Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-15-2020.pdf
PDF · 109.08 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Lenky Halmešovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX H., zastúpená: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom Pohraničná 7, XXX XX H., otec K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajlíková, s.r.o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, XXX XX H., IČO: 47 251 395, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu H. zo dňa 14. januára 2020 č.k. 12P/90/2XX9-112, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. H., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 80 eur na sumu 130 eur mesačne.
II. Tým zmeňuje rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 12. novembra 2015 č.k. 12P/44/2015-64 v časti výživného na maloletú I..
III. V napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo sumy 80 eur na 170 eur mesačne počnúc od 27.09.2019. Vyslovil, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zaostalé splatné výživné na mal. I. za obdobie od 27.09.2019 do 31.12.2019 vo výške 282 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/44/2015 zo dňa 12.11.2015 v časti o výživnom na maloletú I.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. 1.2. Zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 12. novembra 2015 č.k. 12P/44/2015-64 bola určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú I. vo výške 80 eur. V čase rozhodnutia súdu bol otec dieťaťa zamestnaný v M., a.s.. s čistým mesačným príjmom 600 eur a mal dve vyživovacie povinnosti. Matka maloletej bola zamestnaná v H. Y. s čistým mesačným príjmom cca 300 eur. Mala dve vyživovacie povinnosti. Maloletá I. navštevovala 4. ročník základnej školy a maloletá M. 3. ročník strednej školy. V súčasnej dobe otec dieťaťa je zamestnaný v M., a.s. H. s čistým mesačným príjmom 788 eur. Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou spolu hospodária. Priateľka otca dostáva opatrovateľský príspevok vo výške 480 eur a má ešte dve vyživovacie povinnosti, jedno plnoleté dieťa
ktoré študuje a jedno 10 ročné dieťa. Poberá vdovský a sirotský dôchodok vo výške 360 eur. Bývajú spolu v rodinnom dome, kde za réžiu bývania platia mesačne za plyn 88 eur, za elektrinu 46 eur, rozhlas a TV 2,30 eura, pevnú linku a internet 36 eur, za dokurovanie drevom 80 eur ročne, daň z nehnuteľnosti a za psa 40 eur ročne a komunálny odpad na jednu osobu 14 eur ročne. Motorové vozidlo vlastní partnerka otca a za pohonné hmoty mesačne platia 50 eur. Dom, ktorý obývajú je vo vlastníctve otca partnerky. Otec uviedol, že jeho výdavky predstavujú 27 eur za stravu v práci, 100 eur za stravu doma, 10 eur poistné - tretí pilier, 5-10 eur lieky, 20 eur oblečenie, 10 eur drogéria, 70 eur cestovné do práce. Otec má zdravotné problémy, nevie dlho stáť a dvíhať ťažké veci, zatiaľ sa nerozhodol či absolvuje operáciu. Plnoletá M. krátky čas bývala v domácnosti otca, už sa osamostatnila, v súčasnosti neštuduje, pracuje na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú. Matka je zamestnaná v H. tlačiarňach s príjmom 801 eur. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou I.. Iný príjem ani inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zvýšené výdavky sa týkajú stravovania cca 150 eur, oblečenia 60 eur, nákladov na kozmetiku a hygienické potreby 15 eur, nákladov na telefón 5 eur, čistiacich prostriedkov 10 eur, ďalej sú to náklady na výlety a kultúrne podujatia 8 eur, školské potreby 8 eur, vreckové 10 eur, bežné lieky - vitamíny 5 eur, náklady na športové aktivity 20 eur. V súčasnej dobe mal. I. navštevuje 8. ročník základnej školy. Učí sa priemerne. Vo voľnom čase sa venuje tancu. Byt, v ktorom matka s dieťaťom bývajú, je prenajatý a nájomné spolu s režijnými nákladmi predstavuje 380 eur mesačne. Matka má sporenie 20 eur, spláca pôžičku v splátkach po 13,91 eura, platí úrazové poistenie vo výške 21,30 eura, platí za Digi Slovakia 12 eur, za Orange Slovensko 23,02 eura mesačne. Dcéra sa v škole nestravuje. Matka staršiu dcéru finančne nepodporuje. 1.3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu v roku 2015 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa aj na strane rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Podstatnú zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa videl v tom, že v čase poslednej úpravy výživného dieťa navštevovalo 4. ročník základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 8. ročník základnej školy. Tým došlo k podstatnému zvýšeniu životných nákladov za obdobie od roku 2015 až doposiaľ. Výdavky na maloleté dieťa sa zvýšili jednak v súvislosti s návštevou školy, ako aj v súvislosti s rastom cien spotrebného koša. Príjem otca sa zvýšil cca o 200 eur a príjem matky sa zvýšil cca o 400 eur. Rodičom ubudla vyživovacia povinnosť na plnoletú M. ktorá sa v súčasnej dobe už nepripravuje na budúce povolanie, ale je zárobkovo činná. Uviedol, že skutočnosť, že súdnym rozhodnutím nebola zrušená vyživovacia povinnosť otca nesvedčí tomu, že by táto vyživovacia povinnosť zanikla. Bolo to otcove dobrovoľné rozhodnutie, že nepožiadal súd o zrušenie tejto vyživovacej povinnosti a dcéru dobrovoľne podporuje. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že výdavky mal. dieťaťa pri zohľadnení alikvotnej čiastky režijných nákladov (matka s dcérou žijú v spoločnej domácnosti ) predstavujú cca 400 eur. 1.4. Pri určovaní výšky výživného prihliadol na výdavky dieťaťa, na zmenu výšky príjmu u oboch rodičov a na skutočnosť, že im odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť a pri zohľadnení uvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany otca bude primeranou výškou výživného 170 eur mesačne. Matkou požadovanú sumu výživného vo výške 220 eur považoval za neprimerane vysokú vzhľadom na to, že aj u matky došlo k podstatnej zmene pomerov a na vyživovacej povinnosti svojho dieťaťa sa podieľajú obaja rodičia. Konštatoval, že určená výška výživného neohrozí životnú úroveň rodičov a zabezpečí, aby sa dieťa podieľalo adekvátne na životnej úrovni svojich rodičov. 1.5. Zaostalé výživné za obdobie od 27.09.2019 do 31.12.2019 ustálil za mesiac september 2019 v sume 12 eur (170 - 80 = 90 : 30 dní = 3 eurá na deň x 4 dni = 12) a za mesiace október, november a december 2019 v sume 270 eur (3 x 90) v sume 270 eur, spolu v sume 282 eur, ktorú s poukazom na ustanovenie § 232 CSP umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok až do vyrovnania. 1.6. Rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 52 CMP.
2.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 80 eur na sumu 120 eur počnúc od podania návrhu. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne. 2.2. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na príjem matky v sume 801 eur, potom prijal nesprávny záver, že jej príjem sa zvýšil o 400 eur. Keďže z dokazovania vyplynulo, že v čase poslednej úpravy mala matka príjem 300 eur, jej príjem od poslednej úpravy narástol o 500 eur, teda takmer o dvojnásobok.
