Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-1540-2019.pdf
PDF · 85.53 KB
Case nature
Subarea
3Ek/1540/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX F., proti povinnému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 950,- EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andreja Martišíka, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. EX 426/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/1540/2019 zo dňa 24.03.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.10.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 950,- EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/26/2018-22 zo dňa 25.04.2019, právoplatný dňa 26.06.2019 a vykonateľný dňa 30.06.2019 (ďalej aj ako ,,exekučný titul“).
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 24.03.2020 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko voči jeho osobe bol vyhlásený konkurz pod sp. zn. 22OdK/98/2018. Do predmetného konkurzu bola medzi veriteľov zapísaná aj pohľadávka oprávneného vtedy vznikajúca rozsudkom (uznesením OS Trenčín), ktorú si už nárokoval aj v mesiaci apríl 2016 v rámci mediácie pred mediačným úradníkom Mgr. Bažantovou. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil.
3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý mal odkladný účinok, posúdil ako nedôvodný. Uviedol, že lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/98/2018 zo dňa 17.04.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 79/2018 dňa 24.04.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného v tomto exekučnom konaní) a za správcu bola ustanovená Ing. Katarína Roderová, so sídlom kancelárie Piaristická 44, 911 01 Trenčín, značka správcu: S1369. V uvedenom uznesení súd vyzval veriteľov, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Dňa 10.09.2018 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trenčín, č. k. 11C/26/2018-22 zo dňa 25.04.2019, právoplatný dňa 26.06.2019 a vykonateľný dňa 30.06.2019. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla až po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. po 24.04.2018), nakoľko exekučný titul bol súdom vydaný až dňa 25.04.2019, z čoho vyplýva, že záväzok vyplývajúci z exekučného titulu nebolo možné uspokojiť vo vyhlásenom konkurze. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel vyšší súdny úradník k záveru, že povinný nepreukázal, že by v čase po vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Neboli tak splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť povinný. Poukázal na nové skutočnosti svedčiace v prospech zastavenia exekúcie. Pohľadávka vznikla v mesiaci máj 2015 spáchaním skutku a následným vyčíslením škody poškodeného Žigmunda. Podľa predloženého dôkazu o priebehu mediácie z 22. apríla 2016 a vyjadrenia A. Q. pri tomto úkone, už v tom čase mala byť pohľadávka splatná. Podľa priloženej emailovej komunikácie so správcom konkurznej podstaty bola pohľadávka oprávneného správcom zapísaná do úradného záznamu. Správcom bol poučený o oprávnenosti zapísania pohľadávky medzi veriteľov. Z týchto dôvodov počas celého konania na občianskom súde o náhradu škody neintervenoval, aj keď by to bolo oprávnene. Bol toho názoru, že škoda Romana Q., tak ako si ju vyčislil je nezákonná, lebo na ňu nebol urobený žiaden znalecký posudok. Preto A. Q. uviedol s posvätením správkyne konkurznej podstaty do zoznamu veriteľov. Mal za to, že jeho nárok je zákonný a oprávnený.
5/ Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že pokiaľ by súd v základnom konaní pre rozhodnutie o výške považoval za potrebné vypracovať znalecký posudok, vykonal by tak. Súd teda uznal, že aktuálne vyčíslenie škody považoval za zákonné a dostačujúce.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
10/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14/ Podľa § 166a zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť
záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
15/ Podľa § 166e ods. 1, 2 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
16/ Podľa § 166c ods. 1 písm. d/ ZoKR oddlžením sú nedotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
17/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
18/ Exekúcia sa vedie na podklade rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 11C/26/2018 zo dňa 25.04.2019, ktorým bola oprávnenému priznaná suma 950,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 05.05.2018 do zaplatenia, ktorú mu mal povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.06.2019, vykonateľnosť dňa 30.06.2019. Nakoľko si povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu exekučným titulom priznaného nároku.
19/ Z obsahu exekučného titulu vyplývalo, že priznaný nárok oprávneného vznikol z titulu náhrady škody, ktorú mu povinný úmyselne spôsobil na vozidle (keď 17.05.2015 kľúčom poškriabal vozidlo oprávneného), a ktorý bol za uvedený skutok, ktorým spáchal prečin poškodenia cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona uznaný dňa 03.05.2018 O. súdom Trenčín, sp. zn. 2T 83/2016, vinným.
20/ Z údajov v Obchodnom vestníku č. 79/2018 zo dňa 24.04.2018 mal súd preukázané, že na povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22OdK/98/2018 zo dňa 17.04.2018 vyhlásený konkurz a zároveň bol uvedeným rozhodnutím oddlžený. Konkurz na majetok povinného bol v septembri 2018 oznámením správcu zrušený (OV č. 174/2018 z 10.09.2018). Ku skončeniu konkurzného konania tak došlo ešte pred začatím exekučného konania, pretože toto sa začalo dňa 08.10.2019 doručením návrhu na vykonanie exekúcie.
21/ Povinný mal za to, že vyhlásením konkurzu na jeho majetok a prihlásením pohľadávky oprávneného do zoznamu veriteľov nastali skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu a poukázal na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného vznikla už v roku 2015.
22/ Sudca súhlasil s tvrdením povinného, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vznikla pred rozhodujúcim dňom podľa § 166a písm. a/ ZoKR, nie až právoplatným rozhodnutím súdu. Pohľadávka je obsahom záväzkového práva a prislúcha veriteľovi. V prípade, že ide o pohľadávku splatnú, nazýva sa nárokom (uplatniteľným na súde). Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99, R 44/2001). Vymáhateľná pohľadávka sa právoplatnosťou rozhodnutia stáva tzv. judikovanou pohľadávkou, pričom však v tomto momente pohľadávka nevzniká, súd ju vo svojom rozhodnutí nekonštituuje, ale deklaruje. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Obdo V 13/2005 z 27.04.2006, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že sporná pohľadávka sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Pohľadávka nepochybne môže existovať aj bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok (záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo a plnenie (pohľadávka) vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu (ale nezakladá vznik) príslušného právneho úkonu a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).
23/ Rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 22OdK/98/2018 zo dňa 17.04.2018 bol nielen vyhlásený konkurz na majetok povinného podľa IV. časti ZoKR, ale bol zároveň aj oddlžený, čo malo za následok, že dlžník (povinný v exekučnom konaní) bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Je síce pravdou, že po oddlžení dlžníka bol tento zbavený starých dlhov, no neplatí to pre všetky jeho staré dlhy. Oddlženie sa totiž v zmysle výroku súdu o oddlžení a ustanovení ZoKR (citovaných aj v poučení rozhodnutia o oddlžení) dotklo len pohľadávok, ktoré mohli byť uspokojené len v konkurze alebo ktoré sú nevymáhateľné (§ 166b ZoKR).
24/ Významným v tomto prípade je osobitý charakter pohľadávky oprávneného. Povinným úmyselne spôsobená škoda oprávnenému, ktorej náhrada bola priznaná exekučným titulom predstavuje pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, ktorá je podľa § 166c ods. 1 písm. d/ ZoKR tzv. oddlžením nedotknutou pohľadávkou, čo znamená, že aj keď vznikla pred oddlžením povinného a vyhlásením konkurzu na jeho majetok (pričom oprávnený si ju ani nemusel v konkurze prihlásiť) a pokiaľ si ju oprávnený prihlásil a nebola v konkurze uspokojená, oprávnenému ako veriteľovi na jej uhradenie nárok nezanikol ani po oddlžení povinného a môže si ju exekučne vymáhať. Preto jeho oddlžením vo vzťahu k pohľadávke oprávneného nenastala skutočnosť (nevymáhateľnosť podľa § 166e ods. 2 ZoKR), ktorá by mala za následok zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Povinný netvrdil, že by pohľadávku v konkurze čo i len čiastočne uhradil, preto nebol daný ani dôvod zastavenia exekúcie pre zánik čo i len časti pohľadávky jej splnením podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku.
25/ V súvislosti s uvádzanou mediáciou povinný predložil súdu prílohy, z ktorých vyplývalo, že sa jej povinný nezúčastnil, pričom pre účely rozhodnutia exekučného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a sťažnosti boli skutočnosti týkajúce sa mediácie nepodstatné (mediácia nebola úspešná).
26/ Ani jeho ďalšie tvrdenia, doplnené až v sťažnosti týkajúce sa výšky vyčíslenej škody (priznanej exekučným titulom), súd nemohol považovať za opodstatnené pre zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa spravuje koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie uviesť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Keďže povinný túto skutočnosť neuvádzal už v návrhu na zastavenie exekúcie, bolo jej namietanie v sťažnosti bez právneho významu. Napriek tomu možno dodať, že aj keby povinný uvedenú skutočnosť tvrdil už v návrhu na zastavenie exekúcie, rovnako by išlo o nedôvodnú námietku. Mohol ju totiž relevantne uvádzať len v základnom konaní pred Okresným súdom Trenčín, ktorý vydal exekučný titul. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, vrátane posúdenia nároku orgánom v základnom konaní (teda ani povinným až v exekúcii namietanú výšku exekučným titulom priznaného nároku). Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
27/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.