Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/92/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: Y.. R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/ XX, T., zastúpený JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, proti žalovaným: 1/ Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, S. republika, 2/ K.. R. S., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX a 3/ K.. Július S., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Danou Čukylovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 5, Michalovce, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 26. novembra 2018, č. k. -536

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade 100% trov odvolacieho konania.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom vo veci samej zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode práv k nehnuteľnostiam zo dňa 2.8.2007, uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade v hmotnoprávnom postavení kupujúcej (ďalej tiež len „kúpna zmluva“) a Darovacej zmluvy zo dňa 27.4.2010, uzavretej medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovaným v 3. rade v hmotnoprávnom postavení obdarovaného ( ďalej tiež len „darovacia zmluva“), predmetom ktorých bol prevod spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/3 k celku na pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2, evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. M.; a na pozemkoch registra „E“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. Q. (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). L. základom takto uplatnených nárokov bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade pri prevode svojho podielu na spoločných pozemkoch na žalovanú v 2. rade nerešpektovala predkupné právo právneho predchodcu žalobcu Y.. R. L., vyplývajúce zo spoluvlastníctva týchto nehnuteľností, následkom čoho je, podľa právnej argumentácie žalobcu kúpna zmluva relatívne neplatný právny úkon a neplatná je tiež darovacia zmluva, nakoľko ňou žalovaná v 2. rade z dôvodu neplatnosti nadobúdacieho titulu (kúpnej zmluvy) previedla na žalovaného v 3. rade vlastnícke právo k jej nepatriacej veci.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol v ďalšom konaní po tom, čo jeho skorší vyhovujúci rozsudok zo dňa 15.7.2011 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo dňa

15.5.2013 zrušil s tým, že vo vzťahu k spôsobu posúdenia rozhodujúcej otázky dôvodnosti žalovanými v 2. a 3. rade vznesenej námietky premlčania dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy, vyslovil právny názor, že premlčacia doba pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti plynie od urobenia právneho úkonu a nie od povolenia vkladu vlastníckeho práva na jeho základe v katastri nehnuteľností (I), že dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý musí byť urobený vo vzťahu k obom účastníkom zmluvy, pokiaľ dovolateľ nie je sám druhou zmluvnou stranou (II), že dovolať sa relatívnej neplatnosti písomnej zmluvy možno tiež mimosúdnym prejavom, a to ústnou formou (III) a že hmotnoprávne účinky začatia konania nastávajú dňom doručenia žaloby súdu, pričom pokiaľ dôjde k zmene subjektov rozhodujúci je okamih podania návrhu na pristúpenie subjektu nie moment podania pôvodnej žaloby (IV).

3. Uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strán v kontexte takto vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, predurčili, že v ďalšom konaní sa dôkazná pozornosť sústredila len na dva podstatné skutkové okolnosti. Prvá z nich spočívala na tvrdení žalobcu, že na základe splnomocnenia sa v mene MUDr. R. L. dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy svedkovia JUDr., PhDr., ThDr. S. V., T.. a L. V.. Tá druhá bola vystavaná na tvrdení žalobcu, že jeho právny predchodca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy (aj) listom zo dňa 14.4.2010, ktorý bol žalovanej v 2. rade osobne doručený a jeho prevzatie na tejto písomnosti potvrdila vlastnoručným podpisom.

4. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie na podklade zhodných záverov znaleckého posudku PhDr. K. J. č. 9/2015 zo 6.4.2015 a Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ-KEU-BA-EXP-2018/3418 z 12.4.2018 vyvodil skutkový nález, že podpis na liste zo dňa 14.4.2010 (adresovanom žalovanej v 2. rade) nie je vlastnoručným podpisom žalovanej v 2. rade, a že vykazuje znaky falšovania napodobnením a na jeho základe dospel k skutkovému záveru, že spornú okolnosť doručenia tohto listu žalovanej v 2. rade žalobca v konaní nepreukázal. Obdobný záver súd prvej inštancie vyvodil aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že za Y.. R. L. sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy svedok L. V.. Skonštatoval v tejto súvislosti, že i keď v konaní bolo objektivizované, že tento svedok chodieval za žalovanou v 2. rade, robil tak, podľa jeho záveru, nie v mene právneho predchodcu žalobcu, ale vystupoval za seba, respektíve za „svoju firmu Energy SK PRO a predkladal aj návrhy na zámeny zmlúv“.