2.3. Namietal voči záveru, podľa ktorého rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k dcére M., ktorý súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval. Tvrdil, že jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej M. nezanikla, nakoľko napriek plnoletosti nie je schopná sama sa živiť a stále je odkázaná na jeho výživu. Navyše jeho vyživovacia povinnosť uložená rozsudkom v konaní sp.zn. 12P/44/2015 zrušená nebola. 2.4. Tvrdil, že matkou deklarované výdavky na maloletú podstatne prevyšujú jej príjem, to znamená, že sú prehnane vysoké a nereálne. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať, z čoho matka maloletej hradí ňou deklarované výdavky. 2.5. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či určené výživné nemôže ohroziť jeho životnú úroveň. Tvrdil, že prispieva na výživu plnoletej dcéry sumou 120 eur mesačne a platením výživného na maloletú I. v sume 170 eur mesačne mu z mesačného príjmu 700 eur ostane 410 eur, čo je menej ako sú vyčíslené výdavky na maloletú I. v sume 450 eur. Súd prvej inštancie mal určiť výživné v takej výške, aby životná úroveň dieťaťa neprevyšovala životnú úroveň rodičia. Tvrdil, že matka si nastavila neúnosne vysokú životnú úroveň, čomu prispôsobila životnú úroveň dcérky a následne od otca žiada aby sa spolupodieľal na takto vysoko nastavenej životnej úrovni dcérky aj napriek tomu, že finančné možnosti otca, ale ani matky to neumožňujú. 2.6. Poukázal na to, je hmotnoprávnou podmienkou zmeny výživného je zmena pomerov. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania nevyplývala taká zmena pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na viac ako dvojnásobok, preto mal súd prvej inštancie návrhu vyhovieť iba čiastočne.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k plnoletej dcére zanikla z dôvodu, že táto sa zapojila do pracovného pomeru, je samostatne zárobkovo činná a schopná zabezpečiť svoju výživu. Otec nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti a tento fakt účelovo využíva v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru. Podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti boli splnené, keďže príjem otca sa zvýšil, odpadla mu vyživovacia povinnosť a klesli mu výdavky, nakoľko žije v spoločnej domácnosti s družkou.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného podľa § 388 CSP zmenil a v napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania, ako závislého výroku, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9.1. Otec v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne, preto odvolací súd najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil namietanou vadou. 9.2. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 9.3. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa navrhovateľka domáhala a z akých dôvodov. Uviedol, ako sa otec k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné konštatovať taký nedostatok dôvodov, ktoré by odôvodňovali záver, že došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. 9.4. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12.1. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšení alebo znížení vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery osôb povinných poskytovať výživné. 12.2. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami.
13.1. V danej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú I. zo sumy 80 eur na sumu 220 eur. Dôvodila výraznou zmenou pomerov vzhľadom na to, že posledná úprava výživného bola pred štyrmi rokmi, a zánikom vyživovacej povinnosti otca voči plnoletej dcére M.. Výdavky na dcéru vyčíslila na sumu 300 eur. Otec so zvýšením výživného súhlasil čiastočne na sumu 120 eur, pričom poukázal najmä na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére M. mu nezanikla, rozhodnutie nebolo zrušené a dcéru stále podporuje. 13.2. Posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa 12. novembra 2015 č.k. 12P/44/2015-64, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov, maloleté deti I. a M. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú Alexandru vo výške 120 eur mesačne a na maloletú I. vo výške 80 eur mesačne, vždy do 15-eho dňa mesiaca k rukám matky.
14.1. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska citovaných ustanovení zákona o rodine a súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Viktórie zo sumy 80 eur na sumu 170 eur mesačne počnúc 27.09.2019, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení. 14.2. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že sa zvýšil príjem otca cca o 200 eur a ubudla mu vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére M.. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére M. odvolací súd nespochybňuje, že táto otcovi ubudla, keďže M. sa už nepripravuje na budúce povolanie, pracuje, teda je schopná sama sa živiť. Samotná skutočnosť, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére sa však nemôže bez ďalšieho premietnuť vo zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, navyše v takom podstatnom rozsahu. Vždy je potrebné posudzovať odôvodnené potreby dieťaťa a ich nárast od poslednej úpravy výživného. 14.3. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné o viac ako 100 % po uplynutí doby necelých 4 rokov nezodpovedá otcovým možnostiam a schopnostiam ani odôvodneným potrebám maloletej Viktórie, a to ani pri zohľadnení vývoja životných nákladov za rozhodné obdobie. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie odstránil a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. zo sumy 80 eur na sumu 130 eur mesačne. Tým v časti výživného na maloletú I. na zmenil rozsudok Okresného súdu H. zo dňa 12. novembra 2015 č.k. 12P/44/2015-64. Podľa názoru odvolacieho súdu zvýšené výživné o 50 eur mesačne spolu s príspevkom matky, a to aj pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloletú dcéru, a spolu s prídavkom na dieťa, zodpovedá odôvodneným potrebám dievčaťa navštevujúceho 2. stupeň základnej školy, bez závažných zdravotných problémov aj bez finančne nákladných mimoškolských aktivít. Zvýšené výživné dostatočne zohľadňuje aj rast životných nákladov za obdobie 4 rokov od poslednej úpravy. 14.4. Hoci súd prvej inštancie správne vypočítal zročné výživné, v tejto časti odvolací súd nemal podmienky pre zmenu jeho rozhodnutia, keďže od rozhodnutia prvoištančného súdu uplynulo 5 mesiacov a z obsahu spisu nevyplýva, v akej výške otec výživné platí. Pokiaľ by, za takejto procesnej situácie, odvolací súd aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil došlo k znemožneniu realizácie procesných práv otca v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
15.1. Otec v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v zmätočnosti, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), s ktorou sa odvolací súd vysporiadal v bode 9. 15.2. S námietkou otca, podľa ktorej súd prvej inštancie prijal nesprávny záver, že príjem matky sa zvýšil o 400 eur sa odvolací súd stotožnil, keďže rozdiel v príjme matky pri poslednej úprave (300 eur) a súdom prvej inštancie zisteným príjmom matky v súčasnosti (801 eur) je skutočne 500 eur. 15.3. Tvrdenie otca, že jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej M. nezanikla, lebo rozsudok, ktorým bola uložená nebol zrušený, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Poukazuje pritom na skutočnosť, že plnoletá dcéra M. podľa jeho vlastného tvrdenia neštuduje a pracuje, z čoho vyplýva záver, že je schopná sama sa živiť. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť, bol správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého obom rodičom ubudla jedna vyživovacia povinnosť. 15.4. Čo sa týka námietky, podľa ktorej matkou deklarované náklady na dieťa sú vysoké a nereálne a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo skúmať, z čoho matka maloletej hradí ňou deklarované výdavky,
s touto námietkou sa odvolací súd stotožnil čiastočne. V súdnom konaní o určenie výživného nie je možné ani potrebné preukazovať každý jednotlivý výdavok na dieťa, osobitne nie bežný výdavok. Je totiž nepochybné, že so starostlivosťou o dieťa sú spojené výdavky na oblečenie a obutie, stravu, bývanie a vzdelávanie, ktoré súd dokáže posúdiť aj bez ich preukázania. Okrem toho môžu vzniknúť aj mimoriadne výdavky spojené so zdravotným stavom prípadne mimoškolskými aktivitami dieťaťa, či už športovými alebo kultúrnymi. Potom ide o spoločné výdavky spojené s bývaním, ktoré majú všetci rodičia. Súd prvej inštancie ustálil výdavky matky na maloletú na sumu 400 eur, čo síce presahovalo bežný štandard výdavkov na dieťa vo veku 14 rokov, bez osobitných zdravotných problémov a bez osobitných nákladov na mimoškolské aktivity, na rozhodnutie o zvýšení výživného však toto zistenie nemalo podstatný vplyv. Pre zvýšenie výživného súd prvej inštancie považoval za rozhodujúcu jednak zmenu pomerov na strane dieťaťa danú tým, že v čase poslednej úpravy navštevovalo 4. ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje 8. ročník základnej školy, a najmä zmenu pomerov na strane otca, zvýšenie jeho príjmu a zánik vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére. A práve skutočnosť, že dieťa, hoci podrástlo, stále navštevuje len základnú školu, považoval odvolací súd za rozhodujúcu. Samotný prechod dieťaťa na druhý stupeň základnej školy totiž neodôvodňoval zvýšenie výživného o viac ako 100 % oproti predchádzajúcej úprave z pred 4 rokov, pričom ani doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného nebola neprimerane dlhá. 15.5. S ostatnými námietkami otca sa odvolací súd v podstate stotožnil, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného zmenil.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. Krkoškovú, nar. 24.06.2005, zo sumy 80 eur na sumu 130 eur mesačne a tým v časti výživného na maloletú zmenil rozsudok Okresného súdu H. zo dňa 12. novembra 2015 č.k. 12P/44/2015-64, pričom počiatok zmeny výšky výživného odvolaním napadnutý nebol. V napadnutej časti týkajúcej zročného výživného a v časti trov konania, ako závislého výroku, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie k zisteniu výšky výživného zaplateného otcom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia a vypočíta zročné výživné. Následne v tejto časti opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátanie odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).