Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/6/2019

Potvrdené rozhodnutím 11Co/113/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 330,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/6/2019-111 zo dňa 10. júna 2020, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Ulica Priemyselná č. 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 7571/8A, Bratislava-Nové Mesto, o zaplatenie 330,- € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 330,- € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 330,- € od 26.3.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 12.3.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa , ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 330,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 330,- € od 26.3.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 2.2.2017 došlo v Žiline ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému C. M., na vozidle Škoda G. J..Č.. Y. XXX H.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 84 zo dňa 17.2.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX F.o dňa 23.2.20177, s dátumom splatnosti 9.3.2017 na celkovú sumu 528,- €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.3..2017 žalovaný informoval poškodeného o výsledkoch šetrenia udalosti a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie tak, že neuznal dĺžku trvania nájmu, čím priznal náklady v sume 198,- €. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 24.2..2017 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti XXXXXXXXXX zo dňa 2.2.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 528,- € spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 10.3.2017, v zmysle sa dostal od 26.3.2017 do omeškania. Ďalej žalobca uviedol, že opiera svoj nárok na náhradu škody v zmysle , , Zák. o PZP a v zmysle , , úrok z omeškania v zmysle a NV č. 3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 5.4.2018. 4. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu tento neuznáva v celom rozsahu. Žalovaný

vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalobca opiera o Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.2.2017, z odôvodnením, že žalobca ako údajný postupník, ako ani postupca nepreukázali reálny vznik pohľadávky uvedeného postupcu voči žalovanému, a to ani len v čase podania samotnej žaloby. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku dlžníka dôjde až v momente ich úhrady. Až úhradou týchto pohľadávok totiž dôjde ku skutočnému zníženiu majetku dlžníka. V prípade uvedeného postupcu však k zníženiu majetku dlžníka nikdy nedošlo, a preto tu nemohla na jeho strane ani vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému. Okrem vznesenej námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný namietal aj nepreukázanie samotného vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla, pričom poukázal na ust. , kde preukázanie vzniku škody je imanentnou podmienkou na úspešné uplatnenie nárokov na náhradu tejto škody zo strany poškodeného. Opätovne zdôraznil, že samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku dlžníka dôjde až v momente ich úhrady. Keďže zo strany postupcu nikdy nedošlo k úhrade žalobcom vystavenej faktúry, resp. do konania nebol predložený žiaden doklad o úhrade, v danom prípade nikdy nedošlo ani k zníženiu majetku postupcu, a teda ani k vzniku skutočnej škody na jej strane a neboli tak naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa a teda ani na ich vymáhanie od žalovaného v zmysle ust. Žalobca predložil faktúru č. XXXXXX, v zmysle ktorej fakturoval za prenájom vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 84, predmetom nájmu malo byť motorové vozidlo Kia Sportage. Z podanej žaloby nevyplýva, že by tento prenájom mal nejakým spôsobom súvisieť s poistnou udalosťou. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.3.2017 vyplýva, že žalovaný v rámci šetrenia predmetnej poistnej udalosti vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy ( stanovenú výrobcom vozidla ) priznal za zapožičanie náhradného motorového vozidla v rozsahu 3 dni v cene požičovného vo výške 66€/deň, nakoľko uvedený rozsah troch dní je s ohľadom na poškodenie motorového vozidla primeraný. Žalobca zároveň nepreukázal účelnosť vypožičania motorového vozidla, ani časovú primeranosť vypožičania, rovnako nepreukázal potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných úloh, na ktoré potreboval zapožičanie motorového vozidla. Taktiež zapožičanie motorového vozidla na 8 dní je s ohľadom na charakter poškodenia a počet normohodín potrebný na opravu motorového vozidla neprimeraný. Žalovaný neuznáva ani žalobcom uplatnené úroky z omeškania, a to z dôvodu, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo Ku škode od ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky došlo dňa 2.2.2017, dňa 7.3.2017 bolo žalobcovi poskytnuté plnenie a tiež uvedené dôvody, pre ktoré vo zvyšku nie je možné poskytnúť plnenie, pričom poukázal na znenie ust. ,, K náhrade trov konania namietol ich nedôvodnosť a neúčelnosť, s poukazom na tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným v minulosti prebiehalo a aj v súčasnosti prebieha viacero súdnych konaní, ktoré sú skutkovo a právne takmer totožné, taktiež vyjadrenia žalobcu sa vo svojej podstate obmieňajú v skutkových označeniach a preto vynaložené trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené na riadne bránenie práva. 5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. 6. K podanému odporu uviedol, že považuje za potrebné, okrem skutočností uvedených v podanom návrhu, pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcu a z toho vyplývajúci vznik škody uviesť, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 24.2.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 2.2.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poškodenému poskytol práve žalobca. V zmysle bodu 5. Predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade predmetnej faktúry za nájom došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Uvedené má význam iba čo sa týka určenia aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky, nakoľko došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zákonný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba, ktorá je aktívne legitimovaná k uplatneniu predmetného nároku. Námietku žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie a postúpenia neexistujúcej pohľadávky preto považuje za neopodstatnenú. Existencia predmetnej pohľadávky, ako aj príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a samotným vznikom škody je nepochybne daná. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol užívať svoje

