Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cb-6-2017.pdf
PDF · 131.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v spore žalobcu: B. M., miesto podnikania A.I. XXX/XX, K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, so sídlom Partizánska 45, Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: HERBAR, s.r.o., so sídlom Mihaľov 2503, Bardejov, IČO: 35 881 593, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská 46, Prešov, IČO: 50 490 044, o zaplatenie 1 315,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 315,12 Eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 413,19 Eur od 20.05.2016 do zaplatenia, 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 238,26 Eur od 31.05.2016 do zaplatenia, 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 448,03 Eur od 15.06.2016 do zaplatenia, 8,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 215,64 Eur od 15.07.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2017, doručenou súdu dňa 01.02.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 315,12 Eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 413,19 Eur od 20.05.2016 do zaplatenia, 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 238,26 Eur od 31.05.2016 do zaplatenia, 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 448,03 Eur od 15.06.2016 do zaplatenia, 8,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 215,64 Eur od 15.07.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe ústnych objednávok vznikol medzi ním a žalovaným záväzkový vzťah, ktorého predmetom bolo dodanie tovaru zo strany žalobcu. Za dodaný tovar (ovocie a zeleninu) vystavil žalobca žalovanému faktúry v mesiacoch apríl, máj a jún 2016, ktorých podkladom boli dodacie listy, ktoré preukázateľne potvrdzujú prijatie tovaru žalovaným. Žalobca splnil svoju povinnosť, keď žalovanému dodal predmetný tovar, avšak žalovaný mu vystavené faktúry spolu vo výške 1 315,12 Eur neuhradil. Vzhľadom k uvedenému žalobca vyzval žalovaného výzvou číslo I. zo dňa 07.09.2016 a následne výzvou číslo II. zo dňa 19.09.2016 na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný zaslal žalobcovi svoje stanovisko k výzve zo dňa 20.10.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný eviduje existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom a peňažných záväzkov voči nemu. Žalobca opätovne výzvou zo dňa 09.01.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, žalovaný na túto výzvu nereagoval. Žalobca predložil k žalobe ako dôkazy faktúru číslo 2016085 zo dňa 29.04.2016 vo výške 413,19 Eur a dodacie listy zo dňa 14.04.2016 a 22.04.2016, faktúru číslo 2016086 zo dňa 16.05.2016 vo výške 238,26 Eur a dodacie listy zo dňa 03.05.2016 a 06.05.2016, faktúru číslo 2016089 zo dňa 31.05.2016 vo výške 448,03 Eur a dodacie listy zo dňa 13.05.2016, 20.05.2016 a 27.05.2016, faktúru číslo 2016120 zo dňa 30.06.2016 vo výške 215,64 Eur a dodacie listy zo dňa 03.06.2016 a 04.06.
bez uvedenia roku, výzvy žalobcu číslo I. a II., vyjadrenie žalovaného na výzvu zo dňa 20.10.2016, odsúhlasenie zostatkov zo dňa 19.10.2016, podací hárok zo dňa 19.10.2016, odsúhlasenie zostatkov zo dňa 07.09.2016 a podací lístok zo dňa 07.09.2016.
2. Dňa 27.02.2017 bolo Okresnému súdu Bardejov doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.02.2017, v ktorom uviedol, že k výzve žalobcu zo dňa 09.01.2017 boli priložené neoznačené faktúry a poväčšine nečitateľné dodacie listy, preto tvrdenej transakcii nevenoval nijakú pozornosť. Z čitateľných príloh predložených žalobcom k žalobe má žalovaný za to, že samotné cenové zložky na dodacích listoch niektorých druhov tovaru nereflektujú jednak tam uvádzané množstvo tovaru a v ďalšom žalovaný odmietol, že by prevzal v období apríl - jún 2016 tovar v množstve tvrdenom žalobcom ako je označený na dodacích listoch. Žalovaný poukázal na to, že k prevzatiu tovaru v množstve tvrdenom žalobcom nikdy nedošlo, pričom tento bol žalobcom zjavne navýšený oproti dodávkam tovaru z transakcií