Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/210/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci žalobcu: H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, W., zastúpený advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, IČO: 37 847 759 proti žalovanému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. E. X, T. E., zastúpený advokátkou Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, SNP 10, Hlohovec, o zaplatenie 4.083,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.083,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.12.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 10.06.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.083,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe ústnej zmluvy o dielo vykonal zateplenie rodinného domu žalovaného, pričom žalovaný mu odmietol zaplatiť za vykonané práce a požadoval aj vrátenie zálohy. Na snahu žalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu žalovaný nereagoval. V žalobe žalobca uviedol, že pri vykonávaní diela žalovaný priebežne žiadal vykonať i práce, ktoré neboli dohodnuté, tzn. naviac práce a po skončení týchto prác vystavil žalobca žalovanému faktúru dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný upozornil žalobcu na vady diela a to, že špaleta pri okne nie je celkom rovná a nie je v pravom uhle, na čo mu žalobca oznámil, že ho to mrzí, ale na funkčnosť zateplenia daná vada nemá vplyv. Predostrel žalovanému návrh akým spôsobom je možné danú chybu odstrániť na náklady žalobcu, čo žalovaný odmietol. Žalobca preto ponúkol žalovanému podľa zákona primeranú zľavu vo výške 240 eur.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom vydaným 12. júna 2018 žalobu výrokom I. zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať podľa okolností ďalšie dokazovanie, ich výsledky vyhodnotiť, zistiť dohodnutú cenu za vykonanie diela a vo veci znovu rozhodnúť.

4. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie o nedokončení, alebo neprevzatí diela. Podľa názoru odvolacieho súdu, odo dňa kedy žalovaný odišiel zo staveniska a práce ukončil

(XX.X.XXXX), takto žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva. Preberacia zápisnica je len dôkazom o odovzdaní a prevzatí diela, a nie podmienkou riadneho odovzdania a prevzatia diela. Pokiaľ nie je dohodnuté, že spísanie preberacej zápisnice je hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela, ale má slúžiť len ako dôkaz o odovzdaní a prevzatí diela, nárok zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela nemožno považovať za neopodstatnený, ak preberacia zápisnica medzi zmluvnými stranami nebola spísaná (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.7.2013, sp. zn.23 Cdo 1505/2013). Krajský súd v Trnave ďalej uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na doplatenie ceny diela má vo veci zásadný význam otázka dokončenia diela. Dokončenie, zhotovenie diela je nutné viazať na vykonanie diela v zmysle ustanovenia riadne, podľa dohodnutej zmluvy o dielo a zhotovené dielo prevziať, pričom za zhotovenie diela sa považuje moment, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, že by v užívaní bránili prípadné zistené vady. Nie je rozhodujúce vyhotovenie zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, aj keď by to bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Dôsledky neprevzatia dokončeného diela vo vzťahu k zaplateniu ceny diela sú zakotvené v ustanovení , podľa ktorého je objednávateľ povinný zhotovené dielo zaplatiť. Pokiaľ zhotoviteľ dielo riadne dokončil, nie je pre vznik povinnosti objednávateľa k zaplateniu ceny rozhodujúce, či bol vyhotovený zápis o odovzdaní a prevzatí diela. Odvolací súd skonštatoval, že nemá dôvod odchýliť sa od týchto záverov vyplývajúcich z ustálenej súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. Soudní rozhledy, ročník 2004, číslo 1, strana 21, ďalej rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09.12.2002 sp.zn. ), ktoré možno použiť aj na danú vec. 5. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

7. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

8. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

9. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd zásadne nevykonáva najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné.

10. Súd prvej inštancie opätovne prejednal vec, pričom postupoval v zmysle pokynov nadriadeného súdu, ktorého názorom je viazaný a po vykonanom dokazovaní a následnom vyhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k nasledovným zisteniam.

11. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne ústne uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vyhotovil stavebné práce na stavbe rodinného domu žalovaného, konkrétne zateplenie rodinného domu, pričom táto zmluva obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Nespornou bola i skutočnosť, že zhotoviteľ (žalobca) nevydal objednávateľovi (žalovanému) písomné potvrdenie o prevzatí objednávky s predpísanými náležitosťami. Avšak takéto potvrdenie nemý vplyv na platnosť resp. neplatnosť zmluvy.

12. Vo vzťahu k otázke dokončenia diela, ktorá bola zásadná a mala v rámci posudzovania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na doplatenie ceny diela význam, Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že dielo možno považovať za dokončené, pričom odvolací súd poukázal, že dokončenie, zhotovenie diela je nutné viazať na vykonanie diela riadne v zmysle ust.

, podľa dohodnutej zmluvy o dielo a zhotovené dielo prevziať, pričom za zhotovenie diela sa považuje moment, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, že by v užívaní bránili zistené vady. V danom prípade žalobca dielo dokončil XX.XX.XXXX, kedy odišiel zo staveniska, práce ukončil a takto žalobcom zateplený dom žalovaný nepretržite užíva. Nakoľko je súd prvej inštancie podľa viazaný názorom nadriadeného súdu, otázkou dokončenia diela sa v ďalšom nezaoberal a teda neprihliadol na námietku žalovaného vo vzťahu k znalcovi G.. Y. C. v súvislosti s tým, že nemá oprávnenie na pozemné stavby a teda sa nemohol ako odborne spôsobilá osoba vyjadriť k otázke dokončenia diela, resp. vád a nedorobkov, ktoré robia dielo nedokončeným. Z rovnakého dôvodu sa súd nezaoberal ani námietkou žalovaného o nedostatku oprávnenia žalobcu na vykonávanie predmetnej činnosti.

13. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 13.11.2008, na ktoré poukazoval žalovaný, súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je pre súd záväzné, nakoľko nespadá pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe (tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Ustálená rozhodovacia prax je prax opakovane vyjadrená vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nie aj Najvyššieho súdu Českej republiky ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 základných princípov. V systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu. Sporové strany legitímne očakávajú, že spor bude rozhodnutý v obdobnej skutkovej a právnej situácii rovnakým spôsobom, a to najmä v situácii, ak v podobnej veci existujú publikované rozhodnutia, čím sa majú na mysli predovšetkým rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

14. Poukazujúc na vyššie uvedené a na záver nadriadeného súdu o skončení diela, je možné dospieť k záveru, že splatnosť ceny diela nastala, avšak jej výška zostala sporná.

15. Sporným tvrdením bola teda otázka ceny za vykonané dielo, keďže sa tvrdenia sporových strán v súvislosti s výškou tejto ceny rozchádzali. Žalobca tvrdil, že si strany dohodli výšku ceny za dielo 5.950 eur a žalovaný tvrdil, že výška ceny za dielo bola dohodnutá v sume 5.000 eur.

16. Vzhľadom na spornosť tvrdenia a nemožnosť jednoznačného zistenia výšky dohodnutej ceny za zhotovenie diela, ktorú si strany dohodli, bolo potrebné použiť ustanovenie , podľa ktorého ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

17. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo. Rozsah tejto primeranej ceny stanovuje znalec, preto súd na posúdenie primeranosti žalobcom účtovanej ceny za vykonanie diela nariadil znalecké dokazovanie z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác a ustanovený znalec G.. Y. C. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX uviedol hodnotu stavebných (zatepľovacích) prác vykonaných v čase od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX žalobcom na nehnuteľnosti žalovaného, teda rodinnom dome 8.297,87 eur bez DPH, 9.874,47 s DPH, z toho hodnotu použitého materiálu 4.204,80 eur bez DPH, 5.003,71 eur s DPH, čo je 50,69 % z celkového objemu a hodnotu prenájmu lešenia v období od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX 159,09 eur bez DPH, 189,32 eur s DPH. Znalec uviedol, že v prípade, ak nepríde k deštruktívnemu spôsobu opravy diela, doporučil primeranú zľavu z ceny diela, ktorá sa pohybuje v intervale od 10 - 15 % z ceny diela. K vypracovanému znaleckému posudku mali strany námietky, ktoré uviedli v písomných vyjadreniach, žalobca dňa 28.11.2013 a žalovaný dňa 06.12.2013 a k týmto námietkam sa znalec písomne vyjadril v podaní zo dňa 10.03.2014, pričom svoje vyjadrenie doplnil aj na pojednávaní dňa 09.04.2014, kedy uviedol, že pri výpočte hodnoty prác a materiálu vychádzal z bežnej ceny, ktorá sa používa na trhu so stavebnými prácami, pričom nebola pre neho záväzná cena, ktorú si účastníci dohodli, nakoľko nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo. Uviedol, že dielo má vady, ktoré nebránia v jeho užívaní a na základe praktiky využívanej v stavebníctve doporučil primeranú zľavu z ceny diela pohybujúcu sa medzi 10 - 15 % z ceny diela.

18. Znalecký posudok podľa názoru súdu spĺňa všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov. Preto súd tento znalecký posudok vzal za základ pre posúdenie výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky.

19. V priebehu konania žalovaný predložil dva znalecké posudky, a to znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný G.. T. I. a znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. G.. U. H.. Znalec G.. T. I. sa vo svojom posudku nezaoberal otázkou ceny diela. Znalec T.. G.. U. H. vo svojom znaleckom posudku posudzoval zrealizované práce zo strany žalobcu na fasáde rodinného domu žalovaného a v rámci ocenenia hodnoty prác dospel k záveru, že hodnota prác a dodávok na podobnej fasáde pre 100% odvedenú prácu v cenách v roku 2009 2KV je 10.000,18 eur. Keďže znalec vychádzal z dohodnutej ceny diela 5.000 eur, ktorá bola sporná, po odpočte 15 % zľavy stanovil reálnu hodnotu realizovaných prác v sume 4.250 eur s DPH.

20. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca zrealizoval práce na zateplení fasády rodinného domu žalovaného, avšak bolo jednoznačne a nesporne preukázané, že tieto práce vykazujú vady a v takomto prípade vzniká objednávateľovi teda žalovanému právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Podľa doporučenia odborne spôsobilých osôb (znalcov) je potrebné poskytnúť zľavu, ktorá sa na základe praktiky využívanej v stavebníctve doporučuje v rozsahu 10 až 15 % z ceny diela. Keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného záveru súdu o potrebe stanovenia primeranej ceny za zhotovenie diela, nakoľko výška tejto ceny bola sporná, pre súd bola smerodajná primeraná cena stanovená ustanoveným N. G.. Y. C. v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vo výške 10.063,79 eur. Po odpočítaní 15 % zľavy z tejto ceny (1.510 eur) je výška ceny diela 8.553,79 eur. Žalobca faktúroval žalovanému cenu stavebných prác v celkovej sume 6.823,46 eur vrátane žalovaným zaplatenej zálohy v sume 2.500 eur. Žalobca zohľadnil neodstrániteľnú vadu na špalete, preto poskytol žalovanému zľavu vo výške 240 eur a teda cena za vykonané práce predstavovala čiastku 6.583,46 eur. Poukazujúc na znalcom stanovenú cenu diela vo výške 8.553,79 eur po odpočítaní 15 % zľavy možno konštatovať, že žalobcom uplatnený nárok na doplatenie ceny diela v sume 4.083,46 eur je opodstatnený, preto súd výrokom I. tohto rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. V súvislosti so stanovením primeranej ceny podľa ešte súd podporne dodáva, že i znalec T.. G.. U.D. H. vo svojom znaleckom posudku stanovil hodnotu stavebných prác 10.000,18 eur ( čo bol rozdiel oproti znaleckému posudku G.. C. v sume 63,61 eur) a taktiež doporučil 15 % zľavu vzhľadom na vady diela.

21. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003). S poukazom na uvedené súd nepovažoval za potrebné reagovať na ďalšie argumentácie sporových strán, ktoré nepovažoval za podstatné a v danej veci relevantné.

22. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania.

23. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom k dňu začiatku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Splatnosť žalobcom vystavenej faktúry nastala dňa XX.XX.XXXX, teda nasledujúcim dňom XX.XX.XXXX sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, preto je povinný zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v zákonnej výške, teda vo výške 9 % ročne, nakoľko ku dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,00 % ročne. Preto súd rozhodol vo výroku I. tohto rozsudku

aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa a tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších prepisov.