Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcov: 1/ GPW, s.r.o., so sídlom Vysoká 16, Bratislava, IČO: 35 951 796, 2/ P.. Y. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. T. H. XX, D., 3/ G.. H. P., A.. X.X.XXXX, W. S. XX, W., zastúpených Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: ZTS Sabinov, a.s., so sídlom Hollého 27, Sabinov, IČO: 00 590 797, zastúpenému JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 111, P.O.BOX 265, o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 24.5.2012, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Cb/65/2012-375 z 26.4.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd vyhlásil uznesenie riadneho valného zhromaždenia konaného dňa 24.5.2012, prijatého v rámci bodu 4 programu riadneho valného zhromaždenia, ktorým riadne valné zhromaždenie žalovaného schválilo ročnú účtovnú závierku a rozdelenie zisku, za neplatné. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca 1/ je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, vo vložke číslo 37304/V. Žalovaný je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, vo vložke číslo 76/P. Základné imanie žalovaného vo výške 6.961.860,- eur je rozvrhnuté na 232.062 kusov akcií, vydaných v zaknihovanej podobe, vo forme na doručiteľa, s menovitou hodnotou akcie 30,- eur. Žalobca 1/ bol ku dňu podania žaloby majiteľom 5.640 kusov akcií, žalobca 2/ bol ku dňu podania žaloby majiteľom 1.318 kusov akcií a žalobca 3/ ku dňu podania žaloby bol majiteľom 4.455 kusov akcií, čo žalobcovia súdu preukázali výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 22.8.2012. Dňa 12.5.2011 sa konalo valné zhromaždenie, z priebehu ktorého bola vyhotovená Zápisnica číslo 1/VZ/2011, kde v bode 6. boli odvolaní všetci členovia predstavenstva, a to predseda G.. Y. W., podpredseda G.. F. P. a členovia G.. P. W., G.. L. X. a G.. U. U.. Rovnako z konania tohto valného zhromaždenia vyplýva, že boli tieto osoby opätovne do svojich funkcií zvolení, ako predseda G.. Y. W., podpredseda G.. F. P. a členovia G.. P. W., G.. L. X.Á. a G.. U. U.. Z tohto bodu programu vyplýva, že boli odvolaní aj členovia dozornej rady P. D. a člen G.. Y. W. a opätovne boli na ďalšie funkčné obdobie zvolení členovia dozornej rady P. D. a G.. Y. W.. Výkon funkcie členov predstavenstva a dozornej rady končil dňom ich odvolania, t.j. 12.5.2011 a novozvoleným členom začínalo plynúť nové funkčné obdobie 13.5.2011. Pri hlasovaní boli prítomní akcionári s počtom 85.471 hlasov, t.j. 36,83 % základného

imania. Za hlasovalo 93,04 %, zdržalo sa 6,88 %. Predseda valného zhromaždenia konštatoval, že za predložený návrh hlasovala väčšina prítomných akcionárov, a preto konštatoval, že návrh bol schválený. Dňa 24.5.2012 sa konalo valné zhromaždenie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica číslo 1/VZ/2012, kde v bode 4. tohto uznesenia bol predložený návrh uznesenia na rozdelenie hospodárskeho výsledku, ani jeden z akcionárov nemal pozmeňujúce návrhy na rozdelenie zisku, ani žiadne otázky k tomuto bodu programu. Za hlasovalo 95,7%, proti 3,24 %, predseda valného zhromaždenia konštatoval, že ročná účtovná závierka a rozdelenie zisku valné zhromaždenie schválilo väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Voči prijatému rozhodnutiu podali protest žalobca 3/ s počtom hlasov 4.347, G.. P. M. s počtom hlasov 1.874 a akcionár M. P. s počtom hlasov 305, a to z dôvodu, že účtovná závierka nebola riadne schválená. Prílohou číslo 7. tejto zápisnice bol návrh uznesenia k bodu 4. Programu, a to schválenie ročnej účtovnej závierky a vysporiadanie hospodárskeho výsledku, kde riadne valné zhromaždenie dňa 24.5.2012 schvaľuje: 1. ročnú účtovnú závierku k 31.12.2011, 2. zisk 8.969,- eur, rozdeliť 897,- eur do rezervného fondu a sumu 8.072,- eur na účet nerozdelený zisk minulých rokov 3. na vykonanie overenia ročnej účtovnej závierky za rok 2012 sa schvaľuje spoločnosť Y., X..H..E.. X. X. W. X, W.. Podľa čl. 9. bod 1. stanov spoločnosti, priebeh valného zhromaždenia a spôsob hlasovania organizačne a technicky zabezpečí predstavenstvo. Valné zhromaždenie alebo mimoriadne valné zhromaždenie sa koná na mieste určenom predstavenstvom v pozvánke. Podľa čl. 10. bod 1., valné zhromaždenie rozhoduje hlasovaním na výzvu predsedu valného zhromaždenia. Ak je podaných viac návrhov rozhoduje o poradí, v ktorom sa bude o nich hlasovať predseda valného zhromaždenia. Výsledok hlasovania oznamujú skrutátori predsedovi valného zhromaždenia a zapisovateľovi. Podľa čl. 8. bod 1., valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Podľa bodu 8. ods. 7, valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo spoločnosti. Akcionárom vlastniacim akcie na meno zasiela písomnú pozvánku a to najmenej 30 dní vopred doporučene na adresu akcionára uvedenú v zozname akcionárov. Ak sú akcie vydané na doručiteľa alebo sú akcie zaknihované, oznámenie o konaní valného zhromaždenia sa zverejňuje v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy. Podľa čl. 8. bod 8, stanov spoločnosti, pozvánka alebo oznámenie musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia. Označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenia, program rokovania valného zhromaždenia a rozhodujúci deň na uplatnenie práva účasti na valnom zhromaždení. Ak v programe valného zhromaždenia je aj zmena stanov, pozvánka alebo oznámenie musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Žalobcovia súdu predložili súvahu k 31.12.2011, ktorá pozostáva z výkazu ziskov a strát, poznámok k individuálnej účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2011. Žalovaný súdu predložil správu nezávislého audítora pre akcionárov akciovej spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. zo dňa 16.4.2012, z ktorej vyplýva stanovisko, že účtovná závierka poskytuje vo všetkých významných súvislostiach pravdivý a verný obraz finančnej situácie spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. k 31.12..2011 a výsledku jej hospodárenia za rok končiaci k uvedenému dátumu v súlade so zákonom o účtovníctve. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7Cb/65/2112-208 zo dňa 22.10.2014, súd prerušil konanie do 31.1.2015 postupom podľa § 110 O.s.p.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.11.2014.

3. Ako prvé žalobcovia argumentovali tým, že osoby, ktoré zvolali riadne valné zhromaždenie dňa 24.5.2012, neboli oprávnenými osobami, neboli už členmi predstavenstva, a teda neboli osobami oprávnenými zvolať valné zhromaždenie. Poukázali na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 2Obdo/17/2012, podľa ktorého zvolanie valného zhromaždenia osobami, ktoré v čase zvolania valného zhromaždenia už neboli členmi predstavenstva, je dôvodom pre určenie neplatnosti uznesení takto zvolaného valného zhromaždenia. Na predmetnom valnom zhromaždení sa tiež schvaľovala účtovná závierka obchodnej spoločnosti. O neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 12.5.2011 sa viedlo konanie v senáte 18Cb pod spisovou značkou 18Cb/80/2011. Podľa zhodného vyjadrenia právnych zástupcov strán sporu bola v tomto senáte žaloba žalobcov zamietnutá.

4. S touto právnou argumentáciou súd prvej inštancie nesúhlasil. Preskúmaním a oboznámením sa so zápisnicou zo dňa 12.5.2011 mal súd v tomto konaní za preukázané, že predstavenstvo spoločnosti bolo opätovne prevolené do svojej funkcie, a teda súd môže konštatovať, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného bolo funkčné a oprávnené zvolať valné zhromaždenie zo dňa 24.5.2012. Ako to súdu preukázal žalovaný, boli splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky na zvolanie

valného zhromaždenia. Na valnom zhromaždení zo dňa 12.5.2011 boli platne prevolení do svojich funkcií jednak členovia predstavenstva a rovnako aj členovia dozornej rady. Vo svojej argumentácii žalobcovia vychádzajú len z informácií verejne prístupného Obchodného registra, kde sú len uvedené dátumy, kedy po prvýkrát vznikla funkcia člena predstavenstva a dozornej rady.

5. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/979/2008 zo 24.11.2009, podľa ktorého ustanovenia § 131 ods. 1 a § 183 Obchodného zákonníka, môže byť dôvodom vyhlásenia uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, iba jeho rozpor s právnymi prepismi, zakladateľskou zmluvou alebo stanovami. To, že akcionárovi nebolo známe, či osoby, ktoré podpísali pozvánku na valné zhromaždenie, boli členmi predstavenstva, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spôsobiť nemôže.

6. Ako ďalšou argumentáciou žalobcov sa súd zapodieval tým, že sa valného zhromaždenia nezúčastnili členovia predstavenstva a dozornej rady, čím došlo podľa názoru žalobcov k obmedzeniu práva na informácie a vysvetlenia, týkajúce sa záležitostí spoločnosti. Tieto informácie nemal kto žalobcom ako akcionárom poskytnúť.

7. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/3009/2007 zo dňa 27.1.2009, podľa ktorého zo štruktúry akciovej spoločnosti, v ktorej je predstavenstvo výkonným orgánom, ako aj z § 192 a ďalších ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že členovia predstavenstva skladajú účty za svoju činnosť práve valnému zhromaždeniu, ako najvyššiemu orgánu spoločnosti, zloženému z akcionárov. Valné zhromaždenie pritom nezasadá permanentne, ale iba vtedy, kedy je zvolané. Napriek tomu, že pre členov predstavenstva, na rozdiel od členov dozornej rady výslovne neustanovuje povinnosť zúčastňovať sa konania valného zhromaždenia spoločnosti, je možné dôvodiť, že členovia predstavenstva sa zásadne konania valného zhromaždenia zúčastniť musia. Zhodný záver plynie aj z ustanovenia § 180 Obchodného zákonníka. Členovia predstavenstva sú teda povinní, nebránia im v tom vážne dôvody, sa konania valného zhromaždenia zúčastniť. Ich neúčasť na konaní valného zhromaždenia nemôže byť sama o sebe dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uznesenia prijatých valným zhromaždením. Nebolo však v dôsledku neprítomnosti členov predstavenstva, akcionárom poskytnuté v rozpore s ustanovením § 180 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka, vysvetlenie záležitostí, týkajúcich sa spoločnosti alebo osôb ovládaných potrebných pre posúdenie predmetu konania valného zhromaždenia, mohla by byť vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu táto skutočnosť predstavovať, porušenie uvedeného ustanovenia, odôvodňujúca vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a to za podmienky, že toto porušenie, malo závažné právne následky.

8. Neúčasť členov predstavenstva a dozornej rady na valnom zhromaždení nemôže byť podľa názoru súdu sama o sebe dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení. Podľa názoru súdu právo akcionárov na poskytnutie informácií nebolo zo strany žalovaného nijakým spôsobom obmedzené. Akcionárom bolo umožnené položiť na valnom zhromaždení svoje otázky, čo je aj podchytené v zápisnici z tohto konania valného zhromaždenia. Podľa § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka, predstavenstvo zasiela písomnú informáciu akcionárovi na ním uvedenú adresu, t.j. adresu, ktorú akcionár uvedie ako doručovaciu adresu. Inak tieto informácie poskytnú v sídle spoločnosti. Listina prítomných akcionárov obsahuje názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Adresa bydliska pritom nemusí byť totožná s adresou, na ktorej sa akcionár obvykle zdržiava. Akcionár, tiež z rôznych dôvodov môže mať záujem na doručení odpovedi na otázky, na úplne inú adresu, ako je adresa bydliska. Preto ani zákon neodkazuje v časti týkajúcej sa poskytnutia písomnej informácie, na údaje uvedené v prezenčnej listine, ale ukladá akcionárovi povinnosť uviesť presnú adresu, na ktorú žiada zaslať odpovede. Ako vyplýva zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia ani jeden zo žalobcov, tak neurobil. Pokiaľ ide o otázky zaslané emailom pred konaním riadneho valného zhromaždenia, zákon jednoznačne dáva právo akcionárovi klásť otázky výlučne na valnom zhromaždení a výlučne k prerokovanému bodu programu. Práva akcionárov na poskytnutie informácií neboli neúčasťou členov predstavenstva a dozornej rady dotknuté.

9. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 29Cdo/3284/2012 zo dňa 27.11.2014, podľa ktorého vo všeobecnej rovine platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Tohto rozmeru môže dosahovať tiež konanie akcionára v súvislosti s kladením otázok alebo samotné kladenie otázok. Za

šikanózne, t.j. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je možné považovať taký výkon práva na podanie vysvetlenia, na záležitosti týkajúce sa spoločnosti podľa § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy akcionár svojimi žiadosťami o vysvetlenie v skutočnosti nesmeruje k získaniu informácií potrebných pre hlasovanie o navrhovaných uzneseniach, ale k iným zákonom nepredpokladaným cieľom (napr. obštrukcia konania valných zhromaždení, zvýšenie ceny za predaj ním vlastnených akcií a podobne). Za šikanóznosť výkonu tohto práva akcionára však zásadne nie je možné posudzovať z vyššieho počtu žiadostí na vysvetlenie. Nevyhnutné je súčasne posúdiť obsah a formu žiadosti akcionára a to aj v ich vzájomných súvislostiach, význam, aký podáva vysvetlenie má pre posudzovaný predmet konania valného zhromaždenia, ako aj význam samotného predmetu konania valného zhromaždenia pre spoločnosť a jej akcionárov.

