietol. Voči tomuto uzneseniu podala povinná odvolanie, o ktorom rozhodol zákonný sudca súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 29.04.2010 č. k. 19Er/1102/2009-35 tak, že námietkam povinnej nevyhovel. Súd prvého stupňa vydal dňa 29.04.2010 uznesenie č. k. 19Er/1102/2009-33, ktorým opravil poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekučným súdom dňa 08.01.2010 v časti nesprávneho označenia povinnej ako JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová, nar. XX.XX.XXXX, bytom D., S. tak, že v poverení má byť správne označená povinná: JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová, Farská 12, Nitra, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger, Hospodárska 68, Trnava, IČO: 33 211 264. Dňa 11.06.2010 bolo súdu prvého stupňa doručený návrh povinnej na odklad exekúcie, o ktorom
exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 15.06.2011 č. k. 19Er/1102/2009-76 tak, že odklad exekúcie nepovolil. Následne písomnými podaniami, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené dňa 16.12.2010 a dňa 04.10.2011, podala povinná opätovne návrhy na odklad exekúcie. O návrhoch rozhodol exekučný súd, obsadený vyššou súdnou úradníčkou, dňa 25.10.2011, uznesením č. k. 19Er/1102/2009-89 tak, že odklad exekúcie na návrh povinnej zo dňa 16.12.2010 a zo dňa 03.10.2011 nepovolil. Proti predmetnému uzneseniu podala povinná odvolanie, o ktorom rozhodol zákonný sudca súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 10.01.2012 č. k. 19Er/1102/2009-101 tak, že odklad exekúcie na návrhy povinnej nepovolil. Dňa 19.06.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh povinnej na odklad exekúcie a dňa 03.07.2014 návrh povinnej na zastavenie exekúcie. O návrhoch povinnej rozhodol súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, dňa 01.08.2014 uznesením č. k. 19Er/1102/2009-133 tak, že návrhy povinnej na odklad a zastavenie exekúcie zamietol. Aj proti tomuto uzneseniu podala povinná odvolanie a dňa 13.08.2014 námietky proti trovám exekúcie a ďalším trovám exekúcie. Výzvou zo dňa 22.10.2014 súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, aby konal v zmysle opraveného poverenia, kde na strane povinnej je JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová, správkyňa konkurznej podstaty, a nie JUDr. Eva Rezníčková, fyzická osoba a požiadal ho, aby okamžite vykonal nápravu, v rámci exekúcie nesiahal na majetok fyzickej osoby (účty a nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby). Tiež ho vyzval, aby zdokladoval, že povinnej doručil po vydaní opravného uznesenia na poverenie nové upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom mala byť povinná správne označená v súlade s opraveným poverením. Dňa 05.11.2014 povinná doručila súdu prvého stupňa podanie označené ako „Doplnenie odvolania“. Súd prvého stupňa prípisom zo dňa 25.11.2014 adresovaným súdnemu exekútorovi urgoval výzvu zo dňa 22.10.2014 pod hrozbou poriadkovej pokuty. Povinná podaním zo dňa 15.01.2015 oznámila súdu prvého stupňa, že poverený exekútor hrubým spôsobom nerešpektuje a ignoruje výzvy exekučného súdu. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením, proti ktorému podal odvolanie oprávnený v časti výrokoch pod bodom II. a IV.. Dňa 23.06.2015 povinná doručila odvolaciemu súdu podanie označené ako „Zaslanie oznámenia k sťažnosti“, ktorým MS SR rozhodol o sťažnosti povinnej na súdneho exekútora.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 159 ods. 2 OSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 40 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených
ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní účinného v čase vyhlásenia konkurzu, nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní účinného v čase vyhlásenia konkurzu, pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu sú nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty, včítane nároku správcu na úhradu odmien a výdavkov, dane a poplatky, ak došlo k ich splatnosti v priebehu konkurzného konania, a ďalej nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých správcom, ako aj nároky na vrátenie plnenia zo zmluvy, od ktorej sa odstúpilo podľa § 14 ods. 1 písm. a).