Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-89-2010.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/89/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, v právnej veci žalobcu Mgr. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W.Á. Š., U. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Füzerom, advokátom AK Trebišov, M.R.Štefánika 1256/22, proti žalovaným 1./ Y. M.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, pošta H., 783 44 , Č. C., 2./ Ing. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 3./ Ing. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, žalovaní v 2. a 3.rade zastúpení JUDr. Danou Čukylovou, advokátkou AK Michalovce, Nám. Slobody 5, v konaní o určenie vlastníckeho práva, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovaným v 2.a 3.rade proti žalobcovi 100% náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vyššie uvedené zmluvy sú neplatné, alternatívne, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a odporcu v 3. rade k uvedeným nehnuteľnostiam s tým, že výlučným vlastníkom novoutvorenej parcely podľa vyhotoviť sa majúceho geometrického plánu zodpovedajúcej výmerou a kvalitou podielu 1/3 z predmetných nehnuteľností sa stáva žalobca. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná v 1. rade svoj podiel na označených nehnuteľnostiach previedla na odporkyňu v 2. rade na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bolo Správou katastra Y. povolený dňa 31.8.2007, a to bez toho, aby tieto podiely predtým ponúkla na predaj jemu prípadne sestre K.. Odporkyňa v 2. rade následne previedla svoje podiely na označených nehnuteľnostiach darovacou zmluvou na svojho syna - odporcu v 3. rade v snahe vyhnúť sa dôsledkom neplatnosti právneho úkonu, ktorým nadobúda tieto podiely do svojho vlastníctva. Vzhľadom na tie skutočnosti má za to, že je nepochybné, že právny úkon žalovaných v 1. a 2 rade o prevode vlastníckych práv k podielom na nehnuteľnostiach, ktoré sú vyššie uvedené, je neplatný, pretože žalovaná v 1. rade predtým, než svoje podiely previedla na odporkyňu v 2. rade, neponúkla tieto podiely na predaj svojim súrodencom a zároveň v tom čase podielovým spoluvlastníkom. A nakoľko navrhovateľ má právny záujem na takomto určení neplatností týchto zmlúv, o tom že má záujem o označené nehnuteľnosti v celku užívať ako ich výlučný vlastník a k týmto nehnuteľnostiam ako celku si usporiadať aj svoje vlastnícke vzťahy, žiadal, aby súd určil, že tieto zmluvy sú neplatné v zmysle § 149 OZ.
2. Žalovaná v 1. rade svojim podaním zo dňa 12.11.2010 uviedla, že si je vedomá, že svoj podiel mala ponúknuť súrodencom, hoci len jednému z nich a z toho dôvodu súhlasí s návrhom žalobcu, aby súd určil, že uvedená kúpno-predajná zmluva je neplatná a v prípade určenia neplatnosti zmluvy je ochotná žalovanej v 2. rade vrátiť jej finančnú čiastku, ktorú jej žalovaná v 2. rade zaplatila.
3. Žalovaní v 2. a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili.
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
5. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 89/2010 zo dňa 15.7.2011 súd zistil, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. V 2207/07 dňa 31.08.2007, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k podielom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kar.úz. M., a to pod B2 v podiele 1/3 z celku a to parc. č. XXXX/X - ornej pôde o výmere 25.202 m2, ako aj na LV č. XXXX kat.úz., a to pod B2 v pomere 1/3 z celku tam zapísaných nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/X - ornej pôdy o výmere 6.504 m2 a č. XXXX/X - ornej pôdy o výmere 9.055 m2 je neplatná.
6. Zároveň určil, že neplatnou je aj darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovaným v 3. rade, ako obdarovaným, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod č. U. XXX/XX dňa 28.04.2010, ktorej predmetom bol prevod vlastníckych práv k podielom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. M., a to pod B2 v podiele 1/3 z celku na nehnuteľnosti parc. č. XXXX/ X - ornej pôde o výmere 25.202 m2, a na LV č. XXXX kat.úz. Q., a to pod B2 v podiele 1/3 k celku tam zapísaných nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/X - ornej pôde o výmere 6.504 m2 a č. XXXX/X - ornej pôde o výmere 9.055 m2.
7. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel nároku žalobcu na určenie neplatnosti uvedených zmlúv s poukazom na porušenie predkupného práva žalovanou v 1. rade, ktorá ako podielová spoluvlastníčka previedla spoluvlastnícke podiely na označených nehnuteľnostiach na žalovanú v 2. rade bez toho, aby si splnila svoju zákonnú povinnosť ponuky predkupného práva voči žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi.
8. Pre prípad záveru súdu o nedôvodnosti takéhoto nároku žiadal žalobca zrušiť podielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, a to ich prikázaním v celosti do jeho výlučného vlastníctva.
9. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že ako prvou v poradí zaoberal sa otázkou platnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaná v 2. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely k označeným nehnuteľnostiam na svojho syna - žalovaného v 3. rade. Dospel k záveru o neplatnosti tejto zmluvy, a to z dôvodu, že bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že žalobca reálne začal vykonávať úkony vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade smerujúce k spochybneniu prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 2. rade a táto v snahe vyhnúť sa následkom porušenia predkupného práva pre podielových spoluvlastníkov, tieto podiely účelovo previedla darovacou zmluvou na svojho syna - žalovaného v 3. rade. Mal za preukázané, že žalovaná v 2. rade nechcela, aby sa žalovaná v 1. rade následkom neplatnosti zmluvy znovu stala spoluvlastníčkou uvedených podielov a tým sa snažila vyhnúť následkom neplatnosti zmluvy v dôsledku nerešpektovania predkupného práva. Súd prvého stupňa uzavrel, že uvedená zmluva je preto pre jej rozpor s dobrými mravmi neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalovaných v 2. a 3. rade o tom, že dôvodom darovania spoluvlastníckych podielov bol záujem žalovaného v 3. rade tieto nehnuteľnosti vložiť ako členský vklad do družstva a takto sa stať jeho členom, považoval súd prvého stupňa za účelové a nepravdivé.
10. Ohľadne nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou sporné spoluvlastnícke podiely žalovaná v 1. rade previedla na žalovanú v 2. rade súd prvého stupňa uzavrel, že bolo nepochybne preukázané, že došlo zo strany žalovanej v 1. rade k porušeniu jej zákonnej povinnosti vyplývajúcej jej z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, tieto ponúknuť na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi.
11. S poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovanými v 2. a 3. rade konštatoval, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že za začiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné považovať dátum 02.08.2007, kedy bola táto zmluva uzavretá, ale za rozhodujúci okamih pre začatie plynutia premlčacej lehoty považoval deň povolenia vkladu predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností, keďže mal za to, že až týmto okamihom sa podielový spoluvlastník, ktorému bolo upreté jeho právo, mohol preukázateľne dozvedieť, že takáto zmluva bola vôbec uzavretá. V prípade, ak by začiatok premlčacej doby mal začať plynúť od okamihu uzavretia zmluvy, reálne by mohol nastať stav, že účastníci zmluvy by podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností v posledný deň trojročnej lehoty a podielovému
spoluvlastníkovi by takto neostal žiaden čas, resp. lehota na uplatnenie si svojho práva. Ohľadne spornej okolnosti, kedy došlo k prerušeniu plynutia tejto premlčacej lehoty, súd prvého stupňa uviedol, že nepovažuje za dôvodnú námietku žalovanej v 2. rade v tom, že v písomnom podaní žalobcu zo dňa 28.06.2010, ktoré bolo súdu doručené 29.06.2010 nie je prejavená jeho vôľa domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa prevodov žalovanej v 1. rade k sporným spoluvlastníckym podielom. Mal za to, že z tohto podania jednoznačne vyplýva, že označený žalovaný Ing. R. S. nadobudol spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam v rozpore so zákonom, dostatočne špecifikovaný predmet konania. Uvedené podanie podpísal syn žalobcu, ktorý však na takýto úkon bol splnomocnený svojím otcom plnomocenstvom zo dňa 09.05.2010. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa poukázal taktiež na to, že z výpovedí svedkov H.. V. E. L. V. vyplýva, že títo na základe splnomocnenia žalobcu sa viackrát domáhali vrátenia podielov žalovanej v 1. rade, prípadne priamo žalobcovi a teda mal za preukázané, že žalobca sa účinne domáhal neplatnosti tejto kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 02.08.2007. S poukazom na takto uvedené dôvody považoval nárok žalobcu za dôvodný a preto mu vyhovel.
12. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade. Títo žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. V odvolaní poukázali na to, že sa nestotožňujú so záverom súdu prvého stupňa o tom, že podaním doručeným súdu dňa 29.06.2010 označenom ako návrh na určenie vlastníckeho práva nastali účinky podania z hľadiska plynutia lehoty na uplatnenie relatívnej neplatnosti zmluvy a majú za to, že uvedené podanie nemá žiadny vplyv na plynutie premlčania na určenie relatívnej neplatnosti zmluvy. Až dňa 10.08.2010 bol súdu prvého stupňa doručené podanie, v ktorom už vystupuje ako žalobca Y.. R. L. E. W. Y.. R. L. (jeho syn), ktorý sa domáhal určenia neplatnosti označených zmlúv. Až ako príloha k tomuto podaniu bolo pripojené aj plnomocenstvo, ktorým Y.. R. L. splnomocnil zastupovaním svojho syna Y.. R. L. so spätným dátumom 09.05.2010, čo však podľa žalovanej v 2. rade nič nemení na skutočnosti, že ako aktívne legitimovaný účastník konania Y.. R. L. vstúpil do konania až dňa 10.08.2010. Majú preto za to, že súd prvého stupňa procesne pochybil, keď sa otázkou vzniku a začiatku aktívnej legitimácie žalobcu nezaoberal a v rozsudku ju ani riadne neodôvodnil. Vo vzťahu k nimi namietanému premlčaniu nároku uviedli, že aktívne legitimovaná osoba na určenie relatívnej neplatnosti zmluvy musí podať najneskôr do uplynutia 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa uzavretia zmluvy, žalobu na súde. Prvostupňový súd preto pochybil, keď v súlade s tvrdením žalobcu nepovažoval jeho nárok za premlčaný, pričom tento svoj názor náležite neodôvodnil a ani sa nevyporiadal s platnými judikátmi, ktoré žalovaní v tomto smere poukazovali. Majú preto za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie a rozhodnutie súdu považujú žalovaní za vysoko subjektívne až jednostranne pri hodnotení svedeckých výpovedí H.. V. E. V.. Majú za to, že svedok Dr. V. nepotvrdil skutočnosti, ktoré mu súd pri vyhodnotení jeho svedeckej výpovede pripisuje. Z výpovede svedka V. U.yplýva, že tento vystupoval, jednal a presadzoval záujmy svojej firmy, keďže mal eminentný záujem na vlastníctve predmetných pozemkov. Za nesprávny a neodôvodnený považujú aj záver súdu prvého stupňa o tom, že darovacia zmluva uzavretá medzi nimi bola v rozpore s dobrými mravmi uzavretá v snahe vyhnúť sa následkom neplatnosti kúpnej zmluvy. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná darovala svoje podiely k týmto nehnuteľnostiam žalovanému v 3. rade v snahe vyhnúť sa dôsledkom neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy. Sú toho názoru, že žalobca mal dostatočnú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv do doby uplynutia premlčacej lehoty.
13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.
14.Z uznesenia krajského súdu č.k. 1Co 293/2011 - 138 zo dňa 15.5.2013 súd zistil, že tento preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
15. Súd prvého stupňa založil svoj vyhovujúci výrok na nesprávnom právnom názore v otázke účinnosti námietky premlčania a v tejto časti sa nevyporiadal so všetkými právne významnými skutočnosťami a preto sú jeho závery v tomto smere predčasné a teda aj nesprávne.
16. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov týkajúcich sa prevodov spoluvlastníckych podielov na rovnakých nehnuteľnostiach, a to jednak kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02.08.2007 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou v 2. rade ako kupujúcou a taktiež časovo následnej darovacej zmluvy ktorou žalovaná v 2. rade spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam previedla na žalovaného v 3. rade. Z uvedeného vyplýva, že ide o konanie o neplatnosti dvoch dvojstranných právnych úkonov časovo na seba nadväzujúcich. S poukazom na jednu zo základných zásad civilného hmotného práva (nemo plus juris ad alium transférre otest qvan quam ypse hábet) podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám, bolo povinnosťou súdu prioritne sa vyporiadať s nárokom na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže táto časovo predchádza zmluve darovacej a v prípade úspechu žalobcu s určením neplatnosti tejto kúpnej zmluvy by to malo za následok, že žalovaná v 2. rade by sa nestala platnou spoluvlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov a takto by tieto ani nemohla účinne previesť následnou darovacou zmluvou na žalovaného v 3. rade.
17. Nebol preto správny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ sa prioritne vyporiadaval s platnosťou následnej darovacej zmluvy bez toho, aby pritom prihliadol na svoj záver, ktorý zaujal v rovnakom rozsudku o neplatnosti časovo predchádzajúcej kúpnej zmluvy.
18. Zo stanovísk všetkých účastníkov konania je zrejmé, že títo nepopierajú porušenie zákonného predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka, ktoré mu vyplýva z ust. § 140 Občianskeho zákonníka ďalšou podielovou spoluvlastníčkou žalovanou v 1. rade, ktorá svoje spoluvlastnícke podiely odpredala žalovanej v 2. rade bez toho, aby tieto predtým ponúkla žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Žalovaná v 2. rade svoju obranu v konaní založila na vznesenej námietke premlčania. Súd prvého stupňa túto námietku považoval za nedôvodnú s poukazom na záver, že za rozhodujúci okamih pre začatie plynutia premlčacej lehoty nepovažoval deň uzavretia zmluvy, ale deň jej vkladu do katastra nehnuteľností.
19. S takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
20. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.
21. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúci záver o tom, kedy sa toto právo mohlo uplatniť po prvýkrát. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, právna prax zaujala názor, že „právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 Občianskeho zákonníka, je jedným z nárokov spoluvlastníka vznikajúcich porušením jeho zákonného predkupného práva. Ako iné práva sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát, začína pritom plynúť objektívne. Predmetné právo môže byť vykonané, resp. uplatnené po prvý raz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie procesné štúdium, ktorým je právo (nárok) podať žalobu na súde. Toto právo nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone. Nárok uplatniť predkupné právo, a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospeje dňom, kedy bol sporný právny úkon uzavretý, keďže ním bolo porušené predkupné právo. Toto právo bolo porušené už v okamihu kedy došlo k vzniku právneho úkonu, lebo vtedy vznikol právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Okamih kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať až do dňa vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva (nie pre právny úkon ako taký)“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/37/2007).
22. Odvolací súd s poukazom na tento právny názor, s ktorým sa stotožňuje preto nepovažuje za správny názor súdu prvého stupňa, ktorý za rozhodujúci okamih pre začatie plynutia premlčacej lehoty považoval okamih vykonania vkladu spornej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Jeho dôvody poukazujúce na možnosť zneužitia konkrétnej situácie, že účastníci zmluvy by mohli požiadať o jej vklad do katastra pred uplynutím premlčacej doby a teda oprávnená osoba by takto reálne získala informáciu o zavretí takejto zmluvy až v čase, keď jej už uplynula lehota na uplatnenie nároku, považuje odvolací súd iba za konštrukciu, ku ktorej v prejednávacej veci nedošlo, a teda ani nemohla mať vplyv na rozhodnutie.