10. Žalobcovia v ďalšom poukazovali na to, že im boli odňaté práva akcionára spoločnosti tým, že sa riadne valné zhromaždenie nekonalo v sídle spoločnosti, ale v spoločnosti S., Y..X.. Q. F.. Túto argumentáciu doplnila právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 1.3.2017, kde uviedla, že v stanovách musí byť miesto konania určené zrozumiteľne a určito.

11. V súvislosti s touto argumentáciou súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/4796/2010 zo dňa 23.2.2011 podľa ktorého, miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia musí byť určené tak, aby čo najmenej obmedzovala možnosť akcionárov zúčastniť sa valného zhromaždenia. Mala by byť v čo najširšom rozsahu zachovaná možnosť akcionárov zúčastniť sa valného zhromaždenia, musí sa určiť miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia tak, aby tento základný zmysel celej úpravy procesu zvolania valného zhromaždenia zostal zachovaný. Posudzovanie, či pri zvolávaní valného zhromaždenia bolo miesto, dátum a hodina ich konania určená v súlade s vykladaným ustanovením a jeho účelom, závisí na pomeroch konkrétnej spoločnosti. Potom pri úvahe o vhodnosti zvoleného miesta, je významné posudzovanie jeho dopravnej dostupnosti pre akcionára spoločnosti a to aj s ohľadom na určený dátum a hodinu.

12. Tvrdenia žalobcov podľa názoru súdu nemajú oporu v stanovách, oporu v zákone, pretože v stanovách stačí podľa názoru súdu uviesť len to, že sa valné zhromaždenie bude konať na inom mieste, ako v sídle spoločnosti a spoločnosti ukladá povinnosť označiť presné miesto konania valného zhromaždenia a to v oznámení o konaní valného zhromaždenia postupom podľa § 184 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 184 ods. 5 druhá veta Obchodného zákonníka, má byť miesto konania valného zhromaždenia určené tak, aby čo najmenej obmedzilo možnosť účasti akcionára na valnom zhromaždení. Určenie miesta konania valného zhromaždenia v Poprade viedlo k zvýšeniu účasti akcionárov, oproti účasti akcionárov na valných zhromaždeniach konaných v sídle spoločnosti. Žalovaný súdu predložil zápisnicu zo dňa 15.5.2007, kde sa konalo valné zhromaždenie v Sabinove. Na tomto valnom zhromaždení sa zúčastnili akcionári vlastniaci 35,45 % všetkých akcií. Dňa 13.5.2008 sa rovnako konalo valné zhromaždenie v Sabinove. Na tomto valnom zhromaždení sa zúčastnili akcionári, vlastniaci akcie vo výške 36,82 %. Dňa 28.4.2009 sa konalo valné zhromaždenie v Poprade a na tomto valnom zhromaždení sa zúčastnili akcionári, ktorí vlastne akcie v počte 66,32 %, čo je takmer 100 % nárast účasti. Ani účasť žalobcov výrazne nezvýšila účasť akcionárov oproti roku 2009 a rovnako pri ich neprítomnosti na valných zhromaždeniach v roku 2005. Súd ma za to, že táto argumentácia žalobcov je nedôvodná.

13. Žalobcovia ďalej namietali, že nedošlo k schváleniu audítora na účtovný rok 2012. S takýmto názorom žalobcov súd nesúhlasí. Súd poukazuje na zákon o účtovníctve, podľa ktorého musí byť audítor schválený valným zhromaždením spoločnosti. V žiadnom zákone sa však neuvádza, že tak musí byť urobené v samostatnom bode programu. Prílohou oznámenia o konaní valného zhromaždenia, ktoré bolo zverejnené aj na webovej stránke žalovaného, boli podľa názoru súdu okrem prerokovaných dokumentov zverejnené aj návrhy uznesení valného zhromaždenia, ktoré žalovaný súdu predložil. Ako príloha č. 7, ktorá je súčasťou súdneho spisu, bol zverejnený návrh uznesenia k bodu 4. programu, pričom v bode 3 bola uvedená audítorská spoločnosť Y., X..H..E.. ako navrhovaný audítor pre rok 2012. Námietka právnej zástupkyne žalobcov prednesená na pojednávaní, že drobní akcionári, počítačovo negramotní, nemali možnosť sa oboznámiť s dokumentmi na webovej stránke žalovaného, je pre súd právne irelevantná. Pre tento prípad zákon ukladá spoločnosti povinnosť na žiadosť a náklady akcionára mu tieto dokumenty zaslať. Nikto o to nepožiadal, žalobcovia to súdu ničím nepreukázali. Okrem toho, podľa názoru súdu v oznámení o konaní valného zhromaždenia je uvedené, že každý z akcionárov má právo do prerokovaných dokumentov nahliadnuť v sídle spoločnosti. Žiaden z akcionárov tak neurobil.

