Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-122-2019.pdf
PDF · 89.28 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: S.S. N., a.s.; skrátený názov: S., a.s., so sídlom N., O. D. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného V. G. B., s. r. o., so sídlom O., M. XXXX/XX, proti žalovanej: R.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. P. XXXX/X, o zaplatenie 698,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 6Csp/10/2019-41 zo dňa 3. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Y. T. C. a.s. a žalovaná uzavreli dňa 17.10.2013 zmluvu, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 3.097,71 eur, splatná v XX mesačných splátkach po XX,XX eur. V čl. 12.4 Zmluvných podmienok sa nachádza dojednanie o možnosti zosplatnenia dlhu v prípade omeškania s jeho splatením po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú dňa 27.01.2016 na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 255,35 eur s tým, že ju upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v novembri 2015, bude oprávnený dlh zosplatniť. Žalovaná upozornenie na pošte prevzala dňa 02.02.2016. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, pričom zosplatnenie oznámil žalovanej listom zo dňa 26.03.2016. Dlžnú čiastku vyčíslil na 2.980,41 eur. Podľa prehľadu splátok a úhrad k zosplatneniu došlo dňa 19.03.2016. Žalovaná spolu zaplatila 4.652,59 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, v ktorom sa odkazuje na predžalobnú upomienku, je zrejmé, že k zosplatneniu dlhu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 20.11.2015. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565, § 657, § 879v Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcom uplatnené právo je premlčané. Vychádzal z toho, že premlčacia doba je všeobecná - trojročná a začala plynúť v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa zročnosti splátky, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu celého dlhu. Z predžalobnej upomienky vyplýva, že to bola splátka splatná 20.11.2015. Premlčacia doba teda začala plynúť 20.11.2015 a uplynula 20.11.2018. Žaloba bola podaná až 28.01.2019. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať (§ 54a Občianskeho zákonníka), preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd, aplikujúc ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Podľa žalobcu premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej, ktorú si sám určí. Žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, podľa ktorého, ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, podľa ktorého k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru; splatnosť celej pohľadávky totiž nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní. Žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s 25. splátkou splatnou dňa 20.11.2015 ako prvou neuhradenou splátkou. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich splátok, zosplatnenie tak nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.02.2016. Žalobca tiež poukázal na to, že predžalobná upomienka neuvádza, že dlh bude zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.11.2015, ale len, že v prípade neuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nie je uvedené, pre ktorú splátku bol úver zosplatnený. Žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek nasledujúcu splátku, nakoľko pokiaľ veriteľ neuplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre niektorú splátku do splatnosti nasledujúcej splátky, obnovuje sa mu uvedené právo v prípade každej ďalšej splátky. Žalobca zároveň zdôraznil, že ako veriteľ nemohol zosplatniť úver skôr než 19.03.2016, nakoľko v predžalobnej upomienke bola žalovanej poskytnutá lehota na plnenie do 05.03.2016. Súd bol podľa žalobcu povinný skúmať platnosť zosplatnenia a je zrejmé, že žalobca sa žiadnym spôsobom nesnažil umelo predlžovať omeškanie žalovaného a k zosplatneniu pristúpil po naplnení zákonných predpokladov, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky. Ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát so splátkou zročnou dňa 20.11.2015, žalobca by nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát uplatniť najskôr dňom 20.02.2016, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky. Podľa žalobcu je neprijateľné, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými. Žalobca je toho názoru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie má za následok skrátenie zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace. Takéto posúdenie je narušením ústavnoprávneho princípu právnej istoty veriteľa v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v dôsledku súdnej modifikácie zákonného ustanovenia je ukracovaný na svojich právach.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, pričom na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza:
5. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je nesporné (ako správne uviedol žalobca v odvolaní), že premlčanie dlhu nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným. Je tiež nesporné, že (predčasné) zosplatnenie celého dlhu nie je povinnosťou, ale právom veriteľa, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke (nielen pri prvej), teda môže zosplatniť dlh pre
neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu.
6. Je však tiež zrejmé, že ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, ale (keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplateneného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy) premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak vo všeobecnosti dĺžka premlčacej doby nie je v právnom poriadku jednotná; je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Právne posúdenie, ktoré urobil súd prvej inštancie (a s ktorým sa odvolací súd stotožnil) teda síce znamená de facto skrátenie všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však nedošlo (ako namietal žalobca v odvolaní) v dôsledku súdnej modifikácie zákonného ustanovenia, ale v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo nepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa (keďže ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka jednoducho nepripúšťa iný výklad a toto ustanovenie bolo veriteľovi už od začiatku známe).
7. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že z predžalobnej výzvy veriteľa z 27.01.2016 v spojení s oznámením veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 26.03.2016, v ktorom sa odkazuje na predžalobnú upomienku, je zrejmé, že k zosplatneniu dlhu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v novembri 2015 (dňa 20.11.2015). Súd prvej inštancie nepovažoval automaticky prvú neuhradenú splátku za tú, pre ktorú sa stal splatným celý dlh, ako to naznačoval žalobca v odvolaní, ale po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach (najmä v súvislosti medzi predžalobnou upomienkou a oznámením veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru). Je síce pravdou (ako tvrdil žalobca v odvolaní), že v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti nebolo uvedené, pre ktorú splátku bol dlh zosplatnený. Toto oznámenie však obsahovalo odkaz na predžalobnú upomienku, v ktorej bola žalovaná upozornená, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v novembri 2015 (t. j. 20.11.2015), bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Súvislosť medzi týmito dvoma listinami je jednoznačná a zodpovedá aj ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - je zrejmé, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na neuhradenie splátky splatnej dňa 20.11.2015, následne v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakal tri mesiace a po uplynutí troch mesiacov (tie uplynuli 20.02.2015) dlh dňom 19.03.2016 zosplatnil. Napokon aj samotný žalobca v odvolaní potvrdil, že k zosplatneniu pristúpil po naplnení zákonných predpokladov, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky - neuviedol síce ktorej splátky, ale aj takto uvedenej časovej súvislosti (podobne ako zo súvislosti medzi predžalobnou upomienkou a oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti) je zrejmé, že v čase zosplatnenia dlhu (ku ktorému podľa prehľadu splátok a úhrad došlo dňa 19.03.2016) bola len jedna splátka splatná dlhšie ako tri mesiace, a to splátka splatná dňa 20.11.2015. Z tohto skutkového tvrdenia (že k zosplatneniu pristúpil po naplnení zákonných predpokladov, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky) vyvodil žalobca nesprávny záver, že „zosplatnenie tak nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.02.2016“. Podľa názoru odvolacieho súdu (zhodného s názorom súdu prvej inštancie) to, že veriteľ čakal (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musel čakať) s vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu tri mesiace od splatnosti tej-ktorej splátky, neznamená, že zosplatnenie nastalo až pre splátku splatnú až o tri mesiace neskôr.
8. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, odvolací súd uvádza, že podľa citovaného uznesenia, podmienkou pre predpoklad, že premlčacia doba začala plynúť dňom zročnosti splátky zročnej bezprostredne pred zosplatnením, je možné aplikovať len vtedy, ak nie je preukázané inak (pokiaľ by však došlo
k zosplatneniu bez uplynutia zákonom trojmesačnej lehoty požadovanej ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bola by sporná platnosť zosplatnenia). V tu preskúmavanej veci však - ako vyplýva z vyššie uvedeného bodu tohto odôvodnenia - bolo preukázané, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú dňa 20.11.2015. K tomu ešte odvolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu, keď konštatoval, že dojednanie o možnosti zosplatnenia dlhu v prípade omeškania s jeho splatením po dobu dlhšiu ako 3 mesiace sa nachádzalo v bode 12.4 (všeobecných) zmluvných podmienok, od omeškania so splátkou splatnou 20.11.2015 do zosplatnenia táto trojmesačná lehota uplynula a zosplatneniu predchádzala upomienka s upozornením na možnosť zosplatnenia, boli teda splnené predpoklady pre platné zosplatnenie dlhu v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne tiež vec právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) potvrdil ako vecne správny.
10. Pokiaľ ide o výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu k tomuto výroku žalobca neuviedol samostatné odvolacie dôvody. Odvolací súd tento výrok, ako výrok súvisiaci s preskúmavaným výrokom vo veci samej, považoval za vecne správny, keďže žalovaná bola vo veci samej úspešná v celom rozsahu. Súd prvej inštancie tiež správne aplikoval ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. Preto odvolací súd aj tento výrok potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto by jej proti neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však bola žalovaná v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).