Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-159-2019.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: BHZ Steel, s.r.o., so sídlom Strojnícka 20, 080 06 Prešov, IČO: 46 206 787, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Mačík, advokát, so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: GAZDINKA, s.r.o., so sídlom Bajkalská 32, 080 01 Prešov, IČO: 31 696 546, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v Notárskej zápisnici N11/2019, Nz818/2019 spísanej notárom JUDr. Jánom Marušinom dňa 11.1.2019, konkrétne vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu z titulu neuhradených faktúr v celkovej výške 14 188,73 eur a súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou. V podanej žalobe tvrdil, že jeho právne úkony obsiahnuté v predmetnej zápisnici sú neplatné, nakoľko je neplatná aj zmluva o nájme nebytových priestorov, v ktorej chýba vymedzenie účelu nájmu. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že žalovaný vyzýva žalobcu na úhradu dlhu, inak pristúpi k exekúcii. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil notársku zápisnicu, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.3.2012, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.6.2018, výzvu žalovaného zo dňa 2.8.2019, predžalobnú výzvu zo dňa 6.8.2019.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nemá právny záujem na určení neplatnosti, nakoľko zmluvy o nájme už boli „konzumované“. Navyše, žalobca svoj dlh už čiastočne splnil, v súčasnosti jeho dlh predstavuje sumu 2 600 eur.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.6.2020 a prejednal vec za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov. Vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci požiadal právny zástupca žalobcu o doplnenie dokazovania spôsobom, aby sa mohol oboznámiť s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko rozhodovacia prax nie je predmetom dokazovania, ani dôkazom samotným, keďže ide o právne posúdenie veci a to je úlohou súdu.
4. Z predložených listinných dôkazov, v spojení s nespornými skutočnosťami bol zistený tento skutkový stav:
5. Dňa 6.3.2012 bola medzi žalobcom (do 23.6.2016 s obchodným menom OSDM Production, s.r.o.) ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom a účelom ktorej bol nájom nebytových priestorov o rozlohe 700 m2 na ulici C. Č.. XX N. S.. Strany si dohodli cenu nájmu vo výške 18 eur za 1m2 bez DPH ročne, cena nájmu mala byť uhrádzaná v mesačných splátkach po 1 050 eur bez DPH. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 6.3.2012. Žalobca, aj žalovaný mali oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, žalobca priestory užíval.
6. Dňa 15.8.2016 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, predmetom a účelom ktorej bol nájom nebytových priestorov o rozlohe 1 360 m2 na ulici Budovateľskej č. 48 v Prešove. Strany si dohodli cenu nájmu vo výške 20 eur za 1m2 bez DPH ročne, cena nájmu mala byť uhrádzaná v mesačných splátkach po 2 266,67 eur bez DPH. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.9.2016. Žalobca, aj žalovaný mali oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, žalobca priestory užíval, cenu nájmu nehradil riadne a včas.
7. Dňa 11.1.2019 bola na notárskom úrade JUDr. Jána Marušina spísaná Notárska zápisnica NZ 818/2019, ktorá obsahovala vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 odsek 2 písmeno c) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. V tejto notárskej zápisnici žalobca vyhlásil, že je osobou povinnou vo vzťahu k oprávnenému - žalovanému z titulu neuhradených faktúr za prenájom nebytových priestorov za účelom podnikania na ulici Budovateľská 48 vo výške 14 188,73 eur. Neuhradené nájomné sa žalobca zaviazal splatiť v šiestich splátkach v lehote do 30.6.2019. Žalobca svoj dlh voči žalovanému uznal čo do základu, aj čo do výšky a súhlasil s vykonateľnosťou svojho záväzku, teda s uskutočnením exekúcie v prospech žalovaného aj bez predchádzajúcej žaloby. Žalobca svoj dlh voči žalovanému čiastočne uhradil.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k nasledujúcemu právnemu záveru:
9. Podľa § 137 písmeno b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 11. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
13. Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
15. Podľa § 323 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
16. Podľa § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár
so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
17. Podľa § 47 odsek 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
18. Podľa § 45 odsek 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
19. Podľa § 45 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj a) rozhodnutie inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, b) cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike, c) notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného, e) rozhodnutie o dedičstve, f) vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom, h) vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iné vykonateľné rozhodnutie, výkaz nedoplatkov alebo schválený zmier, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) doklad vydaný podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu, k) upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods. 3, l) exekučný titul podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 45 odsek 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
21. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
22. Notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a preto aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna. Notárska zápisnica je preto exekučným titulom a požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13.12.2018).
23. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
24. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalobca a žalovaný spísali na Notárskom úrade JUDr. Jána Marušina notársku zápisnicu, ktorá obsahovala uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou a vykonateľnosťou, titulom neuhradeného nájomného. Sporné bolo, či sú právne úkony žalobcu v tejto zápisnici platné, keďže v zmluve o nájme nebytových priestorov chýba údaj o účele tohto nájmu. Sporný bol aj naliehavý právny záujem žalobcu. V tejto otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu sa súd priklonil k stanovisku žalobcu, že len rozhodnutím súdu by sa mohol zbaviť záväzku voči žalovanému.
25. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov mimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom, či spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, na ich vôľu. Rozhodnutie o vzniku exekučného titulu bolo ponechané v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákone nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo, alebo nepredchádzalo preskúmanie súdom z hľadiska hmotného práva. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti by nebolo možné priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 odsek 1 ústavy (na porovnanie I.ÚS 5/2000).
26. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uznal formou notárskej zápisnice dlh voči žalovanému a zaviazal sa splatiť dlh v mesačných splátkach, pričom časť dlhu žalobca už žalovanému uhradil. Predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky zákonné náležitosti, uznanie dlhu v dôsledku prinútenia nebolo zistené, ani tvrdené. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax nemožno žiadať určenie neplatnosti notárskej zápisnice, resp. jej časti, s rešpektom k zmluvnej autonómii zmluvných strán. Výkon práva žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáha neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy, hoci priestory užíval, dlh na nájomnom uznal formou notárskej zápisnice a dlh čiastočne uhradil, súd vyhodnotil ako výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nakoľko ide o zneužitie práva v rozpore s princípom právnej istoty a takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu.
27. Napokon, strany si v texte zmluvy dohodli, v súlade s princípom zmluvnej voľnosti, že účelom nájmu je nájom nebytových priestorov, a keďže žalobca, aj žalovaný sú podnikateľmi, účel nájmu je v zmluve vyjadrený aj konkludentne, teda výkon podnikateľskej činnosti. Hypoteticky, aj pri chýbajúcom výslovnom označení účelu nájmu v zmluve o nájme nebytových priestorov a následnom uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou vo forme notárskej zápisnice, možno vyvodiť záver, že nedošlo k porušeniu takých princípov zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ by žalobca nebol dlžný žalovanému sumu na nájomnom, bol by mu dlžný titulom bezdôvodného obohatenia.
28. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalovaný v spore plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
30. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 10. júna 2020