medzi stranami z neskoršieho obdobia. Pokiaľ ide o pečiatky na dodacích listoch, tieto sa síce javia ako pečiatky žalovaného, ale listiny nie sú podpísané konateľom, resp. inou oprávnenou osobou, teda tieto listiny nie sú hodnoverným a spôsobilým dôkazom preukazujúcim, že žalovaný alebo ním akákoľvek oprávnená osoba potvrdila prevzatie tovaru. Žalovaný ďalej uviedol, že po konzultácii so svojimi zamestnancami títo uviedli, že napr. množstvo 5 kg šampiónov, ktoré údajne dodal žalovanému žalobca za tak krátky časový úsek v minulosti ani neprevzali, keďže ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze a táto kvantita by aj prevyšovala potreby reštaurácie za viac ako pol roka. Žalovaný teda spochybnil a neuznal nárok žalobcu, a teda aj čiastku, ktorú žaloval žalobca a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
3. Dňa 16.03.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.03.2017 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, ktoré sú zavádzajúce s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich povinností, keďže má vedomosť, že žalovaný má pretrvávajúce finančné problémy a zrejme z toho dôvodu sa snaží zbaviť svojej zodpovednosti, t.j. povinnosti uhradiť žalobcovi peňažné prostriedky za reálne dodané a ním objednané množstvo tovaru. Pokiaľ ide o údajnú nečitateľnosť faktúr a dodacích listov je žalobca názoru, že žalovanému nič nebránilo v tom, aby ho kontaktoval o ich opätovné zaslanie. Žalobca znova poukázal na písomnú odpoveď žalovaného zo dňa 20.10.2016, z ktorej jednoznačne vyplýva uznanie existencie vzájomného záväzkového vzťahu zo strany žalovaného a spochybňovanie iba dvoch faktúr (číslo 2016085 a číslo 2016086). Žalobca tiež poukázal na to, že zo strany žalovaného nedošlo k reklamácii, resp. vráteniu doručených faktúr, taktiež spochybňovanie dodaného množstva tovaru žalovaným sa žalobcovi javí ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď tento začal spochybňovať množstvo dodaného tovaru až na základe výziev a nie na základe doručených faktúr. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že by nikdy neodoberal tak veľké množstvo tovaru, napr. 5 kg šampiónov, žalobca poukázal na to, že v dané obdobie je najrušnejším v roku, keďže sa organizuje mnoho osláv a svadieb, preto požiadal, aby žalobca predložil iné faktúry a dodacie listy za rovnaké obdobie za dodanú zeleninu a ovocie od iných dodávateľov za účelom porovnania množstva dodávaného tovaru. Okrem uvedeného žalobca navrhol vypočuť ako svedkov svojho zamestnanca O. Y., ktorý bol poverený dovážať tovar žalovanému, kuchárov žalovaného O. O. Q. Q. O., ktorí boli zamestnancami žalovaného v čase dodania sporného tovaru a ktorí boli zodpovední za preberanie tovaru a taktiež svedkyne pani V.j, ktorá v danom období pracovala pre žalovaného ako vedúci pracovník a pani K., ktorá pracuje ako vedúci zamestnanec žalovaného v súčasnosti. Žalobca tiež navrhol, aby žalovaný predložil pokladničné doklady o nákupe tovaru od žalobcu za obdobie 04/2015-08/2015, kde boli žalovanému dodané obdobné množstvá tovaru.
4. Vo vyjadrení zo dňa 22.05.2017 doručenému súdu dňa 23.05.2017 žalovaný uviedol, že z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tento poukazuje na celý rozsah vedľajších dôkazov, avšak hlavný o dodaní tovaru žalovanému nepredložil. Výsluchom navrhovaných svedkov mieni žalobca preukázať dodanie tovaru, preto bude potrebné najprv vypočuť svedkov a až následne sa zaoberať žalobcom požadovanými účtovnými dokladmi, ktoré priamo nemôžu preukázať dôvodnosť nároku žalobcu.
5. Dňa 12.06.2017 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov žalobcom, ktorým súčasne súdu predložil pokladničné doklady zo dňa 18.06.2015 vo výške 147,29 Eur, zo dňa 09.04.2015 vo výške 133,96 Eur, zo dňa 27.05.2015 vo výške 136,63 Eur a zo dňa 11.05.2015 vo výške 125,03 Eur, ktoré vystavil žalovanému v skoršom období a ktoré by mali preukázať porovnateľnú fakturáciu v rozhodnom období v jednotlivých kalendárnych rokoch.
