Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. T. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX U., 2/ GPW s. r. o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, 3/ T.. H.B. P.C.Š., B.. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XX, XXX XX I. a 4/ N.. G. T., B.. X.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX X., všetci právne zastúpení ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 881, proti žalovanému: ZTS Sabinov, a. s., Hollého 27, 083 30 Sabinov, IČO: 00 590 797, zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Hlavná 111, 080 01 Prešov, IČO: 17083362, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -355 zo dňa 11.4.2019, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom, zaviazaným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú neplatnosti uznesení valného zhromaždenia (VZ) žalovaného zo dňa 12.5.2011. Ako v žalobe uviedli uznesenie prijaté v rámci bodu č. 6 programu VZ zvolilo na ďalšie funkčné obdobie so začiatkom funkčného obdobia 13.05.2011 za predsedu predstavenstva N.. H. X., za podpredsedu predstavenstva N.. L. T., za člena predstavenstva N.. T. X., za člena predstavenstva N.. R. U., za člena predstavenstva N.. Y. Y., za člena dozornej rady Y.. T. I., za člena dozornej rady N.. H. X..

3. Žalobca v 1. rade, ktorý bol ku dňu konania RVZ majiteľom 1 299 kusov Akcií, sa na VZ zúčastnil a voči Uzneseniu č. 1 VZ podal protest do zápisnice z rokovania VZ. Žalobca v 2. rade, ktorý bol ku dňu konania VZ majiteľom 5 640 kusov Akcií, sa rokovania VZ nezúčastnil. Žalobca v 3. rade, ktorý bol ku dňu konania VZ majiteľom 852 kusov Akcií, sa na VZ zúčastnil a voči Uzneseniu č. 1 VZ podal protest do zápisnice z VZ. Žalobca v 4. rade, ktorý bol ku dňu konania VZ majiteľom 3 728 kusov Akcií, sa na VZ zúčastnil a voči každému z vyššie uvedených uznesení VZ podal protest do zápisnice z VZ.

4. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú určenia neplatnosti Uznesenia č. 1 až 8 RVZ, a to z nasledovných dôvodov: ako vyplýva z výpisu žalovaného z obchodného registra uvedení členovia predstavenstva boli zvolení do svojich funkcií na základe skutočností (valné zhromaždenie) zapísaných do obchodného registra dňa 28.7.2004 a teda najneskôr tento dátum im začalo plynúť funkčné obdobie: N.. H. X. - predseda predstavenstva, vznik funkcie 13.6.1995, N.. L. T. - podpredseda predstavenstva, vznik funkcie: 9.9.1996, N.. T. X. - člen predstavenstva, vznik funkcie: 9.9.1996, N.. R. U. - člen predstavenstva, vznik funkcie: 17.8.2005, N.. Y. Y. - člen predstavenstva, vznik funkcie:14.11.2006.

5. Podľa ust. článku XI ods. 3 úplného znenia stanov v znení dodatku prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 10.11.2010 (ďalej len „stanovy“), členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s výnimkou podľa bodov 4 a 5 tohto článku, funkčné obdobie však končí až voľbou nových členov predstavenstva. Opätovná voľba tých istých osôb je možná.

6. Podľa ust. článku XI ods. 1 stanov žalovaného, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti. Je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých veciach a zastupuje spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom a pred inými orgánmi. Predstavenstvo riadi činnosť spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito Stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, najmä: zvoláva valné zhromaždenie.

7. Podľa ust. článku Vili ods. 7 prvá veta stanov žalovaného, predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie.

8. Podľa ust. článku IX ods. 1 stanov žalovaného, priebeh valného zhromaždenia organizačne a technicky zabezpečí predstavenstvo.

9. Podľa ust. článku XI ods. 8 stanov žalovaného predstavenstvo zvoláva a vedie predseda alebo ním poverený člen predstavenstva podľa potreby, najmenej však šesť krát za rok.

10. Podľa ust. článku XI ods. 12 stanov žalovaného predstavenstvo je spôsobilé uznášať sa, ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

11. Podľa ust. článku XI ods. 13 stanov žalovaného rozhodnutie predstavenstva je prijaté, ak zaň hlasovala viac ako polovica všetkých členov predstavenstva.

