Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-189-2019.pdf
PDF · 129.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/189/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1. K. Š., Q.. XX.XX.XXXX, X., Y. X, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Pollova 32 a 2. S. Z., Q.. XX.XX.XXXX, X., E. XX, o zaplatenie 817,28 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného 1. proti rozsudku 29C/16/2014 - 169 z 12.04.2017 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 693,96 eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 246,64 eur od 23. 10. 2014 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 447,32 eur od 20. 11. 2016 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,04 %.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom konanie v časti zaplatenia 123,32 eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 123,32 eur od 05.05.2013 do zaplatenia zastavil, žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 693,96 eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 246,64 eur od 23.10.2014 do zaplatenia a s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 447,32 eur od 20.11.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v plnej výške a žalovaná v 2. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 817,28 eur s úrokom z omeškania zo sumy 817,28 eur vo výške 5,75% ročne od 05.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že pôvodným nájomcom bytu v X., Q. I.. Y. Č.. X U. R. Š., s ktorým mal žalobca uzatvorenú nájomnú zmluva na dobu neurčitú, ktorému bola daná výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že prenechal byt do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa inej osobe, keďže s ním býval jeho Y. K., Ž. v 1. rade, ako aj z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu. Výpovedná lehota uplynula 30.11.2006 a od 01.12.2006 R. Š. Y. Y. Y. K. Š.Á., žalovaným v 1. rade a neskôr s S. Z., T. Š., žalovanou v 2. rade tento byt bez právneho titulu užívali aj v žalovanom období. Rozsudkom Okresného súdu Košice II 29C/52/2010 z 20.01.2011, právoplatným 10.03.2011 súd rozhodol o povinnosti vypratať byt , bez
bytovej náhrady. Žalobca je správcom bytu Č.. X Q. I.. Y. X T. X., ktorý žalovaní užívali aj v žalovanom období od 01.01.2011 do 31.12.2011, bez právneho titulu. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok za užívanie bytu za mesiace január až november 2011 v sume 369,96 eur (12 x 30,83 eur) a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 vo výške 447,32 eur. Súd, vychádzajúc z § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. ( ich znenie citoval), vykonaným dokazovaním mal za preukázané a medzi stranami sporu to nebolo sporné, že bol na základe Zmluvy o nájme bytu č. NZ/563/2001-P-238 z 19.11.2001 pridelený do nájmu R. Š., K. Ž. v 1. rade na dobu neurčitú. Byt užíval aj žalovaný v 1. rade, čo vyplynulo z evidenčného listu. Z dôvodu, že pôvodný nájomca R. Š. prenechal byt do užívania inej osobe, ako aj z dôvodu, že neplatil nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, bola daná výpoveď z nájmu predmetného bytu a rozsudkom Okresného súdu Košice II 29C/52/2010 z 20.01.2011 bol R. Š. spoločne so všetkými, ktorí s ním v predmetnom byte bývajú, t.j. T. U. Č.. X Q. Y. Č.. X Q. X. R. zaviazaní k povinnosti vypratať predmetný byt a odovzdať ho vlastníkovi a to bez bytovej náhrady. Spornými medzi stranami sporu bolo to, kto a v akom období v predmetnom byte býval, t.j. , či žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade v v roku 2011, resp. ho užívali a či sú povinní platiť za neho úhradu. Žalovaný v 1. rade v priebehu celého konania namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie , zdôvodňujúc ju tým, že so