6. Vo veci bolo dňa 03.05.2018 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca s jeho právnym zástupcom a právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že žalovanému dodával tovar na základe telefonickej objednávky zamestnancami (kuchármi) žalovaného. Tovar bol na základe objednávky dodaný žalovanému a kúpna cena sa uhrádzala pri dodaní v hotovosti, čo fungovalo asi jeden a pol roka. Potom došlo u žalovaného k výmene zamestnancov a stávalo sa, že pri dodaní tovaru nebola prítomná vedúca zamestnankyňa a žalobcovi nemal kto za tovar zaplatiť, preto sa dohodol s vedúcou zamestnankyňou žalovaného pani A. V., že aby nedochádzalo k takýmto problémom s uhrádzaním za dodaný tovar, bude žalovanému vystavovať raz mesačne faktúru. K úhradám za dodaný tovar zo strany žalovaného však nedošlo. Pokiaľ ide o proces preberania tovaru, pri dodaní bola prítomná vždy jedna alebo druhá kuchárska zmena, ktorá dodaný tovar skontrolovala, prevážila a následne sa vedúcou pracovníčkou potvrdil dodací list opečiatkovaním, ktorého kópiu si ponechal žalovaný prostredníctvom svojich kuchárov. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie oboznámení sa s účtovnými dokladmi žalovaného, a to na okolnosti, či faktúry, zaplatenie ktorých je predmetom konania boli v účtovníctve žalovaného zaúčtované a či z nich bola uplatnená vrátka DPH žalovaným.
7. Dňa 28.05.2019 bolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca so svojím právnym zástupcom a právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní došlo k výsluchu svedka O. O.Č., ktorý k veci uviedol, že u žalovaného pracoval v roku 2016 ako kuchár, a žalobca žalovanému dodával tovar - zeleninu a ovocie. Na otázku, akým spôsobom prebiehala dodávka tovaru svedok uviedol, že najprv so svojím bratom Q. O., ktorý taktiež u žalovaného pracoval na pozícii kuchára, objednali u žalobcu telefonicky tovar, ktorý objednávali podľa potreby a následne prebrali od žalobcu. Pri dodávke tovaru od žalobcu obdŕžali dodací list, v ktorom boli uvedené jednotlivé položky, napr. banány a množstvo. Tovar postupne prevážili a vyznačovali do dodacieho listu s ceruzkou, že dodávka sedí. Väčšie váhy, napr. tovar, ktorý bol v mechoch vážili v pivnici hotela a menšie váhy vážili priamo v kuchyni. Po prevzatí a odsúhlasení tovaru, čo do druhu, množstva a kvality, dodací list odovzdali do kancelárie manažéra hotela, v tom čase to vykonávala pani K.. Čo sa týka pečiatkovania dodacích listov, nevykonávali to kuchári, oni iba podpisovali dodacie listy. Čo sa týka dokladov, ktoré prevzali od žalobcu, tak to boli faktúry a dodacie listy, keďže od manažéra hotela mali oprávnenie na takéto úkony a navyše ako kuchári aj vedeli, koľko a aký tovar treba objednať. Následne bol svedkovi poskytnutý k nahliadnutiu súdny spis, konkrétne obsah dodacích listov a faktúr, ktoré sú predmetom žaloby s tým, aby sa vyjadril k množstvu objednaného tovaru, pričom svedok uviedol, že obsah predmetných listín mu je známy, pozná tieto faktúry a dodacie listy a ide o bežné množstvo, ktoré sa pre hotel objednávalo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či svedok vykonával zápisy v dodacích listoch a pokiaľ áno, o aké zápisy išlo svedok uviedol, že vykonával zápisy v dodacích listoch, pričom po nahliadnutí do dodacích listov, ktoré sú predmetom konania uviedol, že sa v nich nenachádzajú žiadne jeho poznámky. Svoje zápisy vykonával tak, že pri prevzatí tovaru do dodacích listoch vyznačoval ceruzkou odsúhlasené dodávky, avšak nebolo tomu tak stále. Následne tieto dodacie listy odovzdal do kancelárie manažérky hotela alebo pánovi M., ktorý bol jej priateľom a zároveň zamestnancom žalovaného. Potom bola v hotovosti vyplatená platba za dodaný tovar, prípadne, ak mali napr. svadby, tak sa za dodaný tovar uhrádzalo až po vyplatení akcií. Ak sa za dodaný tovar platilo v hotovosti, vždy sa v pokladni vyhotovil paragón. Následne bolo pristúpené k výsluchu svedka Q. O., ktorý uviedol, že v roku 2016 pracoval ako kuchár aj v roku 2016, pričom žalobca