Pre prípad reálneho vzniku takejto situácie má oprávnená osoba k dispozícii iné hmotnoprávne inštitúty ochrany pred výkonom takéhoto práva, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
23. Za pochybenie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd skutočnosť, že tento sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal ani s ďalšími právne významnými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z obsahu spisu a bez ktorých nemožno vyvodiť záver o dôvodnej námietke premlčania. Ten totiž za rozhodnú skutočnosť pre prerušenie plynutia premlčacej lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy považoval iba podanie žaloby na súd. Ani tento názor nepovažuje odvolací súd za správny. Súdna prax totiž aj v tejto otázke zaujala názor, že „dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranným právnym úkonom adresovaným účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne. Účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastavajú v okamihu, keď dôjde účastníkom právneho úkonu. Relatívnu neplatnosť možno uplatniť aj priamo v občianskom - súdnom konaním návrhom na jeho začatie (aj vzájomným návrhom), ktorý bol zákonom v stanovenej lehote riadne doručený účastníkovi, proti ktorému dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu smeruje. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné sa dovolávať v samostatnom súdnom spore. Stačí, ak ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý a kto ho pritom nespôsobil, sa relatívnej neplatnosti dovolal mimosúdnym prejavom adresovaným účastníkovi právneho úkonu. Otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže súd riešiť v súdnom konaní aj ako otázku predbežnú“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Cdo/50/2000).
24. V súvislosti s posudzovaním námietky premlčania je treba rozlišovať medzi pojmom „dovolať sa“ relatívnej neplatnosti právneho úkonu a pojmom „uplatniť nárok“. Dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je prejavom oprávnenej osoby, či s ústnou alebo písomnou formou, ktorá je dovŕšená tým, že sa dostane do dispozície ostatným účastníkom právneho úkonu a tým nastanú účinky a zároveň sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty na vykonanie tohto práva. Až od tohto okamihu začína plynúť osobitná všeobecná trojročná premlčacia lehota, na uplatnenie nároku na súde. Ide teda o dva odlišné nároky na uplynutie ktorých plynie aj osobitná premlčacia lehota.
25. Z obsahu samotnej žaloby ako aj z prednesov žalobcu pred súdom prvého stupňa vyplýva, že tento mal svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti uplatniť voči žalovaným v 1. a aj v 2. rade ešte v období pred podaním žaloby, a to osobne , resp. prostredníctvom splnomocnených osôb. Súd prvého stupňa zjavne v dôsledku iného (nesprávneho) právneho názoru sa s týmito tvrdeniami považujúc ich za právne bezvýznamné nezaoberal, čo je podľa názoru odvolacieho súdu odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Pokiaľ by žalobca v konaní preukázal, že svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy realizoval aj jednostranným právnym úkonom vo vzťahu k obom účastníčkam tejto zmluvy, došlo by z jeho strany k zavŕšeniu tohto svojho práva a tým aj k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty.
26. K stanovisku žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí poukazovali na právny názor zaujatý v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk bývalého Najvyššieho súdu ČSSR č. 50/1985, podľa ktorého ak ide o dovolanie za relatívnej neplatnosti právneho úkonu o registrácii ktorého rozhodlo Štátne notárstvo, musí sa stať návrhom podaným na súde oprávnenou osobou odvolací súd dodáva, že tento názor bol súdnou praxou prekonaný. Dôkazom prekonania tohto názoru je aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžoks/84/2006, ktorý pripúšťa možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj v konaní o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností vedeného na správe katastra, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/187/2006, ktorým pripúšťa možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy doručením účastníkom zmluvy ešte pred podaním návrhu na súd.
27. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaných v tom, že hmotnoprávne účinky začatia konania voči ďalšiemu (novému) účastníkovi konania nastávajú až dňom, kedy súdu došiel návrh na pripustenie vstupu alebo zámeny účastníka. Až týmto dňom sa zastavuje plynutie premlčacej lehoty voči tomuto novému účastníkovi a nie dňom, kedy bolo začaté konanie s pôvodnými účastníkmi.
28. S poukazom na tieto závery neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
29. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa s tvrdeniami žalobcu o tom, že svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade realizoval ešte pred podaním žaloby na súd priamo vo vzťahu k obom účastníčkam tejto zmluvy. Až po vyporiadaní sa s touto otázkou bude možné vyporiadať sa s účinnosťou vznesenej námietky premlčania, rešpektujúc právny názor zaujatý odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.
30. Z vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade zo dňa 10.9.2013 /č. l. 156-157/ súd zistil, že títo navrhujú, aby súd v rámci vykonania dôkazov nariadil analýzu materiálov, dokumentov, listín zo dňa 14.4.2013 uložených v súdnom spise na č. l. 131 a 132, pretože tieto listiny boli predložené až pred odvolacím súdom dňa 15.5.2013, pričom žalovaná v 2. rade síce uviedla, že na listine je jej podpis, avšak nepamätá si kedy a či naozaj takýto list od žalobcu prevzala. S odstupom času od pojednávania na Krajskom súde v Košiciach, však má pochybnosť, hraničiacu až s istotou, že túto listinu nevidela, nečítala a teda ju nemohla podpísať, nebola jej doručená ani jej kópia. Je toho názoru, že je potrebné za účelom zistenia objektívnej pravdy veci zistiť pravosť a pôvodnosť materiálov z ktorých sú obidva dokumenty vyhotovené. Z toho dôvodu navrhli vykonať vo veci znalecké dokazovanie.
31. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva PhDr. Igorom Grajcarom.
32. Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Igora Grajcara zo dňa 05.04.2015 /č. l. 210 - 223/ súd zistil, že na otázku, či sporný podpis na listine uloženej v spise na č. l. 132 je pravým vlastnoručným podpisom Ing. R. S. uviedol, že sporný podpis na inkriminovanom hárku uloženom v spise pod č. l. 132 označenom ako 001/89 z 15.04.2010, ktorý znie na meno Ing. R. S. nie je určite jej podpisom. Jedná sa jednoznačne o falzifikát, ktorý vznikol najskôr napodobnením konkrétneho vzoru.
33. Na pojednávaní dňa 08.12.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že nepovažujú znalecký posudok Ing. Grajcara za preukazne vypracovaný. Vedie ich k tomu tá skutočnosť, že sporné podpisy znalec porovnával s porovnávacími podpismi buď jedným alebo dvoma a neporovnával sporný podpis so všetkými porovnávacími podpismi. Ďalšou námietkou voči znaleckému posudku je, že znalec mal k dispozícii zo súdneho spisu aj iné originály podpisu p. S. a zo súdneho spisu si vybral len niektoré jej podpisy, ktoré boli na doručenkách, na zmluvách. Uviedol, že podľa jeho názoru, trvajú na tom, aby boli predložené porovnávacie podpisy, nie podpisy, ktoré dala znalcovi pri ňom, ale podpisy, ktoré sa nachádzajú minimálne v súdnom spise, a to všetky. Prípadne vyžiadať ešte nejaké iné listiny, originály od p. S., kde nebude pochybné to, že by ona podpisovala tieto listiny a následne takým spôsobom dať vypracovať kontrolný znalecký posudok.
34. Právna zástupkyňa žalovaných v 2.a 3. rade uviedla, že nenamietajú znalecký posudok. Konštatujú, že znalec jednoznačne vyhodnotil, že sa jedná o falzifikát. Má vedomosť o tom, že žalovaná v 2. rade bola na pozvanie znalca prítomná u znalca, podpisovala sa aj tam, čiže znalec podľa svojho uváženia vyhodnocoval podpisy. Navrhla preto, aby nebol vyhotovený nový znalecký posudok, ale rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.
35. Súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Kriminalistiky a kriminológie, Stará Vajnorská 92, 831 24 Bratislava. Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2016/2969 /č. l. 279-281/ súd zistil, že kriminalistický a expertízny ústav k otázke určiť pravosť podpisu na listine v spise tunajšieho súdu na č. l. 132 ako aj pravosť tejto listiny a zároveň pri vypracovaní znaleckého posudku sa riadiť aj výpoveďou právneho zástupcu žalobcu k pôvodnému znaleckému posudku z pojednávania dňa 08.12.2015 zistil, že graficko-diagnostickým skúmaním neboli zistené žiadne charakteristické znaky svedčiace o pozmeňovaní /t.j. dopisovaní, prepisovaní, odstraňovaní textu/ montáži resp. technickom falšovaní listiny. Iné skutočnosti skúmaním zistené neboli.
36. Zo znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/8553 /č.l. 326-337/ súd zistil, že na otázku určiť pravosť podpisu na listine v spise tunajšieho súdu na č. l. 132 ako aj pravosť tejto listiny uviedli, že Ing. R. S., od ktorej boli predložené porovnávacie materiály nie je možné vylúčiť, ale ani potvrdiť ako pisateľku sporného podpisu k priezvisku S. označeného SM č.1/114-16 obsiahnutého na písomnosti zo dňa 14.04.2010. Ku skúmaniu s možným spresnením záverov by bolo možné pristúpiť po predložení adekvátneho porovnávacieho materiálu.
37. Z osvedčenia o dedičstve Dnot 37/2016-72, 9D/74/2016 zo dňa 04.10.2016 súd zistil, že MUDr. R. L. zomrel dňa 18.01.2016 a dedičom po ňom ohľadom uvedených nehnuteľností sa stal Mgr. R. L..
38. Z doplneného znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/8553 súd zistil, že na otázku určiť pravosť podpisu na listine v spise tunajšieho súdu na č. l. 132 ako aj pravosť tejto listiny a zároveň pri vypracovaní posudku sa riadiť aj výpoveďou právneho zástupcu žalobcu k pôvodnému znaleckému posudku z pojednávania dňa 8.12.2015 súd zistil, že sporný podpis k priezvisku S. obsiahnutý na písomnosti zo dňa 14.04.2010 nimi označený SM č. 1/114-16 nie je pravým podpisom Ing. R. S. od ktorej boli predložené porovnávacie podpisy. Sporný podpis vykazuje znaky falšovania napodobnením. Identifikácia pisateľa takéhoto falzifikátu nie je spravidla možná, pretože falšovateľ nezanechá pri napodobňovaní znaky svojho rukopisu podľa ktorých by ho bolo možné identifikovať.
39. Mgr. R. L. na pojednávaní dňa 26.10.2018 uviedol,že so žalovanou v 2.rade bol v kontakte, oslovila ho asi pred 3 rokmi, kedy chceli kúpiť pozemky. Bol s ňou v osobnom kontakte, aj v telefonickom. Predložil súdu listinné doklady a to list Ing.S. na odpredaj nehnuteľností zo dňa 10.10.2018, ďalej mail zo dňa 25.10.2018, ktoré sa založili do spisu.
40. Právna zástupkyňa žalovanej 2.rade uviedla, že o týchto listinách žalovaná má vedomosť. Nedošlo k dohode medzi účastníkmi o uzavretí kúpnej zmluvy, avšak kúpna zmluva, ktorá mala byť uzavretá sa netýka predmetu tohto sporu, teda pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu.
41. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že nikdy nesúhlasili so znaleckým dokazovaním, ani krajský súd v zrušujúcom uznesení nenariadil súdu prvej inštancie znalecké dokazovanie. Vo svojom zrušujúcom uznesení sa zaoberal len právnym názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v rozsudku, odkedy plynie premlčacia lehota, či od vkladu alebo od uzavretia zmluvy. pričom krajský súd povedal, že táto judikatúra je stála, t.z., že nie je možné posúvať premlčaciu lehotu odo dňa vkladu, ale treba premlčaciu lehotu počítať skôr. Za daného stavu krajský súd navrhol len prehodnotiť vykonané dokazovanie a zdôvodniť prečo z dôkazového výsluchu svedkov, listinných dôkazov vyplynulo niečo iné. Tento znalecký posudok, ktorý je v spise je v prospech žalovaných a nie v prospech žalobcu. Za daného stavu je potrebné vychádzať z celkového vykonaného dokazovania, nielen zo znaleckého posudku. Je množstvo dôkazov, a najmä svedecká výpoveď svedka V. a svedka V. ohľadne odstúpenia od zmluvy, ohľadne poverenia nebohého žalobcu L. ohľadne jednania týchto vecí s odstúpením od zmluvy, a z týchto dôkazov je možné uzavrieť, že došlo k odstúpeniu od zmluvy nielen písomne, ale ja ústne. Uviedol, že znalecký posudok je dôkaz ako každý iný, a niet nad dôkaz nad všetky dôkazy, pričom on zastáva právny názor, že premlčacia lehota by mala plynúť od vkladu do katastra.
