Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-34-2018.pdf
PDF · 183.95 KB
No categories available
36Csp/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, konajúca na území SR prostredníctvom UniCredit Bank Czech republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancova 1/A, 813 33 Bratislava, zastúpená ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovaným: 1. D.. T. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. X/XX, XXX XX H., 2. E. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XXX/X, XXX XX U., obidvaja zastúpení JUDr. Tomášom Turcsányim, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 50 489 674, o zaplatenie 14.393 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 899,39 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.502,60 EUR od 5.8.2017 do 12.3.2019, zo sumy 14.374,30 EUR od 13.3.2019 do 12.4.2019, zo sumy 13.874,30 EUR od 13.4.2019 do 14.5.2019, zo sumy 13.374,30 EUR od 15.5.2019 do 12.6.2019, zo sumy 12.874,30 EUR od 13.6.2019 do 12.7.2019, zo sumy 12.374,30 EUR od 13.7.2019 do 13.8.2019, zo sumy 11.874,30 EUR od 14.8.2019 do 12.9.2019, zo sumy 11.374,30 EUR od 13.9.2019 do 14.10.2019, zo sumy 10.874,30 EUR od 15.10.2019 do 12.11.2019, zo sumy 10.374,30 EUR od 13.11.2019 do 12.12.2019, zo sumy 9.874,30 EUR od 13.12.2019 do 14.1.2020, zo sumy 9.374,30 EUR od 15.1.2020 do 12.2.2020, zo sumy 8.874,30 EUR od 13.2.2020 do 12.3.2020, zo sumy 8.374,30 EUR od 13.3.2020 do 15.4.2020, zo sumy 7.874,30 EUR od 16.4.2020 do 14.5.2020, zo sumy 7.374,30 EUR od 15.5.2020 do 12.6.2020, zo sumy 6.874,30 EUR od 13.6.2020 do 14.7.2020, zo sumy 6.374,30 EUR od 15.7.2020 do 12.8.2020, zo sumy 5.874,30 EUR od 13.8.2020 do 14.9.2020, zo sumy 5.374,30 EUR od 15.9.2020 do 13.10.2020, zo sumy 4.874,30 EUR od 14.10.2020 do 12.11.2020, zo sumy 4.374,30 EUR od 13.11.2020 do 15.12.2020, zo sumy 3.874,30 EUR od 16.12.2020 do 12.1.2021, zo sumy 3.374,30 EUR od 13.1.2021 do 12.2.2021, zo sumy 2.874,30 EUR od 13.2.2021 do 12.3.2021, zo sumy 2.374,30 EUR od 13.3.2021 do 13.4.2021, zo sumy 1.874,30 EUR od 14.4.2021 do 12.5.2021, zo sumy 1.374,30 EUR od 13.5.2021 do 12.6.2021, zo sumy 874,30 EUR od 13.6.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 13.000 EUR zastavuje.
III. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 EUR zamieta.
IV. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa 26.9.2017 a následne dňa 19.12.2018 postúpenej Okresnému súdu Košice I ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, sa voči žalovaným 1., 2. domáhal zaplatenia sumy 24.399,39 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.374,30 EUR od 5.8.2017 do zaplatenia spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťami, že strany sporu uzatvorili dňa 28.8.2014 zmluvu o úvere č. T.-W.-XXXXXXXX-XXXX-U.-H., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovaným vo výške 31.000 EUR za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve a obchodných podmienkach na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom. Žalovaní 1., 2. porušili svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve - nezaplatili anuitné splátky aj napriek písomnej výzve žalobcu adresovanej osobitne žalovanej 1. a osobitne žalovanému 2. zo dňa 17.6.2016 a žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 22.7.2016. Dôvodil, že celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 4.8.2017 predstavuje sumu vo výške 24.399,39 EUR, z toho istina činí sumu 24.374,30 EUR a dlžný riadny úrok do 14.7.2017 sumu 25,09 EUR. Poukázal na to, že žalovaní 1., 2. boli každý osobitne vyzvaní listom zo dňa 9.8.2017 na zaplatenie dlžnej sumy.
2. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.3.2019 sp. zn. 36Csp/34/2018-172 nasledovne: I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.871,70 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.871,70 EUR od 5.8.2017 do 14.8.2017, zo sumy 18.371,70 EUR od 15.8.2017 do 12.9.2017, zo sumy 17.871,70 EUR od 13.9.2017 do 12.10.2017, zo sumy 17.371,70 EUR od 13.10.2017 do 14.11.2017, zo sumy 16.871,71 EUR od 15.11.2017 do 12.12.2017, zo sumy 16.371,70 EUR od 13.12.2017 do 12.1.2018, zo sumy 15.871,70 EUR od 13.1.2018 do 13.2.2018, zo sumy 15.371,70 EUR od 36Csp/34/2018 2 14.2.2018 do 13.3.2018, zo sumy 14.871,70 EUR od 14.3.2018 do 12.4.2018, zo sumy 14.371,70 EUR od 13.4.2018 do 15.5.2018, zo sumy 13.871,70 EUR od 16.5.2018 do 12.6. 2018, zo sumy 13.371,70 EUR od 13.6.2018 do 12.7.2018, zo sumy 12.871,70 EUR od 13.7.2018 do 14.8.2018, zo sumy 12.371,70 EUR od 15.8.2018 do 12.9.2018, zo sumy 11.871,70 EUR od 13.9.2018 do 12.10.2018, zo sumy 11.371,70 EUR od 13.10.2018 do 13.11.2018, zo sumy 10.871,70 EUR od 14.11.2018 do 12.12.2018, zo sumy 10.371,70 EUR od 13.12.2018 do 14.1.2019, zo sumy 9.871,70 EUR od 15.1.2019 do 11.2.2019, zo sumy 9.371,70 EUR od 12.2.2019 do 11.3.2019, zo sumy 8.871,70 EUR od 12.3.2019 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 500 EUR, splatných vždy k 20-temu dňu v tom ktorom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 9.000 EUR a úroku z omeškania nad súdom priznané sumy zastavuje. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
3. Voči výroku III. a IV. bolo žalobcom podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 9.6.2020 sp. zn. 9Co/335/2019-234 tak, že zrušil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach v citovanom uznesení uviedol, že v danom prípade niet pochýb o tom, že zmluvný vzťah uzavretý medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, ktorý podlieha právnej úprave zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež ochrane pred neprijateľnými podmienkami v zmysle ustanovenia § 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a tiež niet pochýb o tom, že súd je z tohto dôvodu povinný ustanovenia zmluvy podrobiť súdnej kontrole v zmysle spomínaných zákonných ustanovení. Uviedol, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie o výške poskytnutého úveru 31.000 EUR sa javí ako nesprávne, nakoľko v čl. 2 bod 1.2 predmetnej zmluvy o úvere síce vyplýva výška úveru vo výške 31.000 EUR, avšak z tejto sumy 6.000 EUR bolo použitých na úhradu jednorázového splatného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a zostatok vo výške 25.000 EUR bol poskytnutý žalovaným bez účelového určenia. Navyše aj z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 25.000 EUR a nie vo výške 31.000 EUR a ide pritom o zásadné skutkové zistenie, nakoľko údaj o poskytnutí úveru, rovnako ako aj údaj o celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a celková výška spotrebiteľského úveru sú údaje zásadného významu, keďže majú vplyv pri posudzovaní súladu zmluvných dojednaní s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. a s tým spojenými právnymi dôsledkami, ale aj pri posudzovaní prípadnej neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Dodal, že tieto údaje sú významné aj pri výpočte RPMN, a preto názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom rozsudku, že údaj o RPMN je v zmluve uvedený nesprávne, nemožno považovať za presvedčivý a súladný so zisteným skutkovým stavom. Dodal, že zodpovedanie otázky, či medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, za ktorý žalovaní uhradili sumu 6.000 EUR žalobcovi, je významnou skutočnosťou, ktorá môže mať vplyv na posúdenie nároku žalobcu a s ktorou sa
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a pri rozhodovaní túto skutočnosť ani nezohľadnil. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude po doplnení dokazovania a náležitom zistení skutkového stavu opätovne vo veci rozhodnúť.
4. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Podľa ust. § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
6. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.3.2019 sp. zn. 36Csp/34/2018 - 172 nebol napadnutý odvolaním čo do výrokov I. a II., v tejto časti sa rozsudok stal právoplatným.
7. Predmetom tohto konania (po zrušení rozsudku v zamietavom výroku) je zaplatenie sumy 14.399,39 EUR s príslušenstvom.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 28.8.2014 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č. T.-W.-XXXXXXXX-XXXX-U.-H., v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovaným 1. a 2. úver vo výške 31.000 EUR a žalovaní sa zaviazali predmetný úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 407,95 EUR, so splatnosťou 1. splátky ku dňu 20.9.2014 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.9.2024 a žalovaní mali každú jednu splátku uhrádzať vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 18.003,61 EUR, celková čiastku, ktorú mali žalovaní ako dlžníci splatiť, bola vyčíslená na sumu 49.003,61 EUR, úroková sadzba bola stanovená fixne vo výške 9,90 EUR, RPMN bola stanovená na hodnotu 16,45 % a priemerná hodnota RPMN na hodnotu 10,86 EUR. Nesporná bola aj skutočnosť, že z výšky úveru, suma 6.000 EUR - poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver - bola veriteľom - bankou zúčtovaná v prvom poradí pri čerpaní úveru, a teda na účet žalovaných bola pripísaná suma 25.000 EUR. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaní v prospech žalobcu ako veriteľa uhradili ku dňu rozhodnutia t.j. 22.6.2021 celkovo sumu 35.628,30 EUR. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z výpisu z úverového účtu predloženého žalobcom ako listinný dôkaz, ktorý žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili, ako aj z dôkazov doložených žalovanými - výpisom z účtu žalovaného 2. o úhrade platieb. Žalobca výzvami zo dňa 17.6.2016 vyzýval žalovaných 1. a 2. každého osobitne k úhrade záväzku vyplývajúceho im z uzavretej zmluvy o úvere s upozornením na možnosť zosplatnenia predmetného úveru. Žalovaným 1. a 2. bola predmetná výzva doručovaná doporučene na iné adresy aké boli uvedené v zmluve o úvere, tieto výzvy, resp. upomienky zo strany žalovaných prevzaté neboli v odbernej lehote a tieto sa vrátili späť žalobcovi dňom 12.7.2016. Žalobca žalovaným listom zo dňa 22.7.2016 oznámil predčasnú splatnosť úveru, vyčíslil dlžnú sumu ku dňu 22.7.2016, ktorá na istine činila výšku 27.892,20 EUR a zároveň žalovaných vyzval na úhradu celého zostatku úveru. V predmetnom oznámení žalobca uviedol, že ich vyzval písomnými výzvami zo dňa 23.5.2016, 2.6.2016 a 30.6.2016 na zaplatenie omeškaných platieb s upozornením na možnosť zosplatnenia celého zostatku úveru aj pred časom dohodnutým v zmluve o úvere. Predmetné oznámenie bolo žalobcom žalovaným doručované opätovne na adresu uvedenú v zmluve a zásielky zo strany žalovaných neboli prevzaté v odbernej lehote a tieto sa vrátili späť žalobcovi dňa 16.8.2016. Žalovaní boli výzvou zo dňa 9.8.2017 vyzvaní na úhradu zostatku dlžnej sumy z predčasne zosplatnenej zmluvy o úvere a to v lehote do 5 dní od doručenia výzvy; predmetná výzva bola žalovanou prevzatá do vlastných rúk dňom 19.8.2017, zo strany žalovaného 2. prevzatá nebola v odbernej lehote a vrátená veriteľovi dňom 14.8.2017.
9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov súd vychádzal a vyhodnotil skutkový stav, tak ako bolo vyššie uvedené.
10. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ust. § 144 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 13.000 EUR späť, súd, po predchádzajúcom súhlase žalovaných, v tejto časti konanie zastavil.
14. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
15. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa ust. § 2 písm. g), h), i), k), l) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
22. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Podľa ust. § 9 ods. 9 zákona š. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
24. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa ust. § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
30. Po zrušení rozsudku v zamietajúcej časti žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 8. 10. 2020 uviedol, že žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky celkom vo výške 31.000 EUR, pričom v zmysle čl. 2 zmluvy uzavretej stranami sporu im bol poskytnutý úver vo výške 25.000 EUR bez účelového určenia a suma vo výške 6.000 EUR na úhradu jednorazového splatného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Na preukázanie poskytnutia celej sumy žalobca predložil súdu výpis z úverového účtu, v zmysle ktorého vyplýva, že dňa 2. 9. 2014 bola žalovaným poskytnutá suma 25.000 EUR bezúčelovo a suma 6.000 EUR bola poskytnutá na poistenie a táto suma sa nenachádzala na účte žalovaných, pretože tieto finančné prostriedky boli vyplatené priamo poistiteľovi, v tomto prípade ERGO poisťovňa, a.s., so sídlom Apollo Business Center II, blok D, Prievozská 4C, Bratislava, IČO: 35 779 012 v zmysle rámcovej poistnej zmluvy č. 100 006 zo dňa 12. 4. 2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a poistiteľom. V zmysle čl. IX zmluvy boli žalovaní s uvedeným riadne oboznámení, prevzali všetky relevantné dokumenty a svojím podpisom na zmluve s nimi vyjadrili súhlas. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že o poistení nevedeli a poukázal na prednes advokáta žalobcu a vyjadrenie samotných žalovaných, z ktorých vyplýva, že mali vedomosť o tom, že výška úveru predstavovala sumu 31.000 EUR, pričom na účet im prišlo len 25.000 EUR, a ak by o poistení nevedeli, je viac ako zarážajúce prečo by uvedené neriešili a nezisťovali by prečo im bolo poskytnutých o 6.000 EUR menej. Poukázal na čl. II. bod 19 a článok IX. Zmluvy, ako aj čl. V bod 4. Zmluvy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že úver bol dojednaný s poistením a z týchto zmluvných dojednaní je ďalej zrejmé,
že dohodnutie poistenia schopnosti splácať úver malo vplyv na výšku dojednanej úrokovej sadzby, ktorá bola v prípade poistenia dohodnutá v priaznivejšej sadzbe. Dodal, že doposiaľ pohľadávka žalovaných nie je splatená, pretože žalovaní nezohľadnili úročenie úveru do dňa zosplatenia a taktiež aj úroky z omeškania. Prejavil nesúhlas s tým, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania len z dôvodu, že žalovaní majú postavenie spotrebiteľov a uvedené nemá oporu v právnom poriadku, dodajúc, že aj zo správania žalovaných počas konania je zrejmé, že sú si vedomí svojho dlhu voči žalobcovi, a preto nie je dôvod, prečo by nemal mať žalobca nárok na priznanie náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaní vykonali čiastočné úhrady, a to po čiastočnom späťvzatí žaloby, t. j. za obdobie od 12.2.2019 do 14.9.2019 v sume 10.000 EUR, ktorá bola započítaná na istinu žalovanej sumy a z uvedenej sumy bola už suma 1.000 EUR zohľadnená súdom v prvom rozsudku zo dňa 19.3.2019, ktorý zohľadnil aj platby zo dňa 12.2.2019 a 12.3.2019, t. j. žalovaní po vydaní rozsudku zo dňa 19. 3. 2019 vykonali úhradu vo výške 9.000 EUR. V tejto časti vzal žalobca aj žalobu späť. Ďalej dôvodil, že s prihliadnutím na právoplatnosť prvého výroku rozsudku zo dňa 19.3.2019, žalobcovi nebola v zamietajúcej časti priznaná istina vo výške 5.527,69 EUR, t. j. rozdiel medzi sumou 14.399,39 EUR, ktorá predstavuje sumu poníženú po čiastočnom späťvzatí žalobcom a úhrady o úhrady po 500 EUR dňa 12.2.2019 a 12.3.2019 a sumou 8.871,90 EUR - priznanou istinou rozsudkom zo dňa 19.3.2019 a taktiež neboli im priznané aj úroky z omeškania zo sumy 5.502,60 EUR, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi požadovanou sumou a priznanou sumou, od 5. 8. 2017 na do 12. 4. 2019. Dôvodil, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a dlh žalovaných tak predstavuje sumu 5.399,39 EUR na istine.
