Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou vo veci žalobcu: U. N., J. XXX, XXX XX Q. - M. Q., N. republika, I.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, so sídlom Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava, IČO: 50 892 525, právne zastúpenom: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, sídlom Suľany 243, Hruboňovo n e m á p r á v o m o c rozhodovať spor vedený pod spisovou značkou .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2018 domáhal, aby súd vyhovel námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo pod sp.zn. a určil, že prejednanie veci žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 2.522 Eur s príslušenstvom vedenej na rozhodcovskom súde ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach so sídlom Suľany 243, Hruboňovo pod sp.zn. nepatrí do právomoci rozhodcovského súdu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na rozhodcovskom súde ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha sa vedie konanie žalovaného v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného o zaplatenie sumy 2.522 Eur s príslušenstvom.

3. Dňa 27.10.2017 vydal rozhodca rozhodcovské uznesenie, ktorým oznámil začatie rozhodcovského konania a zároveň vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote zaslal rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalobca dňa 16.11.2017 zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobnú odpoveď, ktorá bola doručená rozhodcovi dňa 18.11.2017. V tejto žalobnej odpovedi v prvom rade namietal nedostatok právomoci rozhodcu na toto konanie, nakoľko medzi účastníkmi rozhodcovského konania nikdy nedošlo k platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložky. Rozhodca dňa 06.12.2017 vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým konštatoval, že „existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi žalobcom a žalovaným a existuje právny rámec sporu.“ Žalobca s uvedeným uznesením zo dňa 06.12.2017 v plnom rozsahu nesúhlasí.

4. V danom prípade nemohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy ako takej, nakoľko medzi stranami sporu takýto samostatný dokument nikdy nevznikol a žalovaný ho v rozhodcovskom konaní nepredložil. Taktiež zo strany žalovaného nedošlo v rozhodcovskom konaní k predloženiu takej listiny, ktorá by preukazovala uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy jeho právneho predchodcu so žalobcom. Je

teda zrejmé, že medzi stranami mohlo dôjsť hypoteticky k uzavretiu jedine rozhodcovskej doložky. Ani táto však nevznikla, pretože absentuje esenciálna náležitosť takejto doložky, a to nedostatok vôle žalobcu byť takouto doložkou viazaný.

5. Žalovaný, ako aj rozhodca, odôvodňujú platnosť rozhodcovskej doložky od skutočnosti, že žalovaný listom zo dňa 05.10.2017 nazvaným ako Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier vyzval žalobcu na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy a v prípade ich neuhradenia sa žalovaný obráti na rozhodcu za účelom riešenia sporu. Rozhodca vo svojom uznesení zo dňa 06.12.2017 na 6.strane konštatuje: „Žalovaný neodmietol riešiť tento spor na rozhodcovskom súde a ani neodmietol rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Rozhodcovská doložka a dohoda o spôsobe ustanovenia rozhodcovského súdu, bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená tacitným spôsobom, čo zákon umožňuje.“ Žalobca má za to, že tento záver rozhodcu je vysoko arbitrárny, neodôvodnený a nepreskúmateľný. Ako žalobca uviedol aj v rozhodcovskom konaní, skutočnosť, že žalobca predmetnú sumu neuhradil a na oznámenie ani nereagoval, neznamená, že mlčky prejavil svoju vôľu podrobiť sa režimu zákona o rozhodcovskom konaní.