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že exekučnými titulmi sú (okrem notárskej zápisnice) vykonateľné rozhodnutia. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky rozhodnutia štátneho orgánu umožňujúce núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. To znamená, že exekučný súd je viazaný právoplatným výrokom rozhodnutia všeobecného súdu, resp. exekučného titulu (§ 159 ods. 2 OSP). V predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 29.04.2009 č. k. 31Cb/5/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.10.2009 č. k. 15Cob/135/2009-88. Z výroku predmetného rozsudku Okresného súdu Nitra vyplýva, že žalovaná, teda JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger, je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.592,51 eur s 14 % úrokom z omeškania ročne od 05.02.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 215,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Osobou, ktorá má povinnosť v tomto prípade zaplatiť sumu je správkyňa konkurznej podstaty, nie fyzická osoba. Taktiež z poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo opravené uznesením zo dňa 29.04.2010 č. k. 19Er/1102/2009-33, vyplýva, že správne je označená povinná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger, a nie ako fyzická osoba. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že súdny exekútor vedie exekúciu v rozpore s poverením na vykonanie exekúcie a siaha na majetok fyzickej osoby JUDr. Evy Hlaváčovej bez právneho dôvodu. Súdny exekútor v rozpore so zákonom nevydal opravné upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle opravného uznesenia k povereniu a zaťažil majetok povinnej ako fyzickej osoby. Súdny exekútor sa v zmysle ustanovenia § 3 a § 61a ods. 1 Exekučného poriadku dopustil zavineného porušenia svojich povinností pri výkone exekučnej činnosti. Súdny exekútor vedie exekúciu proti nesprávnej osobe, preto porušil i ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
Odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnom exekučnom konaní je pasívne legitimovaný úpadca (povinný), vykonáva sa pohľadávka proti podstate a exekúcia postihuje majetok patriaci do konkurznej podstaty. Majetok patriaci do konkurznej podstaty vlastní aj po vyhlásení konkurzu úpadca a preto pohľadávka môže byť uspokojená jedine z majetku podstaty a nie z majetku správcu konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že pohľadávka oprávneného (odmena za zastupovanie), ktorá sa vymáha v predmetnom exekučnom konaní, je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 31 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, teda právnej úpravy platnej v období vyhlásenia konkurzu, a preto nie je prípustné, aby za ňu zodpovedala povinná ako fyzická osoba. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že vedenie predmetnej exekúcie na osobný majetok JUDr. Evy Hlaváčovej ako fyzickej osoby je neprípustné a je nevyhnutné, aby súdny exekútor ihneď zastavil výkon exekúcie, ktorým postihuje osobný majetok fyzickej osoby JUDr. Evy Hlaváčovej. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací
súd nesúhlasí s tvrdením oprávneného v odvolaní, že exekútor mohol vykonávať exekúciu aj na majetok osoby (JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová), ktorá s ním uzavrela mandátnu zmluvu.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v konkrétnom prípade bola povinná vyčiarknutá zo zoznamu správcov dňa 19.01.2006 a týmto dňom došlo k zániku jej funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Augustín Reisinger a skončili jej oprávnenia pokračovať v konkurze úpadcu Augustín Reisinger, odvolací súd uvádza, že potvrdenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2014 (založené na č. l. 168 súdneho spisu) dostatočne preukazuje, že i keď bola JUDr. Eva Hlaváčová vyčiarknutá zo zoznamu správcov ku dňu 19.01.2006, vyčiarknutie osoby zo zoznamu správcov vedených MS SR nie je v konkurzných konaniach začatých do 31.12.2005. Krajský súd v Bratislave v potvrdení tiež uviedol, že JUDr. Hlaváčová vykonáva funkciu správcu v konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou a súd nemá výhrady voči jej činnosti v konkurznom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie v III. a IV. výroku ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.