31. Týmto podaním žalobca reagoval na argumentáciu žalovaných na pojednávaní konanom dňa 10.9.2020, v ktorej uviedli, že nikdy nemali vedomosť o tom, že by suma 6.000 EUR mala byť zaradená ako poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, ktorý mal byť jednorazovým poplatkom a dodali, že takýto poplatok ani medzi zmluvnými stranami dohodnutý nebol. Tiež argumentovali, že od počiatku bola dohodnutá výška úveru v sume 31.000 EUR, žalovaní túto sumu ako istinu poskytnutého úveru od počiatku splácajú a podľa ich názoru dlh na istine by mal činiť sumu 371,70 EUR. Naďalej považovali úver za bezúročný a bez poplatkov a zotrvali na svojich vyjadreniach ohľadom nepriznania trov konania žalobcovi. Tiež dôvodili, že zmluva bola uzavretá v ich neprospech ako spotrebiteľov, a to vo vzťahu k samotnému určeniu a pokiaľ by žalovaným bola poskytnutá suma 25.000 EUR dôvodili, že vzhľadom na celkovú výšku sumy istiny spolu s príslušenstvom, ktorú žalobca požaduje vo výške 49.003,61 EUR, je neprimeraná a už samotná táto skutočnosť môže byť podkladom preto, aby súd túto podmienku určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
32. Podaním zo dňa 27.5.2021 vzal žalobca žalobu o zaplatenie sumy 4.000 EUR späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovanými za obdobie od 13.10.2020 do 12.5.2021 a naďalej zotrval na tvrdení, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, a potom po započítaní čiastočných úhrad žalovaných na istinu žalovanej sumy, dlžná suma tak činí 1.399,39 EUR.
33. Žalobca spolu s vyššie uvedenými podaniami súdu doručil aj výpis z úverového účtu žalovaných z ktorých vyplýva výška zaplatenej istiny, zaplatených poplatkov, zaplatených úrokov a zaplatených úrokov z omeškania ku dňu 25.5.2021 (čl. 285).
34. Žalovaní ako dôkaz, že v skutočnosti im bola poskytnutá suma vo výške 25.000 EUR, predložili súdu k nahliadnutiu mobilný telefón žalovanej 1. - Internet banking, z ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti: dňa 2. 9. 2014 zo strany žalovaných bolo čerpané H. XXXXXXXXXX, doplňujúci údaj 370138 - 25.000 EUR a v tento deň odišli 4 platby; v prospech účtu číslo H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma 5.597 EUR a 1.692 EUR. Žalovaní na podania žalobcov reagovali na pojednávaní konanom dňa 22.6.2021 tak, že nemali pri podpise úverovej zmluvy vedomosť o tom, že by z výšky žiadaného úveru - 31.000 EUR, bude suma 6.000 EUR stiahnutá v súvislosti s poistením schopnosti splácať úver v prospech poisťovne ERGO poisťovňa, a.s. a opätovne poukázali na výpis z Internet banking, že v skutočnosti im bola poskytnutá suma 25.000 EUR. Uviedli, že poistné určite neuzatvárali dobrovoľne a dodali, že žiadali o poskytnutie úveru vo výške 31.000 EUR, pričom akceptovali všetky bankou predložené dokumenty a tieto aj podpisovali. Naďalej zotrvali na tvrdení, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a je potrebné výšku RPMN posúdiť zo sumy 25.000 EUR, ktorá im v skutočnosti bola aj poskytnutá.
35. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka. 37. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení rozsudku v zamietajúcej časti bolo ustáliť, či medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver, za ktorý žalovaní uhradili sumu 6.000 EUR, ktorá skutočnosť je nesporná. Súd, poukazujúc na zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa 28.8.2014, a to konkrétne na čl. II. uzavrel, že žalovaným bola v skutočnosti poskytnutá výška úveru v sume 31.000 EUR, z toho bez účelového určenia im bola poskytnutá suma 25.000 EUR a na úhradu jednorázovo splatného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver bola odrátaná z výšky poskytnutého úveru - zo sumy 31.000 EUR suma 6.000 EUR. To, že došlo k zaradeniu poistenia schopnosti splácať úver svedčí aj bod 19 čl. II Zmluvy o úvere a z bodu 17 článku II., upravujúceho predpoklady pre výpočet RPMN, vyplýva, že do výpočtu RPMN sa zahrnul aj poplatok za zaradenie do poistenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom vo vete za bodkočiarkou citované ustanovenie príkladmo vymenováva aké náklady je potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľských úverom. Do celkových nákladov je potrebné zahrnúť aj náklady na doplnkové služby a za také zákonodarca považuje aj tzv. povinné poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, teda ak poskytnutie úveru bolo poistením úveru podmienené. Ak je však uzavretie poistnej zmluvy fakultatívne a spotrebiteľ na túto službu pristúpi dobrovoľne, hodnota poistného nevstupuje (nezapočítava sa) do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaní uviedli, že poistné neuzatvárali dobrovoľne, na strane druhej potvrdili, že zmluvu o úvere a ďalšiu zmluvnú dokumentáciu akceptovali a na znak s jej súhlasom, túto aj podpísali. Z uvedeného je možné urobiť záver, že uzatvorenie poistenia bolo nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru z úverovej zmluvy a žalovaní si nie dostatočne razantne ( dôsledne) uvedomili pri podpise zmluvy o úvere, že výška úrokovej sadzby dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere v čl. II - 9,90 % fixne bola dohodnutá v nadväznosti na poistenie v súlade s čl. IX., ktorý obsahuje úpravu zmluvných dojednaní pre poistenie schopnosti splácať úver. Táto skutočnosť vyplýva z čl. V bodu 4 zmluvy o úvere. Teda žalovaní ako spotrebitelia vyjadrili súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky, v zmluve bolo jednoznačne dohodnuté aj platenie poistenia a poplatok za poistenie musí byť zahrnutý do celkových nákladov úveru a v tejto súvislosti aj premietnutý do výšky RPMN. Berúc do úvahy výpoveď žalovaných, ktorí tvrdili, že pristúpili na podmienky banky v súvislosti so žiadaným a poskytnutým úverom, zmluvu podpísali dobrovoľne, a teda z uvedeného vyplýva, že museli mať vedomosť o tom, že poistenie schopnosti splácať úver bolo obligatórne, jednalo sa o doplnkovú službu preto, aby získali spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok.
38. Je potrebné uviesť, že poistenie schopnosti splácať pôžičku alebo iný úver chráni spotrebiteľov pred finančnými problémami, ktoré môžu nastať pri neočakávaných životných situáciách, napr. strata zamestnania, pracovná neschopnosť, invalidita alebo úmrtie. Poistenie býva aj súčasťou úverovej zmluvy, takže uzavrieť poistku môže spotrebiteľ priamo v banke. Žalovaní uzavreli súbor poistenia B a to na celé obdobie splatnosti úveru, t. j. odo dňa prvého čerpania úveru, bol dohodnutý poplatok za zaradenie do poistenia ako súčin 0,2 % zo sumy úveru podľa bodu 2 písm. b) čl. II. a počtu splátok úveru, pričom bolo dohodnuté, že poplatok je splatný a veriteľ ho zúčtuje z úveru v prvom poradí pri čerpaní, čo i len časti úveru.
39. Súd teda robí záver, že žalovaným bola poskytnutá výška úveru v sume 31.000 EUR, z ktorej bol v súlade s bodom 19 čl. II. zúčtovaný poplatok za zaradenie do poistenia vo výške 6.000 EUR a zvyšok úveru bol žalovaným poskytnutý na ich účet. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca správne do výpočtu celkových nákladov úveru (údaj o RPMN) zahrnul aj náklady poistného.
40. Súd uvádza, že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pričom veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je
povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, pričom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň výška RPMN je najdôležitejší ukazovateľ ceny úverov pre spotrebiteľa. RPMN vyjadruje v percentách všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (úrokovú sadzbu, poplatky, poistenie k úveru, ak sú na úvere uplatnené). RPMN pre spotrebiteľov predstavuje najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru a náklady sú v tomto prípade sumou, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. 41. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy limitovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov zákazom prevýšenia dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Komentované ustanovenie je špecifickou, hoci všeobecnou právnou úpravou vzťahov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov. Druhá veta citovaného ustanovenia odkazuje na vykonávací predpis, ktorý upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty a týmto je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo novelizované nariadením č. 141/2014 Z.z. Ustanovenia § 1a uvedeného nariadenia upravujú najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá sa posudzuje podľa pravidiel platných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ust. § 1 uvedeného nariadenia súčasne upravuje, čo sa považuje za odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Za odplatu možno považovať úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa aplikuje aj na vzťahy inak upravené zákonom č. 129/2010 Z.z.