6. Pretože žalovaný v oznámení neuviedol, aby sa žalobca vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci pod režimom rozhodcovského konania, alebo neprezumoval vôľu žalobcu podriadiť sa režimu zákona o rozhodcovskom konaní v prípade jeho nečinnosti, nemožno mlčanie žalobcu objektívne považovať za súhlas s takýmto režimom. Nad rámec toho je nutné poukázať na § 4 ods.2 a ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré určujú, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a v spojitosti so znením § 3 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní musí prejavovať ich slobodnú, vážnu a určitú vôľu strán, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Tento zákonný predpoklad medzi stranami sporu nebol nikdy splnený. V prvom rade nebola dodržaná zákonom predpokladaná písomná forma rozhodcovskej doložky, nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie oznámenia zo dňa 05.10.2017. V druhom rade absentuje prejav vôle strany - žalobcu U. N., z ktorého by bolo nepochybné, že sa chce podriadiť zneniu rozhodcovskej doložky. Žalobca má za to, že z dôvodu, že na uvedenom oznámení nie je prejavený jeho súhlas v štandardne akceptovanej forme vlastnoručného podpisu, prípadne iného nesporného prejavu vôle, nemožno ďalej uvažovať, že svojim nekonaním (omisia), resp. neodpovedaním (konkludentne) na oznámenie akceptoval túto rozhodcovskú doložku. V opačnom prípade by išlo o kvázi domnienku prejavu vôle žalobcu, čo je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Taktiež nemožno v tomto prípade akceptovať aplikáciu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) v tom smere, že mal žalobca odpovedať na oznámenie žalovaného a odmietnuť rozhodcovskú doložku svojim prejavom vôle. Nakoľko ani z koncepcie znenia rozhodcovskej doložky nie je zrejmé, či mal žalovaný právo alebo povinnosť obrátiť sa na rozhodcu a v akom spore, je nutné nahliadať na túto doložku ako na nezrozumiteľnú a neurčitú, a preto nebola daná potreba žalobcu, odhliadnuc od skutočnosti, že doručenie tohto oznámenia je sporné a nepreukázané žalovaným, brániť sa jej pred vyvolaním sporu pred rozhodcom. V tomto smere taktiež poukazuje na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť jedinej zmienky o možnom rozhodcovskom konaní v Oznámení o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 05.10.2017: „V prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo, za účelom riešenia sporu.“ Z citovaného nie je zrejmé, či mal žalovaný na mysli mediátora podľa zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, alebo myslel rozhodcu podľa o rozhodcovskom konaní. Zároveň nie je možné zo znenia tejto vety ustáliť, aký spor má rozhodca rozhodnúť, a či ide o spor o zaplatenie alebo o spor o splatnosť pohľadávky žalovaného. Nemenej podstatnou skutočnosťou je fakt, že žalovaný do dnešného dňa nepreukázal, že by žalobcovi doručil oznámenie zo dňa 05.10.2017. Túto skutočnosť namietal žalobca aj vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 16.11.2017, avšak rozhodca túto skutočnosť neakceptoval vo svojom rozhodnutí. Preto žalobca zastáva názor, že je nutné aplikovať teóriu dôjdenia prejavu vôle, t.j. prejav vôle žalovaného uzatvoriť rozhodcovskú doložku mu bol známy až doručením samotnej rozhodcovskej žaloby zo dňa 25.10.2017, ktorá mu bola doručená dňa 03.11.2017. K tomuto prejavu vôle preto zaujal jasné stanovisko vo svojej žalobnej odpovedi v tom smere, že ho neuznáva. Z toho dôvodu možno považovať poslednú vetu citovaného odôvodnenia rozhodcu za zmätočnú, nakoľko k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky nemohlo dôjsť tacitným (tichým) spôsobom.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba je nedôvodná, zmätočná a špekulatívna. Žalobca sa iba špekulatívne snaží zmariť vymoženie pohľadávky žalovaného. Žalobca zrejme rátal s tým, že žalovanému sa kvôli výške pohľadávky a kvôli tomu, že žalobca má sídlo podnikania v Českej republike

nebude chcieť si túto pohľadávku ani vymáhať hlavne z ekonomických dôvodov. Takéto konanie žalobcu preto nemôže požívať žiadnu právnu ochranu podľa „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“.

8. Pôvodný veriteľ firma T. F. postúpila svoju pohľadávku na žalovaného. Podľa „S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“ Nový veriteľ - postupník - žalovaný mal dve možnosti pri uplatňovaní tejto pohľadávky - podať žalobu na všeobecný súd žalobcu - dlžníka v Českej republike resp. voči nemeckému investorovi v Nemecku, alebo sa pokúsiť o založenie právomoci slovenského rozhodcovského súdu podľa „Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán.“ Žalovaný preto zaslal žalobcovi dňa 05.10.2017 „Oznámenie o postúpení pohľadávky a pokus o zmier“, v ktorom bola uvedená rozhodcovská doložka. Žalobca si uvedené oznámenie prevzal, čo potvrdil vo svojom vyjadrení v rozhodcovskom konaní. Žalobca voči postúpeniu pohľadávky, ani voči rozhodcovskej doložke nevzniesol žiadnu námietku. v ustanovení nevyžaduje k uzavretiu platnej - písomnej rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne vymenenej korešpondencii, aby táto bola druhou stranou podpísaná a tiež nevyžaduje aktívny prejav súhlasu druhej strany. Z toho dôvodu je potrebné na žalobcu aplikovať všeobecné zákonné predpisy a teóriu, ktorá určuje zásady prejavu vôle.

9. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou.“ Podľa „Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.“ Podľa „Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“ Podľa - domnienka“ „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“ Podľa novely v znení platnom od 01.01.2015 zákon nevyžaduje k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, aby táto bola bezpodmienečne podpísaná. Zákon umožňuje uzavrieť platnú rozhodcovskú zmluvu aj pri pasivite druhej strany. V tomto prípade sa jedná o konkludentný súhlas s právomocou rozhodcovského súdu, ktorý bol prijatý mlčaním. V takomto prípade mlčanie resp. ignorovanie návrhu sa považuje za súhlas. Je tu uplatnený princíp, že pokiaľ zákon vyžaduje aktívne chovanie, tak opak takéhoto chovania t.j. pasívne chovanie sa považuje za súhlas s návrhom. Žalobca na písomný prejav žalovaného k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedal odmietavé stanovisko, čím tento návrh žalovaného prijal. Podobne je potom potrebné hodnotiť aj prejav vôle žalobcu v rozhodcovskom konaní. Síce tam žalobca už podal námietku právomoci rozhodcovského súdu, ale takáto námietka sa musí považovať už iba za účelovú a špekulatívnu s cieľom zmariť rozhodcovské konanie. Je nesporný fakt, že žalobca sa v rozhodcovskom konaní sústredil iba na právomoc rozhodcovského súdu a k predmetu žaloby sa vôbec nevyjadril. Takúto situáciu predpokladá , keď stanovuje procesný postup, že pri pochybnostiach je potrebné vykladať prejav vôle na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Žalobca prvý v konaní použil námietku právomoci rozhodcovského súdu. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov, ale aj z dôvodu aplikácie -4 (ide o jednu ucelenú právnu vetu) nevidí jediný zákonný ani iný dôvod preto, aby súd rozhodol o tom, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. nemal konajúci ad hoc rozhodca právomoc vo veci rozhodnúť. Súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. z uvedeného výkladu -4 nemusí rozhodcovský rozsudok zrušiť so žiadneho dôvodu (ani z dôvodu neexistencie právomoci rozhodcovského súdu), pokiaľ to nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Toto ustanovenie úzko súvisí s procesným postupom súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku, kde súd podľa po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Uvedený princíp zákonodarca stanovil z dôvodu, že je zbytočné a neekonomické, aby súd rušil nespotrebiteľské rozhodcovské rozsudky a potom vo veci rozhodol rovnako, ako predtým rozhodol rozhodcovský súd. V rozhodcovskom konaní sp. zn. sa žalobca k predmetu sporu - nezaplateným pohľadávkam nevyjadril. Preto platí princíp uvedený v „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Taktiež s prihliadnutím k princípu „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.a) súd neprihliadne, ak

ich účastník nenamietol v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“

10. Žalovaný žiada konajúci súd o zhodnotenie celej vecnej aj právnej situácie žaloby žalobcu v kontexte faktu, že pokiaľ bude rozhodcovské konanie vyhlásené za neplatné, tak reálne zanikne akákoľvek reálna možnosť žalovaného - veriteľa si vymôcť svoju pohľadávku od žalobcu - dlžníka.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení v celom rozsahu poprel argumenty žalovaného, pričom trvá na tom, že je výsostnou voľbou ktoréhokoľvek veriteľa aký spôsob vymáhania pohľadávky si zvolí, či už súdne konanie, prípadne rozhodcovské konanie (ak existuje platná rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa snaží hneď úvodom očierniť žalobcu podsúvaním úvah o tom, ako žalobca postupoval, s čím kalkuloval, pričom ignoruje skutočnosť, že sám žalovaný si zvolil spôsob vymáhania domnelej pohľadávky formou rozhodcovského konania, ktoré podľa názoru žalobcu nemal oprávnenie ani iniciovať. Je preto zrejmé, že žalovaný musí v momentálnej situácii znášať legitímny postup žalobcu, ktorý sa zákonnou formou domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na všeobecnom súde.

