Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-228-2017.pdf
PDF · 103.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/228/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ I. F., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX/XX, G. W., 2/ J. G., rod. K., nar. X.X.XXXX, byotm K. XXX, Q./I., T., v konaní o zaplatenie 4.194,67 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.
II. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 36,58 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36,58 eur od 18.8.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej v 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
V. Žalovanej v 1. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd domáhal zaplatenia voči pôvodne žalovanej J. K. sumy 547,11 eur, úrokov vo výške 561,- eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. sumy 547,11 eur vo výške 25 % ročne od 18.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 547,11 eur od 18.8.2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 39,28 eur, ako i nahradenia trov konania, a to titulom porušenia zmluvných podmienok pôvodnou žalovanou z uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.7.2012.
2. Súd doručil žalobu spolu s poučeniami o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe pôvodne žalovanej dňa 28.8.2018, ktorá sa k podanej žalobe nevyjadrila.
3. V priebehu konania pôvodne žalovaná J. K. dňa XX.X.XXXX zomrela a súd uznesením zo dňa 14.10.2019 sp. zn. 6Csp/228/2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi, a to ako žalovanou v 1. rade I. F., rod. K. a ako žalovanou v 2. rade J. G., rod. K.. G. spolu s uvedeným uznesením doručil dedičkám žalobu spolu so špecifikáciou žaloby na č.l. 35 súdneho spisu a procesnými poučeniami o ich právach a povinnostiach. Žalovaná v 1. a žalovaná v 2. rade sa k doručenej žalobe nevyjadrili.
4. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 547,11 eur s príslušenstvom, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné, hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b/ CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 11.6.2020 o 09.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 5.5.2020.
G. vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami doloženými v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 5. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s s pôvodne žalovanou J. K., dňa 20.7.2012 uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý pôvodne žalovanej úver vo výške 1.000,- eur. Zároveň boli dojednané tieto podmienky zmluvy: výška úveru 1.000,- eur, výška mesačnej splátky 43,62 eur, dátum prvej platby do 20.8.2012, počet mesačných splátok 36, celková výška nákladov 425,35 eur, dátum konečnej splatnosti 20.7.2015, priemerná RPMN na trhu 46,52 %, RPMN banky 28,70 %, úroková sadzba 25,50 %, dátum každej ďalšej platby k 20. dňu v mesiaci, poistenie: základný súbor poistenia. Z prehľadu o zaplatení splátok má súd preukázané, že pôvodne žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 964,32 eur, pričom poslednú splátku uhradila dňa 24.3.2014.
6. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. dňa 20.1.2014 upozornil pôvodne žalovanú a vyzval ju na splatenie dlžnej časti úveru, pričom pôvodne žalovaná bola poučená v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný. Následne 22.7.2014 právny predchodca žalobcu opätovne vyzval pôvodne žalovanú na zaplatenie dlžnej časti úveru a opätovne bola poučená o možnosti zosplatniť úver. O zasielaní predmetnej zásielky žalobca predložil súdu potvrdenie - podací hárok.
7. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 7.8.2014, ktorý bol doručený pôvodnej žalovanej dňa 13.8.2014, oznámil pôvodne žalovanej, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru k 7.8.2014 a zároveň bola vyzvaná, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy uhradila dlžnú sumu 639,88 eur.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017, zo dňa 13.6.2017, Poštová banka, a.s. zo dňa 13.6.2017 ako postupca postúpil na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., pohľadávku voči pôvodnej žalovanej.
9. G. na základe šetrenia zistil, že pôvodne žalovaná J. K. bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2Ps/2/2014 zo dňa 29.9.2014 trvale pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka jej bola ustanovená I. F. (žalovaná v 1. rade). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 1.11.2014.
10. Na základe vyššie uvedeného má súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril s pôvodne žalovanou J. K. zmluvu o úvere dňa 20.7.2012, teda v čase, keď pôvodne žalovaná bola plne spôsobilá na právne úkony.
11. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa prostredníctvom notára JUDr. Heleny Gočovej poverenou Okresným súdom Stará Ľubovňa funkciou súdneho komisára v dedičskej veci sp. zn. 1D/40/2019, Dnot/68/2019, zo dňa 15.4.2019, po poručiteľke J. K.. rod. I., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX má súd preukázané, že na základe schválenia dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva majetok i dlhy nadobudla I. F., rod. K. bez povinnosti výplaty J. G., rod. K., nar. X.X.XXXX.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 12. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
14. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. V zmysle § 2 písm. a), a b), Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. g) a h) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54Občianskeho zákonníka.
21. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).
23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
26. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
27. Podľa § 470 ods. 1, 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
G. dospel k záveru:
28. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
29. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1). G. poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.
30. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
31. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
32. G. ďalej preskúmal ex offo podmienky uzatvorenej úverovej zmluvy a zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. písm. j/ - ročná percentuálna miera nákladov ako celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákone č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve uvedené údaje chýbajú, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
33. Vzhľadom na uvedené, pôvodne žalovaná mala vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, t.j. 1.000,- eur, pričom z prehľadu úhrad je preukázané, že táto do zosplatnenia pôvodnému predchodcovi žalobcu zaplatila sumu 963,42 eur, teda mala doplatiť žalobcovi už len sumu 36,58 eur.
34. S poukazom na citované ustanovenie § 470 OZ, súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, nakoľko táto nenadobudla z dedičstva po nebohej J. K. žiaden majetok. G. zaviazal žalovanú v 1. rade na zaplatenie sumy 36,58 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36,58 eur od 18.8.2017 do zaplatenia, kedy bola pôvodne žalovaná preukázateľne v omeškaní. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol: 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 1.147,39 eur (súčet istiny vo výške 547,11 eur, úrokov vo výške 561,- eur, poplatkov vo výške 39,28 eur) výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené a sčasti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 36,58 eur, v ktorej bolo žalobe vyhovené, a to vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. V časti o zaplatenie sumy 1.110,81 eur s príslušenstvom, v ktorej bola žaloba zamietnutá, bola úspešná žalovaná v 1. rade. Žalobca bol teda úspešný v 3,19 % a žalovaná v 1. rade v 96,81 %. Žalovanej v 1. rade by tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,62 %. Keďže žalovanej v 1. rade v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bola žaloba zamietnutá, teda plne
úspešná v konaní bola žalovaná v 2. rade. Tejto by mali patriť trovy konania v rozsahu 100 % avšak zo súdneho spisy nevyplývajú jej žiadne trovy, preto súd ani žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.