dodával žalovanému ovocie a zeleninu. Žalovaný si prostredníctvom jeho alebo jeho brata O. O. objednával u žalobcu tovar. Tovar bol žalobcom prípadne jeho zamestnancom dovážaný v deň objednania, prípadne nasledujúci deň, po dovezení skontrolovali druh, množstvo a kvalitu tovaru. Po kontrole sa vyznačilo v dodacom liste, ktorý bol odovzdaný žalobcom, kontrolu a dodací list odovzdali do kancelárie manažérky hotela, pani K., aby sa tovar vyplatil. Dodacie listy svedok podpisoval a niekedy aj vyznačoval pečiatkou na recepcii alebo ich opečiatkovala pani K. priamo v kancelárii. Objednávky tovaru aj jeho prevzatie vykonávali kuchári s vedomím nadriadeného, pretože sami vedeli, aký tovar potrebujú. Po nahliadnutí svedka do dodacích listov a faktúr, ktoré sú predmetom konania a obsahom spisu svedok uviedol, že ich obsah mu je známy, išlo o tovar bežne objednávaný pre hotel, všimol si melón, ananás, ktorý sa objednával, keď bola svadba. Na uvedené dodacie listy žiadne poznámky nerobil. Čo sa týka platenia za tovar, platilo sa aj v hotovosti, napr. keď boli peniaze na recepcii, tak svedok vybral peniaze z recepcie, vyplatil tovar a na recepcii ostal doklad, že sa vybrali peniaze a zaplatilo sa za tovar. Takto sa však tovar nevyplácal vždy, iba ak to bolo súrne, bežne sa tovar vyplácal v kancelárii manažérky hotela. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bolo bežné objednávať tovar podľa predmetných faktúr a dodacích listov v uvedenom množstve práve v piatok svedok uviedol, že áno, v piatky sa objednával tovar na víkend, kedy bola svadba, vtedy bolo potrebné väčšie množstvo a táto potreba mala vydržať
do konca týždňa. Súd pristúpil na pojednávaní aj k výsluchu svedka O. Y., ktorý uviedol, že pracoval u žalobcu v pozícii vodiča a skladníka a bolo to aj v roku 2016. Žalobca dodával pre žalovaného tovar, pričom on ho pripravoval na odvoz tak, že ho nakladal do auta a potom ho odviezol na hotel K.. Následne sa tovar skontroloval podľa dodacieho listu jeho vážením. Za žalovaného väčšinou tovar prevzali kuchári, prevzatie potvrdili na dodacom liste, originál ostával žalobcovi a kópia ostávala kuchárom. Za tovar dostával zaplatené od manažérky hotela, ktorá mu väčšinou vyplácala za tovar dodaný spätne. Po predložení mu dodacích listov a faktúr na nahliadnutie svedok uviedol, že dodacie list sú mu známe, tieto vypisoval on, išlo o tovar bežne dodávaný žalovanému. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto opatril odtlačkom pečiatky žalovaného dodacie listy svedok uviedol, že po kontrole tovaru dávali pečiatky kuchári alebo na recepcii pracovníčka hotela. Ak mu bol vyplácaný tovar, vždy to bolo od pani v kancelárii ale nevie bližšie o koho išlo. Na pojednávaní došlo k vzneseniu návrhov na vykonanie dokazovania, zo strany žalobcu okrem predloženia dôkazov ohľadom zaevidovania predmetných faktúr v jeho účtovníctve aj predloženia dokumentácie, ktorú spomínala pani K. vo vyjadrení zo dňa 20.10.2016 a ktorou by mal disponovať žalovaný. Právny zástupca žalovaného navrhol dokazovanie výsluchom svedkyne manažérky hotela pani K..
8. Podaním, doručeným súdu dňa 03.10.2019, doručil žalovaný na výzvu súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že predkladá súdu dôkazy v podobe výkazov DPH, z ktorých vyplýva, že zo štyroch žalovaných faktúr sú zúčtované len dve faktúry, avšak naďalej trval na tom, že uvedené nemôže potvrdzovať tvrdenia žalobcu o skutočnom dodaní tovaru. Prílohou vyjadrenia bolo daňové priznanie žalovaného za obdobie 04/2016 spolu s kontrolným výkazom DPH za obdobie 04/2016, daňové priznanie žalovaného za obdobie 05/2016 spolu s kontrolným výkazom DPH za obdobie 05/2016 a daňové priznanie žalovaného za obdobie 06/2016 spolu s kontrolným výkazom DPH za obdobie 06/2016.
9. Dňa 28.01.2020 doručil právny zástupca žalovaného odvolanie plnej moci udelenej žalovaným pričom plnú moc na zastupovanie žalovaného v konaní predložil nový právny zástupca JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Slovenská 46, Prešov, IČO: 50 490 044.