Rovnako mal súd za preukázané, že oznámenie o konaní valného zhromaždenia bolo zverejnené v hospodárskych novinách, a teda prístupné to bolo každému akcionárovi.

14. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcov, súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 29Odo/601/2004 zo dňa 31.1.2006, podľa ktorého predstavenstvo akciovej spoločnosti musí zaistiť, aby mal akcionár na valnom zhromaždení úplnú účtovnú závierku k dispozícii. Spôsob realizácie tejto povinnosti záleží na rozhodnutí predstavenstva. Predstavenstvo môže buď kompletnú účtovnú závierku akcionárom, vlastniacim akcie na meno zaslať alebo zašle akcionárom iba vybrané údaje z účtovnej závierky, iným musí akcionárom sprístupniť v priebehu valného zhromaždenia. Na tom nič nemení to, že zasiela predstavenstvo akcionárom iba vybrané údaje z účtovnej závierky. Musí byť účtovná závierka pre akcionára k nahliadnutiu v dobe a na mieste, ktoré predstavenstvo akcionárom oznámi, je vecou každého akcionára, či využije možnosť zoznámiť sa s účtovnou závierkou podrobne, dopredu.

15. Rovnako súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo/2284/2011 zo dňa 19.6.2012, podľa ktorého prehlásiť uznesenie valného zhromaždenia o schválení účtovnej závierky za neplatné môže odôvodniť spracovanie účtovnej závierky v rozpore so zákonom, čo do správnosti alebo úplnosti. Ak však audítor v audítorskej správe o overení napadnutej účtovnej závierky konštatoval, že účtovná závierka vo všetkých významných ohľadoch zobrazuje majetok, záväzky a vlastné imanie spoločnosti v súlade so zákonom o účtovníctve, bolo by možné napadnúť platnosť uznesenia o schválení účtovnej závierky, iba za predpokladu, že správa audítora o jej overeniu je nesprávna, nie je pravdivá, či neúplná.

16. Súd poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/114/2012 podľa ktorého, ak je účtovná závierka overená audítorom, považuje sa za úplnú, správnu a pravdivú. Súd nemá kompetenciu účtovnú závierku spochybniť, zmeniť, či zrušiť. Takúto kompetenciu má len audítor, respektíve daňové orgány.

17. Zo správy nezávislého audítora pre akcionárov akciovej spoločnosti ZTS Sabinov, a.s. zo dňa 16.4.2012 (č.l. 318 súdneho spisu) vyplýva stanovisko, že účtovná závierka poskytuje vo všetkých významných súvislostiach pravdivý a verný obraz finančnej situácie spoločnosti žalovaného k 31.12.2011 a je výsledkom jej hospodárenia za rok končiaci k uvedenému dátumu, v súlade so zákonom o účtovníctve.

18. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov, že účtovná závierka nemá platný podpisový záznam člena štatutárneho orgánu. Audítor ako kompetentná osoba dopodrobna preskúmal účtovnú závierku a konštatoval, že tá je vyhotovená k stavu k 31.12.2011, v súlade so zákonom o účtovníctve a zodpovedá hospodárskym a majetkovým pomerom žalovaného.

19. Na záver svojho odôvodnenia súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1567/2004, podľa ktorého konanie, ktoré je šikanózne alebo, ktoré je zneužitím práva, je v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu je možné odoprieť ochranu. Žalobcovia podali celkovo na súd 11 žalôb. Ich konanie možno hodnotiť ako šikanózne s cieľom obmedziť činnosť predstavenstva so záujmom zvýšiť hodnotu svojej akcie, ktorá má byť zo strany žalovaného odkúpená.

20. Preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 s poukazom na to, že žalovaný mal v konaní plný úspech proti žalobcom, ktorí vo veci úspech nemali.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Poukázali na to, že uznesenia Najvyššieho súdu ČR, o ktoré sa súd prvej inštancie oprel v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkaz, ktorý môže v súlade s § 185 vykonať súd aj bez návrhu, a nejde o skutočnosti, právne predpisy alebo právne záväzné akty, ktoré sa podľa § 186 ods. 1 nedokazujú. Takto došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Súd sa dostatočným a správnym spôsobom nevyporiadal so všetkými relevantnými a namietanými skutočnosťami, ktoré bol rozhodujúce pre správne posúdenie veci. V dôsledku toho došlo v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