12. Podľa tvrdení žalovaného mal žalobca Oznámene o postúpení pohľadávky a pokus o zmier zo dňa 05.10.2017, v ktorom bola zakomponovaná rozhodcovská doložka prevziať, čo mal údajne potvrdiť vo svojom vyjadrení v rozhodcovskom konaní. Na tomto mieste žalobca poukazuje na čl. I.,2.strana, 3.ods., posledná veta, svojej žalobnej odpovede zo dňa 16.11.2017: „Oznámenie tiež nebolo preukázateľne doručené.“ Žalobná odpoveď je vôbec prvým úkonom, ktorý patrí žalovanému v rozhodcovskom konaní. Z citovaného je zrejmé, že žalobca už vo svojej odpovedi aktívne namietal, že mu toto oznámenie zo dňa 05.10.2017 nebolo riadne doručené. Žalobca sa s jeho znením mohol oboznámiť až doručením samotnej žaloby žalovaného adresovanej na súd ad hoc rozhodcu Ing. Valacha, pričom pri prvom úkonu, ktorý mu patril, uviedol, že toto oznámenie mu nebolo zo strany žalovaného pred podaním žaloby u ad hoc rozhodcu doručené. Je preto zrejmé, že argumenty žalovaného v tejto časti vyjadrenia sú vedome klamlivé, zavádzajúce a v rozpore so skutkovým stavom. Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania (prípadne ich právnymi predchodcami) došlo k vzájomnej komunikácii, ktorá by zakladala uzatvorenie platnej rozhodcovskej zmluvy podľa V tomto smere nepostačuje predmetné Oznámenie žalovaného zo dňa 05.10.2017, pretože išlo o jednostranný úkon žalovaného, ktorého doručenie žalobcovi pred zahájením rozhodcovského konania nebolo v rozhodcovskom ani v súdnom konaní preukázané. 13. Žalobca sa o rozhodcovskej doložke uvedenej v Oznámení žalobcu zo dňa 05.10.2017 dozvedel až v samotnom rozhodcovskom konaní (predmetné oznámenie tvorilo prílohu žaloby), takže nemohol vedome opomenúť konať proti tejto doložke pred začiatkom rozhodcovského konania. Naproti tomu žalobca opätovne poukazuje na aktuálnejší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. : „Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Príkladom je pravidlo správania uvedené v . Ak nemožno z mlčania zistiť prejav vôle určitého obsahu, nejde o právny úkon.“ Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že ak z mlčania (nekonania) žalobcu ohľadom rozhodcovskej doložky nemožno spoľahlivo zistiť jeho prejav vôle v tejto veci, nejde o taký jeho právny úkon, s ktorým by platné právne predpisy spájali akékoľvek následky. V tomto kontexte preto treba vykladať aj žalovaným uvádzané ustanovenie , a síce, ak žalobcovi nebol známy úmysel žalovaného uzatvoriť rozhodcovskú doložku alebo rozhodcovskú zmluvu (pretože o nej nevedel až do momentu doručenia rozhodcovskej žaloby na vyjadrenie), nemožno vykladať takýto prejav vôle žalovaného podľa jeho úmyslu. V opačnom prípade by išlo o popretie zmyslu a účelu ustanovenia .

14. Žalovaný argumentuje, že zákon nevyžaduje k platnosti zmluvy, aby táto bola bezpodmienečne podpísaná. S uvedeným argumentom sa nemožno stotožniť. V zmysle : „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.“ je zrejmé, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Ak by písomná forma nebola dodržaná, zákon s takouto zmluvou nespája žiadne právne účinky a považuje ju za absolútne neplatnú. Zo zaužívanej všeobecnej praxe v obchodných vzťahoch je zrejmé, že prejav vôle zmluvných strán podriadiť sa písomnej zmluve musí byť prejavený v samotnej zmluve a potvrdený podpisom účastníkov konania. Taktiež treba vychádzať z obchodných zvyklostí účastníkov konania, resp. ich právnych predchodcov. Z predložených dokladov

do rozhodcovského konania je zrejmé, že medzi žalobcom a právnym predchodcom došlo k vzniku istého právneho vzťahu. Ich vzájomné prejavy vôle boli vždy signované vlastnoručnými podpismi. Preto v tomto smere je nutné aplikovať ustanovenie : „Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.“ a teda na platnosť rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi sporu je potrebná písomná forma takejto zmluvy s ich vlastnoručnými podpismi. Dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval, však žalovaný doposiaľ nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho bremenu tvrdenia o existencii rozhodcovskej zmluvy. V tejto časti vyjadrenia opätovne žalovaný vedome zavádza súd svojim argumentom: „Žalobca na písomný prejav žalovaného k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nedal odmietavé stanovisko, čím tento návrh žalovaného prijal.“. Ako je to zrejmé zo žalobnej odpovede žalobcu v rozhodcovskom konaní zo dňa 16.11.2017, žalobca sa ostro ohradil proti platnosti akejkoľvek rozhodcovskej zmluve alebo doložke, ktorá mala údajne vzniknúť medzi účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami. Uvedené podporuje aj záver článku č.I jeho žalobnej odpovedi, kde žalobca vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (ad hoc rozhodcu) na prejednanie žaloby. Opätovne preto žalobca pripomína, že obdobné vedome klamlivé a zavadzajúce tvrdenia žalovaného, ktoré nielen že nemajú oporu v skutkovom stave, ale sú presným opakom skutkového stavu, môžu dosahovať intenzitu viacerých trestných činov.