10. Vo veci bolo následne nariadené ďalšie, v poradí tretie pojednávanie na deň 20.05.2020, ktorého sa zúčastnil žalobca so svojím právnym zástupcom, žalovaný v zastúpení C. K., novým manažérom hotela K. a právnym zástupcom žalovaného. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že v konaní bolo jasne preukázané, že žalobca dodal žalovanému ním objednaný tovar, v množstve, ktoré si objednal žalovaný a tiež bolo preukázané, že žalovanému boli doručené žalované faktúry spolu s dodacími listami. Právny zástupca žalobcu preto navrhol žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného naopak poukázal na to, že faktúry vystavené žalobcom vykazujú formálne nedostatky, keď podľa § 73 písmeno a/ zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) musí byť faktúra vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania tovaru, pričom faktúra s číslom 85 bola vyhotovená po 25-ich dňoch, faktúra číslo 89 po 18-tich dňoch a faktúra číslo 20 po 27-ich dňoch. Zároveň podľa § 74 odsek 1 písmeno f/ tohto zákona faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru. To sa však nestalo keďže tieto odkazujú len na dodacie listy z toho ktorého dňa. Faktúra síce môže byť vyhotovená tak, že jej prílohou budú dodacie listy, to by ale faktúra sama o sebe nesmela byť dodacím listom, ako je tomu v tomto prípade. Na to, aby sa faktúra stala riadnym účtovným dokladom, musí v zmysle § 10 odsek 1 zákona číslo 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“) obsahovať meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá zodpovedá za účtovný prípad v účtovnej jednotke a zároveň meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za zaúčtovanie. Okrem uvedeného svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí uviedli, že dodacie listy nie sú nimi odsúhlasené, čo preukazuje skutočnosť, že žalobca predmetný tovar žalovanému nedodal. Žalovaný ďalej uviedol, že na výsluchu svedkyne M. K. ďalej netrvá, keďže túto právne zastupuje v inom konaní právny zástupca žalobcu. Vzhľadom k uvedenému právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok plnú náhradu trov konania.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov O. O., Q. O.C. Q. O. Y., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou žalobou zo dňa 31.01.2017 a k nej pripojenými dôkazmi faktúrou číslo 2016085 zo dňa 29.04.2016 vo výške 413,19 Eur a dodacími listami zo dňa 14.04.2016 a 22.04.2016, faktúrou číslo 2016086 zo dňa 16.05.2016 vo výške 238,26 Eur a dodacími listami zo dňa 03.05.2016 a 06.05.2016, faktúrou číslo 2016089 zo dňa 31.05.2016 vo výške 448,03 Eur a dodacími listami zo dňa 13.05.2016, 20.05.2016 a 27.05.2016, faktúrou číslo 2016120 zo dňa 30.06.2016 vo výške 215,64 Eur a dodacími listami zo dňa 03.06.2016 a 04.06. bez uvedenia roku, výzvou žalobcu číslo I. a
II. zo dní 07.09.2016 a 19.09.2016, vyjadrením žalovaného na výzvu zo dňa 20.10.2016, odsúhlasením zostatkov zo dňa 19.10.2016, podacím lístkom zo dňa 19.10.2016, odsúhlasením zostatkov zo dňa 07.09.2016 a podacím lístkom zo dňa 07.09.2016, výpisom zo živnostenského registra žalovaného a výpisom z obchodného registra žalobcu, vyjadrením žalovaného zo dňa 23.02.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 15.03.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.05.2017, doplnením návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov zo dňa 09.06.2017 a k tomu pripojenými pokladničnými blokmi, vyjadrením žalovaného zo dňa 03.10.2019 a k tomu pripojenými listinnými dôkazmi daňovým priznaním žalovaného za obdobie 04/2016 spolu s kontrolným výkazom DPH za obdobie 04/2016, daňovým priznaním žalovaného za obdobie 05/2016 spolu s kontrolným výkazom DPH za obdobie 05/2016 a daňovým priznaním žalovaného za obdobie 06/2016 spolu s kontrolným výkazom DPH za obdobie 06/2016.
12. Podľa § 1 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
15. Podľa ustanovenia § 409 odsek 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
16. Podľa ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
17. Podľa § 420 odsek 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
18. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
19. Podľa § 448 odsek 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
20. Podľa § 73 odsek 1 písmeno a/ zákona o DPH, faktúra podľa § 72 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/222/20200101> musí byť vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby.
21. Podľa § 74 odsek 1 písmeno f/ zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa §72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
22. Podľa § 75 odsek 1 zákona o DPH, platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.
23. Podľa § 10 odsek 1 písmeno zákona o účtovníctve, účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu, e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101>) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
24. Zo skutkového stavu tvoreného výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo ku konkludentnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnou formou v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, na základe ktorej si žalovaný do svojej prevádzky prostredníctvom svojich zamestnancov objednával u žalobcu tovar (zeleninu a ovocie) a žalobca mu predmetný tovar dodával. Zo skutkového stavu je ďalej zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným bol predmetný obchodný vzťah dlhodobejší, pričom žalovaný žalobcovi uhrádzal za tovar vždy pri jeho preberaní, prípadne spätne za predošle dodaný tovar pri dodaní ďalšieho tovaru. Následne došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode, že žalobca bude za dodaný tovar žalovanému vystavovať faktúry, ktoré žalovaný uhradí. Medzi stranami konania je teda nesporný vznik obchodného vzťahu, na základe ktorého žalobca dodával žalovanému tovar (zeleninu a ovocie). Naopak spornými skutočnosťami medzi sporovými stranami v konaní sú skutočné dodanie tovaru žalovanému, za ktorý žalobca vystavil žalované faktúry, množstvo dodaného tovaru žalobcom a po poslednej argumentácii žalovaného možno považovať za spornú aj spôsobilosť účtovných dokladov predložených žalobcom (faktúr a dodacích listov), ktorými si žalobca uplatňuje svoj nárok.
25. Ako už súd vyššie popísal, vzťah medzi sporovými stranami možno vyhodnotiť ako konkludentne, ústnou formou uzatvorenú kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar. V prvom rade sa súd zaoberal skutočnosťou, či došlo k reálnemu dodaniu tovaru žalovanému žalobcom, čo je nevyhnutným predpokladom ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní tvrdil, že tovar riadne žalovanému odovzdal na základe jeho objednávky, čo žalovaný napadol s tým, že dodanie tovaru žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal podpisom oprávnenej osoby prevziať dodaný tovar a ani iným spôsobom, navyše faktúry spolu s dodacími listami mu boli doručené v nečitateľnej forme, pričom dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností je práve v jeho rukách. Z predložených dôkazov, konkrétne z podania manažérky prevádzky žalovaného M. K. zo dňa 20.10.2016, ktorou reagovala na výzvu žalobcu zo dňa 20.10.2016 (zrejme nesprávne uvedený dátum) vyplýva, že faktúra číslo 2016085 znejúca na sumu 413,19 Eur zo dňa 29.04.2016, ktorá zahŕňa šesť dodacích listov, je v štádiu preverovania prevzatia tovaru, nakoľko je veľmi nepravdepodobný odber množstva tovaru v tak krátkom časovom období, v jeden deň vydané dva dodacie listy a následne ďalšia faktúra číslo 2016086 zo dňa 06.05.2016 znejúca na sumu 238,26 Eur. Manažérka prevádzky žalovaného ďalej uviedla, že dokumentácia žalovaného, ktorú majú k dispozícii nie je totožná s dokumentáciou žalobcu, preto ho vyzvala na zdokladovanie a predloženie potvrdenia o prevzatí tovaru. Z výsluchu svedka O. O., ktorý pracoval v danom období ako kuchár na prevádzke žalovaného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bol zaužívaný systém objednania a dodania tovaru tak, že kuchári mali oprávnenie na objednanie tovaru, keďže vedeli čo a aké množstvo potrebujú. Po dodaní tovaru žalobcu kuchári odkontrolovali množstvo, druh a akosť dodaného tovaru, pričom následne ceruzkou odsúhlasovali dodaný tovar, dodacie listy nepečiatkovali, túto činnosť vykonávala výlučne manažérka prevádzky žalovaného, v tom čase pani K.. Po nahliadnutí do súdneho spisu, konkrétne na faktúry a dodacie listy pripojené k žalobe svedok uviedol, že pozná obsah uvedených faktúr a dodacích listov, tieto však nie sú ním vypísané ani odsúhlasené. Pri dodaní tovaru na dodacích listoch vyznačovali značky ako odsúhlasenie dodávky, avšak nebolo tomu tak stále. Výsluchom svedka Q. O., ktorý rovnako pracoval u žalovaného v období roku 2016, kedy žalobca dodával tovar žalovanému v pozícii kuchára bolo rovnako zistené, že kuchári na základe nimi objednaného tovaru po jeho dodaní žalobcom vykonávali kontrolu množstva, druhu a akosti dodaného tovaru s tým rozdielom, že tento svedok uviedol, že dodacie listy žalobcu podpisovali priamo kuchári a niekedy aj vyznačovali pečiatkou žalovaného, inokedy dodacie listy opečiatkovala manažérka prevádzky žalovaného v kancelárii. Z výsluchu svedka O. Y., ktorý v období roka 2016 pracoval ako vodič a skladník u žalobcu, bolo okrem iného zistené, že po tom, čo na základe objednávky tovaru žalovaným a jeho doručení žalovaného, mu dodacie listy o prevzatí tovaru potvrdili poväčšine kuchári prevádzky žalovaného. Pokiaľ ide o dodacie listy zo dňa 14.04.2016, 22.04.2016,
03.05.2016, 06.05.2016, 13.05.2016, 20.05.2016, 27.05.2016, 03.06.2016 a 04.06. bez uvedenia roku, predložené žalobcom k žalobe, z ktorých žalobca odvodzuje dodanie predmetného tovaru a jeho množstva, tieto sú všetky opatrené pečiatkou žalovaného, avšak bez podpisu oprávnenej osoby (z výpovedí svedkov vyplýva, že dodacie listy sa podpisovali kuchármi alebo manažérkou prevádzky žalovaného, avšak nebolo tomu stále tak). Súd má v zmysle vyššie uvedeného za preukázané jednak doručenie faktúr a pripojených dodacích listov žalovanému, a to na základe poštových podacích lístkov a tiež aj vyjadrenia manažérky prevádzky žalovaného, z ktorého nevyplýva, že doručované listiny boli v nečitateľnej podobe, naopak rozporovala len množstvo dodaného tovaru, resp. jeho dodanie. Súd má ďalej za preukázané aj samotné dodanie tovaru žalovanému žalobcom, keď všetky dodacie listy boli potvrdené pečiatkou žalovaného, čo v zmysle výpovedí svedkov vždy vykonávala manažérka prevádzky žalovaného, prípadne kuchári. Žalovaný síce namietal, že predmetné dodacie listy nie sú podpísané na to oprávnenými osobami, z výpovede svedka O. O. však vyplýva, že kuchári nie vždy podpisovali, resp. vyznačovali ceruzkou správnosť dodaného tovaru, teda tieto skutočnosti nemožno považovať za také, ktoré by preukázali nedodanie tovaru žalobcom.
26. V ďalšom súd posudzoval množstvo dodaného tovaru žalobcom, ktoré v konaní napadol žalovaný. Žalobca nedisponuje objednávkou žalovaného, ktorá by hodnoverne preukázala množstvo tovaru, ktoré si žalovaný objednal, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že objednávky tovaru u žalobcu sa vykonávali výlučne telefonicky. Množstvo dodaného tovaru rozporovala už aj vo vyjadrení zo dňa 20.10.2016 manažérka prevádzky žalovaného, keď uviedla, že je nepravdepodobný odber tak veľkého množstva tovaru za tak krátke obdobie (v jeden deň vydané dva dodacie listy). Z výpovedí vyššie uvedených svedkov O. Q. Q. O. po nahliadnutí do súdneho spisu k faktúram a dodacím listom však vyplýva, že množstvo objednaného a doručeného tovaru vždy v piatky bolo do prevádzky žalovaného bežné, najmä v období svadieb a osláv, kedy bola väčšia spotreba zeleniny a ovocia. Okrem uvedeného, z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že títo vždy po dodaní tovaru kontrolovali množstvo dodaného tovaru vážením, pričom pri správnom množstve dodaného tovaru boli dodacie listy opečiatkované pečiatkou žalovaného. Množstvo dodaného tovaru preukázal súdu žalobca aj predložením pokladničných blokov, ktorými dodával tovar žalovanému v rozhodnom období (apríl - jún) v roku 2015 (ako príklad súd uvádza dodanie 6 kg paradajok dodacím listom zo dňa 13.06.2016 a 6 kg paradajok na základe pokladničného bloku zo dňa 18.06.2015, uhorky 5 kg dodané dodacím listom zo dňa 20.05.2016 a uhorky 5 kg dodané na základe pokladničného bloku zo dňa 27.05.2015, dodanie 5 kg šampiónov dodacím listom zo dňa 27.05.2016 a 3 kg šampiónov na základe pokladničného bloku zo dňa 27.05.2015). Pokiaľ ide o vyjadrenie manažérky prevádzky žalovaného, táto síce uviedla, že žalovaný disponuje inou dokumentáciou dodaného množstvo tovaru, avšak žalovaný takéto dôkazy na podporu jeho tvrdení do konania nepredložil. Súd tak mal v konaní preukázané aj množstvo dodaného tovaru žalobcom žalovanému.
