Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/1283/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. XX/XX, XXX XX T. - D. C., adresa na doručovanie P. O. J. XX, XXX XX J. 23, o vymoženie 863,54 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom exekútorského úradu ul. kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn.: 196EX 337/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. novembra 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.09.2018 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 863,54 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 10,00 eur, na základe exekučného titulu - platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Spisová značka/číslo konania zo dňa 31.12.2015, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.08.2017 a platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Spisová značka/ číslo konania zo dňa 13.06.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.01.2018. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal pod sp. zn. dňa 19.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Marcelu Zummerovú (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 196EX 337/18. Povinný podal vo veci návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súd napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27. novembra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že povinný navrhol zastavenie exekúcie ako absolútne nezákonnej. Exekučný súd podľa povinného vydal poverenie pre vymoženie plnenia z veci PV, ktorú vydal Úrad pre dohľad nad zdrav. starostl. (ďalej ako ÚDZS). Uviedol, že si cestou justice.gov.sk preveril, na akú vec vydal exekučný súd poverenie pre exekútorku a že toto pripája s týmto návrhom. Uviedol, že exekútorka vymáha plnenie z veci, na ktoré nemá oprávnenie (že povinný vychádza z faktov súdu cestou justice.gov.sk) a že zároveň je zázračné, ako sa exekútorke dostala informácia o ďalšom PV z roku 2016, ktoré nemá v poverení, že túto informáciu musel vyzradiť ÚDZS, čím je splnená protiprávnosť konania podľa . Povinný ďalej uviedol, že v listinách exekútorka v rozpore s ust. 61a a nasl. Exek. por. Neuviedla poučenie, neuviedla lehoty, neuviedla možnosť podať do 15 dní návrh zastavenia exekúcie, neuviedla odmenu vymoženia plnenia do 15 dní a nad 15 dní, nepochopiteľne a predovšetkým nezákonne zaťažila byt povinného v Prešove (exekučné právo je už zapísané v Katastri) - LV č. 8181, katastrálne územie Prešov, nedodržala povinnosť ponechať financie do 165,00 Eur (povinný

má v Prvej stavebnej sporiteľni na svojom sporiacom účte okolo 50,00 - 60,00 Eur, pričom stavebné sporenie je účelovo viazané sporenie; voľný výber nasporenej sumy bez poplatku je po naplnení plných 6 rokov), neuviedla možnosť splátok (10 mesačných splátok; 61g Exek. por.), uviedla, že v Exek. poriadku neexistujúci inštitút námietok proti exekúcii (v znení „námietky proti upovedomeniu nie sú prípustné“, túto dikciu však aktuálne znenie Exek. por. neobsahuje), zasiahla do garantovaných majetkových práv a ľudských práv; už nie v štádiu prípravy a nie pokusu, nie je možné, že z exekučného titulu 31.12.2015 dostala exekútorka poverenie na vec vydanú až v roku 2016. Exekútorka preto podľa jeho názoru konala výrazne nad rámec svojej právomoci, svojich zákonných kompetencií, a to spolu s oprávneným - verejným činiteľom. Povinný považuje exekučné konanie za neplatné od počiatku, poverenie exekučného súdu má úplne iné parametre ako obsah listín exekútorky, ktoré povinný pripája (spolu s faktami z justice.gov.sk), aby ich exekučný súd videl a posúdil. Uviedol, že exekútorka pripojila aj exekučný príkaz, kde ignoruje lehotu a zákonom popísaný spôsob, kedy má byť exekučný príkaz poslaný. Vystavila listiny, kde najprv odstrašujúco až výpalnícky uvádza spôsob vykonania (veľký „nadpis“ hore) a upovedomenie spomenula len tak okrajovo - teda, aby povinný uhradil a nerozmýšľal nad 15-dňovou lehotou zastavenia exekúcie a neštudoval listiny. Povinný uviedol, že zároveň žiada, aby exekučný súd krátkou cestou e-poštou (horeuvedená adresa) poslal povinnému návrh na vykonanie exekúcie (listiny, ktoré exekučnému súdu podal ÚDZS), pretože existuje dôvodné podozrenie rozporu obsahu návrhu na vykonanie exekúcie a Upovedomenia o začatí exekúcie a tiež je dôležité, ako oprávnený formuloval návrh na vykonanie exekúcie, ktorý predložil exek. súdu, voľne povedané „čo doňho spísal“, keďže ako účastník konania má právo sa k podanému návrhu na vykonanie exekúcie a k pripojeným listinám vyjadriť. Uviedol, že v podstate sa dá vychádzajúc z listín a verejne dostupných zdrojov povedať, že ide v plnom rozsahu o nezákonnú exekúciu a protizákonný postup exekútorky, ktorá sa postavila nad právo, že vychádza len z jemu dostupných verejných zdrojov a listín a na podklade tohto opisuje stav, že na nepráve nie je možné postaviť právo, že varianta, že sa exekútorka pomýlila, je nemožná a že návrh na zastavenie exekúcie sa síce podáva u exekútora, ale nie za horeuvedených okolností. Povinný ďalej uviedol, že navrhuje, aby exekučný súd po posúdení a vyhodnotení konania exekútorky ako nezákonného podal podnet ministerstvu podľa 218d Exek. por. na kontrolu exekútorského úradu Mgr. Zummerovej, Michalovce a aby si vyžiadal spis na kontrolu. Uviedol, že je tu podľa jeho názoru prítomné aj podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a vyzradenia listového tajomstva. Na základe uvedených tvrdení povinný navrhol, aby súd zastavil exekučné konanie a aby trovy konania hradil oprávnený ako navrhovateľ alebo alternatívne, aby sa náhrada trov konania exekútorovi nepriznala a aby súd podal podnet na kontrolu exekútorského úradu.