žalobcom nemá uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu a , že ani nebol realizovaný dodatok k zmluve o nájme bytu, ktorú má uzavretú jeho otec (Nájomná zmluva č. NZ/563/2001-P-238 uzavretá 19.11.2001) a žalobu žiadal zamietnuť. Zároveň namietal premlčanie nároku žalobcu. V priebehu konania bolo súdu jednoznačne preukázané na základe rozsudku 29C/52/2010, že počnúc dňom 01.12.2006 sa predmetný byt užíval protiprávne a to bez právneho dôvodu, keďže pôvodnému nájomcovi R. Š. nájom bytu zanikol uplynutím 3 mesačnej výpovednej lehoty dňom 30.11.2006. Citujúc znenie § 489 Obč. zák. , uviedol, že je pravdou, že žalovaný v 1. rade ani žalovaná v 2. rade nemali k predmetnému bytu uzavretú písomnú nájomnú zmluvu , že nájomná zmluva nevznikla ani ústne, pričom ich to nezbavuje povinnosti , v prípade preukázania, že predmetný byt užívali, platiť za jeho užívanie, keďže záväzky vznikajú nielen zo zmlúv, ale aj z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že samotný žalovaný v 1. rade vo svojom výsluchu potvrdil, že v predmetnom byte býval do septembra, resp. októbra 2011 a následne sa z bytu vysťahoval a žalovaná v 2. rade - jeho bývalá manželka sa z bytu odsťahovala niekedy začiatkom r. 2011. Zápis o preventívnej prehliadke bytu z 02.11.2010 súdu potvrdil to, že v byte bývali žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade, ktorí tam mali aj trvalý pobyt, pričom žalovaný v predmetnom byte býval od pridelenia predmetného bytu jeho otcovi R. Š., t.j. od uzavretia nájomnej zmluvy 19.11.2001, čo okrem iného vyplýva aj z evidenčného listu pre výpočet nájomného z 19.11.2001, kde je uvedený ako ďalšia osoba bývajúca v byte a žalovaná v 2. rade v predmetnom byte bývala najneskôr od 17.10.2006, čo vyplývalo zo zápisnice o priebehu a výsledku mediacie, kde je uvedené: „V súčasnej dobe v byte býva K. Š. s partnerkou S. Z., ktorá sa v byte zdržiavala aj v čase, keď R. Š. opustil byt a jej partner K. Š. bol zamestnaný v Českej republike. R. Š. sa od roku 2003 nepretržite zdržiava v Českej republike“. Zároveň zdržiavanie sa v byte obidvoch žalovaných potvrdzovala aj mailová komunikácia medzi žalovanou v 2. rade, ktorá bola adresovaná na sekretariát primátora, ktorá 03.11.2010 požiadala o prechod nájmu z otca R. Š. Q. Y. K. Š., kde uviedla, že v byte stále bývajú a ak by došlo k vyprataniu bytu, tak by skončili na ulici. To, že predmetný byt je obývaný, súdu potvrdili aj ostatní obyvatelia bytového domu, v mene ktorých Spoločenstvo vlastníkov U. Y. X,X T. X.Z. 18.1.2011 vyzvalo ešte pôvodného nájomcu R. Š., aby sa zdržal porušovania domového poriadku, čo svedčilo o tom, že predmetný byt je obývaný. Obývanie predmetného bytu potvrdzoval aj odpočtový list studenej a teplej vody za r. 2011, kde odpočty boli vykonávané predsedom spoločenstvo Z.. R. G. R. U. Č.. XXX H. I. U. G. T. X., X. G. X. Š. N.. XXXX je aj podpis, pričom samotný žalovaný v 1. rade potvrdil, že podpis za druhý štvrťrok je jeho vlastnoručný a k podpisu za 1. a 3. štvrťrok sa nevedel vyjadriť, keďže je slabo čitateľný, avšak nevylúčil, že by mohol byť tiež podpísaný . Súd konštatoval, že podpisy v 1., 2. a 3. štvrťroku už na prvý pohľad sú identické, pričom 4. štvrťrok odpočty sú podpísané pracovníčkou BPMK, čo sama potvrdila R.. R.Q. A., keď byt bol spoločenstvu sprístupnený následne po telefonickom ohlásení o uvoľnení bytovej jednotky. Súd urobil záver, že predmetný byt bol uvoľnený najneskôr ku dňu 3.1.2012, o čom svedčí zápisnica o odovzdaní opusteného bytu, ako aj hlásenie o uvoľnení bytovej jednotky, kde pracovníci BPMK konkrétne R.. A. na základe telefonického oznámenia dňom 3.1.2012 vykonali kontrolu v predmetnom byte a zistili, že byt je opustený a nachádza sa tam len použitý nábytok. To korešpondovalo aj s tým , čo uviedol žalovaný v 1. rade, že z bytu sa odsťahoval niekedy v septembri, resp. októbri r. 2011. Zároveň aj bezprostrední susedia J.. Z. R. G. W. X., ktorí bývali na 1. poschodí, kde býval aj žalovaný v 1. rade, potvrdili, že ho v predmetnom bytovom dome vídali, z čoho súd konštatoval, že v predmetnom bytovom dome a v byte býval. Zároveň takýto záver vyvodil aj z toho, že žalovaný v 1. rade ešte v októbri 2011 prevzal na predmetnej adrese na Y. X T. X. súdnu zásielku o konaní tunajšieho súdu 45C/84/2011 dňa
