Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/61/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému BALEX-SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 328, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 510 734 (vymazaný z Obchodného registra), o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. -24 zo dňa 28. septembra 2018 v spojení s opravným uznesením, č.k. -27 zo dňa 30. apríla 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v spojení s opravným uznesením tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi E.. H. L. trovy exekúcie vo výške 47,28 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.10.2013, , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 01.05.2008.

3. Opravným uznesením rozhodol súd prvej inštancie tak, že: „Opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Poprad, č.k. -24 zo dňa 28. septembra 2018 v časti označenia oprávneného na nasledujúce správne znenie: „...oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava 814 99, IČO: 35 776 005.“

4. Rozhodnutie právne odôvodnil , .

5. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného sa dňa 31.12.2008 začalo u súdneho exekútora proti povinnému exekučné konanie. Exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie - platobné výmery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Prešove, č.k. PV XXX/XXXXX/XXXX, PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 29.01.2009. Uznesením zo dňa 01.10.2012 pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného tak,

že namiesto pôvodného oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. v konaní vystupuje ako oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s.. Dňa 25.05.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že počas exekučného konania zistil, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol dňa 17.12.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra, a to bez právneho nástupcu.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodoval podľa exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Na základe cit. právnej úpravy súd exekúciu I. výrokom uznesenia na podnet súdneho exekútora zastavil, keďže povinný bol po začatí exekúcie vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. O zastavení konania rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. .

7. O trovách exekúcie rozhodol tak, že z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného a súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti, za čo mu podľa Exekučného poriadku patrí náhrada trov, súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi tieto trovy exekúcie, dokopy v sume 47,28 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu telekomunikačných a kancelárskych nákladov (internet, telefón, papier, obálky) v sume 3,32 Eur, nakoľko ich vynaloženie v takejto výške práve v tejto exekúcii súd nemal zo spisu súdneho exekútora nijako preukázané a tak, ako si ich súdny exekútor uplatnil sú nepreskúmateľné. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v ním uplatnenej sume 33,50 Eur po zaokrúhlení, ale v sume 33,19 Eur, ktorá suma odmeny pri zastavení exekúcie je explicitne uvedená v vyhlášky č. .

8. V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, podaním doručeným súdu dňa 16.11.2018 oprávnený požiadal o opravu zrejme chybného označenia oprávneného ako Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. namiesto Slovenská konsolidačná, a.s. Následne súd zistil zrejmú nesprávnosť pri písomnom vyhotovení uznesenia v jeho záhlaví, a to v časti označenia oprávneného, preto rozhodol o oprave chyby v jeho záhlaví tak, ako uviedol vo výroku opravného uznesenia.

9. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. , a (ďalej len „“). Mal za to, že o náhrade trov exekúcie rozhodol súd po vecnej stránke nesprávne. Podľa jeho názoru mal súd aplikovať a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať, pretože v tomto konaní sa vyskytujú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, nakoľko si nesplnil povinnosť podľa Exekučného poriadku, lebo podal návrh na zastavenie exekúcie po viac ako 2, roku po výmaze povinného z obchodného registra, nemá nárok na náhradu trov exekúcie a nie je dôvodné, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Navrhol, aby súd prvej inštancie vyhovel odvolaniu v celom rozsahu alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že vyčíslenie trov vykonal v súlade s ust. Exekučného poriadku a ust. , , vyhlášky MS SR č. . Uviedol, že súd prvej inštancie pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo správneho výpočtu trov exekúcie zo strany súdneho exekútora, správne zistil skutkový stav pri vydaní svojho rozhodnutia a v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky MS SR tieto schválil. Uviedol, že súdny exekútor má vždy nárok na úhradu trov exekúcie a nie je zrejmé, prečo by mal všetky náklady vynaložené účelne a v súlade so zákonom, ktoré počas exekúcie vznikli, znášať sám, keď iba konal svoju zákonom ustanovenú povinnosť. Poukázal na to, že je na oprávnenom, či podá návrh na vykonanie exekúcie a musí počítať aj s tým, že exekúcia nemusí byť vždy úspešná a že môže byť zastavená či už pre nemajetnosť povinného alebo zánik jeho subjektivity. Odôvodnenie súdu je zákonné a logické. Uviedol, že vykonával exekučnú činnosť na základe zákona a na návrh oprávneného. Náhradou za obmedzenie zárobkových aktivít súdnych exekútorov zákon garantuje a ustanovuje, že exekútor má nárok na odmenu, na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu premeškaného času pri výkone exekučnej činnosti. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý správne rozhodol a schváli trovy exekúcie v sume 47,28 Eur.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní iba formálne citoval v zákone uvedené odvolacie dôvody bez toho, aby identifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu.

14. Z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že namieta len nesprávne skutkové zistenie (, ).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to tým, že súd prvej inštancie sa podrobnejšie nezaoberal zistením skutkového stavu vo vzťahu kedy sa súdny exekútor dozvedel o výmaze povinného z Obchodného registra a kedy túto skutočnosť predložil súdu na rozhodnutie o zastavení konania.

16. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

17. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

18. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

21. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

22. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

23. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

24. Z obsahu odvolania podaného oprávneným vyplýva, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, preto sa odvolací súd zaoberal preskúmaním rozhodnutia len vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia. Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v predmetnom prípade bol dôvod pre aplikovanie § 243j Exekučného poriadku v dôsledku ktorého nemali byť trovy exekučného konania priznané súdnemu exekútorovi. Odvolací súd sa preto zaoberal otázkou, či v predmetnom prípade boli naplnené predpoklady pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.

25. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v predmetnom prípade bolo exekučné konanie začaté dňa 31.12.2008, teda z prechodného ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že na toto konanie je potrebné aplikovať Exekučný poriadok účinný od 31.10.2013, pokiaľ v ods. 2 a 3 nie je ustanovené inak. Pre rozhodovanie o odvolaní proti výroku o trovách konania je však významným práve prechodné ustanovenie § 243 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré ustanovuje, že v prípade, ak sa v takýchto konaniach rozhoduje o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania a toto odvolanie bolo podané pred 01.11.2013, tak sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. Z obsahu spisu však vyplýva, že v tomto prípade bolo zo strany oprávneného podané odvolanie dňa 18.06.2019, t.j. po 01.11.2013, preto pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného proti výroku o trovách konania odvolací súd postupoval podľa ustanovení Exekučného poriadku, ktoré nadobudli účinnosť po 31.10.2013, teda podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinnej do 31.03.2017.

26. Odvolací súd sa najprv zaoberal otázkou, či proti výroku o trovách exekučného konania je prípustné odvolanie, a to s poukazom na novelu Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013. V tomto smere má odvolací súd za to, že proti uvedenému výroku je odvolanie prípustné, a to z dôvodu, že v minulosti výslovne upravoval v , že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v , konkrétne v , zakotvená možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že po prijatí došlo k jeho okamžitej aplikácii aj v Exekučnom konaní ( Exekučného poriadku), a to už aj na začaté a doposiaľ ešte neukončené exekučné konania. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ v exekučných konaniach je rozhodované o trovách konania (zároveň jedným výrokom sa rozhoduje o subjekte platiacom trovy exekúcie a o výške exekučných trov), tak po rekodifikácii civilného procesu, t.j. od účinnosti , tento ako zákon lex generalis upravuje prípustnosť podania odvolania aj voči rozhodnutiu, resp. výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné, preto sa ďalej zaoberal samotným obsahom podaného odvolania.

27. K námietke oprávneného, že v predmetnom prípade existuje dôvod pre aplikáciu § 243j Exekučného poriadku pre nepriznanie trov exekútorovi, odvolací súd uvádza, že k zastaveniu exekúcie súdom prvej inštancie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, pretože tento bol vymazaný z Obchodného registra, pričom vyššie cit. ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 výslovne upravovalo zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, ak bola exekúcia zastavená pre nedostatok majetku povinného. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 15.08.2012, kde Najvyšší súd SR uviedol, že: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na

úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. .“

28. Z vyššie uvedeného dôvodu sa tak na prvý pohľad javí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám exekúcie bolo správne, avšak vyššie cit. ust. § 243j Exekučného poriadku dáva súdu pri rozhodovaní o trovách exekúcie možnosť nepriznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takéto nepriznanie náhrady exekučných trov odôvodňujú. Zákonodarca v § 243j Exekučného poriadku len demonštratívne uviedol, že okrem iného takýmto dôvodom môže byť aj nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom bezodkladne po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie. V tomto smere tak možno konštatovať, že táto kategória je síce subjektívna, pretože závisí od momentu zistenia takýchto skutočností alebo pochybností, ale napriek uvedenému je objektívne zistiteľná, pretože je ju možné zistiť napríklad z obsahu exekučného spisu vedeného súdnym exekútorom.

29. Odvolací súd z obsahu pripojeného exekučného spisu zistil, že v tomto sa na č.l. 14 nachádza Výpis z obchodného registra SR, pričom v päte tohto výpisu je uvedené, že vytlačený bol dňa 26.01.2016. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnym exekútorom datovaný dňa 24.05.2017 a na súd prvej inštancie bol doručený dňa 25.05.2017. Z uvedeného tak vyplýva, že od zistenia výmazu povinného z obchodného registra súdnym exekútorom až po podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynul viac ako 1 rok, teda od zistenia uvedenej až po podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula pomerne značná doba (takmer 16 mesiacov).

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak súdny exekútor svoju činnosť vykonáva riadne a venuje sa každej exekúcii s odbornou starostlivosťou, tak potom musí všetky skutočnosti, vrátane zistenia zániku povinného, zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcií a vyťaženosť exekútorských úradov má odvolací súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac ako 12 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti (v tomto prípade zániku povinného), ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.

31. Z vyššie uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora nebol návrh na zastavenie exekúcie podaný bezodkladne (t.j. najneskôr do 1 roka od zistenia výmazu povinného z Obchodného registra), preto bola splnená podmienka predpokladaná § 243j Exekučného poriadku. V predmetnom prípade tak, nastali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že súdny exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) bezodkladne potom, ako uvedenú skutočnosť zistil. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zmeniť.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v spojení s opravným uznesením tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ani úspešnému oprávnenému, nakoľko si tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani súdnemu exekútorovi, pretože tento v odvolacom konaní úspešný nebol.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).