27. Žalovaný v konaní rozporoval aj spôsobilosť faktúr, na základe ktorých si žalovaný v konaní uplatnil svoju pohľadávku, keď tieto neboli jednak vystavené v zákonnej lehote a jednak neobsahovali zákonné náležitosti (meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá zodpovedá za účtovný prípad v účtovnej jednotke a zároveň meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za zaúčtovanie, množstvo a druh dodaného tovaru). Žalovaný uviedol, že faktúry vystavené žalobcom boli vystavené po zákonnej lehote 15 dní od dodania tovaru, pričom sa odvolal na ustanovenie § 73 odsek 1 písmeno a/ zákona o DPH. S uvedenou argumentáciou však súd nemôže súhlasiť, keďže v zmysle § 75 odsek 1 zákona o DPH (ktoré bolo v účinnosti aj v čase vystavovania faktúr žalobcom), je platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom oprávnená vydať jednu súhrnnú faktúru v prípade viacerých samostatných dodaní tovaru tak, že faktúra môže pokrývať maximálne obdobie jedného mesiaca a musí byť vystavená v lehote 15 dní od skončenia tohto kalendárneho mesiaca. Z predložených faktúr a dodacích listov je evidentné, že žalobca dodával tovar žalovanému viacerými samostatnými dodaniami, pričom následne súhrnné faktúry (za obdobie 04/-2016 - 06/2016) vystavil v zákonnej lehote do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, preto v tejto časti argumentáciu žalovaného nemožno považovať za opodstatnenú. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že predmetné faktúry neobsahovali všetky zákonné náležitosti je súd názoru, že takéto porušenie zákona (v prípade, že faktúry vystavené žalobcom neobsahovali všetky povinné údaje v zmysle zákona o DPH a zákona o účtovníctve) môže odôvodňovať začatie správneho konania a v prípade preukázania týchto tvrdení udelenie sankcie správcom dane, v žiadnom prípade však nemôže spôsobovať stratu nároku žalobcu na úhradu svojej pohľadávky titulom riadne dodaného tovaru žalovanému. Súd navyše dodáva, že vykonaním dokazovania v rámci predložených daňových priznaní a kontrolných výkazov DPH žalovaného je zrejmé, že žalovaný si zaevidoval v kontrolných výkazoch
dve (zo štyroch) faktúry vystavené žalobcom, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný takýmto svojím konaním uznal nielen fakt, že mu žalobca predmetný tovar dodal ale uznal aj množstvo dodaného tovaru. Je síce pravdou, že žalovaný si takýmto spôsobom zaevidoval iba dve zo štyroch faktúr, avšak z vykonaného dokazovania už má súd dostatočne preukázané doručenie tovaru žalobcom aj bez tohto dôkazu. Pokiaľ je teda žalovaný názoru, že faktúry vystavené žalobcom sú nesprávne, teda že neobsahujú zákonom predpísané náležitosti, nič mu nebránilo faktúry vrátiť žalobcovi a reklamovať ich nedostatky ešte pred začatím samotného konania, prípadne iniciovať správne konanie u správcu dane. Žalovaný však túto argumentáciu a námietky vzniesol až na pojednávaní vytýčenom dňa 20.05.2020, kedy už z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca riadne dodal žalovanému objednaný tovar v požadovanom množstve.
28. Na základe uvedeného vychádzal súd pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a výsluchmi svedkov, preto na základe vykonaných dôkazov žalobu žalobcu považoval v celku za dôvodnú.
29. Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“).
32. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
33. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania, ktoré v žalobe správne vyčíslil, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania bola od 01.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 0,05 %, čomu zodpovedajú úroky z omeškania 8,05% ročne zo sumy 413,19 Eur od 20.05.2016 do zaplatenia (z faktúry číslo 2016085 splatnej dňa 19.05.2016), 8,05% ročne zo sumy 238,26 Eur od 31.05.2016 do zaplatenia (z faktúry číslo 2016086 splatnej dňa 30.05.2016) a 8,05% ročne zo sumy 448,03 Eur od 15.06.2016 do zaplatenia (z faktúry číslo 2016089 splatnej dňa 14.06.2016) a od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo výške 0,00%, čomu zodpovedajú úroky z omeškania 8,00% ročne zo sumy 215,64 Eur od 15.07.2016 do zaplatenia (z faktúry číslo 2016120 splatnej dňa 14.07.2016).
34. Podľa § 232 odsek 3 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva, a to titulom trov právneho zastúpenia aj iných trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle
39. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 odsek 3 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.