5. Na takto ustálený skutkový stav prvoinštančný súd aplikoval ust. , , v znení neskorších zmien a doplnkov a na jeho základe dospel k záveru, že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa premlčalo, a preto vzhľadom na v konaní vznesenú námietku premlčania nemožno žalobe vyhovieť. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru na podklade úvah, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 2.8.2007, že týmto dňom začala plynúť všeobecná 3 ročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva, a že uplynula dňa 2.8.2010 (8 dní pred podaním žaloby), keďže k dovolaniu sa neplatnosti došlo až podaním žaloby na súde, k čomu došlo dňa 10.8.2010. V otázke začatia plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva súd prvej inštancie vyšiel z právneho názoru odvolacieho súdu, že rozhodujúcim je okamih urobenia právneho úkonu. Na vysvetlenie skonštatoval už to, čo k tejto otázke vyjadril už odvolací súd v zrušujúcom uznesení, a síce, že všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vzaté vykonať prvýkrát. Dochádza k tomu vtedy, keď nárok dosiahne vo svojom vývoji najvyššie procesné štúdium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde. Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone. Nárok uplatniť predkupné právo, a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospeje dňom, kedy bol sporný právny úkon urobený, keďže ním bolo porušené predkupné právo. Toto právo bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu, lebo vtedy vznikol právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva nemožno posúvať až do dňa vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva nie pre právny úkon ako taký (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. januára 2008). Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti vysporiadal tiež s argumentom žalobcu, že pri takto posudzovanom začiatku plynutia premlčacej doby môže dochádzať zo strany porušovateľov predkupného práva k obštrukcii tým, že podajú návrh na povolenie vkladu tesne pred uplynutím premlčacej doby. Prvoinštančný súd poukázal na to, že sa jedná len o teoretickú konštrukciu, ku ktorej v prejednávacej veci nedošlo a akcentoval, že pokiaľ by k tomu aj došlo, oprávnený z predkupného práva má k dispozícii iné hmotnoprávne inštitúty ochrany pred takým výkonom práva, ktorý by vykazoval znaky rozporu s dobrými mravmi. Na podklade záveru, že k dovolaniu

sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy došlo až po premlčaní tohto práva, a teda nevyhnutne, že tento právny úkon zostáva platný, súd prvej inštancie uzavrel, že nie je naplnený ani žalobcom tvrdený dôvod neplatnosti darovacej zmluvy.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tiež o trovách konania tak, že priznal žalovaným v 2. a 3 rade nárok na ich plnú náhradu. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne odkazom na ust. (pozn. odv. súdu: správne )

