Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Csp-208-2019.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/208/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., IČO: 36 191 400, so sídlom v Košiciach, Čárskeho 10, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO : 36 588 725, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému: M. o zaplatenie 53,76 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. V y h l a s u j e , že Okresný súd Košice I nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Stranám sporu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
IV. Vracia žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 9,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 53,76 EUR spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za poskytovanie verejnej telefónnej služby. Zároveň žiada súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia. Uviedol tiež, že právomoc súdu sa spravuje podľa čl. 5 bodu 1 písm. a) a b) Nariadenia rady ES č. 44/2001 v spojení s § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Z.z o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s poukazom na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 1Co/574/2013-61. 2. V rámci prípravy pojednávania konajúci súd zistil, že žalovaný nie je evidovaný v evidencii cudzincov, t.j. nemal a ani nemá udelený alebo registrovaný pobyt na území SR. 3. Z fotokópie dokladu totožnosti žalovaného, ktorá bola predložená žalobcom v rámci listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný je štátny príslušník K.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 4. Podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 5. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
6. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. 7. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 8. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 9. Podľa článku 26 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22. 10. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 11. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 12. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Právny z á v e r :
16. Vzhľadom k skutočnosti, že vo veci je daný cudzí prvok, musel sa súd primárne zaoberať právomocou slovenského súdu. Cudzí prvok je daný tým, že žalovaný je štátnej príslušnosti K. 17. Z citovaných ustanovení nariadenia vyplýva, že ak je spotrebiteľ na strane žalovanej, druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdu vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Preto nie je možné obsah pojmu bydlisko v zmysle CSP stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, resp. pobyt občana Európskej únie, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať. 18. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 3 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 19. V priebehu konania bolo z predložených listín, šetrením v registroch pobytu a šetrením prostredníctvom polície zistené, že žalovaný je štátnym príslušníkom K. 20. Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i
tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengstv.Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 4 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 18 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam kde je namieste aplikovať Nariadenie, má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Keďže nie je možné doručiť žalobu žalovanému do vlastných rúk a preto sa nemôže zúčastniť konania, nemôže sa žalovaný účinne brániť a z tohto dôvodu si súd nemôže založiť právomoc. 21. Zmluva č. XX/XXXX/XXXX o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti INTERNET, zriadení a poskytovaní VEREJNEJ TELEFÓNNEJ SLUŽBY a zriadení služby TANGO DIGITÁLNA TELEVÍZIA, VS, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom K. čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. Súd ďalej zistil, že žalovaný nie je na území SR evidovaný v evidencii cudzincov, t.j. nemal ani nemá udelený alebo registrovaný pobyt na území SR. 22. Nakoľko je preukázané, že žalovaný nebýva a nezdržiava sa na území Slovenskej republiky, a jedná sa pritom o spotrebiteľský spor, tak súd dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením § 161 CSP konanie voči žalovanému zastavil. 23. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Cdo28/2009, podľa ktorého „pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".
T r o v y konania :
24. Podľa ust.§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 25. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. 26. Vzhľadom na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán.
Súdny p o p l a t o k :
27. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 28. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 29. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie
o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 Eur (16,50 Eur - 6,70 Eur) prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 1 po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia.
Poučenie:
Proti IV. výroku o vrátení poplatku nie je možné podať odvolanie. Proti výroku I.II. a III. možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.