11.10.2011, čo potvrdzovalo to, čo sám uviedol vo svojej výpovedi, že v septembri, resp. októbri 2011 sa z predmetného bytu odsťahoval . Poukázal aj na to, že navyše žalovaný v 1. rade má prihlásený trvalý pobyt na Y. X T. X. už počnúc 03.01.2002. Skutočnosť, že žalovaná v 2. rade sa z predmetného bytu odsťahovala začiatkom r. 2011, súdu potvrdil samotný žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi. Preto urobil záver, že žalovaná v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní. Žalobca po vznesenej námietke premlčania žalovaným v 1. rade vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 123,32 eur späť a to za január až apríl r. 2011 (4 x 30,83 eur), a aj v časti úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne od 05.05.2013 do zaplatenia zo sumy 123,32 eur. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, preto súd konanie v časti zaplatenia istiny 123,32 eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania z predmetnej sumy od 5.5.2013 do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. Súd zaviazal žalovaného na úhradu nedoplatku za užívanie bytu za mesiace 5 až 12/2011 v sume 246,64 eur (8 x 30,83 eur) a nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 447,32 eur to titulom bezdôvodného obohatenia, keďže v byte býval bez právneho dôvodu , t.j. protiprávne a využíval služby poskytujúce žalobcom, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a to celkovo vo výške 693,96 eur. Žalobca bezdôvodné obohatenie nevyčíslil vo výške trhového nájomného, ktoré by niekoľkokrát prevyšovalo sumu žiadanú žalobcom, ale podľa mesačného zálohového predpisu, ako by žalovaní boli platnými nájomcami bytu. Súd zdôraznil, že takéto vyčíslenie bezdôvodného obohatenia vo výške „nájomného“ je výrazne v prospech žalovaných. Vychádzajúc z § 563 Obč. zák. , uviedol, že vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 bolo žalovaným v 1. a 2. rade doručované doporučene, pričom zásielku si neprevzali v odbernej lehote a žalobcovi bola vrátená 04.04.2013, avšak zásielka bola doručovaná na Y. X T. X., pričom mal za zrejmé, že najneskôr dňom 03.01.2012 žalovaný v 1. rade na predmetnej adrese nebýval, bol odsťahovaný, preto to nepovažoval za účinné doručenie. Vychádzajúc z § 563 Obč. zák., za výzvu na plnenie považoval aj doručenie žaloby, pričom žaloba bola žalovanému doručená 21.10.2014, nasledujúcim dňom, t.j. 22.10.2014 bol povinný uhradiť nedoplatok na byte a 23.10.2014 sa dostal s úhradou nedoplatku za užívanie bytu do omeškania, preto priznal žalobcovi 5,05 % úrok z omeškania zo sumy 246,64 eur (369,96 eur - 123,32 eur). Vyúčtovanie za služby spojené s bývaním za r. 2011 bolo žalovanému v 1. rade cestou jeho právneho zást. doručené 20.10.2016, lehota na jeho úhradu bola 30 dní od prevzatia vyúčtovania, t.j. do 19.11.2016, preto sa žalovaný v 1. rade s nedoplatkom z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie r. 2011 dostal do omeškania počnúc dňom 20.11.2016. Žalobca požadoval úrok z omeškania počnúc od 05.05.2013 a vo výške 5,75 % ročne , súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výšku úrokov z omeškania považoval v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.
4. V odvolaní, o. i., iného namietal nesprávne označenie priezviska jeho zástupcu, keďže v priezvisku S. je omylom uvedený dĺžeň a v zmysle udeleného plnomocenstva má byť jeho označenie S.. Ďalej namietal neurčitý a nevykonateľný výrok rozsudku, keďže vo vzťahu k úroku z omeškania, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 693,96 eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 246,64 eur od 23.10.2014 do zaplatenia , nie je uvedené, či sa jedná o denný alebo ročný úrok z omeškania. Namietal, že nesúhlasí s výrokom o nároku na náhradu trov konania v plnej výške, keďže z pôvodne žalovanej sumy 817,28 eur súd priznal žalobcovi iba 693,96 eur a v časti o zaplatenie 123,32 eur konanie zastavil, že pomer úspechu a neúspechu je v pomere 100 % nároku len 85 % po odpočítaní 15 % neúspechu žalobcu. Trval na nedostatku pasívnej legitimácie v konaní vo vzťahu k jeho osobe a namietal a trval na tom, že so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah a že táto skutočnosť vyplýva a z obsahu vykonaného dokazovania. Ďalej opakoval a trval na tom, že žalobca nepreukázal z vykonaného dokazovania, že užíval predmetný byt v období, za ktoré si uplatnil žalovanú sumu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvu o nájme bytu so žalobcom mal uzatvorenú iba R. Š., G. Q. K. Š., pričom Evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb ku tejto nájomnej zmluve z 19.11.2001 uvádza údaje o osobách bývajúcich v byte: 1. R. Š. Q.. XX.XX.XXXX /.I../., X. K. Š., Q.. XX.XX.XXXX (Y. ) , R. K. Š. J. T. W. Č. Z. XX N. G. Q. Y.'. Q. R. Ú. G. M. Y., Ž. R. Q. R. Š. prenechal byt do užívania inej osobe, je nesprávny a mylný. Tvrdil, že súd presne neurčil kedy mal údajne R. Š. prenechať byt do užívania inej osobe, že konal s neúplným okruhom strán sporu, keď v konaní nevystupoval, ako žalovaný v 3. rade aj R. Š.W., že neboli splnené procesné podmienky na konanie. K Plnej moci z 24.06.2011 udelenej R. Š., N..Č.. XXXXXX/XXX R. K. Š., N..Č.. Y.XXXXXlXXXX , uviedol, že nikde v jej texte nie je uvedené, že
ju prijal a súd nezisťoval, či bola ešte platná a to s ohľadom na skutočnosť, že R.T._.Š.Q.Z. ešte v čase prebiehajúceho súdneho konania zomrel a súd ho v konaní nevypočul ako svedka, aj keď ho vypočuť mal. Uviedol, že poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/266/2007, kde sa riešila otázka, že nájomný vzťah k bytu nemôže vzniknúť iba konkludentným prejavom vôle a že právny dôvod tejto žaloby ako bezdôvodného obohatenia v tomto konaní je bezpredmetný, pretože žalobca a ani súd nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom, že reálne užíval predmetný byt , že súd mal žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k nemu . Tvrdil, že rozhodnutie bolo vydané predčasne, že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal všetky potrebné dôkazy, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tým, že súd konal s neúplným okruhom strán sporu, nesprávnym procesným postupom znemožnil stranene, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vykonané dokazovanie a rozhodnutie vo veci je preto podľa názoru žalovaného 1., s ohľadom na uvedený nedostatok procesnej podmienky konania, zmätočné, nepreskúmateľné a predčasne vydané. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny .
6. Uviedol, že pokiaľ v rozsudku došlo iba k zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania, že takýto výrok možno v zmysle § 224 C.s.p. opraviť. Poukázal na to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo preukázané užívanie bytu žalovaným v 1. rade, ktoré dokonca sám potvrdil. Prostriedky procesnej obrany využívané žalovaným v 1. rade považoval za účelové, ktoré žalovaný v 1. rade využíva v snahe vyhnúť sa plateniu dlžnej sumy. Tvrdenia žalovaného v 1. rade nepovažuje za opodstatnené, nakoľko súd sa so všetkými jeho námietkami a vyjadreniami náležitým spôsobom vysporiadal a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo odôvodnil.
7. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade, vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2. a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, keď je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 693,96 eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 246,64 eur od 23.10.2014 do zaplatenia s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 447,32 eur od 20.11.2016 do zaplatenia potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa v tejto časti s odôvodnením rozsudku stotožňuje, na ktoré dôvody aj odkazuje. Rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,04 %, nakoľko zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie uvedeného výroku rozsudku.
9. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. t.j., že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( nepreskúmateľné a predčasne vydané rozhodnutie), § 365 ods. 1 písm. d) t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. e) t.j., že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, ktorým bola uložená žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu s prísl., ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
11. K námietke o nesprávne uvedenom mene právneho zást. žalovaného, že v rozhodnutí je nesprávne uvedené jeho priezvisko „., Q. „. S.“ (Y. X. G.), je potrebné uviesť, že ide o zrejmú nesprávnosť , ktorú môže súd prvej inštancie kedykoľvek opraviť podľa § 224 C.s.p. , ktorá nie je sama o sebe odvolacím dôvodom.
12. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydaná opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
13. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie opravným uznesením kedykoľvek môže opraviť zrejmú nesprávnosť , t.j. nesprávne uvedené priezvisko právneho zást. žalovaného na „..
14. Výrok rozsudku , o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi, o.i., 5,05 % zo sumy 246,64 eur od 23.10.2014 do zaplatenia , v ktorom súd neuviedol, či ide o ročný, mesačný alebo denný úrok z omeškania, v dôsledku čoho je podľa názoru žalovaného nevykonateľný, je potrebné uviesť, že takto uvedený výrok zodpovedá kritériám vykonateľnosti a určitosti. Logickým výkladom a jednoduchým matematickým výpočtom sa dá zistiť , akú sumu je dlžník povinný zaplatiť od omeškania až do zaplatenia z priznanej sumy (základu pohľadávky) v percentuálnom vyjadrení, ktorá sa počíta ako ročný úrok, pokiaľ nie je ustanovené inak, ako jedno percento z výpočtového základu a vynásobení príslušnými percentami od uvedeného dátumu omeškania, až do dňa úhrady celej dlžnej sumy. Preto je táto námietka žalovaného nedôvodná.
15. K odvolaciemu dôvodu uvedenom v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. t.j., že neboli splnené procesné podmienky, je potrebné uviesť, že tento odvolací dôvod bol uplatnený žalovaným v 1. rade len formálne. Žalovaný 1. neuvádza, ktoré procesné podmienky neboli súdom prvej inštancie splnené v čase jeho rozhodovania. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1), ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej podmienky, podmienky na strane súdu) právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadne povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.
16. Ani odvolací súd v prejednávanej veci nezistil nesplnenie procesných podmienok, ktoré definuje samotný Civilný sporový poriadok v § 161 ods. 1. Z uvedených dôvodov tento odvolací dôvod nie je daný.
17. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces namieta žalovaný 1. a tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a predčasne vydané. Ani tento odvolací dôvod nie je daný.
18. Písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p.
19. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany predložil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti, skutkové zistenia boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej a preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkových zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomu záveru dospel, teda z akých dôkazov
podľa jeho názoru zároveň vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 C.s.p. hodnotil a to najmä vtedy, ak išlo o dôkazy protichodné a prečo vyhovel všetkým stranám sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam v prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvo návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť to tak, aby jeho závery v rozhodujúcich skutočnostiach, skutkových neboli nezrozumiteľné alebo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti, skutkové zistenia je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Opodstatnením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola vec preto rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to, ktoré skutkové zistenie robí.
20. Rozhodnutie súdu je presvedčivé a zrozumiteľné. Súd sa náležite zaoberal a vysporiadal so všetkými výhradami, ktoré namietal žalovaný 1. pred súdom, ktoré v odvolacom konaní žalovaný zopakoval, a to vo vzťahu k jeho pasívnej legitimácii a k tvrdeniu žalovaného 1., že v konaní nebolo preukázané, že predmetný byt v žalovanom období, v ktorom si žalobca uplatnil žalovanú sumu, užíval a že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu.
21. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne a presvedčivé skutkové a aj právne závery súdu uvedené v rozsudku.
22. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci sú všetky vady prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. V odvolaní žalovaného 1. sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.
26. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané žalovaným 1. v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.
27. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
28. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 1., v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
29. Odvolací súd odkazuje na závery súdu, ktoré jednoznačne vyplynuli z vykonaného dokazovania, že Pavol Štefánik, pôvodný nájomca predmetného bytu, byt opustil, že sa od r. 2003 nepretržite zdržiaval v Českej republike, že v predmetnom byte, bez právneho dôvodu zostal bývať jeho syn Ondrej Štefánik (žalovaný 1.) s partnerkou, neskôr manželkou, s ktorou sa rozviedol, ktorá začiatkom r. 2011 už v spoločnej domácnosti so žalovaným 1. nebývala. Žalovaní 1., 2. nemali k predmetnému bytu uzavretú písomnú ani ústnu nájomnú zmluvu, avšak to žalovaného 1. nezbavovalo povinnosti za užívanie predmetného bytu v žalovanom období platiť za jeho užívanie úhrady s tým spojené, z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu, že samotný žalovaný 1. vo výsluchu pred súdom potvrdil, že v predmetnom byte býval do septembra, resp. októbra 2011, že z bytu sa vysťahovala aj žalovaná 2. - jeho bývala manželka začiatkom r. 2011. Z vykonaného dokazovania súdom , zápisom o preventívnej prehliadke bytu z 02.11.2010 bolo potvrdené, že v byte bývali žalovaní 1., 2., ktorí mali aj trvalý pobyt. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1. v predmetnom byte býval od jeho pridelenia jeho otcovi R. Š., t.j. od uzavretia nájomnej zmluvy 19.11.2001, čo vyplynulo aj z evidenčného listu pre výpočet nájomného z 19.11.2001. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu, že predmetný byt bol uvoľnený najneskôr ku dňu 03.01.2012, o čom svedčila zápisnica o odovzdaní opusteného bytu a hlásenie o uvoľnení bytovej jednotky, kde pracovníci Bytového podniku mesta Košice, konkrétne pani A. na základe telefonického oznámenia dňom 03.01.2012 vykonala kontrolu v predmetnom byte a zistila, že byt je opustený a nachádza sa v ňom len použitý nábytok. Je potrebné dodať, že pre existenciu užívania bytu (aj bez právneho dôvodu), nie je potrebné, aby bol byt fyzicky - osobne obývaný, ale postačuje, keď má v uvedenom v byte takáto osoba , ktorá byt neuvoľnila , uložené svoje osobné veci, napr. nábytok, čo v tomto konaní nebolo sporné.
30. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd dospel k správnym právnym záverom, že na strane žalovaného 1. došlo k bezdôvodnému obohateniu z titulu užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu za r. 2011 (po čiastočnom späťvzatí žaloby v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným o 132,32 eur istiny s prísl. za 01-04/2011), od 05. až 12. v sume 246,64 eur (8 x 30,83 eur) a z titulu nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za r. 2011 v sume 447,32 eur , celkom 693,94 eur.
31. Výhrady žalovaného 1. o neúplne zistenom skutkovom stave, že súd nevykonal všetky potrebné dôkazy, sú nedôvodné. Žalovaný 1. neuvádza, aké dôkazy súd nevykonal, ktoré navrhol pred súdom vykonať, ktoré by boli potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci. Preto aj tento odvolací dôvod nie je daný.
32. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo veci samej v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
33. Odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v1., lebo súd vec nesprávne právne posúdil , keď žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
34. Súd v spore opomenul aplikovať § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p.
35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. V prejednávanej veci bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 817,28 eur istiny s prísl., žalobca počas konania zobral žalobu v časti o zaplatenie 123,32 eur istiny s prísl. späť, v ktorej žiadal konanie v časti zastaviť v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným 1. a súd konanie v časti o zaplatenie 123,32 eur s prísl. zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v časti o zaplatenie 123,32 eur s prísl zavinil zastavenie konania, priznaný nárok žalobcu voči žalovanému 1. je v sume 693,96 eur s prísl., ktorý je čiastočným úspechom žalobcu a po odpočítaní jeho neúspechu v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom je úspešný v rozsahu 83,04 %. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1. zmenil a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,04 %.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1,2 v spojení s § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal, keďže žalobca a žalovaný 1. boli v odvolacom konaní úspešní čiastočne.
39. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).