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie, a teda určí neplatnosť kúpnej zmluvy a tiež neplatnosť na ňu nadväzujúcej darovacej zmluvy. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov. Vytkol v tomto smere prvoinštančnému súdu, že vo svojich úvahách ohľadne spornej skutočnosti dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy prostredníctvom zástupcu nevzal do úvahy výpoveď pôvodného žalobcu MUDr. R. L., ktorý sa zmienil o tom, že poveril R.., T.., M.. S. V., T.., aby „požiadal žalovanú v 2. rade o vrátenie predmetných nehnuteľností“ a v tejto súvislosti tiež tvrdenie samotnej žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že tento svedok za ňou bol a že v mene právneho predchodcu žalobcu žiadal, aby urobila prevod nehnuteľností na žalobcu. Odvolateľ poukázal na to, že JUDr., T.., M.. S. V., T.., túto skutočnosť v rámci svedeckej výpovede nepotvrdil a skonštatoval, že jeho výpoveď je alibistická a nehodnoverná, že svedok nevypovedal úplne a nepovedal pravdu, zrejme z dôvodu, že sa „...nechcel miešať medzi zmluvné strany“. Nesprávnym je podľa žalobcu tiež záver prvoinštančného súdu, že svedok L. V. mal rokovať so žalovanou v 2. rade vo svojom mene respektíve za obchodnú spoločnosť ENERGY SK PRO. Odvolateľ v tejto súvislosti zastával názor, že svedok L. V. jednoznačne potvrdil, že so žalovanými v 2. a 3. rade rokoval na základe poverenia právneho predchodcu žalobcu. Podľa žalobcu podporne o uvedenom svedčí tiež fakt, že „...svedok V. aj počas súdneho konania rokoval o tom, aby pozemky nadobudol, pričom v úvahu prichádzali rôzne varianty a riešenia veci“. Žalobca zároveň poukázal na to, že hodnovernosť svedeckej výpovede L. V. nebola v konaní spochybnená a ako takú ju nevyhodnotil ani súd prvej inštancie. Napokon podľa žalobcov o dovolaní sa relatívnej neplatnosti svedčí podľa ich názoru tiež fakt, že so zámerom vyhnúť sa jeho následkom žalovaná v 2. rade previedla nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade. Ich vysvetlenie, že sa tak stalo z dôvodu potreby majetkového vkladu do družstva pritom podľa odvolateľa nekorešponduje so skutočnosťou, že žalovaný v 3. rade bol vlastníkom aj iných nehnuteľností. Skutočnosť, že MUDr. R. L. poveril dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy svedkov R.., T.., M.. S. V., T.. a L. V. podľa odvolateľa explicitne vyplýva tiež z obsahu listov zo 14.4.2010, adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade. Pokiaľ preto aj závery znaleckého dokazovania neumožňujú záver, že tento list bol doručený žalovanej v 2. rade, nič to nemení na tom, že k dovolaniu sa neplatnosti došlo ústne, tak ako je to v tejto písomnosti poznamenané. Žalobca v tejto súvislosti vyzdvihol, že autenticita tohto listu, až na podpis žalovanej na ňom, nebola znaleckým dokazovaním spochybnená. Žalobca v odvolaní nesúhlasil ani so spôsobom právneho posúdenia otázky začatia plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva. Podľa presvedčenia odvolateľa je interpretačný záver odvolacieho súdu k aplikácii ust. , z ktorého vyšiel aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, nesprávny, nakoľko nereflektuje požiadavku spravodlivej ochrany a nerešpektuje aj jeho iné ústavné práva, najmä právo vlastniť majetok a právo na rovnosť pred zákonom. Podľa žalobcu je výklad spájajúci začatie plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva k nehnuteľnosti s urobením právneho úkonu a nie s povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na jeho základe, prísne formalistický a nezohľadňuje, že o urobení právneho úkonu (na rozdiel od povolenia vkladu práva v katastri nehnuteľností) sa oprávnený z predkupného práva nemá možnosť dozvedieť a tým prakticky dochádza k jeho vylúčeniu z možnosti dovolávať sa ochrany proti nemu. V tejto súvislosti žalobca videl tiež kolíziu námietky premlčania s dobrými mravmi. Napokon žalobca spochybnil skutkové závery súdu prvej inštancie aj na podklade nových, doposiaľ nepredložených písomností, ktoré k odvolaniu pripojil. Odvolateľ v tejto súvislosti tvrdil, že jeho právny predchodca uplatnil na súde neplatnosť kúpnej zmluvy už žalobou podanou dňa 10.5.2010, pričom na ospravedlnenie prečo túto písomnosť (spolu s výzvou súdu na doplnenie žaloby) nepredložil v doterajšom priebehu konania, v odvolaní vysvetlil, že ju našiel až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a právne vady napadnutého rozsudku a vytýkajúcimi tiež, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí z pohľadu ďalších, procesne prípustných prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f), g) a h) V odvolaní žalobcom formálne označené odvolacie dôvody podľa ust. a

neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalobcom materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

8. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu prezentovali názor, že písomnosti predložené v odvolacom konaní žalobcom nie sú pre toto konanie podstatné, nakoľko odvolateľom zmieňovaná žaloba mala byť odmietnutá. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení prisvedčili skutkovému záveru prvoinštančného súdu o nepreukázaní tvrdenia o mimosúdnom dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy a na jeho podporu argumentovali, že žalobcom navrhnutí svedkovia túto skutočnosť nepotvrdili a nebola preukázaná ani žalobcom predloženým listom, adresovaným žalovanej v 2. rade. Žalovaní v 2. rade v tejto súvislosti vyzdvihli, že vo svetle záverov znaleckého dokazovania je potrebné túto písomnosť považovať za jasný falzifikát a v skutočnosti, že ju predložil žalobca treba vidieť jeho snahu zavádzať súd. Napokon žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu vyzdvihli správnosť záveru prvoinštančného súdu, že k dovolaniu sa neplatnosti kúpnej zmluvy došlo až podaním doručeným súdu dňa 10.8.2010, s akcentom v tejto spojitosti na to, že skorším podaním tak neurobil aktívne vecne legitimovaný subjekt (právny predchodca žalobcu) a naviac nesmerovalo proti žalovaným v 1. a 2. rade ale len voči žalovanému v 3. rade.

9. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Žalobca vo svojej odvolacej replike len zopakoval podstatné dôvody svojho odvolania.

11. Žalovaní v 2. a 3. rade sa vo svojej odvolacej duplike obmedzili už len na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

13. Žalobca v odvolaní spochybnil skutkový záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdenia, že jeho právny predchodca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy pred podaním posudzovanej žaloby na súde (tiež) na podklade tvrdenia, že Y.. R. L. uplatnil na súde neplatnosť kúpnej zmluvy už žalobou podanou dňa 10.5.2010. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca k odvolaniu pripojil písomnosť Žiadosť o vyslovenie neplatnosti zmluvy zo 4.5.2010, ktorá podľa podacej pečiatky bola doručená Okresnému súdu Michalovce dňa 10.5.2010 a uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 4.6.2010, ktorým bol právny predchodca žalobcu vyzvaný na odstránenie vád tohto podania.

14. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. V citovanom ust. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na uplatnení takého prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

17. Žalobca podľa zistenia odvolacieho súdu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdil, aby jeho právny predchodca uplatnil na súde neplatnosť kúpnej zmluvy už skoršou žalobou a k tejto, ale ani inej spornej skutočnosti nenavrhol vykonať dôkaz Žiadosťou o vyslovenie neplatnosti zmluvy zo 4.5.2010 a uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 4.6.2010. K uplatneniu týchto prostriedkov procesného útoku (tvrdenia a návrhu na vykonanie dôkazu) teda došlo až v odvolacom konaní. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplynula skutočnosť, pre ktorú by tieto prostriedky nemohol žalobca uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Za ospravedlniteľný dôvod rozhodne nemožno považovať žalobcom zmieňované vysvetlenie, že písomnosti našiel až po vyhlásení napadnutého rozsudku, ktoré bez ďalšieho nevylučuje, že sa o možnosť účinného uplatnenia ďalších prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany pripravil žalobca sám vlastnou nedôslednosťou alebo procesnou apatiou svojho právneho predchodcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nedbalosť pri vyhľadávaní dôkazov alebo pri oznamovaní dôkazných návrhov súdu, nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod pre vnesenie nových skutočností do odvolacieho konania. Na tomto základe, keďže nové tvrdenie a návrh na vykonanie dôkazu sa netýkali procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a posudzované prostriedky procesného útoky žalobkyne nesmerovali ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku na nich založenú ako procesne neprípustnú novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust.

