Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-44-2024.pdf
PDF · 116.76 KB
Case nature
Subarea
41Cob/44/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej veci navrhovateľa BERSICOMP s.r.o., so sídlom 200, 086 42 Bartošovce, IČO: 51 478 374 zastúpený advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti odporcovi 123Kurier, s.r.o., so sídlom Vojtaššákova 616, 027 44 Tvrdošín, IČO: 46 598 863, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/113/2023-320 zo dňa 20. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/113/2023-320 zo dňa 20. decembra 2023 v napadnutej časti I. a IV. výrokovej vety potvrdzuje.
II. Odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 56Cb/113/2023-320 zo dňa 20. decembra 2023 proti napadnutej II. a III. výrokovej vete odmieta.
III. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte č.účtu v tvare IBAN:A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo B. C. D., E. do výšky 9.888,38 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči B. C. D., E., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny 9.888,38 Eur, ktorá vznikla titulom nároku navrhovateľa na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa, II. výrokovou vetou vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, III. výrokovou vetou uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia žalobu proti odporcovi na zaplatenie istiny vo výške 9.888,38 Eur, IV. výrokovou vetou žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2023 sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa /veriteľa/ na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu /dlžníka/ vedených na podnikateľskom účte, č. účtu v tvare IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo B. C. D., E., do výšky 9.888,38 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči B. C. D., E., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny 9.888,38 Eur, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa na zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa. Navrhovateľ sa rovnako domáhal zriadenia záložného práva na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte, č. účtu v tvare IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom vo B. C. D., E., do výšky 9.888,38 Eur, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči B. C. D., E., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške istiny 9.888,38 Eur, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa na
zaplatenie úhrad prijatých odporcom od koncových zákazníkov navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že hlavným predmetom jeho činnosti je predaj regálov online. Navrhovateľ sa rozhodol uzatvoriť zmluvu s odporcom na zasielanie tovaru svojím zákazníkom kuriérskou službou. Odporca na zmluvnom základe vykonával pre navrhovateľa dopravu zásielok, v rámci ktorej aj inkasoval peňažné prostriedky od koncových zákazníkov, ktoré následne poukazoval na účet navrhovateľa a navrhovateľ za prepravné služby uhrádzal odporcovi dohodnutú odmenu. Spočiatku prebiehalo plnenie zmluvných povinností riadnym spôsobom, a teda odporca preberal a doručoval zásielky zákazníkom navrhovateľa a zasielal úhrady z prijatých plnení – dobierok a navrhovateľ uhrádzal odporcovi odmenu za jeho služby na základe fakturácie. Odporca od začiatku mesiaca november 2023 prestal uhrádzať prijaté platby, a hoci úhrady od konečných zákazníkov cestou kuriérov vybral, tieto si ponechával a na dopyty navrhovateľa nijako nereagoval. Od 01.11.2023 odporca dlhuje navrhovateľovi na vybratých úhradách sumu 12.712,52 Eur. Vzhľadom na existenciu vzájomných pohľadávok navrhovateľ pristúpil s podaním návrhu k započítaniu pohľadávok, na ktorom základe sa pohľadávka znižuje na sumu 9.888,38 Eur. Navrhovateľ poukázal na krach odštepného závodu odporcu v Českej republike a rovnako na ekonomické problémy odporcu. Odporca zverejnil na svojom webovom sídle oficiálne stanovisko, ktoré potvrdzuje, vážne problémy, a z ktorého je zrejmé, že prerušil svoju činnosť. Platby vybraté odporcom u zákazníkov nie sú jeho majetkom, a tieto neoprávnene zadržuje. Navrhovateľ nemá vedomosť o majetku odporcu, má však vedomosť, že odporca disponuje bankovými účtami, ktoré vyplývajú z fakturácie odporcu, ako aj z ním poukazovaných platieb. Navrhovateľ nemá vedomosť o výške prostriedkov na jednotlivých účtoch, avšak žiaden iný konkrétny majetok, ktorý by bol spôsobilý k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľovi nie je známy. Pretože odporca v obežnom e- maily tvrdí, že sa domáha platieb od kuriérov, je dôvodné predpokladať, že neustále prijíma platby za svoje služby a je dôvodné sa domnievať, že na uvedených účtoch budú k dispozícii peňažné prostriedky.
3. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že mal osvedčené, že navrhovateľom označené účty patria odporcovi, odporca s nimi disponuje (z faktúr č.l. 5 až 6 súdneho spisu, z exportu zásielok č.l. 38 a nasledujúcich súdneho spisu, č.l. 10 súdneho spisu), že je predpoklad, že na predmetných účtoch sú v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia peňažné prostriedky a zároveň možno predpokladať, že na uvedené účty budú pripísané v budúcnosti aj ďalšie peňažné prostriedky. Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z potvrdenia o prevzatí balíkov na doručenie kuriérmi odporcu, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu spolu s exportom elektrického systému sledovania zásielok, stavu doručenia a úhrad, z ktorých je zrejmé, že platby za doručený tovar boli realizované bezhotovostne. Okresný súd skonštatoval, že navrhovateľ skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a zároveň aj obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie.
4. Okresný súd mal osvedčenú existenciu zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom, na základe ktorého odporca vykonával pre navrhovateľa dopravu zásielok, v rámci ktorej aj inkasoval peňažné prostriedky od koncových zákazníkov, ktoré následne poukazoval na účet navrhovateľa a navrhovateľ za prepravné služby uhrádzal odporcovi dohodnutú odmenu, a to z exportu zásielok, platieb, stavu doručenia a pod. (č.l. 38 a nasl. súdneho spisu), z faktúr vystavených odporcom za služby poskytované navrhovateľovi (č.l. 5, 6 súdneho spisu), ako aj z potvrdení o prevzatí balíkov na doručenie (č.l. 12 a nasl. súdneho spisu). Okresný súd mal za osvedčené, že odporca pre navrhovateľa doručoval zásielky, pričom bol povinný vyinkasované peňažné prostriedky od zákazníkov navrhovateľa poukázať navrhovateľovi, čo však neurobil, pričom podľa dokladov na č.l. 293 až 302 súdneho spisu bola výška pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 12.712,53 Eur. Podľa predložených faktúr (č.l. 5, 6 súdneho spisu) bola pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi za poskytnuté služby vo výške 2.824,15 Eur. Po započítaní pohľadávok odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 9.888,38 Eur. Okresný súd mal osvedčenú existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, ako aj jej výšku, rovnako obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Podľa vyjadrenia samotného odporcu, od 23.11.2023 uzavrel všetky depá, dočasne pozastavil aj prijímanie resp. odsúhlasovanie akýchkoľvek nových objednávok, čím sám odporca potvrdil prerušenie podnikateľskej činnosti. Odporca zároveň informoval, že jeho subdodávatelia (kuriéri) si masívne prisvojovali finančné prostriedky inkasované z dobierok od adresátov tovarov. Odporca neodovzdané platby od kuriérov momentálne vymáha.
5. Z uvedených dôvodov mal okresný súd za osvedčené, že prerušením podnikateľskej činnosti odporcu a správaním sa jeho subdodávateľov, ktorí si ponechali platby z dobierok, dochádza k reálnemu zmenšeniu majetku odporcu, ktoré skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.
6. V rozhodnutí prvoinštančný súd ďalej uviedol, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia tak, ako ho navrhuje navrhovateľ by došlo k zásahu do vlastníckych práv odporcu, resp. do jeho majetku v znásobenej miere, pretože navrhovateľ v návrhu žiada zriadiť záložné právo na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na dvoch podnikateľských účtoch odporcu, na každom do výške 9.888,38 Eur (zabezpečenie spolu do výške 19.776,76 Eur), čo nie je v súlade so zásadou proporcionality, pretože osvedčená pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 9.888,38 Eur. Zabezpečovacie opatrenie má postihovať majetkovú sféru povinného do výšky vymáhaného nároku, zároveň musí byť zachovaný pomer medzi vymáhaným nárokom navrhovateľa a zásahom do subjektívnych práv odporcu. Na základe uvedeného okresný súd zriadil záložné právo len na jednom bankovom účte odporcu, a to na tom, na ktorý boli podľa predložených dôkazov realizované platby od zákazníkov navrhovateľa. Vo zvyšku návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Pretože navrhovateľ podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej a okresný súd rozhodol o zabezpečovacom opatrení pred začatím súdneho sporu, zároveň uložil navrhovateľovi, aby proti odporcovi podal žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy 9.888,38 Eur, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok nepriznal, pretože navrhovateľ ako aj odporca mali úspech vo veci len čiastočný.
7. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a prizná odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V podanom odvolaní odporca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odporcu záložné právo na pohľadávku žalovaného voči banke nie je možné zriadiť. Predmetom záložného práva nemôže byť právo ktorého prevod vylučuje Občiansky zákonník alebo iný zákon. Z právneho vzťahu s bankou vyplýva, že pohľadávky z účtov sú nepostúpiteľné, a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva. Existuje dohoda medzi bankou a klientom o nepostúpiteľnosti pohľadávok z účtu, a to z hľadiska výkladu nemožno subsumovať pod § 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré slúži na ochranu záložného veriteľa. Možno tvrdiť, že zabezpečovacie opatrenie je v tomto smere neplatné, resp. sa na takéto pohľadávky voči banke nevzťahuje, lebo predmet záložného práva nie je prevoditeľný. Pretože odporca nedisponuje úplným znením zmluvnej dokumentácie a aktuálnymi obchodnými podmienkami s bankou navrhol, aby odvolací súd vyžiadal od banky, v ktorej je účet odporcu vedený, zmluvné podmienky k tomuto účtu, ako aj stanovisko predmetnej banky k neprevoditeľnosti pohľadávky odporcu ako klienta voči banke.
8. V podanom odvolaní odporca poukázal na to, že medzi navrhovateľom a odporcom ide o zmluvný vzťah, ktorý má charakter zasielateľskej služby a nie kuriérskej služby. Navrhovateľ je viazaný všeobecnými obchodnými podmienkami odporcu, ktorých znenie a záväznosť navrhovateľ vždy potvrdzuje elektronicky pri každom jednom zadaní objednávky na zasielateľské služby. Vo Všeobecných podmienkach odporcu ods. 15 a 16 písm. e) je uvedené, že preprava zásielok je možná aj na dobierku. Podľa ods. 46 a 47 Všeobecných obchodných podmienok nejde o peňažný nárok ako taký, ale výhradne a výlučne o poskytnutie služby zo strany odporcu. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa podľa ods. 54 a 55 Všeobecných obchodných podmienok subsumuje pod § 601 Obchodného zákonníka a riadi sa okrem iného aj ustanoveniami o zasielateľskej zmluve. Odporca preto vo vzťahu k dobierkam a dobieročnému ako k hnuteľným veciam, nie ako k pohľadávke, môže vystupovať len z právnej pozície detentora. Odporca je povinný vo svojom mene avšak na účet navrhovateľa niečo vykonať, a tento výkon spočíva vo vybratí a odovzdaní druhovo určených hnuteľných vecí – dobieročného, a preto sa vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa nejedná o pohľadávku v právnom ani v účtovnom slova zmysle, ale o poskytnutie služby v podobe konania zákonom stanoveným a zmluvne dohodnutým spôsobom. Podľa názoru odporcu ide o plnenie iného ako peňažného charakteru a to poskytnutie
zasielateľskej služby v mene odporcu ale na účet navrhovateľa, resp. jej časti v podobe vybratia a odovzdania dobierky, ktorá je však nerozlučne spojená a naviazaná na službu samotného faktického doručenia zásielky a nemožno oddeľovať a izolovane posudzovať len jednu časť tejto služby, od druhej časti a tvrdiť, že sa tak jedná len o peňažný nárok. S ohľadom na uvedené, podľa názoru odporcu, nie je splnená podmienka zabezpečenia peňažnej pohľadávky. Dobieročným odporca nedisponuje z dôvodu, že dobierky boli hromadne odcudzené dopravcami po ich prevzatí od adresátov zásielok, a teda sa k odporcovi ani nedostali do jeho faktickej moci. Z uvedeného dôvodu, aj bez ohľadu na to, že navrhovateľ nie je v priamom zmluvnom vzťahu s dopravcami, odporca zatiaľ nie je objektívne schopný splniť svoju zmluvnú povinnosť a poskytnúť zasielateľskú službu v celosti, t.j. doručiť zásielku, vybrať a odovzdať konkrétne dobierky, a to práve z dôvodov za ktoré nezodpovedá, pretože nebolo možné rozumne predpokladať, že nastane nežiadúci stav na základe protizákonného konania dopravcov odporcu. Banka odporcu zablokovala obidva v návrhu spomínané účty, a tým odporcovi objektívne znemožnila nakladať s prostriedkami na účtoch. Odporca pozastavil svoju činnosť nie z dôvodu, že plánoval prísť o zdroj príjmu, ale z dôvodu, aby nedošlo ku škodám, hlavne na majetku obchodných partnerov, ako aj v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škôd. V súčasnosti si odporca uplatňuje voči zodpovedným dopravcom aj nárok na zaplatenie dohodnutých zmluvných pokút a disponuje pohľadávkami v celkovej výške približne 7.000.000,- Eur. Odporca nemieni svoju činnosť a pôsobenie na trhu, napriek nekalým snahám konkurencie, ukončiť.
9. V podanom odvolaní odporca ďalej namietal, že uznesenie okresného súdu je formálne, arbitrárne a bez riadneho odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd prvej inštancie pri rozhodovaní vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie smerodajné a z akého dôvodu sa súd inými dôležitými skutočnosťami vôbec nezaoberal. Navrhovateľom tvrdené zápočty sú neplatné, pretože sú v rozpore so Všeobecnými obchodnými podmienkami odporcu, na základe ktorých navrhovateľ nemá právo jednostranného zápočtu. Články z médií predložené navrhovateľom nemôžu byť považované za dôkaz v konaní, pretože média prezentujú verejnosti len „senzáciu“ výlučne v snahe zvýšiť sledovanosť a nie fakty, pričom to robia na úkor pravdy, ktorú ani len nemajú záujem hľadať a zisťovať.
10. Odporca s podaným odvolaním predložil listinné dôkazy označené ako oznámenie okamžitej splatnosti zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 02.01.2024, Všeobecné obchodné podmienky odporcu ako prevádzkovateľa služieb a internetového obchodu 123Kuriér. sk, oznámenia spojené s predžalobnou výzvou a zápisnicu o trestnom oznámení.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v časti odvolaním napadnutej I. a IV. výrokovej vety potvrdil a podľa § 359 a § 386 písm. b) CSP v časti odvolaním napadnutej II. a III. výrokovej vety odmietol, pretože odvolanie bolo v tejto časti podané neoprávnenou osobou.
12. Krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by odporca ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
13. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
21. Podľa § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
23. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd pred zriadením zabezpečovacieho opatrenia skúmal, či je daná existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a či navrhovateľ v návrhu tvrdené skutočnosti osvedčil. Okresný súd pri rozhodovaní vyhodnotil aj skutočnosť, či navrhovateľ riadne odôvodnil obavu z ohrozenia exekúcie a či zriadením záložného práva objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Rovnako sa okresný súd zaoberal aj hodnotením, či navrhovaným zabezpečovacím opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a či právne účinky zabezpečovacieho opatrenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah nebudú obmedzovať.
26. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Okresný súd svojím rozhodnutím založil dočasnú úpravu práv a povinnosti strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Pred zriadením zabezpečovacieho opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú inak potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci. Súd môže rozhodnúť o návrhu aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka rýchlosti prevláda nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní mal súd vykonávať dokazovanie. Pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia, ktorú okresný súd nepochybne zohľadnil v čase svojho rozhodnutia a dostatočne vyargumentoval.
27. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho zriadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aj keď zriadením zabezpečovacieho opatrenia dochádza dočasne k obmedzeniu práv odporcu, je mu ako strane budúceho súdneho sporu zaručené právo na konečnú, definitívnu ochranu poskytnutú súdom rozhodnutím vo veci samej. Bez významu nie je ani skutočnosť, že ochranu odporcu poskytuje Civilný sporový poriadok aj možnosťou navrhnúť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia za splnenia zákonných podmienok.
28. Odporca v podanom odvolaní namieta, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve, a preto predmetom sporu nie je peňažná pohľadávka. Uvedené má podľa odporcu vyplývať zo znenia jeho všeobecných obchodných podmienok. Odporca tvrdí, že navrhovateľovi mal odovzdať dobieročné ako veci, ktorými však nedisponuje, keďže dobierky mu neboli kuriérmi odovzdané. Zároveň nepopiera existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nepopiera, že zásielky boli konečným zákazníkom navrhovateľa doručené, pričom odporca úhrady dobierok nepoukázal navrhovateľovi od 01.11.2023. Sám odporca potvrdzuje, že navrhovateľ nie je v priamom zmluvnom vzťahu s dopravcami, ktorí prijaté dobierky vybrali. Rovnako odporca pripúšťa, že nie je objektívne schopný splniť svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi, pretože neželaný stav nastal v dôsledku konania dopravcov, ktorí pre odporcu zabezpečujú doručovanie zásielok. Odporca nerozporuje ani navrhovateľom tvrdenú výšku vybratých úhrad, ktoré bezpochyby majú charakter peňažnej pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že pohľadávkou je takzvané právo na plnenie, ktoré patrí osobe oprávnenej voči osobe povinnej zo záväzkového vzťahu. V tomto konkrétnom prípade uvedenému zodpovedá tvrdené právo navrhovateľa na úhradu istiny vo výške 9.888,38 Eur titulom jeho nároku na zaplatenie úhrad prijatých dopravcami odporcu od koncových zákazníkov navrhovateľa.
29. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou okresného ani odvolacieho súdu podrobne sa zaoberať kompenzačnými námietkami a tvrdeniami odporcu, ktorými sa snaží spochybniť pohľadávku uplatnenú navrhovateľom, pretože tieto budú predmetom dokazovania vo veci samej. Dôvodnosť a trvanie nároku navrhovateľa nie je potrebné pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia dokázať, stačí ho len osvedčiť. V prejednávanej veci navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil všetky relevantné okolnosti, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť jeho návrhu na zriadenie záložného práva na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, pretože existuje obava, že exekúcia bude ohrozená v dôsledku aktuálnej nepriaznivej ekonomickej kondícii odporcu.
30. V podanom odvolaní odporca argumentuje, že záložné právo na pohľadávku odporcu voči banke nie je možné zriadiť, pretože z jeho právneho vzťahu s bankou vyplýva, že pohľadávky z účtov sú nepostúpiteľné, a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva. S ohľadom na uvedené odvolaciemu súdu navrhuje, aby požiadal banku o zmluvnú dokumentáciu k účtu odporcu, ako aj o stanovisko banky k neprevoditeľnosti pohľadávky odporcu ako klienta voči banke. Odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka je bez právneho významu. Odporca je klientom banky, objektívne má možnosť kedykoľvek banku požiadať o predloženie zmluvnej dokumentácie, prípadne o vydanie akéhokoľvek potvrdenia, ktoré následne môže predložiť súdu v rámci svojej procesnej obrany. Odvolací súd nemá zákonnú povinnosť reparovať procesnú pasivitu odporcu formou zaobstarania dôkazov v prospech jeho skutkových tvrdení. K argumentu o nespôsobilosti zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu odporcu vedeného v banke odvolací súd uvádza, že predmetom záložného práva
podľa ustanovení § 151a až § 151me Občianskeho zákonníka môže byť aj pohľadávka voči subjektu, u ktorého má dlžník zriadený účet, inú formu vkladu (okrem cenných papierov) alebo od ktorého získal úver. V podanom odvolaní odporca neuviedol skutkové tvrdenia, právnu argumentáciu a hodnoverne neosvedčil skutkový stav v rozsahu, ktorý by bol spôsobilý spochybniť dôvodnosť zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu vedených na bankovom účte.
31. K odvolacej námietke odporcu, ktorý tvrdí, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje dostatočne jasné, určité a presvedčivé zákonné odôvodnenie, odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty navrhovateľa, predložené dôkazy a ako vec právne posúdil. Rovnako v odôvodnení uznesenia okresný súd zrozumiteľne objasnil základné dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
32. Odporca napadol odvolaním aj IV. výrokovú vetu uznesenia okresného súdu, ktorou okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v konaní tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov nepriznal. Odporca odvolaciemu súdu navrhuje, aby prvoinštančné rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania, a to bez podrobnejšieho zdôvodnenia svojho návrhu. Odvolací sa plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia okresného súdu v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania s tým, že okresný súd postupoval správne, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov aplikoval zásadu pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu v konaní.
33. Podaným odvolaním odporca napadol aj II. a III. výrokovú vetu uznesenia okresného súdu, ktorými prvoinštančný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšku zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu v časti II. a III. výrokovej vety nie je rozhodnutím v neprospech odporcu, pretože zamieta návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sčasti a ukladá povinnosť podať žalobu vo veci samej iba navrhovateľovi, a preto odporca nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania aj voči týmto výrokovým vetám rozhodnutia. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie odporcu voči II. a III. výrokovej vete uznesenia podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
34. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Odporca bol v odvolacom konaní neúspešný. Z uvedeného dôvodu by mal odvolací súd priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi. Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Vychádzajúc z článku 17 základných princípov Civilného sporového poriadku a aplikujúc procesnú ekonómiu konania, odvolací súd rozhodol priamo tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
37. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).