vozidlo dlhšie ako priznáva žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala vzhľadom, na rozsah poškodenia a pracnosť opravy trvať iba 3 dni, pričom v skutočnosti trvala až 8 dní, je vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo počas opravy irelevantné. Poškodený predsa nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. V takýchto prípadoch je náhrada za prenájom náhradného motorového vozidla priznávaná do dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy. Zároveň poukázal na to, že v konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, taktiež nie je nijakým spôsobom rozporovaná sadzba denného nájomného, čo žalovaný sám potvrdil oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.3.2017. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom na to, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. K žalovaným uplatnenej námietke ohľadom žalovaného úroku z omeškania žalobca poukázal na ust. , a tvrdenie žalovaného považoval za neopodstatnené, nakoľko žalovaný neposkytol poistné plnenie v celom rozsahu. Z predloženého oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný síce ukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov od hlásenia škodovej udalosti, avšak žalobcovi nepriznal plnenie v rozsahu na aký má nárok, v dôsledku čoho sa v zmysle ust. dostal od 26.3.2017 do omeškania. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom nedôvodnosti a neúčelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia, túto považuje rovnako za neopodstatnenú, nakoľko podľa SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok stanovených zákonom. Už len s prihliadnutím na rozdielnosť a rozsah tvrdení, ktoré žalovaní používajú v odporoch podaných v obdobných veciach nemožno predmetný spor považovať za celkom banálnu vec. Vzhľadom na osobitnosť každého prípadu a množstvo uplatňovaných nárokov na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradných vozidiel si každá vec vyžaduje odborné posúdenie, prípravu podaní na , ako aj zastupovanie v konaní. Záverom uviedol, že všetky podklady predkladané má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody. 7. Podaním odporu došlo zo zákona podľa ust. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. pokračovanie v konaní na príslušnom na prejednanie veci podľa , Okresný Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa . 8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným dňa 3.8.2018, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného Žilina s poukazom na ust. , podľa ktorého všeobecným žalovaného je Okresný Bratislava I. 9. V samotnom vyjadrení k veci zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Napriek tomu, že žalobca čiastočne doplnil opis skutočností a čiastočne označil dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh, žaloba ani po podaní vyjadrenia nespĺňa zákonné kritéria požadované st. , pričom má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatnený peňažný nárok označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi škodovej udalosti, o špecifikácii zapožičaného náhradného motorového vozidla o samotnej dĺžke užívania náhradného motorového vozidla, za ktorú sa uplatňuje nárokovaná suma. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ust. , postačujúce. Ďalej okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom, nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme č. 84 zo dňa 17.2.2017. Ďalej u viedol , že Žalobca vo vyjadrení poukazuje na judikatúru, ktorá má byť v jeho prospech, pričom vychádzajúc z jej obsahu, žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ďalej mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou Poškodený Žalobcovi

neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. 10. Tunajší na základe žalovaným vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti s poukazom na ust. postúpil predmetný spor Okresnému Bratislava I. Okresný Bratislava I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a podľa predložil spis Krajskému v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -84 zo dňa 29.11.2018 rozhodol, že nesúhlas Okresného Bratislava I s postúpením sporu Okresným Žilina je dôvodný, s tým že na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný Okresný Žilina. 11. Na pojednávanie vytýčené na deň 10.6.2020 sa práv. zástupca žalovaného nedostavil, svoju neprítomnosti a neprítomnosť žalovaného písomne ospravedlnil podaním doručeným dňa 9.6.2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti, z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj s poukazom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených Vládou SR v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 a zároveň v zmysle ust. , a súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. 12. Práv. zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe a skutočnostiach už uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Zároveň uviedol, že poškodený mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo iba za účelom zabezpečovania svojich životných potrieb a po nevyhnutnú dobu. Žalovaný v rámci tohto konania, t.j. ani v podanom odpore, ani v predloženom oznámení o poistnom plnení bližšie nešpecifikoval opodstatnenosť a dôvodnosť krátenia poistného plnenia. 13. považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu ( ), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore ( ), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, ktoré bolo zároveň preukázané záznamom o dopravnej nehode (č.l. 7 spisu), že dňa 2.2.2017 došlo v Žiline k dopravnej nehode - škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda G. J..Č.. Y. XXX H., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený C. M.. K vzniku spôsobnej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. 14. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam: 15. Dňa 17.2.2017 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený C. M. ako nájomca zmluvu o nájme č. 84 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.8 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla KIA Sportage evid. č. H. XXX N. a to na dobu od 17.2.2017 do: po dobu opravy. Denné nájomné bolo zmluvne dojednané vo výške 66,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky prenajímateľa, s ktorými nájomca bezvýhradne súhlasil. 16. Dňa 23.2.2017 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.9 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 9.3.2017 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 84, značka KIA Sportage evid. č. H. XXX N. za obdobie od 17.2.2017 do 24.2.2017, t.j. za 8 dní sumu 528,- €. 17. Dňa 24.2.2017 uzatvorili žalobca a poškodený C. M.Y. ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 10 spisu), v ktorej v ods. 1 postupca deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Toyota Avensis evč. F. XXX H. vo výške 528,- € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou

dňa 2.2.2017 na vozidle Škoda Superb, evid. č.Y. XXX H.. V odseku 2 postupca touto zmluvou v zmysle postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1, žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5. Podľa bodu 3 postupca súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca a to tak, že SetCar v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni. Postupca je povinný odovzdať SetCar ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha tejto zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. V bode 4 sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 528,- €, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. KIA Sportage evid. č. H. XXX N. Y.. V ods. 5 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 18. Dňa 24.2.2017 poškodený podpísal prehlásenie k účelovosti zapožičania náhradného vozidla ( č.l. 9 spisu ), v ktorom uviedol, že náhradné vozidlo od spoločnosti SetCar používal na plnenie životných potrieb. 19. Poškodený listom adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 11 spisu) žalovanému oznámil, že dňa 24.2.2017 postúpil jeho pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.2.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 528,- € spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosti SetCar Sk a.s. s tým, že pohľadávka prešla na uvedenú spoločnosť a je potrebné ju plniť na jej účet, ktorý v oznámením uviedla. 20. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.3.2017 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 11 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 7.3.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predkladá výpočet výšky plnenia. Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie je uvedené - vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy ( stanovená výrobcom vozidla ) zapožičanie náhradného vozidla priznané max. na 3 dni. Vzhľadom na priznanú dobu zapožičania cena požičovného 66 eur/deň primeraná. V prílohe k oznámeniu o poistnom plnení, výpočet výšky plnenia je uvedené,: náklady na použitie náhradného vozidla 3 dni x 66 Eur, spolu priznané 198,- €. 21. Z faktúry predloženej žalobcom (č.l. 8 spisu) vyplýva, že spoločnosť Galimex, s.r.o., Žilina fakturovala poškodenému za opravu motorového vozidla dňa 23.2.2017, so splatnosťou faktúry dňa 9.3.2017 opravu motorového vozidla evč. Y. XXX H., vo výške 923,02 €. 22. Podľa ust. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 23. Podľa ust. , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 24. Podľa ust. , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 25. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 26. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 27. Podľa ust. , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 28. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 29. Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 30. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 31. Podľa ust. , a v znení účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo

zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) ] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 32. Podľa ust. účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 33. Podľa ust. účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 34. Podľa ust. v znení účinnom od 01.04.2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa ust. účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) ] a je povinný tento nárok preukázať. [21) ]. 36. V danej veci uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému ide o nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného zmluvou o postúpením pohľadávky, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom dňa 24.2.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla , a to vo výške 528,- € . V danom prípade ide o priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený, pričom podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 330,- € spočíva v rozdiele sumy vo výške 528,- € uvedenej vo faktúre XXXXXX za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 198,- €. 37. vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle , teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla Toyota Avensis evč. F. XXX H. , ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. Ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. 38. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov ( a nasl. Obč. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. Obč. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného. 39. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením, a to vo výške 330,- €, pričom žalovaný namietal dôvodnosť uplatneného nároku a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 40. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.2. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 528,- € voči žalovanému, ktoré je odplatné za odplatu vo výške 528,- € a ktorá zodpovedá faktúre č. 170084. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni podľa . Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku

čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Je teda daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní. 41. pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov ( ) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Zákonodarca pojmom pohľadávky vymedzuje právo veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je vždy, že musí ísť o pohľadávku určitú, identifikovateľnú a existujúcu. 42. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť postúpená i podmienečne existujúca budúca pohľadávka, a to na náhradu škody, taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť ( ). K tomu napr. rozsudok Najvyššieho ČR spis. zn. zo dňa 29.02.2012: „Je nepochybné, že predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť mimo vecí ( ) taktiež práva, pričom najčastejšie ide o právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Povaha pohľadávky ju umožňuje postúpiť ( ). Súdna prax (porov. uznesenie Najvyššieho z 19. júla 2006, spis. zn. ) aj právna teória sú zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť pohľadávka budúca, t. j. taká, ktorá v čase uzavretia postupnej zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti; okamih postúpenia budúcej pohľadávky je potom totožný s okamihom, keď pohľadávka vznikne. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky“. 43. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné započítanie dôležitý význam pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to: a) započítanie jednostranným právnym úkonom , b) započítanie dohodou. V danej veci nepochybne došlo k zániku záväzku započítaním na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným 24.2..2017 v Zmluve o postúpení pohľadávky. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostala do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. 44. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. 45. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. Kia Sportage EČV H. N. . Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. . Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť aj v prejednávanom prípade.

46. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom na sumu 66,- eur/deň. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 17.2.2017 do 24.2.2017. t.j.8 dní a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 528,-€,- eur z titulu dojednaného nájomného, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania a tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu mala vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy trvať iba 3 dní, je vzhľadom na faktickú nemožnosť používať vlastné motorové vozidlo počas opravy 8 dní irelevantné. 47. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 48. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. Pokiaľ žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolo jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich preukázať. 49. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah , dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 330,- € a preto návrhu v časti istiny vyhovel. 50. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 51. Podľa nariadenia vlády SR č. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 52. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( , § ), priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( ). Šetrenie bolo ukončené dňa 7.3.2017, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 14.3.2017. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( ) o sumu 330,- €, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len , že vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy ( stanovená výrobcom vozidla ) zapožičanie náhradného vozidla priznané max. na 3 dni. Vzhľadom na priznanú dobu zapožičania cena požičovného 66 eur/deň primeraná, a to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal, pričom vozidlo bolo odovzdané zo strany servisu po ukončení opravy. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust. . Keďže žalovaný dňa 7.3.2017 skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 22.3.2017), čo neučinil, preto od 23.3.2017 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s Nariadenia vlády SR č. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 26.3. 2017, viazaný jeho návrhom tak žalobcovi priznal úrok z omeškania od uvedeného dňa. 53. Podľa ust. , prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 55. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. v spojení s CSP, Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený , d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia , c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).