18. Ďalšou skupinou odvolacích námietok žalobca spochybnil skutkový záver prvoinštančného súdu o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniu, že jeho právny predchodca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy mimosúdne prostredníctvom zástupcov, tiež z hľadiska správnosti vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Vo všeobecnosti skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. apríla 2010).

19. Žalobca v prvom rade vytýka prvoinštančnému súdu, že nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré uviedol jeho právny predchodca v rámci jeho formálneho vypočutia na pojednávaní dňa 8.2.2011. Neuvedomil si však pritom, že výsluch strany má k jeho tvrdeniam len podporný význam; slúži teda skôr na objasnenie už urobených tvrdení než na ich preukázanie, pričom istý dôkazný význam, avšak skutočne len s obmedzenou dôkaznou hodnotou, mu možno pripísať len v prípade tých tvrdení, ktoré nemožno preukázať inak. Ak sa však v rámci výsluchu strany objaví skutočnosť, ktorá dovtedy stranou tvrdená nebola, ide o nové tvrdenie, na preukázanie ktorého je strana povinná navrhnúť dôkaz. V tomto prípade výpoveď strany nemôže byť považovaná za tvrdenie rozhodujúcich skutočností a zároveň za dôkazný prostriedok na preukázanie tohto tvrdenia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s, str. 740). Vo svetle týchto všeobecných východísk je potrebné hodnotiť aj skutočnosti, o ktorých sa MUDr. R. L. zmienil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.2.2011, ktoré, pokiaľ ide o osobu JUDr., PhDr., ThDr. S. V., PhD. a jeho konanie, nie sú dôkazom už urobených tvrdení, ale predstavujú prvotné tvrdenia, ktoré pokiaľ sú sporné, musia byť dokázané. Rozhodne tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, že tento svedok sa v jeho mene dovolal relatívnej neplatnosti, nepotvrdila vo svojej výpovedi ani žalovaná v 2. rade, ktorá síce uviedla, že za ňou svedok bol, nepotvrdila však, že sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy, ako to nesprávne interpretuje žalobca, ale prezentovala, že jej svedok tlmočil vôľu MUDr. R. L., aby nehnuteľnosti previedla na jeho syna - žalobcu. Žiada sa dodať, že takýto postup (prevedenie nehnuteľností na tretiu osobu) evidentne nesvedčí o dovolaní sa neplatnosti kúpnej

zmluvy, naopak platnosť tohto právneho úkonu vo svojej podstate predpokladá; každopádne evokuje, že právny predchodca žalobcu prezentoval uplatnenie úplne iného nároku z porušenia predkupného práva. Napokon ani sám svedok JUDr., PhDr., ThDr. S. V., PhD. v konaní toto tvrdenie žalobcu nepotvrdil. V priebehu konania si to evidentne uvedomoval aj sám žalobca, keď v podaní zo dňa 10.8.2011 vytkol súdu prvej inštancie, že na preukázanie ním tvrdených skutočností vyšiel aj z výpovede JUDr. V., ktorý však, ako uviedol, vo veci vypovedal všeobecne a neúplne. H. na pojednávaní dňa 15.5.2013 sa zástupca žalobcu vyjadril v tom zmysle, že svedok JUDr T.r., ThDr. S. V., PhD. nevypovedal pravdu. Napokon aj v odvolaní žalobca zhodnotil výpoveď tohto svedka v tom zmysle, že nepotvrdil tvrdenia pôvodného žalobcu, pričom jeho výpoveď označil za alibistickú a nehodnovernú. Z týchto dôvodov ani v jednotlivosti a ani vo vzájomnej súvislosti zo zmienených dôkazov nemožno podľa posúdenia odvolacieho súdu vyvodiť záver o preukázaní dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy prostredníctvom uvedeného svedka.