12. Podľa oznámenia o konaní RVZ bolo toto RVZ zvolané predstavenstvom spoločnosti ako kolektívnym orgánom.

13. Uznesenia valných zhromaždení žalovaného, predmetom ktorých boli zmeny stanov žalovaného prijatých na valných zhromaždeniach dňa 9.6.2010 a 10.11.2010 sú predmetom súdnych sporov vedených pod sp. zn. a , ktorých prípadné vyhlásenie za neplatné nebude mať vplyv vo veci, nakoľko predmetom týchto uznesení, ktorými boli prijaté zmeny stanov žalovaného dňa 9.6.2010 a 10.11.2010 neboli zmeny článkov XI ods. 3, XI ods. 1, VIII ods. 7 prvá veta, IX ods. 1, XI, ods. 8, XI ods. 12 a XI ods. 13 stanov žalovaného a na ktoré sa žalobca v bode 3.1.1 tejto žaloby odvoláva.

14. Podľa žalobcov RVZ nebolo zvolané a neprebehlo riadne, nakoľko ho zvolalo a zúčastnilo sa na ňom predstavenstvo žalovaného, ktorého potrebná väčšina členov ku dňu zvolania RVZ (a teda ani ku dňu konania RVZ) nebola zabezpečená, nakoľko žalovaný nemal platne zvolených žiadnych členov predstavenstva. N.. H. X. - predseda predstavenstva žalovaného, N.. L. T. - podpredseda predstavenstva žalovaného, a N.. T. X. - člen predstavenstva žalovaného totiž uplynulo funkčné obdobie týchto členov predstavenstva žalovaného najneskôr dňa 28.7.2009, N.. R. U. - člen predstavenstva žalovaného uplynulo funkčné obdobie najneskôr dňa 17.8.2009 (posledný údaj o zmene evidovaný Obchodným registrom v údajoch týchto členov predstavenstva) a N.. Y. Y. - člen predstavenstva žalovaného uplynulo funkčné obdobie najneskôr dňa 14.11.2010. Stanovy žalovaného síce v článku XI ods. 3 určujú, že funkčné obdobie členov predstavenstva je štyri roky, s tým, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva, avšak takáto úprava stanov je v rozpore s kogentným ust. , podľa

ktorého funkčné obdobie členov predstavenstva nesmie presiahnuť päť rokov, nakoľko umožňuje, aby funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dĺžku piatich rokov (keďže k voľbe nových členov predstavenstva a teda i k skončeniu funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva môže v zmysle stanov žalovaného dôjsť kedykoľvek po uplynutí štyroch rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva, t.j. aj po uplynutí 5 rokov funkčného obdobia predchádzajúcich členov predstavenstva). Druhá veta ust. článku XI ods. 3 stanov žalovaného, podľa ktorej sa funkčné obdobie členov predstavenstva končí až voľbou nových členov predstavenstva a ktorá umožňuje, aby funkčné obdobie členov predstavenstva presiahlo dobu 5 rokov, je preto neplatná pre rozpor s ust. . Funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je preto potrebné určiť výlučne podľa prvej časti druhej vety (text končiaci sa pred „funkčné obdobie však končí až voľbou nových členov predstavenstva“) ust. článku XI ods. 3 stanov žalovaného, ktorá v súlade s kogentným ust. určuje, že funkčné obdobie členov predstavenstva žalovaného je štyri roky, čo znamená, že funkcia členov predstavenstva žalovaného zanikla tak, ako je uvedené vyššie (uplynutím štvorročného funkčného obdobia, najneskôr dňa 28.7.2009, 14.11.2010, resp. 17.8.2009).

15. Prijatými uzneseniami VZ žalovaného, došlo k reálnemu aj k obmedzeniu práv žalobcov tým, že VZ bolo zvolané osobami, ktoré v čase zvolania, ako aj v čase konania VZ nevykonávali funkciu predstavenstva, došlo k zásahu do práva žalobcov na riadne zvolanie a riadny priebeh valného zhromaždenia ako aj k zásahu do práva žalobcov podieľať sa na riadení žalovaného prostredníctvom ovplyvňovania zloženia orgánov žalovaného. Okrem toho tým, že sa na RVZ zúčastnili namiesto predstavenstva osoby bez príslušného mandátneho vzťahu k žalovanému, mohlo byť obmedzené aj ďalšie právo žalobcov ako akcionárov žalovaného, a to právo na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia podľa ust. , ktoré je povinné poskytnúť akcionárom predstavenstvo.

16. Dôvody žaloby sú uvedené ďalej v bodoch 15. až 53. napadnutého rozsudku.

17. Žalovaný so žalobou nesúhlasil Vo svojich prednesoch k jednotlivým dôvodom neplatnosti poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra dňa 28.7.2004 jednotlivým členom predstavenstva začalo plynúť funkčné obdobie a toto malo uplynúť dňa 28.07.2009, teda v súlade s ustanovením , ktoré uvádza, že funkčné obdobie členov predstavenstva zvolených valným zhromaždením, nesmie presiahnuť 5 rokov. K argumentom žalobcov o tom, že stanový spoločnosti ZTS Sabinov, a,s v čl. XI ods. 3 určujú, že funkčné obdobie členov predstavenstva je 4 roky, s tým, že sa končí až voľbou nových členov predstavenstva, tvrdiac, že toto znenie stanov je v rozpore s ustanovením uviedol, že stanový spoločnosti nie sú v rozpore so zákonom, a teda výkon funkcie člena predstavenstva končí až voľbou nového člena predstavenstva, tak ako to platí napríklad aj v súvislosti s výkonom funkcie prezidenta republiky alebo pri skončení funkčného obdobia vlády Slovenskej republiky, keď výkon týchto funkcií končí až novou voľbou aj keď nová voľba je neskôr ako uplynie funkčne obdobie. Navyše, dňa 14.11.2006 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Sabinov, a,s, na ktorom došlo, okrem iného, k novej voľbe - prevoleniu členov predstavenstva, a teda dňa 14.11.2006 jednotlivým členom predstavenstva začalo plynúť nové funkčné obdobie. Preto je zrejmé a jednoznačné, že námietka žalobcov týkajúca sa neplatne zvoleného predstavenstva a tým pádom aj neplatne zvolaného valného zhromaždenia a vyslovenia na ňom prijatých uznesení za neplatné, je nedôvodná a neopodstatnená. To isté platí aj k námietke, že riadne valné zhromaždenie sa nekonalo a neprebehlo riadne, nakoľko tohto sa zúčastnili členovia dozornej rady.

18. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -253 zo dňa 21.2.2017 súd zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. - 312 zo dňa 16.10.2018 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 3/ rade, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia RVZ ZTS Sabinov, a.s. konaného dňa 12.5.2011 pod bodom 6 a v prevyšujúcej časti bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti podľa z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o námietku uplynutia funkčného obdobia členov predstavenstva a dozornej rady, táto je nedôvodná aj vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.6.2012 sp. zn. . Poukázal na ust. , podľa ktorého členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú stanovách, ktorá nesmie presiahnuť 5 rokov. Stavy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsob v nich uvedeným. Podľa ust. veta prvá členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie dlhšia ako 5 rokov. Záväznosť ustanovenia je založená na rešpektovaní autonómie vôle strán a konkrétne právne normy umožňujú spôsob usporiadania vzťahu, ktoré sa môže dohodami strán meniť alebo priamo vylúčiť za účelom dosiahnutia vzájomnej rovnováhy vzťahu subjektov vstupujúcich do obchodnoprávnych vzťahov. Zákonná úprava voľby člena predstavenstva členov dozornej rady je úprava kogentná, ponecháva sa priestor na úpravu vzťahu členov spoločnosti (akcionárov prostredníctvom valného zhromaždenia) tak, aby právna úprava týchto vzťahov vyhovovala bežnému bezproblémovému riadeniu fungovania spoločnosti a neobmedzovala a neprimeraným spôsobom nezasahovala do práv a povinnosti akcionára a spoločnosti. Takto je potrebné aj chápať vôľu spoločnosti vyjadrenú úpravou vzťahov v stanovách spoločnosti. Akákoľvek úprava tejto doby výslovne neprekračujúca dobu 5 rokov, nie je v rozpore so zákonom (viď ďalej R ). Ďalej odvolací súd poukázal na to, že RVZ (riadne valné zhromaždenie) sa nezúčastnili členovia dozornej rady - je rozpor s ustanovení . K výkonu pôsobnosti člena dozornej rady patrí aj povinnosť účasti člena dozornej rady na valnom zhromaždení spolu s povinnosťou oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami kontrolnej činnosti. Z obsahu zápisnice vyplýva neprítomnosť členov dozornej rady a súd prvej inštancie sa tomuto bližšie nevenoval. Dôvodnou je námietka, či oznámenie o konaní RVZ bolo v súlade s ustanovením , a . Preto aj je v tejto časti potrebné, aby súd prvej inštancie sa opätovne touto otázkou zaoberal a ju skúmal s poukazom aj závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu ČR , na ktoré odkazuje odvolací súd. Námietka týkajúca sa miesta konania riadneho valného zhromaždenia je nedôvodná, pretože podľa čl. 9 ods. 1 stanov spoločnosti ide o miesto určené predstavenstvom v pozvánke. Taktiež je nedôvodná námietka žalobcov, že RVZ prekročilo pri schvaľovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky svoju pôsobnosť vymedzenú ustanovením . V je totiž takáto možnosť uvedená. V tejto súvislosti však môže byť dôvodná námietka, že žalovaný nemal zostavenú riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2010 v súlade s , o účtovníctve. Dôvodnou môže byť aj námietka, že účtovná uzávierka za rok 2010 nebola overená audítorom zriadeným postupom podľa Zákona o účtovníctve. Dôvodnou môže byť aj námietka, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného zhromaždenia ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok 2011 neprijal a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu pre žalovaného ako účtovnej jednotky za rok 2011 (viď Zákona o účtovníctve). Námietka, že riadne valné zhromaždenie rozhodlo o otázke, ktorá nebola v programe (rozhodnutie o voľbe audítora) je dôvodná so zreteľom na ustanovenie . Dôvodnou môže byť aj námietka o pridelení zisku. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nie je prípustné, aby valné zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy. Námietka o neúplnosti údajov pri voľbe členov predstavenstva a dozornej rady je nedôvodná, pretože ide o údaje, ktoré musia byť uvedené už pri zápise do Obchodného registra. Námietka o nepodaní protestu pre neprítomnosť žalobcu v 2/ rade je dôvodná, pretože protest podáva akcionár prítomný na valnom zhromaždení. Za nedôvodnú námietku odvolací súd považuje však námietku ohľadne miesta konania valného zhromaždenia, pretože stanovy čl. 9 ods. 1 určujú aj iné miesto ako sídlo spoločnosti, naviac žalobcovia sa okrem žalobcu v 2/ rade zúčastnili valného zhromaždenia. Žalobca v 2/ rade nebol prítomný na riadnom valnom zhromaždení, pričom protest podávajú len prítomní. U týchto žalobcov v 2/ a 3/ rade bola nesprávne zamietnutá žaloba, a to len z dôvodu nepodania protestu. V závere preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne so všetkými námietkami, a to najmä vyššie uvedenými, napr. pokiaľ ide o rozdelenie zisku, neúčasť členov dozornej rady na valnom zhromaždení, ďalej, že valné zhromaždenie rozhodlo o otázke, ktorá nebola v programe uvedená. Taktiež niektorým námietkam žalobcov nevenoval dostatočnú pozornosť. Bude preto jeho povinnosťou týmto otázkam venovať zvýšenú pozornosť, opätovne ich preskúmať a vo svojom novom rozhodnutí poskytnúť na ne podrobnú odpoveď.

21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, výpismi žalobcu a žalovaného z Obchodného registra, špecifikáciou obchodovaného cenného papiera emitovaného žalovaným, výpisom z účtu majiteľa cenných papierov žalobcov ku dňu 4.8.2011, Úplným znenim stanov žalovaného k 9.6.2010, notárskej zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 10.11.2010, registra akcionárov žalovaného vyhotovený za účelom vykonania prezentácie pred rokovaním RVZ k 09.05.2011 riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010, správy dozornej rady pre valné zhromaždenie akcionárov ZTS Sabinov, a.s. konaného dňa 19.04.2010, zápisnice z konania RVZ, prílohy č. 7 (materiál k rokovaniu RVZ), riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010, správy dozornej rady pre valné zhromaždenie akcionárov ZTS Sabinov, a.s. konaného dňa 19.4.2010, rozhodnutia predstavenstva žalovaného o rozdelení tantiém pre členov orgánov žalovaného vo výške 400.000,- eur, zo zisku dosiahnutého k 31.12.2010, zápisnice č. 5 zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia ZTS Sabinov, a.s, konaného dňa 14.11.2006, notárskej zápisnice z MVZ dňa 09.06.2016. účtovnej závierky žalovaného za rok 2009 overenej nezávislým audítorom, oznámenia o zvolaní RVZ, zápisnice z konania RVZ dňa 19.4.2010, ostatného spisového materiálu. Vec právne posúdil podľa , , , , podľa , , , prvá veta , podľa , , , . Vychádzal aj z článkov XI. ods. 3 a ods. 1 stanov žalovaného a čl. VIII. ods. 7 prvá veta stanov žalovaného, čl. XIX. ods. 1 stanov žalovaného, XI. ods. 8, 12, 13 stanov žalovaného, čl. XII. ods. 8, 4 stanov žalovaného. Nárok žalobcov posúdil ako nedôvodný. Konštatoval, že žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti predmetných uznesení prijatým mimoriadnym valným zhromaždením žalovaného dňa 12.5.2011 z dôvodu rozporu so zákonom a stanovami v spoločnosti podľa . Podľa záverov odvolacieho súdu bolo predmetom dokazovania skúmania námietok žalobcu, o ktorých odvolací súd konštatoval, že môže byť dôvodné.

22. V zmysle ustanovení sa síce členovia dozornej rady zúčastňujú na valnom zhromaždení spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti, z ich neprítomnosť však zákon nespája neplatnosť uznesení valného zhromaždenia. Právo na získavanie informácii vo vzťahu k žalobcom pritom nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

23. V konaní nebolo žalobcom preukázané, že Oznámenie o konaní RVZ nebolo v súlade s ustanovením , a nakoľko predmetom rokovania RVZ nebola zmena stanov spoločnosti. Akcionári boli na svoje práva upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie a v súlade so stanovami spoločnosti boli súčasne akcionári informovaní, že si môžu na webovej stránke prezrieť tieto dokumenty a v prípade záujmu do nich nahliadnuť v sídle spoločnosti.

24. Námietky žalobcu týkajúce sa zostavenej riadnej individuálnej účtovnej závierky k 31.12.2010 súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko u žalovaného v čase konania u valného zhromaždenia, v súlade so Stanovami spoločnosti funkciu výboru pre audit plnila dozorná rada, pričom jej členovia boli oprávnení v zmysle zákona odporučiť audítora na overenie riadnej účtovnej závierky žalovaného, k čomu aj v súlade s právnymi predpismi došlo. Zvolený audítor H. H. U..G..C.., Bratislava správnosť individuálnej účtovnej závierky za rok 2010 osvedčil s výsledkom „bez výhrad“, v zmysle čoho sa účtovná závierka overená audítorom, považuje sa za úplnú, správnu a pravdivú. Predstavenstvo žalovanej spoločnosti následne v zmysle zákona predložilo návrh uznesenia, ktorým sa schvaľuje táto ÚZ a navrhuje aj rozdelenie zisku. Takto predložená účtovná závierka bola riadne schválená valným zhromaždením žalovaného. Námietka nezostavenia riadnej účtovnej závierky z dôvodu, že ju nepodpísali riadne zvolení členovia predstavenstva, je vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu o nefunkčnosti členov predstavenstva a dozornej rady, nedôvodná. Skutočnosť, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného zhromaždenia ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok 2011 neprijal a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu pre žalovaného ako účtovnej jednotky za rok 2011 (viď § 19a ods. 3 písm. e/ Zákona o účtovníctve) nie je v rozpore s citovanými právnymi predpismi, nakoľko podľa ustanovení zákona, výbor len odporúča účtovnej jednotke osobu audítora a na základe tohto odporúčania predstavenstvo predkladá akcionárom návrh na jeho schválenie.

25. Vo vzťahu k námietke výplaty tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy súd poukazuje na to, že stanovy akciovej spoločnosti musia obsahovať aj spôsob rozdelenia zisku. Vyplýva to z ustanovenia . Akcionár má pritom právo na

podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie podľa výsledku hospodárenia. Spoločnosť však môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok uvedených v až 5 . Znamená to, že až do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu minulých období. Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie zákon nestanovuje. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie, ako je hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie firma použiť na plnenie akcionárom. vyslovene hovorí, že spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na dividendy. Podiel členov predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti na zisku sa volá tantiéma. Tú môže, ale nemusí stanoviť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie. Na zisku sa môžu podieľať aj zamestnanci spoločnosti, ak je takýto krok v súlade so stanovami a odobrí ho valné zhromaždenie. Pri vyplácaní dividend akciovej spoločnosti sa musí objem na to určeného zisku vyčísliť až po odpočítaní neuhradenej straty všetkých minulých účtovných období. Na tantiémy pre členov predstavenstva a dozornej rady sa však nevzťahujú ustanovenia až 5 . Znamená to, že tantiémy môže akciovka vyplatiť štatutárom firmy a členom jej dozornej rady bez toho, aby sa uhradili straty z minulých rokov. vo svojom ustanovení uvádza, že spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje, ak vlastné imanie zistené podľa riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov spoločnosť nesmie použiť na plnenie akcionárom. Ak by sa dividendy vyplatili akcionárom a nebola by zohľadnená kumulatívna neuhradená strata minulých rokov, došlo by k porušeniu zákona. Pri posudzovaní tohto prípadu audítorom je potrebné zohľadniť aj ustanovenia (), podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, prípadne sa prieči dobrým mravom. Schválenie dividendy v rozpore so zákonom je teda neplatným právnym úkonom. Akcionári si môžu dividendu nechať, ak ju prijali dobromyseľne.

26. Ako vyplýva z dôkazov produkovaných žalovaným, ktorých pravosť žalobca ničím nespochybnil a teda sa považujú za nesporné (151 ) v účtovnom roku 2010 neboli splnené podmienky podľa až 5 pre vyplatenie dividend, čo však nebránilo vyplácaniu tantiém štatutárom firmy a členom jej dozornej rady (za ich činnosť). Nakoľko ani majoritný akcionár prítomný na RVZ si nevyplatil dividendy (s najväčším profitom) nemožno v tej súvislosti konštatovať, že sa zo strany žalovaného jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

27. Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že v namietanom prípade nedošlo k zásahu do majetkových (vlastníckych) práv žiadneho z akcionárov, vrátane žalobcov, pričom porušenie ich ústavných práv a vlastníctva okrem svojho tvrdenia žalobcovia relevantne nepreukázali. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie neplatností napadnutých uznesení, prijatých na riadnom valnom zhromaždení konanom dňa 12.5.2010, pričom len samotný nesúhlas minoritných akcionárov sám osebe neplatnosť uznesení nespôsobí.

28. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

29. Žalovaný po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predložil súdu listinné dôkazy, na osvedčenie dôvodnosti svojej obrany, na ktoré navrhol žalobca v zmysle sudcovskej koncentrácie konania neprihliadať.

30. Konanie vo veci bolo začaté pred účinnosťou zákona , preto v zmysle ustanovenia nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o sudcovskej koncentrácii konania, nakoľko by tieto boli po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu s uloženou povinnosťou pre prvostupňový súd v neprospech strán sporu. Obe strany teda mali právo uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, vyhláseného na pojednávaní dňa 12.3.2019. Preto súd vyhodnotil procesnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

31. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie predložením účtovnej závierky. Podľa môže prvostupňový súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, teda najmä tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel. Preto v zmysle zásady hospodárnosti konania návrh žalovaného na doplnenie dokazovania ako nedôvodný zamietol.