42. Podľa ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvyklá požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska, ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
43. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., (1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (2) Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
44. Podľa ust. § 1 ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
45. Je nepochybné, že záväzkový vzťah vznikol pred 1. septembrom 2014, t. j. odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 8. 2014 s poukazom na § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a v spojení s § 10d ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.
46. Kontrolou vstupných údajov uvedených v spotrebiteľskej zmluve súdom, s poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ z účinného v čase uzatvárania zmluvy v spojení s ust. § 10d ods. 2 a ust. § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., úroková miera úverov pre domácnosti (pri úvere nad 5 rokov) zverejnená na webovej stránke NBS za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy t.j. za 04/2014 priemernou RPMN bola RPMN vo výške 11,78 %, a keďže aj v období od 1. 6. 2014 do 31. 8. 2014 platilo, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby bankových služieb, dvojnásobok predstavuje 23,56 %, a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy -16,45 % - rešpektuje zákonné limity, je platná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi.
47. Pre úplnosť súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty prevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov sa pravidelne zverejňuje na webovej stránke Ministerstva financií SR ( a aj NBS), je teda skutočnosťou všeobecne známou, ktorá sa v zmysle ustanovenia § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.
48. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
49. Žalovaní v procesnej obrane uviedli, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, a pre absenciu ktorých by mala byť spotrebiteľská zmluva vyhlásená za bezúročnú a bezpoplatkovú.
50. Súd v tejto súvislosti, aj s ohľadom na vyššiu uvedenú argumentáciu uvádza, že ustanovenie § 11 ods. 1 v písm. a) až e) zákona 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy upravuje dôsledky porušenia povinností, t j. jednoducho povedané, kedy je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
51. Na prejednávaný prípad neprichádza do úvahy aplikácia písm. c), e) ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a z hľadiska ust. § 11 ods. 1 písm. a), b), d)
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, súd jednoznačne dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v zákonom vyžadovanej písomnej forme a táto obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správny údaj o RPMN.
52. Na základe vyššie uvedeného sú dospel k záveru, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. a teda v tomto prípade neobstojí argumentácia žalovaných o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
53. Žalovaní tvrdili, že zmluva o úvere bola uzavretá v ich neprospech ako spotrebiteľov, a to vo vzťahu k samotnému určeniu, tvrdili, že pokiaľ by žalovaným bola poskytnutá suma 25.000 EUR , potom vzhľadom na celkovú výšku sumy istiny spolu s príslušenstvom, ktorú žalobca požaduje vo výške 49.003,61 EUR, je neprimeraná a už samotná táto skutočnosť môže byť podkladom preto, aby súd túto podmienku určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
54. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
55. Podľa ust. § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
56. Podľa ust. § 53 ods. 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2015, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
57. Podľa ust. § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
58. Podľa ust. § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
59. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov. Toto právo je zakotvené v § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Do Občianskeho zákonníka bolo predmetné právo doplnené zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (ďalej len „zák. č. 150/2004 Z. z.“), a to z dôvodu záväzku zosúladenia legislatívy Slovenskej republiky s právom Európskej únie pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Zák. č. 150/2004 Z. z. včlenil do Občianskeho zákonníka piatu hlavu, ktorá okrem všeobecnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy zakotvuje aj inštitút neprijateľnej podmienky. Pod neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zahrnutia zvýšenej ochrany spotrebiteľa do právnej úpravy je predovšetkým charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je zmluva, na základe ktorej vstupuje spotrebiteľ do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Z hľadiska vedomostí a skúseností dodávateľa a spotrebiteľa s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv ide o dva nerovnocenné subjekty. Vo väčšine prípadov zároveň spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky, ktoré sú vopred určené dodávateľom, ovplyvniť. V súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je teda možné konštatovať, že v spotrebiteľskom vzťahu má dodávateľ v prevažnej väčšine prípadov výhodnejšie, niekedy priam až dominantné postavenie.
60. Práve v dôsledku toho, že spotrebiteľ je vnímaný ako slabšia strana v spotrebiteľskom vzťahu, ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali dojednania,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v právnej praxi známe aj pod pojmom generálna klauzula. V súvislosti s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je však potrebné upozorniť na to, že nie každá podmienka, ktorá sa bude podľa tohto ustanovenia javiť ako neprijateľná, neprijateľnou v skutočnosti aj musí byť. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy závislé od konkrétnych okolností prípadu. V konkrétnom prípade je pritom potrebné zohľadniť tiež ďalšie podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve ako aj iné skutočnosti, ktoré jednak vyplynuli z obsahu samotnej spotrebiteľskej zmluvy a jednak zo skutočností, za ktorých bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená. Posúdenie toho, či ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prislúcha príslušnému súdu. Okrem generálnej klauzuly Občiansky zákonník obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné. Napriek demonštratívnemu výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že ide len o ich exemplifikatívny výpočet. To znamená, že za neprijateľné podmienky sa môžu považovať aj iné podmienky ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ich je možné subsumovať pod generálnu klauzulu ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a výslovne nezahrnutú do exemplifikatívneho výpočtu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je možné považovať za neprijateľnú predovšetkým vtedy, ak o nej ako o neprijateľnej podmienke rozhodne príslušný súd. Z uvedeného vyplýva, že výpočet neprijateľných podmienok obsiahnutých v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť rozšírený najmä judikatúrou všeobecných súdov. Rovnako je potrebné zobrať na zreteľ aj skutočnosť, že neprijateľné podmienky sú v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka popísané iba všeobecne. Občiansky zákonník teda nešpecifikuje neprijateľné podmienky konkrétne. Vymedzenie neprijateľných podmienok obsiahnuté v Občianskom zákonníku je tak orientované len typovo. Zákonodarca teda aj v tomto prípade ponecháva konečné rozhodnutie o tom, či je možné určitú podmienku dojednanú v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú, predovšetkým na posúdenie príslušnému súdu.
61. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 smernice majú členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.
62. Súd posudzujúc námietku žalovaných ohľadom nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov vo svetle vyššie uvedených úvah, s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu, dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky.
63. Pokiaľ žalovaní videli nerovnovážnosť v predmete zmluvy o úvere ( žalovaní nerovnovážnosť popísali ako „predmet určenia“ ), a že je daný nepomer medzi im poskytnutou sumou úveru vo výške 25.000 EUR a sumou, ktorú majú veriteľovi vrátiť vo výške 49.003,61 EUR, súd by len zopakoval svoje závery obsiahnuté v odsekoch 37 až 39 tohto rozsudku.
64. V danom prípade nebola súdom zistená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, výška úveru predstavovala sumu 31.000 EUR a pri dodržaní zákonného limitu hodnoty RPMN, ktorá predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty, výška celkovej čiastky, ktorú majú žalovaní vrátiť v sume 49.003,61 EUR, nespôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, a teda nie je neprijateľnou podmienkou.
65. Súd poznamenáva, že zásada dobrej viery vyžaduje, aby zmluvná podmienka bola taká, že spotrebiteľ by s ňou súhlasil, ak by si ju individuálne dohodol. Hlavným prvkom všeobecného kritéria spravodlivosti je to, aby nespravodlivá zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa. Pojem výraznej nerovnováhy znamená, že dodávateľ zneužíva svoje postavenie voči spotrebiteľovi - dodávateľ je zvyčajne v silnejšej pozícii ako spotrebiteľ, pretože má viac vedomostí o príslušných výrobkoch a službách.
66. Súd už len na záver k námietke žalovaných dodáva, že pokiaľ žalovaní tvrdili, že prejavili súhlas so zmluvnými podmienkami, zmluvu o úvere dobrovoľne podpísali, museli vedieť, a to ešte pred samotným podpisom zmluvy, aká výška úveru im bude poskytnutá, aká je výška poplatkov, vrátane jednorázového poplatku za poistenie, museli mať informácie aj o ostatných parametroch úveru ( úrok, RPMN, počet a výška splátok, splatnosť splátok atď.), a teda bolo len na nich, či úver za poskytnutých zmluvných podmienok prijmú alebo nie.
67. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.3.2019 bolo právoplatne rozhodnuté a v zamietajúcej časti uvedeného rozsudku nebola žalobcovi priznaná suma 5.527,69 EUR, ktorá suma činí rozdiel medzi sumou 14.399,39 EUR a sumou 8.871,90 EUR alebo aj iný matematicky výpočet: 24.399,39 EUR mínus 8.871,70 EUR - suma právoplatne priznaná výrokom I. rozsudku Okresného súdu Košice I mínus 10.000 EUR - suma žalovanými zaplatená do 14. 9. 2020, dlh na istine tak činí sumu 5.527,69 EUR. Od tejto sumy je potrebné odrátať vykonané úhrady žalovanými za obdobie 10/2020 do 06/2021 vo výške 4.500 EUR a dlh tak činí sumu 1.027,69 EUR. Žalobca žiadal však na istine zaplatiť sumu 5.399,39 EUR, od ktorej sumy bolo potrebné odrátať sumu 4.500 EUR titulom zaplatených splátok žalovanými, dlh na istine tak činí 899,39 EUR.
68. Žalovaní predložili súdu dôkaz o vykonaní úhrady ku dňu 11. 6. 2021 vo výške 500 EUR ( splátka vykonaná za mesiac jún 2021 v čiastočnom späťvzatí žaloby neobsiahnutá), súd v tejto časti žalobu zamietol.
69. Podľa ust. § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ( 1) Splnením dlh zanikne. ( 2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
70. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
71. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
72. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
73. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
74. Nakoľko je nepochybné, že žalovaní porušili svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy požadovanej žalobou vo výške 24.374,30 Eur od 5.8.2017, t.j.
nasledujúcim dňom po zániku záväzkovoprávneho vzťahu. V písomných podaniach, potom, čo zo strany žalovaných po podaní žaloby dochádzalo k čiastočnému plneniu a potom, čo žalobca vzal žalobu v časti späť, žalobca upravil príslušenstvo tak, že ponížil výšku peňažného dlhu o čiastkové plnenia a ustálil prvý deň omeškania vždy podľa toho, kedy zo strany žalovaných bola zaplatená tá ktorá splátka.
75. Žalobca v žalobe žiadal zaplatenie celkovej sumy 24.399,39 EUR, z toho istina predstavovala výšku 24.374,30 EUR a úrok vyčíslený do 14. 7. 2017 sumu 25,09 EUR.
76. Nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, aj s poukazom na právoplatný výrok I. rozsudku zo dňa 19.3.2019, a potom žalovaní sa do omeškania so sumou 5.502,60 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 24.374,30 Eur a sumou 18.871 EUR ( viď. rozsudok zo dňa 19.3.2019) dostali od 5. 8. 2017 do 12.3.2019, následne sa dostali do omeškania so sumou 14.374,30 EUR (24.374,30 EUR- istina mínus 10.000 EUR- uhradené splátky do 03/2019) od 13.3.2019 do 12.4.2019. Pre ďalšie omeškanie platí, že od sumy 14.374,30 EUR súd odratával vždy zaplatenú splátku žalovanými vo výške 500 EUR za ten ktorý mesiac, pričom prvý a posledný deň omeškania z takto vypočítaných súm je ustálený dňami, kedy žalovaní tú ktorú splátku splatili v prospech veriteľa - žalobcu. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne.
77. Podľa ust. § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
78. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
79. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
80. Žalovaní požiadali o možnosť splácať súdom určenú dlžnú sumu v splátkach, poukazujúc na to, že ich príjem im nedovoľuje, resp. nie je v ich možnostiach a schopnostiach splatiť dlh žalobcovi naraz.
81. S poukazom na celkovú výšku dlhu súdom priznanú, súd nevyhovel návrhu žalovaných a uložil im povinnosť dlh splatiť v lehote podľa ust. § 232 ods. 2 veta prvá CSP.
82. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
83. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
84. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
86. V spore bol žalobca úspešný v rozsahu 93,32 % a do ktorého je potrebné zahrnúť aj procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými, jeho neúspech predstavuje 6,68 %. Žalobca má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 86,64 %.
87. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
88. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
89. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Je pravdou, že použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: 1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Medzi dôvody hodné osobitného zreteľa možno zahrnúť aj neprimeranú tvrdosť, povahu a okolnosti sporu, osobné pomery strany sporu a pod. Inak povedané v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP), pričom aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak okolnostiach danej veci ako aj okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci.
90. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 CSP. Aj keď by v danom prípade trovy konania patrili podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore vo väčšom rozsahu úspešnému žalobcovi, súd vzhliadol na strane žalovaných dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, a tými sú okolnosti prípadu a postoj žalovaných v spore. Z obsahu spisu ( z vyjadrení strán sporu ) vyplynulo, že viedli rokovania o mimosúdnom vyrovnaní, ku ktorému napokon nedošlo pre nepodpísanie, resp. neuzavretie notárskej zápisnice za podmienky úhrady poplatku za spísanie notárskej zápisnice a podpisu v Bratislave, ktorú podmienku veriteľa žalovaní považovali za neprijateľnú a boli ochotní pristúpiť k podpísaniu notárskej zápisnice na hociktorom Notárskom úrade v Košiciach bez toho, aby sa im ako spotrebiteľom navyšovali výdaje, s čím však nesúhlasil žalobca. Tvrdenie žalobcu, že nebolo jeho povinnosťou uzatvárať akúkoľvek notársku zápisnicu, ktorou by sa žalovaným umožnilo splatiť dlžnú sumu v splátkach a že išlo výlučne o ústretovosť žalobcu vyriešiť spor mimosúdnou cestou, nemôže obstáť, s poukazom na to, že žalovaní sú spotrebitelia, t.j. slabšia zmluvná strana, ktorá by nemala byť ani po predčasnom zániku zmluvného vzťahu neúmerne zaťažovaná ďalšími výdajmi a žalobca ako banková inštitúcia pre zachovanie si dobrého mena a pri poctivom obchodnom styku mala žalovaným vytvoriť také podmienky vyriešenia danej situácie, ktoré by boli akceptovateľné aj žalovanými. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1. uhradila na účet žalobcu po oznámení predčasnej splatnosti predmetného úveru sumu vo výške 394 EUR v mesiaci august 2016 a následne žalovaný 2. po tom, čo sa v mesiaci november 2016 dozvedel o tom, že nastala predčasná splatnosť predmetného úveru, začal splácať dlžnú sumu pravidelne platbou vo výške 500 EUR a doposiaľ žalovaný 2. uhrádza v prospech účtu žalobcu ako veriteľa po predčasnej splatnosti predmetného úveru dlžnú sumu každý mesiac vo výške 500 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní sú si vedomí svojho dlhu voči žalobcovi a tento aj splácajú. Súdu sa javí spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, ktorému ich nepriznaním nevznikne žiadna ujma,
resp. tento sa neocitne v závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, žalobca je akciovou spoločnosťou s určite lepšou finančnou situáciou ako žalovaní, ktorí naopak by sa mohli dostať do nepriaznivej situácie ohrozujúcej ich základné potreby.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).