20. Diametrálne odlišný prístup pri dôkaznom hodnotení si podľa názoru odvolacieho súdu vyžiadala výpoveď svedka L. V., u ktorého sa vzhľadom na všetky okolnosti dostala do popredia otázka jeho vierohodnosti, ktorú súd prvej inštancie úplne prehliadol, hoc pri hodnotení pravdivosti jeho výpovede bola oproti jej vecnej stránke rozhodne v popredí. Z tohto dôvodu odvolací súd tento dôkaz zopakoval a podrobil ho náležitému vyhodnoteniu, čím žalobcom vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie napravil. Odvolací súd mal v tomto postupe na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku).

21. Podľa v právnej praxi uznávaných kritérií, súd pri dôkaze výpoveďou svedka musí vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, ďalej so zreteľom na okolnosti, ktoré predchádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom tiež na spôsob reprodukcie týchto skutočností a na chovanie pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky apod.) a k poznatkom, získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka v súlade s inými dôkazmi, a či im odporuje, alebo sa naopak vzájomne dopĺňajú (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 18. mája 2010).

22. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka L. V. v prvom rade nemožno prehliadnuť, že tento svedok hoc sám pripustil len ambivalentný vzťah k veci, bezpochyby nie len pred začatím konania a aj v jeho priebehu mal konkrétny a hmatateľný záujem na jeho výsledku. Nepochybne sa totiž usiloval o nadobudnutie sporných pozemkov, prípadne len ich častí, na ktorých je situované letisko, čo sa nezaobišlo bez dohody so všetkými ich spoluvlastníkmi. Prirodzene sa preto svedok obrátil na MUDr. R. L. ako jedného z podielových spoluvlastníkov, ktorý bol ako uviedol dlhoročný známy jeho rodičov a celkom logicky vstúpil do rokovania tiež so žalovanou v 2. rade, ktorá v tom čase bola v katastri nehnuteľností evidovaná ako spoluvlastníčka ostatného spoluvlastníckeho podielu. Čiastočné zavŕšenie vlastného ekonomického zámeru s nehnuteľnosťami predstavovalo odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nich od právneho predchodcu žalobcu. Naopak prekážkou jeho naplnenia sa stal nezáujem žalovanej v 2. rade dohodnúť sa, či už na odpredaji alebo na inom usporiadaní pomerov k nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu svedok po „nespočetných“ rokovaniach s ňou napokon aj odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorou odkúpil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach od MUDr. R. L.. To, že svedok nestratil záujem o nehnuteľnosti s čím sa, ako už bolo zmienené, ich vlastnenie najprv žalovanej v 2. rade a následne aj žalovaného v 3. rade ukázalo byť nezlučiteľné, tvrdil sám žalobca. V podaní z 10.8.2011 v tejto súvislosti uviedol, že „Svedok V. presadzoval moje záujmy, pretože mal záujem o tieto pozemky, čo sa v konaní aj uvádzalo a V. aj počas súdneho konania rokoval o tom, aby pozemky nadobudol, pričom v úvahu prichádzali rôzne riešenia“. So zreteľom na tieto skutočnosti nemožno podľa posúdenia odvolacieho súdu objektívne vzaté považovať svedka za nestranného, a to i napriek tomu, že subjektívne vzťah k veci nepociťuje s vysvetlením, že v súčasnosti už o pozemky záujem nemá. K tomu odvolací súd poznamenáva, že ak by aj bolo pravdivé tvrdenie svedka, že o pozemky medzičasom stratil záujem, faktom zostáva, že jeho postoje k veci ovplyvnili smerovanie jeho výpovede ešte v čase, kedy nad akúkoľvek pochybnosť záujem o nehnuteľnosti mal. Napokon tento vzťah svedka k veci sa evidentne prejavil aj v samotnej výpovedi. Svedok si v mnohých svojich tvrdeniach odporoval. Napríklad na jednej strane uvádzal, že MUDr. R. L. šlo o zachovanie majetku svojich predkov, že sa kvôli tomu trápil, že nemá vedomosť o tom, aby mal právny predchodca žalobcu záujem o odpredanie pozemkov, dokonca, že sa MUDr. R. L. pred ním nikdy nevyjadril v tom zmysle že chce pozemky predať a na strane druhej