42. Právna zástupkyňa žalovaných v 2.rade a 3.rade v záverečnej reči uviedla, že sa nestotožňuje s vyjadrením zástupcu žalobcu. Žalovaní v 2.a 3.rade trvajú na svojich vyjadreniach. Žalovaná v 2.rade svoju obranu založila na vznesenej námietke premlčania, keď tvrdila, že premlčacia lehota začína plynúť odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1.rade a žalovanou v 2.rade. S týmto názorom žalovanej v 2.rade sa stotožnil aj odvolací krajský súd, keď vyslovil názor, že je potrebné v rámci prvostupňového konania vysporiadať sa s tvrdením žalobcu, že sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy ešte pred podaním žaloby na súd a to tým listom zo dňa 14.04.2010. Uviedla, že dvoma nezávislými znaleckými posudkami bolo preukázané, že podpis na tejto listine zo dňa 14.04.2010 je jasný falzifikát, že je teda falošný. Keďže sa nepreukázalo ani tou listinou, ani svedeckými výpoveďami, že žalobca sa domáhal pred podaním žaloby ešte neplatnosti kúpnej zmluvy, navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu, zrušiť uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré bolo v rámci tohto konania vydané a uplatňujú si trovy konania.
43. Predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 2.rade a žalovanou v 1.rade.
44. Žalovaná v 2.rade v priebehu konania vzniesla námietku premlčania na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
45. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
46. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásadne stanovená, preto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť aj v konaní pred súdom v návrhu na začatie konania a dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa možno brániť aj v konaní o protinávrhu.
47. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok neplatnosť právneho úkonu, ide o tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. § 40a OZ sa považuje za platný /so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúci/, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku /ex tunc/. To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné bremeno.
48. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranne právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou /vzájomnou žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci opravy proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občiansko-súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán právnej ochrany, bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
49. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom /napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností/. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu nemôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.
50. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe /§ 101 OZ/.
51. V danom prípade žalovaná v 2.rade vzniesla námietku premlčania pri dovolaí sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu. Má za to, že žalobca sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolal až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovanou v 2.rade je dôvodná a preto žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Skutočnosť, že žalobca uplatnil svoj nárok až po premlčacej dobe má súd za preukázanú aj z výpovede žalovanej v 2.rade, ktorá vo svojej výpovedi /č.l.62/ uviedla, že je pravdou, že p. V. chodil za ňou, ale neprišiel v mene p. L., ale vystupoval za seba, za svoju firmu X. L. T. a predkladal aj návrhy na zámeny zmlúv. Súd má v konaní za preukázané, že kúpna zmluva o prevode práv nehnuteľností uzavretá medzi žalovanou v 1.rade Y.Á. M. a žalovanou v 2.rade Ing. S. bola uzatvorená dňa 02.08.2007, pričom vklad bol povolený dňa 30.08.2007. Žalobca podal návrh o určenie relatívnej neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy až podaním došlým súdu dňa 10.08.2010, teda 8 dní po uplynutí premlčacej lehoty. Rovnako žaloba o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy bola žalovanej v 2.rade doručená až prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 23.11.2010, teda po uplynutí premlčacej doby. Rovnako tvrdenie, že žalobca doručil žalovanej v 2.rade list zo dňa 14.10.2010, ktorý mala prevziať dňa 15.10.2010 a v ktorom ju upozornil, že kúpnu zmluvu, ktorú urobila s jeho sestrou M. považuje za zákonne neplatnú, pretože jemu ako podielovému spoluvlastníkovi nebolo zachované predkupné právo a svojich práv sa bude dovolávať na súde, sa nepodarilo žalobcovi preukázať, nakoľko zo znaleckého posudku znaleckého ústavu vyplýva, že uvedený podpis na liste zo dňa 14.04.2010 je
falšovaný. Súd má za to, že v danom prípade došlo k premlčaniu nároku žalobcu, a preto žalobu zamietol, pretože 3-ročná lehota na uplatnenie si tohto práva uplynula dňom 02.08.2010. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 155 ods. 1 CSP, a o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.