Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-48-2020.pdf
PDF · 114.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, so sídlom Vajnorská 100/A, 811 02 Bratislava-Nové Mesto, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36853186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti žalovaným: 1) Y. E., G.. XX.XX.XXXX, K. P. G. Z. XX, XXX XX P. G. Z., 2) Ľ. E., G.. XX.XX.XXXX, K. P. G. Z. XX, XXX XX P. G. Z. o zaplatenie 24.411,69 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 18 384,16 €, sumy 3 376,28 € a úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy:
- 21 035,41 € od 15.11.2019 do 10.12.2019,
- 20 510,16 € od 11.12.2019 do 12.12.2019,
- 20 505,16 € od 13.12.2019 do 09.01.2020,
- 19 979,91 € od 10.01.2020 do 14.01.2020,
- 19 974,91 € od 15.01.2020 do 10.02.2020,
- 19 449,66 € od 11.02.2020 do 12.02.2020,
- 19 444,66 € od 13.02.2020 do 10.03.2020,
- 18 919,41 € od 11.03.2020 do 12.03.2020,
- 18 914,41 € od 13.03.2020 do 09.04.2020,
- 18 389,16 € od 10.04.2020 do 14.04.2020,
- 18 384,16 € od 15.04.2020 až do zaplatenia.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1. a 2. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1 . inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2020 a upravenou podaním zo dňa 04.05.2020 sa žalobca domáhal na žalovaných zaplatenia sumy O Istiny 18384,16 €, O Úrokov 3376,28 €, O Úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
- zo sumy 21.035,41 € od 15.11.2019 do 10.12.2019,
- zo sumy 20.510,16 € od 11.12.2019 do 12.12.2019,
- zo sumy 20.505,16 € od 13.12.2019 do 09.01.2020,
- zo sumy 19.979,91 € od 10.01.2020 do 14.01.2020,
- zo sumy 19.974,91 € od 15.01.2020 do 10.02.2020,
- zo sumy 19.449,66 € od 11.02.2020 do 12.02.2020,
- zo sumy 19.444,66 € od 13.02.2020 do 10.03.2020,
- zo sumy 18.919,41 € od 11.03.2020 do 12.03.2020,
- zo sumy 18.914,41 € od 13.03.2020 do 09.04.2020,
- zo sumy 18.389,16 € od 10.04.2020 do 14.04.2020,
- zo sumy 18.384,16 € od 15.04.2020 do zaplatenia. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd postupom podľa § 145 ods.2 C.s.p. - Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá suma úveru 29420 €. Vzhľadom na neplnenie platobných povinností zo strany žalovaných, žalobca po zaslaní upozornenia na omeškanie dňa 09.08.2018, predčasne zosplatnil predmetný spotrebiteľský úver, na základe čoho požaduje od žalovaných zaplatenie súm vyššie uvedených.
2. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili viackrát a rozsiahlo. Nehodnotiac ich invektívy voči žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi, popierali vyplatenie úveru, vyčítali žalobcovi úžeru a nezohľadnenie nimi zaplatených súm a poukazovali na nedostatočné skúmanie ich bonity. Navrhovali aj vykonanie rôznych dôkazov, ktoré poväčšine v spise sú a pre nepotrebnosť ďalších, súd ich dôkazné návrhy zamietol.
3. Súd rozhodol na pojednávaní po dokazovaní vykonanom obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 25.09.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Lepšia splátka“. 3.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver s nasledujúcimi parametrami
- výška úveru 29420 €,
- úroková sadzba 14,90% ročne,
- výška mesačnej splátky 525,25 €,
- počet anuitných splátok 96,
- deň splatnosti 20. deň v mesiaci,
- konečná splatnosť 20.09.2025,
- RPMN 16,00%,
- priemerná RPMN 09,08%,
- celková čiastka na zaplatenie 50422,31 €,
- odplata 14,90%.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil listinu „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 13.07.2018 adresovanú žalovaným, ktorou sú títo vyzývaní k úhrade omeškanej sumy 2254,25 € s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Doručenie žalovaným žalobca preukázal. 3.3. Žalobca tiež súdu predložil listinu „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 09.08.2018. Doručenie žalovaným žalobca preukázal.
4. Výzvou zo dňa 20.04.2020 požiadal súd žalobcu okrem iného, aby v lehote 10 dní O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného. 4.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 04.05.2020, prílohou ktorého boli doklady, na základe ktorých sa overovala bonita žalovaných.
5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods.20 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
6. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu nedostatočného skúmania bonity. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ na ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 6.1. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99). Český zákon navíc uvádí, že věřitel je povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou péčí , což nasvědčuje povinnosti dodržení zvýšené pozornosti při posuzování úvěruschopnosti spotřebitele. Výkladem pojmu odborné péče se podrobně zabýval krajský soud a zdejší soud se s jeho interpretací zcela ztotožňuje. Odbornou péčí je třeba rozumět úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli rozumně očekávat a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti [viz § 2 odst. 1 písm. o) zákona o ochraně spotřebitele]. Při výkladu sousloví odborné péče lze čerpat, jak uvádí i krajský soud, z interpretace tohoto pojmu např. v kontextu dnes již neúčinného obchodního zákoníku. Krajský soud správně dovodil, že postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace poskytnuté spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (k tomu srov. např. rozsudky NS ze dne 27. 9. 2007, sp. zn. 32 Odo 1726/2006, či ze dne 22. 4. 2009, sp. zn. 32 Cdo 241/2009, či rozsudek NSS ze dne 30. 9. 2009, č. j. 1 Afs 94/2009-56). V souvislosti s tímto výkladem pojmu odborné péče i s ohledem na účel zakotvení povinnosti ověřovat úvěruschopnost spotřebitele, kterým je zejména ochrana spotřebitele, je třeba vykládat § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru tak, že věřitel musí náležitě pečlivě zjišťovat schopnost spotřebitele splácet úvěr a požadovat doklady k jeho tvrzení. Je také nutno dovodit, že věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele pokračování může věřitel ověřit například potvrzením o příjmu vystaveným zaměstnavatelem, telefonickým ověřením u zaměstnavatele či výpisem z bankovního účtu spotřebitele, kam byla příslušná částka připsána (srov. Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář, s. 101).
6.2. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. 6.3. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. 6.4. Žalobca súdu predložil nasledujúce doklady o skúmaní bonity žalovaných: O Potvrdenie o výške príjmu žalovaného 1. - netto príjem 1204,80 €, O Potvrdenie o výške príjmu žalovanej 2. prostredníctvom Sociálnej poisťovne - brutto príjem 880 € (podľa kalkulačky čistej mzdy je netto príjem 741,74), O Z predloženého Výpisu z Registra klientskych informácii týkajúceho sa žalovaného 1. vyplýva, že
- splácal už úvery v zostatkovej hodnote 140711 € mesačnými splátkami v sume 1137 €,
- boli mu v roku 2017 odmietnuté úvery vo výške 8000 € a 13000 €,
- CB skóre je v pásme A (najhoršie) - M (najlepšie) označené ako „E“ bližšie k bodu „A“. O Z predloženého Výpisu z Registra klientskych informácii týkajúceho sa žalovaného 2. vyplýva, že
- splácal už úvery v zostatkovej hodnote 145183 € mesačnými splátkami v sume 1246 €,
- bol mu v roku 2017 odmietnutý úver vo výške 6000 €,
- CB skóre je v pásme A (najhoršie) - M (najlepšie) označené ako „E“ bližšie k bodu „A“. To aké má žalovaný 1. a žalovaný 2. s rodinou výdavky na živobytie, či nemá dlhy na verejnom poistení, daniach a pod. nebolo vôbec skúmané. 6.5. Zákon č. 129/2010 Z.z. robí z preverovania bonity potencionálneho dlžníka najdôležitejšiu fázu rozhodovania veriteľa o poskytnutí úveru. Je to logické vzhľadom na to, že rozhodnutie o poskytnutí úveru má byť urobené zodpovedne za účelom dosiahnutia cieľov vyššie uvedených (ochrana dlžníka, spoločnosti a veriteľa samotného). V rámci tohto cieľa je veriteľ povinný skúmať bonitu klienta ako cez rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov z registrov plynúcich. Veriteľ tak musí postupovať aktívne a žiadať od dlžníka poskytnutie potrebných údajov, ktoré si nemôže zabezpečiť sám. Ide predovšetkým o oznámenie a preukázanie príjmovej a výdavkovej strany domáceho rozpočtu dlžníka. V prejednávanej veci žalobca výdavky žalovaných a ich rodiny na živobytie (bývanie, strava, hygiena a pod.) vôbec neskúmal. Súd má zato, že § 7 a 11
ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. treba vykladať tak, aby bol dosiahnutý jeho účel a to ochrana spotrebiteľa sankcionovaním dodávateľa pre porušenie jeho povinností. Ak súd vychádza zo žalobcom predložených dokladov, tak spoločný príjem žalovaných bol cca 1947 €. Len na úvery žalovaný 1. vynakladal sumu 1137 € a žalovaná 2. sumu 1246 €, spolu 2383 €, čo prevyšuje ich mesačný príjem. Od tejto sumy treba odrátať sumu 2 x 381 € (suma splátky úveru platená Slovenskej sporiteľni žalovanými, ktorý bol refinancovaný) a pripočítať sumu 525 € a konečná suma splátok úveru je 2146 €, čo znovu prevyšuje ich príjem. Ak by súd vychádzal z jednotlivých položiek SRBI vo vzťahu k žalovanej tak dospieva k sume splátok 785 €. Ak od spoločnej sumy 1137 € + 785 € = 1922 € odpočítame sumu 2 x 381 € (suma splátky Slovenskej sporiteľni, keďže išlo o spoločný úver a v SRBI sa uvádzal u každého zo žalovaných) a pripočítame sumu 525,25 €, tak suma splátok po poskytnutí úveru je 1685,25 €. Ak aj túto sumu odpočítame od výšky príjmov, tak ostane suma 262 €. Výška životného minima pre 2 dospelých a 3 deti (rodina žalovaných) bola v roku 2017 - 611,82 € (199,48 € + 139,16 € + 3 x 91,06 €), čo vysoko presahuje príjem žalovaných. Súd tak dospel k záveru, že žalobca mal pri vyhodnotení údajov, ktoré mal k dispozícii (a to aj bez údajov o výške mesačných nákladov na živobytie) dospieť k záveru o nedostatočnej bonite žalovaných pre poskytnutie úveru. Súd tak dospel k ďalšiemu záveru, že overovanie bonity žalovaných bez skutočného auditu ich domáceho rozpočtu umožňujúceho zistiť ich skutočnú platobnú schopnosť považuje za hrubé porušenie odbornej starostlivosti vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a bez možnosti platného predčasného zosplatnenia.
7. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalovaným zostalo zachované právo platby splátok úveru a to len v rozsahu istiny splátok podľa predloženej amortizačnej tabuľky. Žalobca má právo iba na vrátenie rozdielu medzi istinou poskytnutou a istinou splatnou ku dňu rozhodovania súdu. Do dňa 11.06.2020 bola splatná istina 29420 € - 23088,25 € = 6331,75 €. Žalobca zaplatil do dňa rozhodnutia súdu sumu 13095 € (2500 € + 7943,75 € + 2651,25 €), pričom súd vychádzal z dokumentu „Aktuálny stav úveru ku dňu 10.11.2019“ a zo súm dodatočne zaplatených a vyčíslených žalobcom. Keďže dokument „Aktuálny stav úveru ku dňu 10.11.2019“ uvádzal dňa 29.01.2018 zaplatenú sumu 180 € a na č.l. 93 žalobca uvádza sumu 100 €, vychádzal súd zo sumy 180 € ako priaznivejšej pre žalovaných. Celá ku dňu rozhodnutia súdu splatná istina je tak zaplatená.
8. Žalobca vyčíslil aj úroky z omeškania za čas od 21.12.2017 do 09.08.2018. Omeškaná suma podľa žalobcu Splatná suma istiny € Zaplatená suma istiny € 21.12.2017 - 525,25 € 550,41 1050,50 21.01.2018 - 1050,50 € 710,32 1584,75 22.01.2018 - 518,62 € 710,32 1584,75 30.01.2018 - 419,26 € 710,32 1584,75 21.02.2018 - 944,51 € 872,25 1584,75 06.03.2018 - 846,96 € 872,25 1684,75 17.03.2018 - 748,86 € 872,25 1784,75 21.03.2018 - 1274,11 € 1071,12 1784,75 15.04.2018 - 753,91 € 1071,12 2310 21.04.2018 - 1279,16 € 1237,70 2310 21.05.2018 - 1804,41 € 1417,81 2310 09.06.2018 - 1804,41 € 1417,81 2320 21.06.2018 - 2329,66 € 1588,70 2320 21.07.2018 - 2854,91 € 1773,11 2320 8.1. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že žalovaní s platbou istiny v omeškaní neboli a úrok z omeškania tak žalobcovi nepatrí.
9. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. V konaní úspešní žalovaní (suma uhradená po začatí konania je preplatok istiny) majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.