3. Oprávnený vo svojom vyjadrení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že oprávnenosť a výška pohľadávky vyplýva zo v znení neskorších predpisov a je predpísaná nestranným správnym orgánom (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) v súlade s platnými právnymi normami. Tieto rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávneným podľa práva v zmysle Ex. por., pretože povinný dobrovoľne neplnil, čo mu ukladali vykonateľné rozhodnutia (exekučné tituly). Aj ostatné namietané skutočnosti sú irelevantné a nemajú vplyv na výšku ani oprávnenosť vymáhaných pohľadávok. Tieto skutočnosti nespôsobujú zánik vymáhaného nároku, nebránia jeho vymáhateľnosti, ani nespôsobujú neprípustnosť exekúcie. Dôvody podania návrhu na zastavenie exekúcie povinného sa zakladajú len na namietaní postupu povereného súdneho exekútora v uvedenom exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu oprávnený nie je kompetentný sa k tomuto postupu vyjadrovať.

4. Súd v napadnutom uznesení vychádzal zo zistenia, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) a preto je potrebné návrh povinného posudzovať v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. skutočnosti, ktoré nastali po 12.02.2019. Povinný však takéto skutočnosti v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v poverení na vykonanie exekúcie sa uvádza len exekučný titul z roku 2015 a že exekučný titul z roku 2016 sa v poverení nenachádza. Súd k tomu uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.09.2018 domáhal od povinného vymoženia 863,54 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 31.12.2015, č. k.: , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2017 a vykonateľnosť dňa 31.08.2017 a platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou zo dňa 13.06.2016, č. k.: , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2018 a vykonateľnosť dňa 25.01.2018. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.09.2018 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Marcela Zummerová, so sídlom Hlavná 83/81 04001 Košice-Staré Mesto, ktorý ju vedie pod č. 196EX 337/18. V poverení na vykonanie exekúcie sa teda nachádzajú oba exekučné tituly (ktoré oprávnený uviedol ako exekučné tituly v návrhu na vykonanie exekúcie a aj ich priložil k návrhu na vykonanie exekúcie). Uvedená námietka povinného je teda nedôvodná (navyše súd poznamenáva, že na základe žiadosti povinného doručil súd povinnému dňa 21.05.2015 prístupový kód na nahliadanie do elektronického súdneho spisu, povinný si tak mohol uvedené skutočnosti overiť). Súd taktiež poukázal na skutočnosť, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t. j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia doplnil, že návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Konštatoval, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade vykonateľných exekučných titulov, pričom pre súd bola podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom pre vydanie poverenia. K námietke povinného týkajúcej sa nedostatku zákonných náležitostí upovedomenia o začatí exekúcie súd uviedol, že je nedôvodná, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (stanovené v § 61 a 61a Exekučného poriadku). Súd ďalej dôvodil, že skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu je treba rozumieť akékoľvek právne skutočnosti, ktoré z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ak sa nejedná o skutočnosti uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku. Avšak za takúto skutočnosť nemožno považovať prípadnú chybu v upovedomení o začatí exekúcie. Súd k ďalším tvrdeniam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Podľa súdu povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi. Povinný podľa zistení súdu dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladajú vykonateľné rozhodnutia, a preto podľa záverov súdu návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a aj exekúcia na majetok povinného je vedená dôvodne. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť zo dňa 20. 12. 2019. Sťažnosť bola nesprávne adresovaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý toto podanie Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02. 01. 2020 postúpil na ďalší procesný postup. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že Upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo riadne doručené, keďže vrátaním zásielky s označením „adresát neznámy“ nastal stav „nedosahu“ do dispozičnej sféry adresáta - povinného. V obchodnom vestníku upovedomenie podľa jeho názoru zverejnené určite nebolo a preto exekučné konanie nemohlo začať v roku 2018. Nesprávne sú aj tvrdenia poverenej súdnej exekútorky o trojmesačnom doručovaní na adresy Košice a Piešťany. Povinnému nie je zrejmé, prečo súdna exekútorka následne tieto listiny nechala zverejniť v Obchodnom Vestníku a následne originálne listiny poslala povinnému listovou doporučenou zásielkou s doručenkou do vlastných rúk, aby sa počítala lehota. Povinnému nebolo zrejmé, načo súdna exekútorka doručovala povinnému listiny, keď tieto boli doručené cestou Obchodného vestníka. Namietal, že súdna exekútorka doručovala listiny na adresu Hlavná 81, Košice s doposlaním na P. O. BOX, ktoré sa dostali do jeho dispozičnej sféry dňa 28. 03. 2019, kedy ich prevzal a povinný na tieto listiny reagoval spísaním návrhu na zastavenie exekúcie. To podľa povinného len dotvára obraz o nezačatí konania v roku 2018. Na viac Obchodný vestník Ministerstva nie je zhodný so systémom ECLI okresného súdu. Ďalej argumentoval, že pokiaľ súd tvrdí, že poverenie bolo vydaná na dva exekučné tituly, prečo ten druhý nie je zapísaný v systéme súdu. Exekútorka tak podľa vyjadrení povinného vymáha aj plnenia, na ktoré nemá

oprávnenie. Nesúhlasil ani s postupom súdu pri vybavení jeho žiadosti o doručenie originálu návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa jeho vyjadrenia nežiadal súd o prístupový kód, na podklade ktorého mu je umožnené nahliadnutie do spisu, keďže nedisponuje softwarom, ktorý by mu umožnil čítať elektronické dokumenty. Požadoval vyložene doručenie originálu návrhu, keďže podľa jeho tvrdení „nejde o nejaký automatický typový dokument, šablóna“ a preto povinný nemal možnosť sa adekvátne brániť proti tvrdeniam v ňom uvedeným, čo znamenalo likvidáciu jeho procesných práv. Povinného zaujíma, čo ÚDZS spísal, a prečo je oprávneným VŠZP. V tejto súvislosti namietal, že vygenerovanie kódu k spisu trvalo dva mesiace, čo podľa neho znamená dopisovanie spisu. Uviedol aj, že nikdy nepovedal, že nechce dobrovoľne splniť dlh, avšak pre dobrovoľné splnenie povinnosti je potrebné mať príjem. Zdôraznil, že za nemajetnosť je potrebné považovať aj stav, kedy exekútor nie je schopný speňažiť majetok dlžníka. Je zrejmé, že ak by povinný mal reálny príjem, svoj dlh by si voči VŠZP splnil. Vzniesol aj námietku premlčania. Podľa jeho ďalších tvrdení v tomto exekučnom konaní absentuje nestrannosť exekútora a akoby až ignorácia , nadústavných noriem, exekútorského sľubu, medzinárodných zmlúv a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach o spravodlivom súdnom konaní, ktoré je bohato rozvinuté v čl. 1-8 . Exekútorka je známa svojim aktivitami, viď dôkazný materiál Martina Daňa. V tejto veci ňou vydané poverenie nemá povinné zákonné náležitosti, súdna exekútorka určite nemá sídlo Hlavná 81 Košice, neurobila u povinného dostatočné šetrenie adresy, kedy by sa dotazom na pošte dozvedela o jeho dlhodobej adrese P. O. BOX 66 Bratislava 23, nezhodujú sa dátumy, nezhodujú sa písomnosti exekútorky s realitou. Zriadenie exekučného záložného práva je v hrubom nepomere k výške dlhu, navyše povinný nemôže nakladať s nehnuteľnosťou, ako chce. Navrhol preto, aby exekučný súd zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného, podal trestné oznámenie na súdnu exekútorku pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a porušovania dôvernosti listových správ a spisových listín a podal podnet ministerstvu o previerku spisu a podal podnet na disciplinárne konanie exekútorky.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadril.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebránia jej prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom z časti poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti, keďže povinný v podstatnej miere len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie.

14. Súd na úvod pripomína, že pravidlá núteného výkonu existujúcich exekučných titulov slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v jeho výroku, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie správneho orgánu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná ( Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom.

15. Povinný v sťažnosti namietal, že poverená súdna exekútorka vymáha aj plnenia, na ktoré nemá oprávnenie, pričom druhý exekučný titul nie je obsahom spisu. Svoj tvrdenie bližšie nezdôvodnil.

16. Z obsahu exekučného spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica ako exekučným súdom (§ 49 Exekučného poriadku) v elektronickej podobe pod sp. zn. súd zistil nasledovné skutočnosti.

17. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17.09.2018 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 863,54 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 10,00 eur, na základe exekučných titulov - platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 31.12.2015 a platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 13.06.2016.

18. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil exekučnému súdu aj platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 31.12.2015, rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. /R zo dňa 13. 07. 2017, platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 13.06.2016 a rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. /R zo dňa 24.11.2017.

19. Z platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) č.k. zo dňa 31.12.2015 súd zistil, že ním úrad rozhodol, že povinný ako platiteľ poistného je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874, teda oprávnenému v tomto exekučnom konaní, preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 01. 2015 - 31. 10. 2015 v sume 576,80 eur a nahradiť tejto zdravotnej poisťovni (oprávnenému) trovy konania v sume 5,00 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tento platobný výmer podľa potvrdenia úradu nadobudol právoplatnosť dňa 15. 08. 2017 a vykonateľnosť dňa 31. 08. 2017 v spojení s rozhodnutím č. /R zo dňa 13. 07. 2017.

20. Z rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) zo dňa 13. 07. 2017 súd považoval za zistené, že predseda úradu ním odvolanie povinného zamietol a platobný

výmer č. zo dňa 31.12.2015 vydaný úradom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil.

21. Z platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) č.k. zo dňa 13.06.2016 súd zistil, že ním úrad rozhodol, že povinný ako platiteľ poistného je povinný zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35937874, teda oprávnenému v tomto exekučnom konaní, preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01. 11. 2015 - 31. 03. 2016 v sume 295,54 eur a nahradiť tejto zdravotnej poisťovni (oprávnenému) trovy konania v sume 5,00 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tento platobný výmer podľa potvrdenia úradu nadobudol právoplatnosť dňa 09. 01. 2018 a vykonateľnosť dňa 25. 01. 2018 v spojení s rozhodnutím č. /R zo dňa 24.11.2017.

22. Z rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) č.k. /R zo dňa 24.11.2017 súd považoval za zistené, že predseda úradu ním odvolanie povinného zamietol a platobný výmer č. zo dňa 13.06.2016 vydaný úradom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil.

23. Z poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. zo dňa 19.09.2018 súd zistil, že exekučný súd ním poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia 863,54 EUR istiny a 10 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v prospech oprávneného a v neprospech povinného na podklade vyššie konštatovaných exekučných titulov, ktoré sú v poverení aj špecifikované, pričom oprávnený sa domáha voči povinnému vymoženia nižšej sumy, než akú mu priznávajú (v súčte) oba exekučné tituly (576,80 eur + 295,54 eur = 872,34 eur).

24. Podľa tvrdení povinného tento oprávnenému vymáhanú sumu na podklade vyššie konštatovaných rozhodnutí úradu a jeho predsedu doposiaľ neuhradil.

25. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. Ak je súčasťou rozhodnutia orgánu verejnej moci uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v tomto rozhodnutí. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté priznané plnenie riadne a včas, teda vo výške a v lehote určenej vykonávaným rozhodnutím. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju povinnosť voči oprávnenému nesplnil tak, ako mu to ukladajú exekučné tituly, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa ich núteného výkonu. Aj sťažnostný súd potom dospel k záveru, že exekúcia sa začala dôvodne. Porovnaním výroku exekučných titulov a vydaného poverenia je zrejmé, že oprávnený sa voči povinnému domáha vymoženia len toho, čo mu priznávajú vykonateľné rozhodnutia správneho orgánu predložené exekučnému súdu ako podklad pre výkon exekúcie. Týmto okolnostiam musí zodpovedať aj miera ochrany, ktorú môže exekučný súd poskytnúť povinnému, ktorá (ako už bolo súdom vysvetlené v predchádzajúcom výklade) je limitovaná práve tým, že si dobrovoľne a riadne nesplnil to, čo mu bolo exekučnými titulom uložené. Je zrejmé, že povinný mal o platobných výmeroch úradu preukázateľne vedomosť, keďže voči nim podal odvolanie a mal tak preukázateľne vedomosť o výške svojej povinnosti ako aj o lehote na jej splnenie (k tomu porovnaj rozhodnutia predsedu úradu č.k. /R a č.k. /R). Súd preto dospel k záveru, že exekučné konanie je vedené dôvodne a je to práve povinný, ktorý svojím správaním, resp. neplnením uloženej povinnosti riadne a včas, zapríčinil túto fázu konania, ktorej účelom je v daný okamih nielen vymoženie priznaného nároku oprávneného, ale aj náhrada nákladov exekučného konania.

26. Povinný vo svojej sťažnosti vzniesol aj námietku premlčania. Keďže povinný bližšie nešpecifikoval, kedy podľa jeho názoru vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke nastal začiatok a koniec plynutia premlčacej doby, súd len pre úplnosť uvádza, že medzi dôvody zastavenia exekúcie patrí aj dôvod vyplývajúci z 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví celkom alebo z časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súdna prax i odborná akademická verejnosť pripustila za dôvod podľa cit. ust. i premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré

je exekučným titulom (viď R 21/1981, obdobne napr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, Eurounion, 1995, Krajčo, J.: Komentár , Eurounion, 2009, strana 207, alebo Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072). Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť a na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ) v znení účinnom ku dňu vzniku nároku na poistné (ďalej len „), právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (, a ) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť () sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť. Podľa , právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. Keďže platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 31.12.2015 nadobudol právoplatnosť dňa 15. 08. 2017 a platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. zo dňa 13.06.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 09. 01. 2018, právo oprávneného vymáhať poistné sa premlčí až uplynutím lehoty troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí. Pokiaľ potom podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.09.2018, je nepochybné, že právo vymáhať poistné si oprávnený voči povinnému (vo vzťahu k obom exekučným titulom) uplatnil ešte pred plynutím premlčacej doby ustanovenej v , a preto námietka premlčania vznesená zo strany povinného ku dňu vydania tohto rozhodnutia nemôže byť dôvodná.

27. Nemajetnosť povinného nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu, keďže nemajetnosť povinného zákonodarca ani nezaradil medzi dôvody na zastavenie exekúcie zo strany súdu upravených v Exekučného poriadku. v g ods. 3 Exekučného poriadku ponúka riešenie zhoršenej majetkovej situácie povinného v podobe splátkového kalendára, prípadne postup podľa n písm. d) Exekučného poriadku, kedy je možné zastavenie exekúcie priamo súdnym exekútorom v prípade, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Je práve úlohou povereného súdneho exekútora objektívne zistiť majetok podliehajúci exekúcii, prihliadať na prípadné vyživovacie povinnosti povinného a až na podklade jeho zistení mu zákon umožňuje postupovať niektorým zo spôsobov upravených v Exekučnom poriadku. Prijatím opačného záveru by súd povinného nespravodlivo zbavoval jeho bremena plniť si svoje záväzky priznané exekučným titulom bez toho, aby vôbec súdny exekútor mal možnosť v relevantnom časovom období objektívne zistiť jeho majetkovú situáciu a schopnosť povinného vymáhanú pohľadávku uhradiť. Pokiaľ má povinný dlhy, je na mieste očakávať, že ako osoba so schopnosťou a možnosťou dosahovať príjem z pracovnej činnosti si bude aspoň z časti plniť svoje povinnosti z exekučných titulov a hradiť trovy exekúcie. Bolo by v príkrom rozpore so základnými zásadami, na ktorých je vystavaný právny poriadok Slovenskej republiky, ako aj so znením Exekučného poriadku, aby na podklade takejto obrany súd (na viac doposiaľ bez akýchkoľvek dôkazov o nemajetnosti povinného) poskytol povinnému ochranu v podobe zastavenia exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie okrem iného namietal, že zriadenie záložného práva na jeho nehnuteľnosť súdnou exekútorkou je neprimerané vo vzťahu k výške vymáhanej povinnosti. Súd potom konštatuje, že vlastníctvo nehnuteľnosti nenasvedčuje tvrdeniu povinného o jeho nemajetnosti.

28. Žiadnu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu prípustnosti exekúcie nemohol súd pripísať ani tvrdeniu povinného, že sa nemohol oboznámiť s návrhom povinného na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že takto podaný návrh nie je formulárový resp. šablónový dokument a tak bolo povinnému odňaté právo na spravodlivý proces, keď sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam oprávneného v podanom návrhu. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, kde oprávnený vypĺňa potrebné údaje, ktorých správnosť je povinný osvedčiť ( Exekučného poriadku). Súd môže takýto návrh po jeho preskúmaní zamietnuť alebo odmietnuť, alebo v prípade jeho správnosti vydá poverenie na vykonanie exekúcie ( Exekučného priadku) tak, ako aj v tomto prípade. Účinný preto nepredpokladá doručenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinnému, aby sa k nemu mohol vyjadriť, ochrana práv povinného v exekučnom konaní je zabezpečená najmä inštitútom návrhu na zastavenie exekúcie. Sťažnostný súd preto nemohol súhlasiť s názorom povinného, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keďže jeho

právo namietať a preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade predložených exekučných titulov bolo plne zachované a exekučný súd sa dôvodmi povinného, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti, podrobne zaoberal.

29. Povinný ďalej v podanej sťažnosti poukazoval na nezrovnalosti v postupe súdnej exekútorky pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie a o nedostatku zákonných náležitostí tohto upovedomenia. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na argumentáciu súdu v napadnutom uznesení, s ktorou sa stotožňuje a preto, aby neopakoval závery súdu už raz správne údom vyslovené, v tejto časti odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, podľa ktorého upovedomenie o začatí exekúcie má všetky zákonné náležitosti podľa § 61, § 61a Exekučného poriadku a bolo povinnému účinne doručené v súlade s § 61b Exekučného poriadku zdôrazňujúc, že povinný žiadnu relevantnú argumentáciu k správnosti týchto záverov súdu nepredniesol.

30. Za dôvod zakladajúci nezákonnosť vedenej exekúcie povinný považoval aj nezákonný postup súdneho exekútora. Poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka nesprávne uvádza, že exekučné konanie začalo ešte v roku 2018, upovedomenie o začatí exekúcie nekorešponduje s poverením, v jej písomnostiach sú údaje, ktoré nie sú súladné so skutkovým stavom, exekútorka nedostatočne zisťovala jeho adresu a neoprávnene zriadila exekučné záložné právo na jeho nehnuteľnosť. Súd v reakcii na túto argumentáciu povinného uvádza, že exekučné konanie sa v zmysle § 50 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu a exekúcia sa začína v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doručením upovedomenia o začatí exekúcie exekútorovi. Exekučné konanie v tejto veci sa preto začalo dňa 17.09.2018 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu a exekúcia sa začala dňa 19. 09. 2018, kedy bolo podľa obsahu spisu poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnej exekútorke. Nie je preto správne tvrdenie povinného, že exekúcia resp. exekučné konanie sa nemohlo začať v roku 2018 a dátumy uvedené súdnou exekútorkou v jej písomnostiach sú preto nesprávne. Odkazujúc na znenie ust. § 63 ods. 2, ods. 3 Exekučného poriadku ani prípadné zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného nie je možné považovať za v rozpore so zákonom. Oprávnený len stroho poukázal na nedostatok šetrení zo strany súdnej exekútorky vo vzťahu k jeho adrese, svoje tvrdenia však nepodporil žiadnymi dôkaznými prostriedkami. K správnosti údajov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie ako aj k rozsahu vedenej exekúcie sa súd vyjadril v predchádzajúcich odsekoch. Súd na podklade tvrdení povinného vo veci nezistil žiadne závažné pochybenia v postupe súdneho exekútora a preto ani nemal dôvod pristúpiť k realizácii akýchkoľvek iných oprávnení voči poverenej súdnej exekútorke, ktoré mu priznáva . Len pre úplnosť súd dodáva, že žiadne z týchto tvrdení nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu posudzovaniu dôvodov zastavenia exekúcie zo strany súdu v zmysle Exekučného poriadku.

31. Súd tieto tvrdenia povinného podľa ich obsahu posúdil aj ako námietku zaujatosti súdneho exekútora (§ 33 Exekučného poriadku), keďže podľa tvrdení povinného v konaní pre vyššie konštatované pochybenia absentuje aj nestrannosť súdneho exekútora. Súd preto ďalej upovedomuje povinného a súdneho exekútora, že v zmysle § 33 Exekučného poriadku nie sú dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora okolnosti spočívajúce v jeho postupe v exekučnom konaní alebo iných exekučných konaniach. Námietka zaujatosti ani nemá zákonom požadované náležitosti (§ 33 ods. 8 Exekučného poriadku). Súd preto na tieto tvrdenia povinného, ktoré podľa obsahu posúdil ako námietku zaujatosti súdneho exekútora, neprihliadal (§ 33 ods. 10 Exekučného poriadku) a vo veci nevydával osobitné rozhodnutie podľa § 33 ods. 9 Exekučného poriadku.

32. K ostatným tvrdeniam povinného v podanej sťažnosti súd vo všeobecnosti dodáva, že posudzovanie opodstatnenosti podanej sťažnosti nie je ovládané revíznou zásadou, ktorá by z úradnej povinnosti zaväzovala súd k aktívnemu vyhľadávaniu všetkých relevantných skutkových okolností a dôkazov, na ktorých základe by bolo možné prijať záver o jej dôvodnosti. Sťažovateľ je povinný odôvodnenosť podanej sťažnosti aspoň obsahovo tvrdiť a toto tvrdenie oprieť o presvedčivé argumenty s príslušnou relevanciou vo vzťahu k posudzovaniu podmienok prípustnosti exekúcie. Samotné ničím nepodložené všeobecné tvrdenia povinného nesúvisiace s posudzovaním zákonnosti vedenej exekúcie v tomto konkrétnom prípade bez ďalšieho dôvodnosť podanej sťažnosti založiť nemohli.

33. Súd záverom dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo

na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súdy stotožnili s jej právnymi názormi a predstavami, preberali a riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodli v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, či dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia namietaných skutočností (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ).

34. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

35. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než postupom bez nariadenia pojednávania sťažnosť povinného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

38. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

39. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním ( Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže sa k sťažnosti povinného nevyjadril. výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp

racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ). Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné ( Exekučného poriadku).