prezentoval, že MUDr. R. L. mu svoj podiel na nehnuteľnostiach odpredal. Na jednom mieste tvrdil, že pri rokovaniach so žalovanou v 2. rade zastupoval právneho predchodcu žalobcu a na inom mieste zase, že vystupoval ako konateľ spoločnosti EXAPRO Energy spol. s r.o., ktorej šlo o nadobudnutie pozemkov pod letiskom. Tvrdil tiež, že ho právny predchodca žalobcu poveril, aby informoval žalovanú v 2. rade o tom, že žiada nehnuteľnosti späť, naproti tomu ale tiež uviedol, že na začiatku ho MUDr. R. L. splnomocnil „...na to, aby som, vlastne bolo to aj v mojom záujme, aby som vlastne jednal s p. Ing. (žalovanou v 2. rade) o tom, že by sme si rozdelili tie podielové spoluvlastníctva takým spôsobom“. Popri jasných rozporoch v zásadných tvrdeniach, ktoré svedok nedokázal uspokojivo vysvetliť, bola jeho výpoveď v mnohých pasážach neistá a v odpovediach na položené otázky celkom zrejme vyhýbavá. Evidentná bola v nej tiež snaha svedka napomôcť strane žalobcu, či už hodnotením dôkazov (medzi iným i listu zo 14.4.2010 a znaleckých posudkov) alebo ich podporovaním (vo výpovedi opisuje, že mu právny predchodca žalobcu spomínal, že aj svedok V. oslovil žalovanú v 2. rade; tvrdí tiež, že list zo dňa 14.4.2010 odovzdal žalovanej v 2. rade). Napokon svedok L. V. vzhľadom na jednoznačné závery znalcov evidentne klamal o tom, že žalovaná v 2. rade sa na liste zo dňa 14.4.2010 v jeho prítomnosti podpísala, pričom vzhľadom na ním samotným prezentovanú postupnosť krokov, od vypracovania tejto písomnosti až po jej sporné doručenie žalovanej v 2. rade sa vynára silný predpoklad, že alebo o okolnostiach vyhotovenia písomnosti svedok rovnako (ako o spornom podpise) nehovorí pravdu, alebo logicky sporný podpis žalovanej v 2. rade sfalšoval práve on. Na podklade týchto úvah odvolací súd dospel k záveru, že svedeckú výpoveď L. V. nemožno v žiadnom prípade považovať za vierohodný podklad pre záver podporujúci skutkovú variantu žalobcu.