15. Je nutné poukázať na skutočnosť, predmetom tohto konania nie je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Z uvedeného je preto zrejmé, že argumenty žalovaného v tejto časti vyjadrenia nie sú relevantné pre predmetné súdne konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.

16. K žalobe doložili strany sporu listinné dôkazy a to žalobu podanú žalovaným na Rozhodcovský Súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach o zaplatenie 2.522 Eur s príslušenstvom, Oznámenie Rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha začatí rozhodcovského konania, Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier, námietku právomoci rozhodcovského súdu, Rozhodcovské uznesenie ad hoc rozhodcu ktorým nevyhovel námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.

17. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

18. Podľa o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

20. Podľa o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa , o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

22. Podľa o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

23. Podľa o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

24. Podľa o rozhodcovskom konaní Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona;1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

25. Podľa o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

26. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení o rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

27. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje na Rozhodcovskom súde nárok titulom zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, pričom nebolo sporné, že v tejto zmluve rozhodcovská zmluva dohodnutá nebola. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z Oznámenia o postúpení pohľadávok a pokusu o zmier zo dňa 05.10.2017, v ktorom je jednak výzva na zaplatenie sumy 8.237 Eur v lehote 5 dní od jej doručenia a jednak uvedená veta: v prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Ing. Miloša Valacha, Suľany 243, 921 25 Hruboňovo za účelom riešenia sporu. Žalobca v súdnom konaní nepreukázal doručenie tohoto Oznámenia žalobcovi.

28. Súd má za to, že medzi sporovými stranami k rozhodcovskej dohode nedošlo. I v prípade doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávok a pokusu o zmier zo dňa 05.10.2017 vrátane uvedenej vety podľa obsahu nie je ani jednostranným právnym úkonom teda prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( ) a ani nie je návrhom na uzavretie zmluvy čiže prejavom vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia ( ).

29. Z uvedenej vety vyplýva, že sa žalovaný obráti na mediátora alebo na rozhodcu. Pričom mediáciou sa rozumie je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácií pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu ( omediácií) a rozhodcovským konaním spôsob rozhodovania sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je a to na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami (porov. , ). V citovanej vete je spomenutý účel a to účel riešenia sporu, pričom spor rieši skôr mediátor ako rozhodca, ktorý ich rozhoduje. Aj z tohto len vyplýva, že táto veta sama o sebe je neurčitá, teda nie je jasné v akom prípade sa obráti na mediátora a v akom na rozhodcu, bez ohľadu na to, že ide o tú istú osobu.

30. Žalovaný poukázal na podľa ktorej je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán. K uzavretiu rozhodcovskej dohody pri vzájomnej písomnej komunikácií by došlo, ak by žalovaný ako jedna zmluvná strana dostatočne určito písomne navrhol žalobcovi ako druhej zmluvnej strane, že ich spor, prípadne všetky spory vzniknuté zo zmluvy o dielo budú riešené pre tým konkrétnym rozhodcovským súdom, že sa obaja podrobia jeho rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré bude pre nich záväzné, pričom žalobca by tento konkrétny návrh výslovne písomne akceptoval a táto akceptácia by došla žalovanému. K tomuto však nedošlo. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy podľa nie je zachovaná.

31. Žalovaný poukázal na konkludentný spôsob uzavretia rozhodcovskej dohody. Súd však poukazuje na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít podľa K uzavretiu dohody môže dôjsť výslovnými prejavmi, a to najmä písomne alebo ústne, prípadne aj konkludentným akceptačným prejavom vôle toho účastníka, ktorému bol návrh dohody doručený. Konkludentný prejav vôle (tiež prejav vôle realizovaný mlčky) je akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj to, aká je táto vôľa. Prejav vôle možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (resp. súhlasí). Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou. V prejednávanom spore však o takýto prípad nešlo. Aj v prípade konkludentného spôsobu uzavretia dohody musí tejto predchádzať dostatočne určitý (obsahujúci podstatné náležitosti), zrozumiteľný a adresný návrh na uzavretie dohody (oferta) navrhovateľa takéhoto úkonu. Až po jeho dôjdení adresátovi (oblátovi) môže nasledovať ďalšia fáza, ktorou je akceptácia návrhu adresátom (oblátom, resp. akceptantom). Adresát jednostranným právnym úkonom (akceptácia) dáva svojím prejavom vôle navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie dohody. Dohoda je uzavretá, ak vyjadrenie súhlasu adresáta bez výhrad dôjde včas navrhovateľovi. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu , veta druhá (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

32. Vzhľadom na to, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.

V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť)