Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-44-2015.pdf
PDF · 88.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: P. K., N.. XX.XX.XXXX, A. K., B.Č. XX/X v konaní zast. advokátkou JUDr. Ivetou Majlingovou, so sídlom Komárno, Pohraničná 4 proti odporcovi : W. K.K., N.. X.X. XXXX, A. K. B. XX/X v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borososová s.r.o., so sídlom Komárno Ul. bisk. Királya 6 o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom: M. K., N.. XX.X.XXXX P. P. K., N.. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania W. K., N.. X.X.XXXX P. P. K., T.. W. N.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Okresným úradom K., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 21 , ročník XXXX, strana 37, por. č. 238 r o z v á d z a.
Súd maloleté deti M. K., N.. XX.X.XXXX P. P. K., N.. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú P. vo výške 120 eur mesačne a na mal. M.Ó. vo výške 80 eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov voči mal. deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom neuzatvorila z lásky, ale z toho dôvodu, že očakávali narodenie spoločného dieťaťa. Manželstvo nikdy nebolo také aké malo byť. Za príčinu rozvratu manželstva považovala tú skutočnosť, že odporca jej počas celého manželstva duševne ubližoval. Tieto skutočnosti viedli k citovému odcudzeniu a navrhovateľka obnoviť spolužitie za žiadnych okolností nechce. Maloleté deti žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 120,- Eur na mal. P. a 80,- Eur na mal. M..
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a uviedol, že by sa nechcel rozvádzať. Potvrdil však, že manželstvo nefunguje dobre od minulého leta z dôvodu, že povedal svoj názor, že sám robil na rodinu veľa rokov a cítil sa unavený. Manželstvo uzatvoril z lásky. Manželku ešte stále ľúbi a chcel by obnoviť spolužitie a to takým spôsobom, že jej odpustí neveru. V prípade rozvodu manželstva žiadal zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti. O deti sa chce starať v byte v ktorom bývajú. Po oboznámení sa s názorom
mal. detí otec uviedol, že netrvá na ich zverení do jeho osobnej starostlivosti , ale žiada striedavú osobnú starostlivosť.
Kolízna opatrovníčka pre prípad rozvodu manželstva navrhla mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti matky vzhľadom na názor maloletých detí a určiť výživné v zmysle návrhu matky 120,- Eur a 80,- Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom mal. detí, potvrdením o príjme otca a matky, vyjadrením odporcu, vyjadrením navrhovateľky a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 20.12.1997 pred Okresným úradom Komárno. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti M., N.. XX.X.XXXX P. P. N.. XX.X.XXXX . Navrhovateľka uviedla, že manželstvo neuzavrela z lásky, ale z dôvodu očakávania spoločného dieťaťa, svojho manžela počas celého manželstva nemilovala tak, ako by mala. a príčinu rozvratu manželstva považovala tú skutočnosť, že jej odporca duševne ubližoval a v súčasnej dobe nemá už k nemu žiaden citový vzťah. Odporca uviedol, že manželstvo nefunguje od minulého leta, z dôvodu, on si povedal svoj názor, že veľa rokov rodil na rodinu a cíti sa byť unavený. Uviedol, že manželku ešte stále ľúbi a tiež by chcel obnoviť spolužitie s ňou. Pre záchranu manželstva by jej odpustil neveru. Manželia spolu s maloletými deťmi žijú doposiaľ v spoločnej domácnosti. Obývajú dvojizbový byt, ktorý je vlastníctvom matky matky mal. dieťaťa. V jednej izbe je matka s mladším dieťaťom a v druhej izbe je otec so starším dieťaťom. Ani jeden z manželov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti K. B..T..Y.. A. na základe dohody a poberá mesačne 79,- Eur. Okrem toho vykonáva aj ďalšie práce keď zastupuje kolegov a tak si vie zarobiť 300,- Eur. Vedľajší príjem nemá. Navrhovateľka uviedla, že sa sexuálne nestýkajú od júna minulého roka a od januára 2015 nehospodária spolu. Režijné náklady na bývanie hradí odporca a tiež hradil aj stravovanie , ktoré už nehradí. Ostatné veci pre deti hradia striedavo. Odporca je zamestnaný v P. P..B.. s čistým mesačným príjmom 627,9 Eur a iný príjem nemá.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že vykonala pohovor s maloletými deťmi. Mal. P. uviedla, že by chcela zostať v starostlivosti matky, s ktorou mala vždy dobrý vzťah. S otcom dobrý vzťah nemala. Mal. M. uviedla, že u nich doma je tichá domácnosť, s mamou vychádza dobre. S otcom rada nie je, lebo sa stále hrá s mobilom alebo sedí pri počítači a preto by chcela zostať v starostlivosti matky.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode najmä určí , komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenné a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú v subjektívnom správaní sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností. Objektívne okolnosti, alebo subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy, keď je medzi nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva sa odráža v dĺžke oddeleného žitia ako aj intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi. Manželstvo v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. I keď odporca na pojednávaní deklaroval svoj záujem na obnovení
manželského spolužitia, sám potvrdil, že problémy medzi nimi už dlhšiu dobu pretrvávajú a doposiaľ nepodnikol žiadne kroky, ktoré by smeroval k zlepšeniu situácie.
Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletými dieťaťu a to tak, že mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky s prihliadnutím na názor mal. detí ako aj citovú väzbu na matku. Súd bol toho názoru , že v danom prípade nie sú dané podmienky na striedavú starostlivosť oboch rodičov, nakoľko rodičia i keď oddelene, obývajú spoločnú domácnosť. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku. Ak by došlo k zmene pomerov v zmysle § 78 Zák. o rodine, ako by bola napríklad aj zmena bydliska jedného z rodičov, potom súd v prípade, ak záujem o striedavú starostlivosť oboch rodičov bude pretrvávať sa bude zaoberať aktuálnymi podmienky prípadnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Súd v danom prípade nerozhodoval o styku otca s mal. deťmi nakoľko sa denno-denne stretávajú, keďže zdieľajú spoločnú domácnosť. Je potrebné poznamenať, že rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom.
Súd zároveň rozhodol aj vyživovacej povinnosti otca a určil výživné vo výške 120,- Eur na mal. P. a 80,- Eur na mal. M.. Súd pri určovaní výšky výživného vychádza predovšetkým zo zárobkových pomerov rodičov a to konkrétne z príjmu otca vo výške 627,9 Eur a z príjmu matky cca 300,- Eur. Ďalším určujúcim kritériom pri určení výživného boli potreby maloletých detí. Mal. M. je žiačkou X. ročníka základnej školy a s ňou nie sú spojené žiadne mimoriadne výdavky. Mal. P. je žiačkou X. ročníka strednej školy a mimoriadne výdavky sú v súvislosti so školou. matka mal. detí predložila súdu rozpis výdavkov jednotlivo na každé dieťa z ktorého vyplýva, že na mal. P. sú mesačné výdavky 220,- Eur a na mal. M. sú výdavky vo výške 195,- Eur. Uvedené výdavky odporca najprv označil ako nereálne, avšak po nahliadnutí do predloženého rozpisu ich uznal za reálne. ( V zmysle rozpisu na jeden deň vychádza 220:30= 7,33 Eur na mal. P. a 195:30=6,50Eur na mal. M.). Súd teda berúc do úvahy výšku príjmu otca i matky, výdavky a vek maloletých detí určil výživné na mal. P. vo výške 120,- Eur mesačne a na mal. M. 80,- Eur mesačne takto určená výška výživného zodpovedá veku a potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým možnostiam rodičov, bez ohrozenia ich vlastnej životnej úrovne.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 144 veta prvá OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zákona o rodine.