23. Žalobca v odvolaní nastolil predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva začína plynúť od urobenia právneho úkonu. Odlišné nazeranie žalobcu na túto otázku malo pôvod v jeho myšlienkovej konštrukcii, že oprávnený z predkupného práva nemá možnosť inak, ako prostredníctvom verejného registra dozvedieť sa o prevode veci, a že skrz toho môže byť vystavený obštrukcii zo strany povinného. Odvolací súd sa s otázkou začatia plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva podrobne vysporiadal už v zrušujúcom uznesení a súd prvej inštancie sa ním vysloveným právnym názoru bezo zvyšku riadil. Odvolací súd ani s odstupom času od vyslovenia zmieneného právneho názoru nemá dôvod čokoľvek na ňom meniť, nakoľko v právnej praxi nedošlo k prekonaniu rozhodujúcich premís, na ktorom je vystavaný, a síce, že subjektívna vedomosť oprávneného o podstate jeho práva a uplatniteľnosti je pre plynutie všeobecnej premlčacej doby podľa ust. bezvýznamná (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z15. apríla 2003) a že právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vzniká už porušením predkupného práva, teda urobením právneho úkonu nerešpektujúceho predkupné právo a nie povolením vkladu práva na základe tohto úkonu v katastri nehnuteľností (por. napr. R 50/85 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. januára 2008). Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada poznamenať, že spôsob právneho posúdenia otázky začatia plynutia premlčacej doby pre dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu má v prejednávanej veci vo svojej podstate len akademický rozmer, nakoľko aj v prípade, ak by bol správny názor prezentovaný žalobcom, a teda premlčacia doba by plynula od povolenia vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (4.9.2007) za predpokladu, že voči žalovanej v 1. rade došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti ešte pred začatím konania, faktom zostáva, že i keď k uplatneniu neplatnosti voči žalovanej v 2. rade došlo na súde dňa 10.8.2010, o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právnym predchodcom žalobcu a vade, pre ktorú tak urobil sa žalovaná v konaní preukázateľne dozvedela najskôr z obsahu uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, ktoré jej bolo podľa obsahu spisu doručené dňa 9.9.2010 (pozn. odv. súdu: žaloba bola žalovanej v 2. rade doručená až dňa 23.11.2010). A práve okamih, kedy sa strana o hmotnoprávnom úkone urobenom v konaní (aj opisom rozhodujúcich skutočností v žalobe) dozvedela, je z hľadiska ust. (do 30.6.2016 z hľadiska ust. ) pre nadobudnutie jeho účinkov vo vzťahu k tejto osobe rozhodujúci (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s, str. 442). Preto aj pri počítaní premlčacej doby podľa predstavy žalobcu k dovolaniu sa neplatnosti kúpnej zmluvy žalobou došlo až po premlčaní tohto práva (pozn.: v takom prípade by premlčacia doba uplynula 5.9.2010).

24. Celkom neprístojná je argumentácia žalobcu vytýkajúca spôsobu právneho posúdenia otázky plynutia premlčacej doby konzistentnosť s ústavnými právami, zvlášť požiadavkou rovnosti a spravodlivosti a tiež jeho kolíziu s dobrými mravmi. Námietky žalobcu v rámci tejto skupiny odvolacích dôvodov mali len všeobecný ráz bez čo i len náznaku konkrétnych súvislostí, ktoré by prihliadnutie

na námietku premlčania v okolnostiach prípadu činili nespravodlivým alebo amorálnym. Pokiaľ v tejto spojitosti žalobca apeloval na potrebu v záujme účinnej ochrany práv oprávnených zohľadňovať ich vedomosť o právnom úkone, dôvodiac, že inak povinní z predkupného práva môžu obštrukciou (odďaľovaním vkladového konania) vylúčiť oprávnených z včasného uplatnenia nároku, žiada sa odvolaciemu súdu poznamenať, že podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu sa dozvedel o spornom právnom úkone „...asi rok po tom, ako moja sestra túto kúpno-predajnú zmluvu uzatvorila...“, z čoho vyplýva, ako už odvolací súd zdôraznil v zrušujúcom uznesení, že výhrady žalobcu v tomto smere majú len teoretický význam, keďže v danom prípade bola kúpna zmluva predložená na vkladové konanie hneď na druhý deň po jej uzavretí a právny predchodca žalobcu sa o právnom úkone aj dozvedel s dostatočným časovým predstihom pred uplynutím premlčacej doby (2 roky), pričom žalobca netvrdil a v konaní ani nevyšla najavo skutočnosť, ktorá by jeho nečinnosť v tomto smere ospravedlňovala.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. potvrdil vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie ako v napadnutom zamietavom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaných v 2. a 3. rade v spore.

26. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

27. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešným žalovaným v 2. a 3. rade proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní mala procesný úspech tiež žalovaná v 1. rade, a preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením zniklo právo na náhradu trov konania aj jej. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanej v 1. rade v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade tak, že žiadnej z týchto strán nárok na ich náhradu nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )