Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/82/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: D. T., T.. XX.XX.XXXX, H. B. X, H., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. septembra 2018, č.k. -99, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 10 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, zo dňa 27.06.2014, sp. zn. RK-PC-961/14-EK, nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet rozhodcovského súdu súdny poplatok vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ("ZoSRK"), , , , , , ods. l Z. o rozhodcovskom konaní ("ZoRK") a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca podal žalobu včas (30.07.2014) v lehote 30 dní odo dňa prevzatia (21.07.2014) rozhodcovského rozsudku ( ZoRK v znení platnom a účinnom do 31.12.2014). Pri posúdení včasnosti podania žaloby aplikoval ZoSRK. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie do 01.01.2015 bolo upravené v ZoRK, ktorý sa vzťahoval aj na rozhodcovské konanie, v ktorom sa prejednávali aj spotrebiteľské spory. Prijatím ZoSRK došlo k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho sa osobitných spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania riešiaceho ostatné spory. Rozhodovanie o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku je jednou z fáz rozhodcovského konania, tak v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy ZoRK, ako aj v zmysle ZoSRK. Pokiaľ ide o skúmanie dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, v zmysle ods. l ZoSRK sa v konaní o žalobe na zrušenie rozsudku použijú ustanovenia ZoSRK. Pokiaľ ide však o rozhodcovskú zmluvu uzavretú 21.02.2012, v zmysle ZoSRK sa použijú ustanovenia ZoRK. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal s poukazom na ods. l písm. c/ a písm. j/ ZoRK. Poukázal na to, že podľa , ZoRK môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Bez ohľadu na formu je potrebné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Strany sporu uzatvorili Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2012 a Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2012. Žalobca ako dlžník mal uzavrieť so žalovaným ako veriteľom dňa 21.02.2012 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /

Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný požiadal úver vo výške 1.500 eur, ktorý mal žalovaný splácať v 42 splátkach, s mesačnou splátkou 80,37 eur, celkovou čiastkou, ktorú mal zaplatiť 3.375,54 eur, RPMN za úver 70,01 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, priemernou RPMN 45,66 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 790,84 eur, celkovou čiastkou revolvingu, ktorú mal dlžník zaplatiť 1.928,88 eur, predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 % a ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania 9 %. Totožného dňa strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu. V rozhodcovskej zmluve sa strany sporu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2012, s porušením, skončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460 so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, zo dňa 27.06.2014, sp. zn. RK-PC-961/14-EK bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.964,10 ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške 1,15 % ročne, a tiež uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.8.2014. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté na podklade návrhu, doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 25.06.2014. Z predloženej doručenky odosielateľa Victoria rozhodcovský súd v Žiline (dopísané rukou k vytlačenému ďalšiemu konaniu č. RK-PC-962/14- EK), keďže iná doručenka sa v tomto spise nenachádza, mal preukázané, že rozhodcovský súd žalobcovi doručil Výzvu na podanie žalobnej odpovede zo dňa 27.06.2014 a aj predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 27.06.2014 do vlastných rúk dňa 21.07.2014. Žalobca v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia nepodal písomnú žalobnú odpoveď a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2014. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva, z ktorej vyplýva, že jej text bol vopred pripravený, naformulovaný veriteľom a predložený žalobcovi, ktorý nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť, príp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. S poukazom na uvedené, aj keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine, nebola dojednaná individuálne v zmysle § 53 ods. 2. Podľa rozhodcovskej zmluvy môžu byť spory medzi zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ( ). V skutočnosti však rozhodcovská zmluva možnosť riešenia sporov na všeobecnom súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom) rozhoduje žalovaný, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmluvy o úvere znamená, že o forme konania rozhodne veriteľ (dodávateľ). Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ je ten, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Podľa rozhodcovskej zmluvy tak, ako je koncipovaná, žalobca ako spotrebiteľ sa vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom. Aj keď rozhodcovská zmluva pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť je pre spotrebiteľa iba teoretická, pretože ak žalobu na rozhodcovskom súde podá dodávateľ, pričom práve on má záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Rozhodcovská zmluva tak núti spotrebiteľa, ak podá žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z , zmluvná podmienka spotrebiteľom nie je individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rámci prejednania a rozhodnutia veci v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pretože túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Žalobca tiež nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, keď priamo v rozhodcovskej zmluve už bolo vopred uvedené, že v rozhodcovskom konaní budú rozhodovať tam uvedené dva rozhodcovské súdy. Dlžník síce vyhlásil v rozhodcovskej zmluve, že bol jasne a zrozumiteľne informovaný zo strany veriteľa, že nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, avšak ide o vyhlásenie, ktoré je súčasťou predpripravenej rozhodcovskej zmluvy, a o tom, akým spôsobom, v akom rozsahu bol žalobca

informovaný o tom, že nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a aké sú dôsledky prijatia, či neprijatia návrhu rozhodcovskej zmluvy, o tom žalovaný nepredložil súdu žiadne listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že sa návrh rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu prerokúval. V bode 7. rozhodcovskej zmluvy je síce uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia, avšak základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy v zmysle je platnosť uzavretej zmluvy. Keďže rozhodcovská zmluva, ktorá je tiež spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na , a teda je neplatnou s poukazom na , odstúpenie od neplatnej rozhodcovskej zmluvy by neprichádzalo do úvahy. Rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z , spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takouto neprijateľnou podmienkou v spája sankciu absolútnej neplatnosti. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Poukazujúc na ZoSRK a vyššie uvedené dôvody, mal za to, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ZoSRK, keď je tu daný iný dôvod na určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (s poukazom na ). Taktiež poukázal na to, že z rozhodcovskej zmluvy ako aj z rokovacieho poriadku vyplýva, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu v zmysle ZoRK, a to 1. Slovenskému arbitrážnemu súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo 2. Victoria rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenom pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460 so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 nebol v rozhodcovskej zmluve na prejednanie sporu dojednaný a teda jeho právomoc rozhodovať o žalobe nebola riadne daná. O trovách konania rozhodol podľa C.s.p a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní žiadne uplatnené neboli a ani mu nevznikli. Doplnil, že o odklade vykonateľnosti rozsudku už rozhodol samostatným uznesením zo dňa 21.12.2017, č.k. -83.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, dôvodiac v zmysle a tým, že súd prvej inštancie vo veci dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Súdu prvej inštancie vytýkal, že prijal výklad zákona, ktorým vyžaduje splnenie takých podmienok pre rozhodcovskú zmluvu a rozhodcovské konanie s účasťou spotrebiteľa, ktoré sú objektívne nerealizovateľné a nemožné, a ktoré zároveň predstavujú dopĺňanie požiadaviek zákona o ďalšie, zákonodarcom neurčené podmienky a tým aj porušenie princípu právnej istoty. Napadnuté rozhodnutie vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, pretože ak začne rozhodcovské konanie dodávateľ, spotrebiteľ sa musí takto začatému rozhodcovskému konaniu podriadiť. Rozhodcovská zmluva má byť neplatná preto, že spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré bolo vydané na základe konania iniciovaného na základe rozhodcovskej zmluvy. Z toho sa javí, že súd prvej inštancie by považoval za prípustnú rozhodcovskú zmluvu len vtedy, ak žalobcom je spotrebiteľ a on určuje, či žalobu podá v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom, alebo ak si spotrebiteľ určuje, či sa spor bude rozhodovať v rozhodcovskom konaní alebo nie, aj vtedy ak je žalovaný, a teda žaloba je podaná voči nemu. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie pred stálym rozhodcovským súdom sa začalo na základe podania žaloby a na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 21.02.2012 a okrem povinných náležitostí v zmysle vtedy platného a účinného zákona obsahovala nad jeho rámec (v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR) poučenie o tom, čo je rozhodcovské konanie, čo znamená, aké sú jeho pravidlá, opravné prostriedky. Toto poučenie žiadny zákon nepredpisoval a ním bolo do rozhodcovskej zmluvy včlenené s odkazom na vtedy sa vyvíjajúcu súdnu prax. Podstatným podľa neho je, či právna úprava v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a tiež v čase rozhodcovského konania umožňovala, aby rozhodcovské konanie bolo začaté aj na základe žaloby dodávateľa a či pre takéto podanie žaloby okrem rozhodcovskej zmluvy bol alebo nebol potrebný súhlas (či iná aktivita) žalovaného spotrebiteľa. Iba v prípade, ak by právny poriadok v relevantnom čase určil, že podanie žaloby rozhodcovskému súdu je možné len zo strany spotrebiteľa (teda ak vystupuje ako žalobca), alebo ak vystupuje ako žalovaný len s jeho osobitným súhlasom udeľovaným nad rámec uzavretia rozhodcovskej zmluvy, len vtedy by bolo možné posudzovať, či rozhodcovská zmluva nevyhovujúca uvedeným dvom možnostiam je neplatnou. Je ustálenou súdnou praxou, že požiadavky na platnosť a obsah právneho úkonu môže stanoviť len zákon a tieto ani

všeobecný súd nemôže doplňovať vo svojom rozhodovaní. Pri svojej odvolacej argumentácií ďalej poukázal na tri relevantné predpisy, s tým, že ani jeden neurčoval také podmienky pre uzavretie alebo uplatniteľnosť rozhodcovskej zmluvy, ako ich predpokladá súd vo svojom rozhodnutí súdu. Obsah danej úpravy osvedčuje nezákonnosť postupu konajúceho súdu. (1) V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy bol účinný ZoRK, ktorý upravoval náležitosti rozhodcovskej zmluvy, začatie rozhodcovského konania a jeho priebeh. Osobitne upravené boli ustanovenia týkajúce sa prípadu, ak účastníkom rozhodcovského konania bol spotrebiteľ (napríklad , písmeno j/) a ak spotrebiteľ bol v pozícii žalovaného, ktoré boli prijaté v rámci novelizácie ZoRK účinnej od 01.07.2009 (). ZoRK nestanovil, že žalobu v rozhodcovskom konaní môže podať len spotrebiteľ, alebo že k podaniu žaloby dodávateľom sa vyžaduje ešte dodatočný súhlas spotrebiteľa. Takáto úprava nebola zavedená ani , ktorý možno považovať za "pro-spotrebiteľskú" novelu uvedeného zákona a z ktorej vyplynulo posilnenie prvkov ochrany spotrebiteľa (zavedenie osobitného dôvodu pre zrušenie rozsudku, posilnenie zodpovednosti rozhodcovského súdu atď.), pričom poukázal na časti dôvodovej správy k ZoRK, osobitne aj na zdôvodnenie zmien v rozhodcovskom konaní s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. (2) Z úpravy rozhodcovského konania v (niekdajšom) (Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.) vyplývalo, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné. Takýto výklad podporuje priamo aj dôvodová správa k danému ustanovenia, podľa ktorej: "Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky." Doplnil, že bolo do , pričom podľa zámeru zákonodarcu cieľom bolo vylúčiť prípady, v ktorých by spotrebiteľ ako žalobca (teda nie ako žalovaná strana) bol nútený podávať žalobu rozhodcovi / rozhodcovskému súdu a v rozhodcovskom konaní. Zákonodarca teda vyjadril v zákone, že nezakazuje rozhodcovské konanie pre oblasť spotrebiteľských vzťahov, neobmedzuje ho len na prípady podania žaloby spotrebiteľom (ako žalobcom) a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával pri podaní žaloby dodávateľom osobitný súhlas k začatiu rozhodcovského konania. (3) Ani úprava v ZoSRK nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal dodávateľ a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával osobitný súhlas v čase podania žaloby dodávateľom a poukázal na text časti dôvodovej správy k uvedenému zákonu. Uviedol, že zákonná úprava predpokladá, že konanie bude začaté aj na základe žaloby dodávateľa. Pre podanie žaloby alebo pre začatie konania okrem uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje žiadne osobitné súhlasy spotrebiteľa (okrem uzavretia spomenutej rozhodcovskej zmluvy) a ani neurčuje, že len spotrebiteľ môže podať žalobu. Úprava v ZoSRK výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa (napr. , a jeho Príloha č. 2 označená ako Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi). Konštatoval, že zákonodarca pri tvorbe a prijatí zákona výslovne upravil možnosť začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania voči spotrebiteľovi a rozhodcovská zmluva teda nemôže byť neplatnou len preto, že konanie môže začať aj dodávateľ. Poukázal tiež, že na základe ZoSRK je možné začať rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi aj na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred účinnosťou daného zákona (). Doplnil, že žiadny zákon SR účinný od uzavretia rozhodcovskej zmluvy nezaviedol úpravu, podľa ktorej by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa, alebo v prípade žaloby dodávateľa by sa vyžadoval osobitný dodatočný súhlas spotrebiteľa (nad rámec uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Ak teda súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že podanie žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, potom takýto záver nemá oporu v právnom poriadku a nepripúšťa vlastne žiadne rozhodcovskú zmluvu. Súdu prvej inštancie vytýkal posúdenie, že za individuálne dohodnutú podmienku sa nepovažuje to, ak je táto podmienka predformulovaná, pričom spotrebiteľ má možnosť len ju odmietnuť alebo prijať bez toho, aby mohol zmeniť jej obsah. Takýto záver žalovaný považoval za zjednodušujúci a nezohľadňujúci základný znak zmluvného práva, ktorým je predloženie návrhu

na uzavretie zmluvy jednou stranou. Je pochopiteľné, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy pripraví dodávateľ a poukázal na nález Ústavného súd ČR vo veci zo dňa 10. 4. 2014 (tzv. kauza bankových poplatkov). Z napadnutého rozsudku a z vykonaného dokazovania je nezistiteľné, čo žalobcovi bránilo si rozhodcovskú zmluvu preštudovať či už pri jej uzavretí alebo aj následne po jej uzavretí. V konaní nebolo ani tvrdené a ani preukázané, že by žalobca nemohol od rozhodcovskej zmluvy napríklad odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia. Uviedol tiež, že rovnaká rozhodcovská zmluva bola opakovane posúdená ako platný právny úkon, pričom poukázal na časti odôvodenia rozsudku Krajského súd v Banskej Bystrici, sp. zn. . Z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy, najmä ustanovením článku 2 alebo článku 7, ktoré výslovne hovoria o tom, že k uzavretiu nemusí ani prísť alebo môže od nej spotrebiteľ odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia. Rozhodnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu aj odstúpiť od nej teda záviselo od vôle spotrebiteľa, pričom odstúpenie mohol realizovať v dobe, kedy už úverovú zmluvu uzavrel a kedy zánik rozhodcovskej zmluvy z dôvodu odstúpenia od nej nemôže spôsobiť zánik úverovej zmluvy. Poukázal na znenie bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, keď hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy uviedol, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a teda poskytnutia úveru, a tiež, že rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o tom, čo jej uzavretie znamená, čo je jej dôsledkom, a rovnako aj informáciu o možnosti od nej odstúpiť. Podľa jeho názoru ide o nepresné a nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie poukazoval na dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy daný tým, že pokiaľ veriteľ na základe rozhodcovskej zmluvy uplatní ako prvý svoje nároky v rozhodcovskom konaní, v dôsledku toho sa spotrebiteľ musí podriadiť rozhodcovskému súdu. V zmysle takto prijatého záveru by potom dodávateľ nikdy nemohol začať ako prvý rozhodcovské konanie. Názor súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy hodnotí na základe skutočnosti, ktorá nastáva po jej uzavretí, a to momentom podania žaloby rozhodcovskému súdu v rozhodcovskom konaní. Keďže neprijateľnosť znamená absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je neprípustné, aby dôvod tejto neplatnosti nastával s okolnosťou, ktorá v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy je neistá (nemusí nastať) a dodatočne. Začatie rozhodcovského konania objektívne nemôže byť dôvod neplatnosti a neprijateľnosti. Úprava v ZoSRK výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa (napr. § 25 ods. 3, 28 ods. 5, jeho Príloha č. 2 označená ako Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi). Zdá sa mu neopodstatnené, aby zákonodarca pri tvorbe a prijatí ZoSRK výslovne upravil možnosť začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania voči spotrebiteľovi, hoci podľa súdu by taký postup mal byť neprípustný. Poukázal na to, že na základe ZoSRK je možné začať rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi aj na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred účinnosťou daného zákona (§ 73 ods. 4). Argumenty súdu prvej inštancie, pre ktoré by rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou a neprijateľnou, sú podľa neho postavené na záveroch, ktoré odporujú ZoSRK. Okrem možnosti, aby spotrebiteľský rozhodcovský spor inicioval aj dodávateľ, tak aj v prípade tvrdenia o mieste rozhodcovského konania, ide o závery odporujúce uvedenému zákonu. ZoSRK neurčuje miestnu príslušnosť, predpokladá dokonca že spotrebiteľské rozhodcovské konanie bude spravidla písomné.

3. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha zrušenia označeného rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.06.2014, ktorým rozhodcovský súd (Stály rozhodcovský súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline) žalobcovi (v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (v postavení žalobcu v rozhodcovskom konaní) (1) sumu 1.964,10 eur, (2 a 3) zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne, (oboje) zo sumy 80,37 eur od 16.04.2012 do 17.04.2012, zo sumy 80,37 eur od 16.02.2013 do 20.03.2013, zo sumy 16,37 eur od 21.03.2013 do 21.04.2013, zo sumy 80,37 eur od 16.03.2013 do 21.04.2013, zo sumy 16,55 eur od 22.04.2013

do 20.05.2013, zo sumy 80,37 eur od 16.04.2013 do 20.5.2013, zo sumy 16,55 eur od 21.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 80,37 eur od 16.05.2013 do 19.06.2013, zo sumy 16,55 eur od 20.06.2013 do 19.07.2013, zo sumy 80,37 eur od 16.06.2013 do 19.07.2013, zo sumy 14,92 eur od 20.07.2013 do 12.08.2013, zo sumy 80,37 eur od 16.07.2013 do 19.08.2013, zo sumy 78,74 eur od 16.11.2013 do 26.11.2013, zo sumy 68,70 eur od 27.11.2013 do 29.12.2013, zo sumy 40,26 eur od 30.12.2013 do 28.01.2014, zo sumy 11,82 eur od 29.01.2014 do 25.02.2014, zo sumy 80,37 eur od 16.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 63,75 eur od 26.02.2014 do 25.03.2014, zo sumy 35,31 eur od 26.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 16.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 16.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 16.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 1 687,77 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,00 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.964,19 eur do zaplatenia, taktiež (4) poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a (5) trovy právneho zastúpenia vo výške 321,75 eur. Rozhodcovský súd tak žalovanému priznal nárok (plnenie) zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 21.02.2012, obsah ktorej skutkovo vymedzil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

7. Popri zmluve o revolvingovom úvere dňa 21.02.2012 strany sporu uzavreli rozhodcovskú zmluvu, obsahom ktorej bola dohoda (body 4. a 5.), že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, skončením či neplatnosťou tejto zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460 so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Rozhodcovská zmluva obsahuje aj vyhlásenie dlžníka (žalobcu) (bod 1.), že svojím podpisom súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy, tiež vyhlásenie veriteľa (bod 2.), že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania ich zmluvy o revolvingovom úvere a že dlžník nie je povinný návrh tejto rozhodcovskej zmluvy prijať, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa (žalovaného) jasne a zrozumiteľne informovaný. Obsahom rozhodcovskej zmluvy je ďalej vyhlásenie (bod 3.), že veriteľ pred jej uzatvorením poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia nasledovne: "Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môže byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi." Strany sporu v rozhodcovskej zmluve tiež dojednali (bod 6.), že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z jeho účastníkov v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade, že vzniknú dôvodné pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu. V rozhodcovskej zmluve bolo stanovené (bod 7.), že dlžník je oprávnený od nej odstúpiť formou písomného oznámenia aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia, pričom lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

8. Spotrebiteľská povaha zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v konaní nebola sporná, nebola ani predmetom odvolacích námietok žalovaného, rovnako ani posúdenie existencie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ZoSRK a aplikácia ZoRK na skúmanie splnenia náležitostí rozhodcovskej zmluvy (§ 73 ods. 1 a 3 ZoSRK).

9. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké

atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde, rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle ZoSRK tak bola okresným súdom zverená kompetencia preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 ZoSKR rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Zo zákona sú povinné preskúmať okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.

10. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

11. Žalobca sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha jednak z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ( ZoSRK) pre jej neurčitosť v zmysle , ako aj pre neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle a . Požiadavku zrušenia rozhodcovského rozsudku tiež priamo zakladal na tom, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa s vplyvom na výsledok sporu ( ZoSKR), najmä v procesnom postupe rozhodcovského súdu, pri posúdení zmluvných dojednaní úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a ich rozporu s dobrými mravmi.

12. Súd prvej inštancie pri skúmaní platnosti rozhodcovskej zmluvy správne posudzoval obsah a spôsob jej dojednaní z hľadiska požiadaviek spotrebiteľského práva. Napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok, keď dospel k záveru o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v dôsledku jej posúdenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vychádzal z vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, ktorý predstavoval dostatočný podklad pre jeho posúdenie.

13. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

17. Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje inštitút európskeho práva určeného na ochranu spotrebiteľa, a teda aj právna úprava neprijateľných zmluvných podmienok má svoj pôvod v európskom

práve a je transpozíciou smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Citovaná smernica predstavuje v súvislosti s normami určenými na ochranu spotrebiteľa v súkromnom práve, a osobitne v práve zmluvnom najvýznamnejší zdroj právnej úpravy prevzatý do slovenského právneho poriadku. Úprava nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách bola prevzatá do ustanovení . Úprava predstavuje vo svojej podstate tzv. generálnu klauzulu neprijateľnosti zmluvných podmienok dojednaných nielen v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v štandardných zmluvných podmienkach, všeobecných obchodných podmienkach, všeobecných poistných podmienkach, prepravných poriadkoch a prípadne aj v iných, odlišne nazvaných sústavách zmluvných ustanovení, ktorými sa spravujú spotrebiteľské záväzky. Plní jednak definičný význam, keďže jej generálna aplikácia vychádza práve z implicitne koncipovanej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak význam aplikačný, keďže testu neprijateľnosti za použitia generálnej klauzuly sú podrobované zmluvné podmienky, ktoré nespĺňajú charakter podmienok ustanovených v odseku 4 . Z uvedeného plynie aj subsidiarita generálnej klauzuly vo vzťahu k typovo ustanoveným podmienkam vymedzeným v jednotlivých písmenách . Z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané - výnimku z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok smerom k individuálnemu dojednaniu ustanovuje in fine , ktorý predstavuje výnimku z prvej vety tohto ustanovenia. definuje, čo rozumieme individuálne dojednanými ustanoveniami. Za rozhodujúce možno považovať negatívne koncipovanie definície, ktoré pri jeho a contrario výklade umožňuje dospieť aj k priamej definícii individuálne dojednaných zmluvných ustanovení. Zákonodarca negatívnu definíciu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky koncipoval s ohľadom na materiálne znaky uvedené v smernici Rady 93/13/EHS, pričom samotné definičné prvky založil na kumulácií stavu, že spotrebiteľ sa mal možnosť oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy a súčasne nemohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená kumulácia je významná avšak rozhodujúcim znakom je práve nemožnosť ovplyvniť obsah dojednávanej zmluvnej podmienky. Popri tom skutočnosť, či sa spotrebiteľ mal možnosť s takouto zmluvnou podmienkou oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo nie, nie je právne relevantná. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 496-521) 20. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky v zmysle by bolo možné považovať za správne v prípade, ak rozhodcovská zmluva vyžadovala od žalobcu, aby spory so žalovaným zo zmluvy o úvere riešil výlučne v rozhodcovskom konania, a zároveň nebolo preukázané jej individuálne dojednanie stranami sporu.

21. Platí vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej sú všetky zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom štandardne (nie individuálne) dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak ( ). Bremeno preukázania individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy tak spočívalo na žalovanom, ktorý bol povinný predložiť dôkaz o tom, že rozhodcovskú zmluvu skutočne so žalobcom osobitne dojednával, rokoval o zmluvných podmienkach a rozhodcovská zmluva je výsledkom vyjednaných podmienok reflektujúcich i záujmy žalobcu. Pokiaľ žalovaný aj v odvolaní osobitne poukazoval na skutočnosti vyplývajúce z obsahu rozhodcovskej zmluvy; t.j. oddelenosť rozhodcovskej zmluvy ako samostatnej listiny, ďalej vyhlásenie žalovaného, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a vyhlásenie žalobcu, že bol o tom informovaný (bod 2.) a súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy (bod 1.), ako aj poučenie o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (bod 3); tieto možno posúdiť jedine v prospech záveru, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou zmluvou, nie však, že bola individuálne dojednaná. Žalovaný nepreukázal, že žalobca mohol ovplyvniť obsah dojednaní rozhodcovskej zmluvy, na preukázanie takých skutočností nenavrhol vykonanie dokazovania a tieto ani netvrdil, pričom v zmysle ide o rozhodujúci znak tohto posúdenia. Súd prvej inštancie preto náležite poukázal na to, že rozhodcovská zmluva mala podobu vopred pripraveného formulárového textu návrhu rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol ako celok predložený žalobcovi na podpis, pričom žalobca nemohol ovplyvniť obsah jednotlivých dojednaní, príp. niektoré z nich vylúčiť, z čoho, za absencie preukázania ďalších relevantných okolností zo strany žalovaného, správne dovodil, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne.

22. Čo sa týka samotného posúdenia rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky v zmysle , odvolací súd dospel k rozdielnemu záveru ako súd prvej

inštancie. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ( ), mohla byť táto považovaná za neprijateľnú podmienku v prípade, ak by od žalobcu vyžadovala, aby spory so žalovaným (zo zmluvy o úvere) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva však priamo predpokladala (bod 5.) možnosť riešenia prípadných sporov v súdnom aj v rozhodcovskom konaní (pred jedným z dvoch určených rozhodcovských súdov), a to alternatívne podľa výberu žalobcu v danom spore ("zmluvnej strany podávajúcej žalobný návrh"). Od žalobcu (spotrebiteľa) teda nebolo vyžadované riešiť spory so žalovaným (dodávateľom) výlučne v rozhodcovskom konaní, keď v zmysle rozhodcovskej zmluvy mohol spor iniciovať podaním žaloby na súde. Nemožno preto súhlasiť so súdom prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva žalobcovi prakticky neposkytuje možnosť riešenia sporov na všeobecnom súde a v zmysle rozhodcovskej zmluvy sa takého práva vzdal. Mal rovnakú možnosť výberu súdneho konania ako i žalovaný. Súdom prvej inštancie použité predpoklady o tom, že možnosť voľby žalobcu je len teoretická resp. iluzórna, pretože, ako je mu z jeho činnosti známe, na riešenie sporov si vyberá dodávateľ rozhodcovské konanie, odvolací súd nepovažoval za relevantné pre posúdenie naplnenia daných zákonných požiadaviek ani (širšie) skúmanie faktického vplyvu dotknutého dojednania na proporcionálnosť predmetného spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Vplyv na posúdenie by mohli mať iba významné okolnosti uzatvárania rozhodcovskej zmluvy (napr. o podmienenosti prijatia zmluvy, nátlaku, nemožnosti oboznámenia sa, či neexistencia (danosti) vôle, atď.), ktoré však súdom prvej inštancie zistené neboli, ani tvrdené žalobcom. Keď žalovaný svoje nároky zo zmluvy o úvere riešil v rozhodcovskom konaní, realizoval svoje právo vyplývajúce zo zmluvy so žalobcom. Tomu príslušné podriadenie sa (strpenie) právomoci druhou zmluvnou strany nemožno automaticky vnímať ako neprípustné vnútenie povinnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Zneniu príslušného dojednania o výbere typu "vlastného" konania nezodpovedajú ani závery súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ nemá možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom v dôsledku toho, že "túto možnosť skôr využil dodávateľ" a z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či "riešene jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania" je mu vnútené zmluvnou klauzulou alebo podaním žaloby dodávateľa. Okrem toho, že rozhodcovská zmluva nepredpokladá situáciu (paralelného) podania totožných žalôb oboch zmluvných strán v rôznych typoch konania, daný prípad nie je predmetom tohto konania a nebol ani len uvádzaný obdobný prípad, na základe čoho nemožno takémuto nedostatočne podloženému záveru (domnienke) súdu prvej inštancie priznať význam v preskúmavanej veci, odhliadnuc od toho, že (pri zachovaní nastoleného rozmeru predpokladu) by ho bolo možné prinajmenšom spochybniť už z dôvodu zrejmej rozdielnosti predmetov hypotetických konaní iniciovaných stranami sporu.

23. Stanoviť konkrétnu kvalifikáciu zmluvnej podmienky podľa okolností daného prípadu prináleží vnútroštátnemu súdu (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 137/08, VB C. Lízing). Ak sa teda strany sporu priamo dohodli, že výber typu konania má žalujúca strana, bez ďalších zvýhodnení či obmedzení niektorej z nich, nemožno dospieť k tomu, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Diskvalifikovanie konania dodávateľa, ktorý postupoval v zmysle rovnovážnej dohody so spotrebiteľom, za daných okolností nezodpovedá požiadavkám v intenciách , ani sa nejaví ako nutný prostriedok na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa ako znevýhodnenej slabšej strany, keďže nebolo hodnoverne osvedčené, že by došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. V prospech tohto záveru možno posúdiť aj súvisiace okolnosti vyplývajúce zo samotnej rozhodcovskej zmluvy, a to oddelenosť a nezávislosť (nepodmienenosť) rozhodcovskej zmluvy od zmluvy o úvere, prítomnosť poučenia spotrebiteľa o podstatnom dôsledku jej uzatvorenia (možnosti riešenia sporov zo zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní predstavujúcom alternatívu k súdnemu konaniu, závislej od vôle zmluvnej strany podávajúcej žalobný návrh), ako aj možnosť žalobcu písomne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.

24. Odvolacie námietky žalovaného vytýkajúce súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle teda odvolací súd vyhodnotil ako uplatnené opodstatnene. Na tomto dôvode neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nebolo možné legitímne založiť zrušenie skúmaného rozhodcovského rozsudku.

25. Na základe vykonaného odvolacieho prieskumu možno posúdiť v žalobe uplatnený dôvod (na zrušenie rozhodcovského rozsudku) spočívajúci v neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle (neprijateľnosť podmienok, ktoré má spotrebiteľ plniť z

dôvodu nemožnosti oboznámenia sa s nimi pred uzavretím zmluvy), ktorý žalobca založil na tom, že nemal možnosť oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že z rozhodcovskej zmluvy žalobcovi nevyplývala žiadna osobitná povinnosť plnenia (vykonania niečoho). Aj pri vnímaní tejto podmienky vo význame možnosti žalobcu oboznámiť sa s rozhodcovskou zmluvou, tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je daný. Ako bolo naznačené vyššie, a tiež ako argumentuje žalovaný v rámci svojich odvolacích námietok, z výsledkov dokazovania súdu prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou zmluvou. Okrem vyhlásení žalobcu (o súhlase s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, tiež, že bol informovaný o tom, že jej uzatvorenie nie je podmienkou zmluvy o úvere a návrh rozhodcovskej zmluvy nie je povinný prijať) prítomných v texte rozhodcovskej zmluvy, tento záver možno vyvodiť už na základe oddelenej samostatnej povahy rozhodcovskej zmluvy s osobitným podpisom žalobcu, ktorým vyjadril akceptáciu predloženého návrhu. Na posúdenie možnosti žalobcu oboznámiť sa s rozhodcovskou zmluvou jej samotná formulárová forma nemá význam, ide o prípustný spôsob návrhu v rámci legálneho mechanizmu uzatvárania zmlúv, ako správne v odvolaní poukázal žalovaný. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, možno, v kontexte zmluvných dojednaní o výbere spôsobu konania s vymedzením pravidiel konania ("v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorých z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdom podľa rokovacieho poriadku týchto rozhodcovských súdov"), považovať odkaz na príslušný rokovací poriadok rozhodcovského súdu za dostatočný a nutnosť potreby obsiahnutia vnútorných predpisov v texte rozhodcovskej zmluvy, či ich predkladania, za neprimeranú.

26. Vzhľadom na stranami sporu predkladané závery všeobecných súdov, odvolací súd dáva do pozornosti, že týmito nie je pri svojom posúdení viazaný a nie sú preňho záväzné, ako aj zrejmú nejednotnosť súdnej praxe v otázke posúdenia rozhodcovských zmlúv a potrebu vnímania rozdielnosti jednotlivých skutkových situácií.

27. Na podporu správnosti svojho záveru odvolací súd poukazuje na záver Ústavného súdu SR v náleze zo dňa 11. júna 2019, sp. zn. , ktorý pri skúmaní posúdenia dojednania (rozhodcovskej zmluvy), ktoré bolo súčasťou textu zmluvy o poskytnutí úveru, venujúc sa tiež rozdielnosti záverov vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, judikoval, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.

28. Pozornosti súdu prvej inštancie neuniklo, že na rozdiel od v rozhodcovskej zmluve uvedeného označenia rozhodcovského súdu (ako jedného z dvoch možností výberu) "Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460 so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica", bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom označeným ako "Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21". Zistenou skutočnosťou podložil jeho záver o dôvodnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku (spadajúceho pod dôvod v zmysle ním preskúmavaného § 45 ods. 1 písm. e/ ZoSRK), čo s poukazom na § 12 ods. 6 ZoRK (aplikovaného v zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK) odôvodnil tým, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, nebola riadne daná, keďže nebol v rozhodcovskej zmluve dojednaný. Odvolací súd danú otázku určitosti rozhodcovského súdu posúdil podľa faktickej totožnosti tohto subjektu, keď sa jedná o rovnaký rozhodcovský súd, ktorý z dôvodu zmeny sídla (z Banskej Bystrice do Žiliny) zmenil svoj názov. Uvedená zmena bola vykonaná jeho zriaďovateľom Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460 a (popri tomu zodpovedajúcej zmene sídla zriaďovateľa) bola oznámená v Obchodnom vestníku (č. OV ). Výklad poukazovaného ustanovenia 12 ods. 6 ZoRK (v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.) zo strany súdu prvej inštancie sa mu javí ako formalistický. Možno poukázať na to, že citované ustanovenie (vzhľadom na svoje zaradenie) všeobecne dopĺňa podmienky zriadenia stáleho rozhodcovského súdu o vymedzenie predpisov príslušných v

rozhodcovskom konaní. Odvolací súd predmetný nesúlad označenia rozhodcovského súdu nepovažuje za rozporný s (na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy relevantným) § 3 ods. 1 ZoRK stanovujúcim požiadavky obsahu rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého je podstatná dohoda o "rozhodnutí riešenia sporov v rozhodcovskom konaní". Možno tiež doplniť, že žalobca túto skutočnosť nenamietal. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje súdom prvej inštancie poukazovanú rozdielnosť v označení toho istého stáleho rozhodcovského súdu za dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

29. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k nesprávnemu záveru o potrebe zrušenia rozhodcovského rozsudku.

30. Vzhľadom na súdom prvej inštancie nevyčerpaný rozsah skúmania dôvodov uplatnených žalobcom (odsek 11. tohto uznesenia); z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie sa nevenoval dôvodom v zmysle ( ZoSRK), ZoSRK; ako ani ďalším dôvodom v zmysle požiadavky ZoSRK, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ); posúdi opodstatnenosť zostávajúcich dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku z hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie strán sporu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania ( ).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).