24. Pokiaľ súd vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn. 18Cb/80/2011 vo veci neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z 12.5.2011, na ktorom malo dôjsť k prevoleniu jednotlivých členov predstavenstva a členov dozornej rady, žalobcovia v priebehu konania súd upozornili na to, že toto rozhodnutie súdu v danom konaní nie je právoplatné a bolo voči nemu podané odvolanie. V tejto súvislosti treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo/17/2012, z ktorého vyplýva, že zvolenie valného zhromaždenia osobami, ktoré v čase zvolenia valného zhromaždenia neboli členmi predstavenstva bolo dôvodom pre určenie neplatnosti uznesení takto zvolaného valného zhromaždenia. Namiesto vyporiadania sa s rozhodnutiami slovenských súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/291/1995 a s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/208/2010 z 19.1.2011) súd prvej inštancie odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/979/2008 z 24.11.2009. Takéto rozhodnutie však nemôže byť podkladom pre odôvodnenie rozhodnutia súdu, pretože nebolo nikdy spomenuté, ani predložené v rámci súdneho konania ani jednou zo strán sporu, ide o české súdne rozhodnutie, pričom slovenská rozhodovacia prax sa uberá iným smerom a predmetné české rozhodnutie sa zaoberá odlišným prípadom, aký sa prejednáva v tomto konaní.

25. Právo na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti bolo obmedzené ako je uvedené v samotnej žalobe aj tým, že valného zhromaždenia sa nezúčastnili žiadni členovia predstavenstva, ani dozornej rady, t.j. tieto informácie a vysvetlenia nemal žalobcom kto poskytnúť. Aj v rámci argumentácie vo vzťahu k tejto okolnosti sa súd opiera o uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/3009/2007 z 27.1.2009, ktoré však z rovnakých dôvodov ako predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR nemôže byť podkladom pre odôvodnenie rozhodnutia v prejednávanej veci. V tejto súvislosti tiež súd prvej inštancie sa nezaoberal následkami neprítomnosti členov dozornej rady a predstavenstva na uvedenom valnom zhromaždení, na ktorom sa schvaľovala ročná účtovná závierka a žalobcom neboli poskytnuté potrebné odpovede, alebo informácie.

26. Súd sa riadne nevyporiadal s okolnosťou, že žalobcom neboli nikdy doručené odpovede na ich otázky, ktoré položili na predmetnom valnom zhromaždení, a to ani v sídle žalovaného, čím takisto došlo k obmedzeniu ich práva na informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí žalovaného. Súd len prevzal argumentáciu žalovaného a nevyporiadal sa s argumentáciou žalobcov, ktorí upozornili na skutočnosť, že § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka neuvádza spôsob, akým má akcionár uviesť adresu. Žalobca 3/ uviedol svoju adresu, na ktorú mu majú byť žalovaným poslané informácie a vysvetlenia v e-maile zo 14.5.2012. V tomto e-maile boli naformulované totožné otázky, ako v samotnej písomnej žiadosti predloženej žalobcom 3/ na valnom zhromaždení. Žalovaný tak síce nemal povinnosť zareagovať priamo na e-mail žalobcu 3/, ale treba mať za to, že predmetnú adresu mal použiť ako adresu na zaslanie písomných informácií ako reakciu na žiadosť o poskytnutie informácií predloženú žalobcom 3/ priamo na valnom zhromaždení. Súd prvej inštancie sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 27.11.2014 sp.zn. 29Cdo/3284/2012, ktoré však nemôže byť použiteľné v tomto konaní z vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR. Aj Najvyšší súd ČR uznal, že ak požaduje akcionár v súvislosti so schválením účtovej závierky, aby mu bolo podané vysvetlenie, ktoré smeruje k získaniu informácie o tom, ako vznikla strata spoločnosti vyplývajúca z účtovnej závierky a má na poskytnutie takejto informácie právo, nakoľko ide o informáciu súvisiacu so schvaľovaním účtovnej závierky. Aj v prejednávanej veci sa schvaľovala ročná účtovná závierka a otázky akcionárov sa týkali vzrastu záväzkov žalovaného, vzrastu pohľadávok žalovaného, ktoré sú po lehote splatnosti, ako aj ďalšie skutočnosti priamo súvisiacich so schvaľovanou účtovnou závierkou. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu, že ide o šikanózny výkon práva zo strany žalobcov.