32. O trovách konania rozhodol podľa .

33. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. V odvolaní namietali, že odvolací súd v rozsudku, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.2.2017 č.k. -253, teda v rozsudku č.k. -312 zo dňa 16.10.2018 poukázal na to, že RVZ sa nezúčastňujú členovia dozornej rady - čo je v rozpore s ust. . Zo zápisnice vyplýva, že členovia dozornej rady sa valného zhromaždenia nezúčastnili. K námietke odvolacieho súdu súd prvej inštancie v bode 96. uviedol, že neprítomnosť členov dozornej rady na valnom zhromaždení vníma za následok neplatnosť uznesení valného zhromaždenia. Podľa názoru žalobcov neprítomnosť dozornej rady na valnom zhromaždení bolo porušením zákona, t.j. spôsobilou, že dozorná rada nemohla oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti, čím dozorná rada obmedzila práva akcionárov na informácie, na základe ktorých akcionári vykonávajú svoje hlasovacie práva. K záveru odvolacieho súdu, že je dôvodná námietka, či oznámenie o konaní RVZ bolo v súlade s ust. , , a uložil súdu prvej inštancie sa touto otázkou zaoberať. Okresný súd zaujal v bode 97. záver, podľa ktorého v konaní nebolo preukázané, že oznámenie o konaní riadneho valného zhromaždenia nebolo v súlade s ust. , a , nakoľko predmetom rokovania RVZ nebola zmena stanov spoločnosti. Akcionári boli na svoje práva upozornení v pozvánke na valné zhromaždenie a v súlade so stanovami spoločnosti boli v súčasne akcionári informovaní, že si môže na webovej stránke pozrieť tieto dokumenty a v prípade záujmu do nich nahliadnuť v sídle spoločnosti. Žalobcovia v odvolaní namietali, že takýto záver súdu prvej inštancie nie je správny, nakoľko sa jedná jednoznačne o nesprávne právne posúdenie veci lebo zverejnenie dokumentov na internetovej stránke žalovaného nemá vplyv na to, že podľa pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia obsahuje aspoň program rokovania valného zhromaždenia. Oznámenie o konaní valného zhromaždenia, ktoré je súčasťou súdneho spisu neobsahovalo ako bod programu voľbu audítora, a to či voľba audítora bola uvedená v dokumentoch, do ktorých bolo možné nahliadnuť na internetovej stránke žalovaného nemá vplyv na to, že bod programu, ktorým bola voľba audítora v oznámení o konaní valného zhromaždenia uvedený nebol, a teda došlo k porušeniu zákona pri zvolávaní valného zhromaždenia, čo považujú za preukázané v plnom rozsahu. Podľa odvolacieho súdu bola dôvodnou aj námietka, že účtovná uzávierka za rok 2010 nebola overená audítorom zriadeným postupom podľa zákona o účtovníctve. Ďalej, že dôvodnou môže byť aj námietka, že výbor pre audit k dátumu konania riadneho valného zhromaždenia ani pred hlasovaním o menovaní audítora za rok 2011 neprial a nepredložil akcionárom odporúčanie výboru pre audit na schválenie audítora na výkon auditu pre žalovaného ako účtovnej jednotky za rok 2011. Súd prvej inštancie námietky žalobcov týkajúcich sa riadneho zostavenia riadnej účtovnej závierky považoval v bode 98. za nedôvodné, lebo funkciu výboru pre audit u žalovaného plní dozorná rada, ktorej členovia boli oprávnení odporučiť audítora na overenie riadnej účtovnej závierky, k čomu aj došlo. Zvolený audítor osvedčil správnosť individuálnej účtovnej závierky s výsledkom „bez výhrad“, v zmysle čoho sa účtovná závierka overená audítorom považuje za úplnú, správnu a pravdivú. Záver súdu prvej inštancie žalobcovia považujú za absolútne mylný, a to z viacerých dôvodov. Okresný súd sa absolútne nevysporiadal s námietkou žalobcov, že v prípade, že pôsobnosť výboru pre audit vykonáva dozorná rada minimálne. Jeden člen výboru pre audit musí mať minimálne 5 rokov odbornej praxe v oblasti vedenia účtovníctva. Nesplnenie tejto podmienky bolo žalobcami opätovne namietané a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal splnenie tejto podmienky a okresný súd sa s uvedenou námietkou nijakým spôsobom nevysporiadal. Uvedená podmienka 5-ročnej odbornej praxe v oblasti vedenia účtovníctva aspoň jedného člena dozornej rady, ktorá vykonávala pôsobnosť výboru pre audit nebola splnená, a teda podmienky výkonu pôsobnosti výboru pre audit dozornou radou neboli splnené, na základe čoho dozorná rada nemohla vykonávať pôsobnosť výboru pre audit, a teda predĺžiť návrh audítora na schválenie, ktorý mal overiť účtovnú závierku, ktorá bola valnému zhromaždeniu predložená na schválenie, a na ktorej podklade boli vyplácané tantiémy. Neplatné schválenie závierky audítorom, nakoľko tento audítor nemohol byť ani volený, keďže nebol na voľbu navrhnutý orgánom, ktorý spĺňa zákonné podmienky. V nadväznosti na uvedené je neplatné aj uznesenie valného zhromaždenia, ktorým

bola schválená účtovná závierka, ktorá nebola schválená zvoleným audítorom, nakoľko tento nebol navrhnutý orgánom, ktorý by vykonával svoju pôsobnosť v súlade so zákonom. Ďalej poukázali na to, že odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol, že dôvodnou môže byť aj námietka o pridelená zisku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nie je prípustné, aby valné zhromaždenie schválilo výplatu tantiém, pokiaľ súčasne pri rozdelení zisku nie sú vyplácané dividendy. Súd v tomto prípade zdôvodnil svoje rozhodnutie prioritou výplaty dividend. Súd prvej inštancie v bode 99. rozsudku uviedol, že pri vyplácaní dividend akciovej spoločnosti sa musí objem na to určeného zisku vyčísliť až po odpočítaní neuhradenej straty všetkých minulých účtovných období. Na tantiémy pre členov predstavenstva a dozornej rady sa však nevzťahujú ust. až 5 . Znamená to, že tantiémy môže akciovka vyplatiť štatutárom firmy a členom jej dozornej rady bez toho, aby sa ukrátili straty z minulých rokov. Žalobcovia sa k týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasia. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky , ktorý vyslovil, že je neplatné uznesenie valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o tom, že schválený zisk k rozdeleniu bude vyplácaný členom orgánov spoločnosti a spoločníkom už nie, a akýkoľvek iný výklad nie je možné považovať za nič iné ako nesprávne právne posúdenie veci. Uvedený postup je v rozpore s dobrými mravmi a porušuje majetkové práva akcionárov, nakoľko zisk, ktorý by sa mal rozdeliť je 992.352, pričom bol rozdelený nasledovne:

- 99.235,20 eur do rezervného fondu,

- 400.000,- eur na vyplatenie tantiém za rok 2010 podľa rozhodnutia predstavenstva a.s.,

- 493.116,80 eur na účet - nerozdelený zisk z minulých rokov. Z uvedeného vyplýva, že zisk v značnej čiastke určený na výplatu tantiém, avšak nebol určený na rozdelenie akcionárom, čo žalobcovia považujú za porušenie ich majetkových práv a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznili, že napriek tomu, že odvolací súd konštatoval dôvodnosť námietok žalobcov a súd prvej inštancie za týmto účelom vykonal dokazovanie, v jeho rozhodnutí nijako neodzrkadlí závery odvolacieho súdu, napriek tomu, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie opätovne v celom rozsahu zamietol žalobu. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie vydal rozsudok na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( a ). Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcov zo dňa 11.8.2011 vyhovie.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že odvolanie považuje za účelové a dôvody v ňom uvedené za právne irelevantné. Napadnutý rozsudok považuje za správny vyneseným v súlade so zákonom a na základe vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o odvolávanie sa na dobré mravy, toto považuje za nedôvodné. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom a preto nie je možné sa dobrých mravov dovolávať. Právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným sa riadil , ktorý inštitút dobrých mravov nepozná. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. a argumentáciu v ňom uvedenú, ktorý nemožno chápať ako novo predložený dôkaz, ale ako podporne používaný prameň práva, ktorý z toho dôvodu nie je predmetom dokazovania. Napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý a vynesený v súlade so zákonom. Z toho dôvodu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie zamietnuť a žalovanému priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %..

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

36. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

37. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( až 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

39. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

40. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , , tak, že priznal žalovanému proti žalobcom, zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).