Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-335-2019.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/335/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom v Českej republike, Želetavská 1525/1, Praha 4, konajúcej na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Šancova 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpeného ALTER JURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, proti žalovaným X. D.. T. P., P.. XX. XX. XXXX, Y. J. H., P. X/XX, X. E. Š., P.. XX. X. XXXX, Y. J. U., D. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, o zaplatenie 24.399,39 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19. 3. 2019, č.k. 36Csp/34/2018-172 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.871,70 eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku I rozsudku, a to v mesačných splátkach po 500,00 eur splatných vždy k 20. dňu v tom - ktorom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Konanie v časti o zaplatenie 9,000,00 eur a úroku z omeškania nad súdom priznanú sumu zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne v upomínacom konaní domáhal vo vzťahu k žalovaným zaplatenia 24.399,39 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.399,39 od 5.8.2017 do zaplatenia a to spoločne a nerozdielne titulom plnenia zmluvy o úvere.
3. Z dôvodu podania odporu zo strany žalovaných voči platobnému rozkazu a po tom, ako žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, vec prejednal a rozhodol súd prvej inštancie.
4. Vykonaným dokazovaním vzal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 28.8.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. T.-W.-XXXXXXXX-XXXX-U.-H., v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným 1. a 2. úver vo výške 31.000 eur a žalovaní sa zaviazali predmetný úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 407,95 eur, so splatnosťou 1. splátky ku dňu 20.9.2014 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.9.2024. Žalovaní mali splátku uhrádzať vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 18.003,61 eur, celková čiastku, ktorú mali žalovaní ako dlžníci splatiť, bola vyčíslená na sumu 49.003,61 eur, úroková sadzba bola stanovená fixne vo výške 9,90 eur, RPMN bola stanovená na hodnotu 16,45% a priemerná hodnota RPMN na hodnotu 10,86 eur. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaní v prospech žalobcu ako veriteľa uhradili ku dňu
rozhodnutia t.j. k 19.3.2019 celkovo sumu 22.128,30 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom, ako aj z dôkazov doložených žalovanými - výpisom z účtu žalovaného 2. o úhrade ďalších platieb za mesiace február a marec 2019, spolu v sume 1.000,00 eur. Žalobca výzvami zo dňa 17.6.2016 vyzýval žalovaných 1. a 2., každého osobitne k úhrade záväzku vyplývajúceho im z uzavretej zmluvy o úvere s upozornením na možnosť zosplatnenia predmetného úveru. Žalovaným 1. a 2. bola predmetná výzva doručovaná doporučene na iné adresy aké boli uvedené v zmluve o úvere. Tieto výzvy, resp. upomienky zo strany žalovaných prevzaté neboli v odbernej lehote a tieto sa vrátili späť žalobcovi dňom 12.7.2016. Žalobca žalovaným listom zo dňa 22.7.2016 oznámil predčasnú splatnosť úveru, vyčíslil dlžnú sumu ku dňu 22.7.2016, ktorá na istine činila výšku 27.892,20 eur a zároveň žalovaných vyzval na úhradu celého zostatku úveru. V predmetnom oznámení žalobca uviedol, že ich vyzval písomnými výzvami zo dňa 23.5.2016, 2.6.2016 a 30.6.2016 na zaplatenie omeškaných platieb s upozornením na možnosť zosplatnenia celého zostatku úveru aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere. Predmetné oznámenie bolo žalovaným doručované opätovne na adresu uvedenú v zmluve, zásielky zo strany žalovaných neboli prevzaté v odbernej lehote a tieto sa vrátili späť žalobcovi dňa 16.8.2016. Žalovaní boli výzvou zo dňa 9.8.2017 vyzvaní na úhradu zostatku dlžnej sumy z predčasne zosplatnenej zmluvy o úvere, a to v lehote do 5 dní od doručenia výzvy; predmetná výzva bola žalovanou prevzatá do vlastných rúk dňom 19.8.2017, zo strany žalovaného 2. prevzatá nebola v odbernej lehote a vrátená veriteľovi dňom 14.8.2017.
5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 1, ods. 2 § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2, 9, 10, 11, § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zák. č. 129/2010 Z.z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, 10 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie daný zmluvný vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere posudzoval ako vzťah spotrebiteľský, preto zmluvné dojednania podrobil súdnej kontrole.
6. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z obsahu zmluvy o úvere vyplynula výška RPMN 16,45% ročne a celková čiastka, ktorú boli povinní žalovaní zaplatiť žalobcovi vo výške 49.003,61 eur.
7. Súd výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver zistil, že pri výške úveru, ktorá bola žalovaným žalobcom poskytnutá v sume 31.000,00 eur, pri pravidelných splátkach po 407,95 eur v počte 120, výška RPMN činí 10,36% a výšku pôžičky, ktorú by mali žalovaní celkovo splatiť činí sumu 48.954,00 eur. Pri zadávaní údajov o celkovej čiastke, ktorú by mali žalovaní zaplatiť určenej v zmluve vo výške 49.003,61 eur, pri výške úveru, ktorá bola žalovaným žalobcom poskytnutá v sume 31.000,00 eur a pri počte splátok 120, výška RPMN činí 10,39 %. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva obsahuje tzv. vzorec pre výpočet RPMN a žalobca stanovil hodnotu RPMN vo výške 16,45%, pričom predpoklady použité na výpočet RPMN boli uvedené ako výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia (ak je dohodnuté).
8. S poukazom na tieto zistenia súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade bol údaj o RPMN uvedený žalobcom v zmluve nesprávne, čo je bezo sporu v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko veriteľ neposkytol klientovi objektívny údaj o výške RPMN, postupoval voči klientovi neodborne. Veriteľovi pritom vznikla zákonná povinnosť postupovať pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Na základe týchto úvah daný úver posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z..
9. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaní čerpali od žalobcu úver vo výške 31.000,00 eur, z ktorého doposiaľ uhradili 22.128,30 eur. Doteraz neuhradili žalobcovi rozdiel vo výške 8.871,70 eur, preto k zaplateniu tejto sumy zaviazal rozsudkom žalovaných spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.
10. Spolu s istinou zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vychádzajúc z ust. § 559 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako vyplýva z výroku I rozsudku.
11. Nakoľko je nepochybné, že žalovaní porušili svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky
z omeškania vo výške 5% zo sumy požadovanej žalobou vo výške 24.374,30 eur od 5.8.2017, t.j. nasledujúcim dňom po zániku záväzkovoprávneho vzťahu. V písomných podaniach potom, čo zo strany žalovaných po podaní žaloby dochádzalo k čiastočnému plneniu a potom, čo žalobca vzal žalobu v časti späť, žalobca upravil príslušenstvo tak, že ponížil výšku peňažného dlhu o čiastkové plnenia a ustálil prvý deň omeškania vždy podľa toho, kedy zo strany žalovaných bola zaplatená tá ktorá splátka. Uplatnil si úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.374,30 eur od 5.8.2017 do 14.8.2017 a následne od tejto dlžnej sumy odpočítaval výšku splátok učinených žalovanými v sume 500, eur.
12. Súd po preskúmaní listinných dôkazov doložených žalovanými o vykonaných čiastkových úhradách a nesporného tvrdenia žalobcu o splácaní dlhu žalovanými v splátkach dospel k záveru, že žalovaní počnúc dňom 15.12.2016 každý mesiac až do 11.3.2019 v prospech veriteľa platili splátky po 500,00 eur, t.j. spolu za uvedené obdobie splatili 14.000,00 eur a z tejto sumy vzal žalobca späť žalobu vo výške 9.000,00 eur. Keďže žalovaní do 4.8.2017 z poskytnutého úveru uhradili sumu 12.128,30 eur, dlh v skutočnosti, poukazujúc na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, činil sumu 18.871,70 eur a s touto sumou sa žalovaní dostali do omeškania od 5.8.2017 do 14.8.2017, t.j. do zaplatenia prvej splátky vo výške 500,00 eur a od 15.8.2017 do 12.9.2017 so sumou 18.371,70 eur (18.871,70 mínus 500,00), so sumou 17.871,70 eur (18.371,70 mínus 500,00) od 13.9.2017 do 12.10.2017, so sumou 17.371,70 eur (17.871,70 mínus 500,00 ) od 13.10.2017 do 14.11.2017, so sumou 16.871,70 eur (17.371,70 mínus 500,00) od 15.11.2017 do 12.12.2017, so sumou 16.371,70 eur ( 16.871,70 mínus 500,00 ) od 13.12. 2017 do 12.1.2018, so sumou 15.871,70 eur (16.371,70 mínus 500,00) od 13.1.2018 do 13.2.2018, so sumou 15.371,70 eur (15.871,70 mínus 500,00) od 14.2.2018 do 13.3.2018, so sumou 14.871,70 eur (15.371,70 mínus 500,00) od 14.3.2018 do 12.4.2018, so sumou 14.371,70 eur (14.871,70 mínus 500,00) od 13.4.2018 do 15.5.2018, so sumou 13.871,70 eur (14.371,70 mínus 500,00) od 16.5.2018 do 12.6.2018, so sumou 13.371,70 eur (13.871,70 mínus 500,00) od 13.6.2018 do 12.7.2018, so sumou 12.871,70 eur (13.371,70 mínus 500,00) od 13.7..2018 do 14.8.2018, so sumou 12.371,70 eur (12.871,70 mínus 500,00) od 15.8.2018 do 12.9.2018, so sumou 11.871,70 eur (12.371,70 mínus 500,00) od 13.9.2018 do 12.10.2018, so sumou 11.371,70 eur (11.871,70 mínus 500,00) od 13.10.2018 do 13.11.2018, so sumou 10.871,70 eur (11.371,70 mínus 500,00) od 14.11.2018 do 12.12.2018, so sumou 10.371,70 eur (10.871,70 mínus 500,00) od 13.12.2018 do 14.1.2019, so sumou 9.871,70 eur (10.371,70 mínus 500,00) od 15.1.2019 do 11.2.2019, so sumou 9.371,70 eur (9.871,70 mínus 500,00) od 12.2.2019 do 11.3.2019 a so sumou 8.871,70 eur (9.371,70 mínus 500,00) od 12.3.2019 do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00%; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5% ročne. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu zamietol.
13. V súlade s § 232 C.s.p. umožnil žalovaným splatiť prisúdenú sumu v splátkach za podmienok stanovených vo výroku napadnutého rozsudku.
14. V súlade s § 144 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie 9.000,00 eur s prísl. z dôvodu, že v tejto časti zobral žalobca žalobu späť.
15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol úspešný v rozsahu 77,34% a žalovaní neúspešní v rozsahu 22,66%. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,68%. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keď v danom prípade mal za to, že týmito okolnosťami je postoj žalovaných v spore. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaní viedli rokovania o mimosúdnom vyrovnaní, ku ktorému napokon nedošlo z dôvodu, že podmienky stanovené veriteľom žalovaní považovali za neprijateľné a neboli ochotní pristúpiť k podpísaniu notárskej zápisnice. S poukazom na ochranu žalovaných ako slabšej zmluvnej strany a tiež na tú skutočnosť, že žalovaní prejavili ochotu časť pohľadávky uhradiť, ktorú aj uhradili, za spravodlivé považoval nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, ktorému týmto nevznikne žiadna ujma, keďže ide o obchodnú spoločnosť s lepšou finančnou situáciou ako na strane žalovaných.
16. Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietajúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných zaplatiť žalobcovi 14.399,39 eur s vyčísleným úrokom z omeškania a žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.000,00 eur s úrokom z omeškania za obdobie od 12.2.2019 do zaplatenia
prevyšujúceho úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14.874,39 eur od 12.2.2019 so 11.3.2019 a vo výške 5% ročne zo sumy 14.374,39 eur od 12.3.2019 do zaplatenia, zamietne. Uplatnil náhradu trov konania v plnej výške. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie jeho nesprávny záver o tom, že danú úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nesprávnej výške RPMN v uvedenej zmluve. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v súvislosti s výpočtom RPMN zistil, že pri výške úveru, ktorá bola žalovaným poskytnutá v sume 31.000,00 eur, zohľadniac ďalšie údaje, výška RPMN činí 10,39%. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keďže v danom prípade bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 25.000,00 eur a suma 6.000,00 eur tvorila poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy. Ďalším relevantným údajom pre výpočet RPMN je aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,61 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach po 0,41 eur. Pokiaľ by súd prvej inštancie zohľadnil tieto údaje, musel by dospieť k záveru, že v zmluve je uvedená RPMN vo výške 16,45% správne. Aj celková čiastka, ktorú musia žalovaní zaplatiť 49.003,61 eur je uvedená v zmluve správne. K tejto sume dospejeme súčinom splátok 120x407,95 eur, čo činí 48.954,00 eur plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,61 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach po 0,41 eur, čo spolu predstavuje 49.003,61 eur. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil pri výpočte RPMN, keď nezohľadnil všetky predpoklady vyžadované zákonom. Navyše dospel k nesprávnemu záveru o tom, že pokiaľ je RPMN uvedené v nižšej percentuálnej výške, ako má byť uvedené podľa jeho výpočtov, tento údaj je v neprospech spotrebiteľa. Údaj o RPMN by vyznieval v neprospech spotrebiteľa vtedy, ak by žalobca deklaroval nižšiu výšku RPMN, ako v skutočnosti je, čo by znamenalo, že žalovaní ako spotrebitelia by v konečnom dôsledku zaplatili za úver viac, ako tvrdí žalobca. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.
17. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny. Žalovaní prvý krát počujú až v rámci odvolacieho konania o argumentácii žalobcu, žeby súd nemal zahrnúť do výpočtu RPMN aj poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 6.000,00 eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 31.000,00 eur a nie vo výške 25.000,00 eur a žalovaným nie je zrejmé o aký poplatok vo výške 6.000,00 by malo ísť. Stotožnili sa s úvahami súdu prvej inštancie, ktorý s poukazom na § 257 C.s.p. nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných poukázal na čl. II bod 2 zmluvy, kde je výslovne uvedené, že časť úveru vo výške 25.000,00 bola poskytnutá bez účelového určenia a suma vo výške 6.000,00 eur bola poskytnutá na úhradu jednorazového splatného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Žalovaní museli o tomto poplatku mať vedomosť, keďže vyplýva priamo z obsahu zmluvy. V ďalšom zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
19. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvali na svojej doterajšej argumentácii. Poukázali na to, že žalobca sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, preto jeho tvrdenia sú v rozpore so sudcovskou a zákonnou koncentračnou zásadou.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
21. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže príslušnú právnu normu na daný prípad nesprávne aplikoval.
22. V danom prípade niet pochýb o tom, že zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, ktorý podlieha právnej úprave zák. č. 129/2010 Z.z. a tiež ochrane pred neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o tom, že súd je z tohto dôvodu povinný ustanovenia zmluvy podrobiť súdnej kontrole v zmysle spomínaných zákonných ustanovení.
23. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri aplikácii ust. zák. č. 129/2010 Z.z. na daný prípad vychádzal z toho, že žalovaným bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 31.000,00 eur.
24. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie o výške poskytnutého úveru 31.000,00 eur sa pritom javí ako nesprávne, nakoľko v čl. II bod 1, 2 predmetnej zmluvy o úvere síce vyplýva výška úveru vo výške 31.000,00 eur, avšak z tejto sumy 6.000,00 eur bolo použitých na úhradu jednorazového splatného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a zostatok vo výške 25.000,00 eur bol poskytnutý žalovaným bez účelového určenia. Navyše aj z obsahu odvolania žalobcu vypláva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 25.000,00 eur, a nie vo výške 31.000,00 eur. Ide pritom o zásadné skutkové zistenie, nakoľko údaj o poskytnutí úveru, rovnako ako aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a celková výška spotrebiteľského úveru sú údaje zásadného významu, keďže majú vplyv pri posudzovaní súladu zmluvných dojednaní s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. a s tým spojenými právnymi dôsledkami, ale aj pri posudzovaní prípadnej neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Navyše tieto údaje sú významné aj pri výpočte RPMN, preto nemožno považovať názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom rozsudku, že údaj o RPMN je v spomínanej zmluve uvedený nesprávne, za presvedčivý a súladný so zisteným skutkovým stavom.
25. Zodpovedanie otázky, či medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, za ktorý žalovaní uhradili sumu 6.000,00 eur žalobcovi je významnou skutočnosťou, ktorá môže mať vplyv na posúdenie nároku žalobcu, s ktorou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal a pri rozhodovaní túto skutočnosť ani nezohľadnil.
26. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
27. Úlohovou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude po doplnení dokazovania a náležitom zistení skutkového stavu opätovne vo veci rozhodnúť.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).