27. Súd sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2011 sp.zn. 29Cdo/4796/2010, ktoré však taktiež nemôže byť podkladom (z uvedených dôvodov) pre odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Treba konštatovať, že súd sa vôbec nevyporiadal s argumentáciou žalobcov odvolávajúcou sa

na ustanovenie § 184 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa valné zhromaždenie koná v mieste sídla spoločnosti, ak stanovy neurčujú inak. Žalobcovia už v žalobe poukázali jednak na výklad tohto zákonného ustanovenia v rámci právnej teórie, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 10Cbs/69/2003-47, v zmysle ktorého v stanovách musí byť miesto konania valného zhromaždenia určené zrozumiteľne a určito.

28. Voľba alebo schválenie audítora na overenie účtovnej závierky na ďalšie obdobie nebola v oznámení o valnom zhromaždení uvedená ani ako samostatný bod programu ani ako súčasť iného bodu programu, čo podľa názoru žalobcov zakladá ďalší dôvod neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti. Z listiny prítomných je evidentné, že na valnom zhromaždení sa nezúčastnili všetci akcionári žalovaného, a teda k zhojeniu nezaradenia do programu nemohlo dôjsť ani postupom definovaným v zmysle § 185 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zákon neumožňuje akciovej spoločnosti neuvedenie určitej záležitosti do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia nahradiť uvedením tejto záležitosti do nejakého iného dokumentu. Nakoľko podstata popísaného dôvodu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nespočíva v skutočnosti, že by žalovaný neumožnil nahliadnuť akcionárom do účtovnej závierky, alebo do návrhov uznesení valného zhromaždenia pred konaním valného zhromaždenia, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.1.2006 sp.zn. 29Cdo/601/2004, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva je taktiež nepoužiteľné.

29. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevyporiadal s argumentáciou žalobcov, v rámci ktorej poukazovali na to, že účtovná závierka má obsahovať konkrétne náležitosti v zmysle Zákona o účtovníctve, a to vychádzajúc z jeho ustanovení § 17 ods. 2 písm. a) (obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky), § 17 ods. 2 písm. f) (podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu), pričom treba konštatovať, že ku dňu podpisu individuálnej účtovnej závierky za rok 2011, t.j. k 31.12.2011, nemal žalovaný žiadneho člena predstavenstva alebo žiadneho platne zvoleného člena predstavenstva, a teda podpisový záznam nebol vykonaný oprávnenou osobou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o účtovníctve, ktorý vyžaduje pripojenie podpisových záznamov a táto okolnosť odôvodňuje záver, že žalovaný nemá riadnu účtovnú závierku k 31.12.2011 zostavenú a jeho účtovníctvo nie je úplné. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.6.2012 sp.zn. 29Cdo/2284/2011, na ktoré súd prvej inštancie odkazuje, v tejto súvislosti nerieši situáciu, čo s účtovnou uzávierkou, ktorú nepodpísala na to oprávnená osoba a naviac toto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež z vyššie uvedených dôvodov (nebolo v priebehu konania spomenuté alebo predložené a ide o české súdne rozhodnutie, pričom slovenská súdna prax sa uberá odlišným smerom).

30. Množstvo súdnych sporov, ktoré žalobcovia vedú so žalovaným nemožno považovať za výsledok šikanózneho výkonu práv, ale je potrebné na to nazerať ako na prirodzené dôsledky sústavného a opakovaného porušovania zákonných povinností zakotvených v stanovách zo strany žalovaného.

31. V odôvodnení rozsudku súd porušil zásadu kontradiktórnosti konania, pretože neuviedol, ako sa vo veci vyjadrili žalobcovia a aké prostriedky procesnej obrany použili, súd sa náležite nevyporiadal s námietkami žalobcov.

32. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zdôraznil, že súd nemôže posudzovať úplnosť, správnosť a pravdivosť účtovnej závierky, ktorá bola overená audítorom. Schválenie audítora pre rok 2012 nebolo novým bodom programu, ale súčasťou schválenia účtovnej závierky, čo žalovaný preukázal znením návrhu uznesenia k tomuto bodu programu. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správy potvrdil.

33. V následných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

34. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

36. Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť (§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka).

37. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha (§ 131 ods. 2 Obchodného zákonníka).

38. V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka (§ 131 ods. 3 Obchodného zákonníka).

39. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere (§ 131 ods. 4 Obchodného zákonníka).

40. Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého (§ 131 ods. 5 Obchodného zákonníka).

41. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

42. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že tento nie je legitimovaný na podanie žaloby z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie, pretože v zmysle § 183 Obchodného zákonníka nepodal protest proti prijatým uzneseniam na predmetnom valnom zhromaždení. Tieto skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 2/ neboli odvolaním žiadnym spôsobom spochybnené.

43. Pokiaľ ide o žalobcov 1/ a 3/, aj v tomto smere treba súhlasiť so skutkovými zisteniami i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Námietky žalobcov uvedené v odvolaní týkajúce sa aplikácie judikatúry Najvyššieho súdu ČR nie sú právne významné, pretože súd prvej inštancie uvádzal túto judikatúru len na podporu vlastných právnych úvah a skutkové zistenia z týchto rozhodnutí nerobil. Nemožno preto konštatovať, že súdne rozhodnutie (vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR) sú dokladmi, ktoré by bolo treba spomenúť alebo oznámiť (napríklad v rámci dokazovania), pretože ide o pramene práva (v zmysle výkladu podávaného najvyššou súdnou autoritou v Českej republike), ktoré sú používané podporne, a preto nie sú predmetom dokazovania.

44. Nebolo preukázané, že by valné zhromaždenie, ktoré je predmetom tohto konania z 24.5.2012 nebolo zvolané oprávnenými osobami, nakoľko predstavenstvo akciovej spoločnosti bolo zvolené do svojich funkcií na valnom zhromaždení 12.5.2011, pričom zo strany žalobcov nebol preukázaný opak, a to ani s poukazom na konanie pod sp.zn. 18Cb/80/2011 Okresného súdu Prešov, pričom v samotnom odvolaní žalobcovia iné závery nepriniesli, preto nemožno v tejto súvislosti vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obdo/17/2012.

45. Treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie týkajúcich sa toho, že neúčasť členov predstavenstva alebo dozornej na valnom zhromaždení nie je dôvodom pre určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení, a takýmto spôsobom je nenáležité tvrdenie, že žalobcom neboli z tohto dôvodu riadne poskytnuté informácie. Právo na získavanie informácií totiž vo vzťahu k žalobcom nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. Nebolo tiež preukázané, že by bolo znemožnené žalobcom získavať potrebné informácie v mieste sídla akciovej spoločnosti. Naviac žalobcovia 1/, 2/ neuviedli presnú adresu, na ktorú žiadajú zaslať odpovede týkajúce sa požadovaných informácií a žalobca 3/ predložil svoje otázky priamo na valnom zhromaždení. Preto nebolo potrebné doručovanie osobitnej odpovede.

46. Pokiaľ ide o miesto konania valného zhromaždenia, treba konštatovať, že určenie tohto miesta v Poprade nie je v rozpore so stanovami akciovej spoločnosti, ani so zákonom, pričom bol dodržaný postup uvedený v § 184 ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka (určenie presného miesta konania valného zhromaždenia), ako aj v zmysle § 184 ods. 5 Obchodného zákonníka, pretože nemožno konštatovať, že určenie miesta konania valného zhromaždenia v Poprade by obmedzilo možnosť účasti akcionárov na tomto valnom zhromaždení, čo v konaní preukázané nebolo.

47. Nie sú pochybnosti ani o správnosti postupu pokiaľ ide o schválenie účtovnej závierky akciovej spoločnosti. Rozhodujúcou okolnosťou v tomto smere je to, že účtovná závierka bola preskúmaná a schválená audítorom (audítorská spoločnosť Y., X..H..E..), pričom táto účtovná závierka bola k dispozícii na valnom zhromaždení v úplnej podobe. Taktiež z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplynulo, že s príslušnými dokladmi mali možnosť sa žalobcovia oboznámiť aj na webovej stránke žalovaného. Pretože predmetná účtovná závierka bola preskúmaná audítorom (uvedenou audítorskou spoločnosťou) nemožno považovať za preukázanú argumentáciu týkajúcu sa spochybňovania platnosti podpisových záznamov predmetnej účtovnej závierky.

48. Schválenie audítora, t.j. uvedenej audítorskej spoločnosti bolo súčasťou schváleného uznesenia valného zhromaždenia, pričom návrh uznesenia bol zverejnený aj na webovom sídle žalovaného.

49. Záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 41 napadnutého rozsudku, týkajúci sa šikanózneho konania žalobcov s cieľom obmedziť činnosť predstavenstva, nemá charakter záverov, ktoré by spôsobovali nedôvodnosť ostatnej argumentácie súdu prvej inštancie uvedenej v odôvodnení jeho rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým dôvodom, o ktoré žalobcovia opierali svoju žalobu o neplatnosť uznesení predmetného valného zhromaždenia.

50. Taktiež nemožno konštatovať, že by nedošlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti pri vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 a v bode 2 svojho rozhodnutia uviedol, ako sa vo veci žalovaný vyjadril s poukazom na to, že tento žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

51. Za týchto okolností správne rozhodol súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu v celom rozsahu zamietol a v závislosti od toho odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil s poukazom na to, že správny je výrok napadnutého rozhodnutia aj o trovách konania. V podrobnostiach poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 .

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorí ani v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .