Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8To-59-2019.pdf
PDF · 145.09 KB
No categories available
8To/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2020, v trestnej veci obžalovaného P. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/38/2018 zo dňa 12.09.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku Obžalovanému P. V., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom J. O. XX, H.. Q.
u k l a d á :
Podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona vzhľadom na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona a neprítomnosť priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oproti podanej obžalobe okresného prokurátora, ktorá obžalovanému P. V., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom J. O. XX, H.. Q., kládla za vinu spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na rovnakom skutkovom základe, že
- dňa 17.09.2017 v skorých ranných hodinách v čase okolo 03.15 hod. pred vstupnou bránkou rodinného domu č. XXX v obci R., H.. Q., chytil svojou pravou rukou pod ľavou rukou v oblasti chrbta D. H., nar. XX.XX.XXXX, tlačil ju smerom do bočnej uličky vedľa murovanej garáže, patriacej k rodinnému domu č. XXX v obci R., pritlačil ju k zadnej drevenej časti tzv. drevárky, kde jej bez súhlasu uvoľnil opasok hnedej farby v rifliach, rozopol gombík na rifliach a stiahol rifle svetlomodrej farby spolu so spodným prádlom sivej farby, dámske nohavičky až do oblasti členkov, potkol jej nohy, v dôsledku čoho spadla na zem na chrbát, spredu ju priľahol celým telom a pravou rukou pritlačil ľavú ruku D. H., vnikol svojim
pohlavným orgánom do jej pošvy a vykonával s ňou pohlavný styk, napriek tomu, že ho D. H. sa snažila druhou rukou, ktorú mala voľnú, odtlačiť od seba a žiadala ho, aby prestal, pričom jej spôsobil na oboch kolenách hematómy, vľavo aj s eróziou a škrabancom na predkolení, teda zranenia, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť, bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/38/2018 zo dňa 12.09.2019 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona.
Za to mu bol týmto rozsudkom uložený podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 6 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zákona, vykonávať ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku, a to proti všetkým jeho výrokom, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že podľa jeho názoru boli prítomné zjavné rozpory v dokazovaní, pričom odvolateľ hodnotil vykonané dôkazy poukazujúc na to, že podľa jeho názoru poškodená L. O. sa hlavných pojednávaní účelovo vôbec nezúčastňovala, jej výpoveď bola len prečítaná, pričom ale obhajoba mala k obsahu prečítanej výpovede vážne pripomienky a výhrady a poukázala na množstvo rozporov, čím jednoznačne spochybnila jej vierohodnosť, a to za okolnosti, že ďalšie dokazovanie vo vzťahu k poškodenej a objasňovaniu jej verzií a tvrdení nie je možné, lebo poškodená sa účelovo odmieta zákonných úkonov na hlavnom pojednávaní zúčastniť, a tak vzniknuté rozpory sú neodstrániteľné, nie je možné na hlavnom pojednávam vykonať výsluch poškodenej a ani ju konfrontovať, ani s obžalovaným, ani s inými svedkami. Ďalej obžalovaný poukazoval na to, že poškodená pri akte súlože nekričala, nevolala o pomoc, nijako sa nebránila a podľa obžalovaného neutrpela v podstate žiadne zranenia, dokonca sa zrejme snažila zatajiť, že spadla pred skutkom na kolená a mala sa drobno poraniť, pričom obžalovaného považuje za škaredého, hnusného, vadilo jej, že k súloži došlo, po súloži si ľahla spať, na druhý deň nič nepovedala svojim rodičom, ale odišla ku kamarátkam a známym a až po rozhovore s nimi prišli k rodičom poškodenej. Podľa názoru obžalovaného, motívom konania poškodenej bola pomsta, že ju kompromitoval, pričom sa následne dozvedel, že poškodenú chceli vyhnať pre jej správanie rodičia z domu, a tak jej zrejme prišla vhod celá skutková situácia, pretože ju všetci začali ľutovať, pričom on sa v priebehu hlavného pojednávania poškodenej a jej rodine ospravedlnil za problémy, ktoré v tento trestnej veci majú, no zároveň vyhlásil, že nie je násilník, agresor. Odkazoval tiež na gynekologickú správu zo dňa 07.04.2000, ktorá obsahovala údaj, že u poškodenej sa vyšetrením jednoznačne nedalo dokázať, aby došlo k násilnému pohlavnému styku. Predložil aj fotodokumentáciu, ktorú zabezpečil z verejných sieti zo 14.07.2018, 12/2017, 17.04.2018, 25.06.2018, 20.07.2018 a 13.08.2018, z ktorých, podľa odvolateľa, jednoznačne vyplýva, že poškodená sa stretáva so svojimi známymi, chodí na zábavy a diskotéky a nespráva sa a nepôsobí dojmom, ktorý opísali svedkovia, jej rodina a znalci. Obžalovaný poukazoval aj na ďalších svedkov. Svedok F. X. uviedol, že keď sa P. Ď. po mesiaci od skutku pýtal miestny pán v Kasíne v obci R., že šla domov s nimi v aute - ona mu povedala, že ona hovorí iba to, čo jej L. O. povie, aby povedala a následne odišla preč. Pritom, podľa obžalovaného, v tejto veci nechce vypovedať, lebo rodina poškodenej v obci R. je vplyvnou rodinou, majú pekáreň a ľudia v obci s týmto prípadom nechcú mať nič spoločné. Svedok J. Š. uviedol, že poškodená L. O. v kritický večer sadla na kolená obžalovanému P. V.. Svedok L. B. potvrdil, že po príchode obžalovaného do sály, poškodená išla s ním k výčapu, kde popíjali alkohol, všimol si, že obžalovaný ju držal okolo drieku a táto sa k nemu tlačila. Neskôr si všimol že spolu odišli zo sály medzi 2. a 3. hodinou ráno. Poukazoval na výpoveď svedka K. F. vrátane toho, že tento uvádzal, že asi 5 - 10 minút čakal na obžalovaného, no keď neprichádzal, tak vyšiel smerom k bránke domu poškodenej, zakričal na obžalovaného, že ide odviezť Ď. domov. On mu odpovedal, aby išiel, potom zakričal na obžalovaného, či má prísť pre obžalovaného, tento mu odpovedal, že nie, že príde domov sám. Svedok sa vyjadril že počul hlasité dýchanie od domu poškodenej, ale nepočul aby poškodená kričala, alebo volala o pomoc. Obžalovaný poukazoval aj na to, že svedok X. V. uviedol, že v schránke objavil obálku, v ktorej bol USB kľúč, tento prehral a spoznal tam hlas K. F. a podľa obsahu rozhovoru pochopil, že druhá osoba, ktorej hlas je zachytený na USB, je L. O. a že to súvisí s prejednavaným prípadom a kľúč odovzdal P.. L., ktorý vyhotovil aj písomný prepis, ktorý pripojil k predmetnému odvolaniu a z tejto, podľa obžalovaného, z nahrávky rozhovoru medzi X. T. K. a poškodenou vyplýva, že K. uviedol, že poškodená vôbec nekričala,
ona vydávala zvuky -vzdychy, ale nie, žeby bola v ohrození, bola normálne v pohode, nevravela, že by prestal, aby jej to nerobil, alebo žeby vravela niečo podobné, poškodená bola po celý čas ticho, obžalovaný normálne rozprával a poškodená musela registrovať, že K. sa s ním rozpráva a že bol blízko pri bráne domu poškodenej. K.Š. v tomto uviedol, že „išla si na duba, keď si spadla, obišiel Ťa a dvíhal a šli ste smerom ku kapure“. K. poškodenej uviedol, že „ta ryla si furt do neho, furt si sa smiala a do neho rýpala“. Poškodená na to uviedla „ta možno hej, ale ta ako že... ale fuj. Bože ta čom ja ani nezahavkala abo čo?“ K. na to odpovedal „mne to pripadalo, ako by to bolo normálne, šak som jej to hneď v aute rozprával, lebo ja som tam išiel len vzdychy, stukanie ale nie au, prestaň, nič“. Odvolateľ vytkol okresnému súdu, že k tento nahrávke nebolo vykonané žiadne dokazovanie a poukazoval na to, že ustanovenia Trestného poriadku o zadovažovaní dôkazov sa týkajú iba orgánov činných v trestnom konaní, či súdu a nie súkromných osôb a že žiadne ustanovenie Trestného poriadku neustanovuje pravidlá pre zabezpečovanie súkromnej nahrávky. Odkazoval na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/459/2007 z 03.05.2007, uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 604/2010, z ktorých vyplýva, že s ohľadom na ustanovenie § 89 ods. 2 Trestného poriadku účinného v ČR, zásadne nemožno vylúčiť možnosť, aby bol ako dôkaz použitý aj (obrazový, či zvukový) záznam, ktorý bol vyhotovený súkromnou osobou bez súhlasu osôb, ktorých obraz, či hlas bol takto zaznamenaný. Vychádza sa tu z toho, že ani dôkaz získaný za porušenia ustanovenia § 12 Občianskeho zákonníka, nemôže byť a priori vylúčený ako dôkaz v trestnom konaní, pričom využiteľným dôkazom môže byť za podmienky, že zásah do súkromia je odvoditeľný záujmom na strane toho, kto záznam zadovážil a následne použil. Svoje odvolanie podporoval aj odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorá za určitých okolností pripúšťa použitie aj nezákonne vyhotovenej súkromnej nahrávky ako dôkazu v trestnom konaní a že pokiaľ bol dôkaz získaný v rozpore s vnútroštátnym právom, táto skutočnosť sama osebe nemusí byť porušením práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. ESĽP spravidla označí vedené trestné konanie ako spravodlivé vo svojom celku, ak síce bola pripustená nezákonne získaná nahrávka v trestnom konaní ako dôkaz, ale nešlo o jediný usvedčujúci dôkaz a ak boli dodržané práva obhajoby spočívajúce v možnosti spochybniť takýto dôkaz. Jediné, čo môže vykonať, je posúdiť spravodlivosť trestného konania ako celku, pričom právo na spravodlivý proces nemôže byť zaručené, ak odsúdenie obžalovaného je založené na dôkazoch, ktoré boli získané za porušenia práva na súkromie v zmysle článku 8 Dohovoru. Podľa odvolateľa po tom, ak by sa neumožnilo použitie takejto získanej súkromnej nahrávky v trestnom konaní, nebolo by možné v trestnom konaní právo na spravodlivý proces. Odvolateľ poukazoval aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tost/4/2014 zo dňa 02.04.2014, ktorý skonštatoval, že vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov utajovaným spôsobom môže kolidovať s ustanovením § 12 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľa, absolútny zákaz použitia súkromných nahrávok pre dôkazné účely neplatí a platia výnimky, ktoré môžu takéto zásahy za určitých konkrétnych podmienok odôvodniť, a to prípady napr. svojpomoci v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka, analogické použitie ustanovenia § 85 ods. 2 Tr. poriadku, dodatočný súhlas nahrávanej osoby.
Podľa obžalovaného tak zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby mal úmysel, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo žeby vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a že pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. S odkazom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn.: II. ÚS 118/2008 uviedol, že ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu inú právnu ochranu, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich nediskriminovať pri jeho uplatňovaní a že jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a s odkazom na ustanovenie zásady trestného konania uvedené v § 2 ods. 2, 10, 12 Tr. poriadku a súvisiace ustanovenia Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky, odvolateľ navrhol, aby krajský súd pre absenciu subjektívnej a objektívnej stránky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil podľa § 285 písm. b), c) Tr. poriadku.
V zákonnej lehote, v neprospech obžalovaného, podal písomné odvolanie okresný prokurátor a odôvodnil ho nesúhlasom s názorom okresného súdu, že by pri určovaní právnej kvalifikácie ustanovenie §139 ods. 2 Tr. zákona vylučovalo použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v obžalobe a dodal, že bolo preukázané, že poškodená v čase spáchania skutku objektívne bola vekom ešte dieťaťom, lebo mala 17 a pol roka a podľa názoru okresného prokurátora bolo objektívne preukázané,
že poškodená, ako aj obžalovaný, sa v čase spáchania skutku poznali, a to rovnako osobne, nakoľko majú bydliská, ktoré nie sú príliš vzdialené, že ide o v podstate susedné obce a jednako prostredníctvom sociálnej siete, a že tak už len na základe týchto skutočností bolo zrejmé, že obžalovaný musel nevyhnutne v čase skutku vedieť o skutočnom veku poškodenej, nakoľko sociálna sieť uvádza vek pri profiloch prevažnej väčšiny jej užívateľov. Okrem toho, podľa odvolateľa, pokiaľ konajúci súd konštatoval, že nebolo preukázané, že skutok bol spáchaný v súvislosti s vekom poškodenej, otázky sexuálnej motivácie obžalovaného v súvislosti s vekom poškodenej neboli predmetom vykonaného dokazovania, nakoľko prokurátorka mala za to, že tieto nie sú nevyhnutné pre posúdenie právnej kvalifikácie, no s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku vytkol okresnému súdu, že znalcom, ktorí vypracovávali znalecké posudky, táto otázka položená zo strany súdu pri ich výsluchu na hlavnom pojednávaní nebola, pričom aj keď dokazovanie pred súdom prebieha v zásade na základe aktivity procesných strán, aj súd môže na základe vlastnej iniciatívy doplniť dokazovanie, pokiaľ ho považuje za nevyhnutné, a to práve v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu. Ak teda, podľa okresného prokurátora, mal súd pochybnosti práve o tejto otázke, mohol doplniť dokazovanie na základe vlastnej iniciatívy. Okresný prokurátor považoval za nespravodlivé od procesných strán predvídať možné pochybnosti súdu, ktoré vzniknú v budúcnosti, navyše, keď tieto sú odstrániteľné v čase vykonávania dokazovania. Podľa odvolateľa, obžalovaný by mal byť uznaný vinným v zmysle žalovanej právnej kvalifikácie, respektíve by malo byť nariadené doplnenie dokazovania vo vyššie naznačenom smere. Okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd vec po zrušení napadnutého rozsudku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie veci a rozhodnutie.
Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd zákonne a odôvodnene rozhodol o vine obžalovaného a ochrannom opatrení, pri ukladaní trestu zistil nasledovné.
K námietke okresného prokurátora týkajúcej sa procesnej aktivity súdu v prípade, ak súd považuje doplnenie dokazovania za nevyhnutné, je potrebné uviesť, že aj keď v ustanovení § 2 ods. 11 Tr. poriadku zákon umožňuje vykonať aj dôkaz, ktorý strany nenavrhli, nič to nemení na skutočnosti, že trestné konanie pred súdom je v súčasnosti kontradiktórne, strany sú si pred súdom v zmysle § 2 ods. 14 Tr. poriadku rovné a preto nie je pravidlom, aby súd nahradzoval procesnú aktivitu strán trestného konania v rámci dokazovania, vrátane navrhovania vykonania dôkazov. Prokurátor, ako orgán činný v trestnom konaní, v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku postupuje tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti a s rovnakou starostlivosťou objasňuje okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 11 Tr. poriadku, vykonal dôkaz týkajúci sa sexuálnej motivácie konania obžalovaného, pričom znalkyňa - konzultantka poskytla dostatok informácií z odboru sexuológia, o ktorých konajúci prokurátor mal možnosť sa dozvedieť a na ne reagovať včas, teda ešte pred rozhodnutím súdu o vine obžalovaného. Ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, po vykonaní tohto a iných dôkazov nemal prokurátor návrhy na doplnenie dokazovania a dokazovanie bolo skončené. Z tohto hľadiska okresný súd v posudzovanej trestnej veci zabezpečil so zachovaním zásad trestného konania verejné vykonanie dôkazov kontradiktórnym spôsobom.
Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvého stupňa súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. To platí aj pre trestné konanie.
Pritom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o vine obžalovaného. Tieto úvahy vychádzali zo zákonne vykonaného
dokazovania, pričom okresný súd dospel nimi k správnym skutkovým i právnym úvahám. V tomto smere považuje odvolací súd vzhľadom na podstatu odvolacích námietok, za potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti.
Skutočnosť, že práve obžalovaný spáchal predmetný skutok a ním násilím donútil ženu k súloži a teda, že naplnil všetky znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Nemožno súhlasiť s podstatou názoru obžalovaného, že by v prejednávanej veci došlo k stavu dôkaznej núdze, stavu, pri ktorom by súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu ani s názorom okresného prokurátora, že by okresný súd nesprávne právne posúdil dokázaný skutok obžalovaného, a že by obžalovanému bolo dokázané zavinenie vo vzťahu k okolnosti znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu znásilnenia uvedeného v ustanovení § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Voči zákonnosti výpovede poškodenej L. O. a jej použiteľnosti v predmetnom trestnom konaní odvolací súd nemal zásadné námietky a v podrobnostiach zdôvodnenia tohto záveru odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd podrobne, opierajúc sa o konkrétne ustanovenia Trestného poriadku poukazoval na správnosť svojho postupu, ktorým namiesto osobného výsluchu tejto poškodenej pristúpil k prečítaniu konkrétnych zápisníc o jej dovtedajších výpovediach. Odvolací súd pritom nezistil, aby v týchto vykonaných dôkazoch boli rozpory takej závažnosti, aby bolo nevyhnutné pristúpiť k zabezpečeniu osobnej prítomnosti poškodenej na hlavnom pojednávaní. Nešlo o nevyhnutný prípad, pri ktorom by bolo namieste opätovne vypočúvať túto, z hľadiska zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obzvlášť zraniteľnú obeť aj v konaní pred súdom. Jej hodnovernosť možno pritom posúdiť aj na základe ďalších, od nej nezávislých dôkazov, ktoré sa týkajú jednak samotnej osobnosti poškodenej, či hodnovernosti ňou uvádzaných skutočností.
Z usvedčujúcej výpovede poškodenej L. O. priamo vyplynulo, že pohlavný styk s obžalovaným nechcela, nevolala pritom o pomoc z dôvodu, že z napadnutia bola v šoku, no bránila sa tak, že pravou rukou sa obžalovaného snažila odtlačiť, čo sa jej nepodarilo. Pritom nikdy predtým s obžalovaným nenadviazala intenzívnejší osobný kontakt, poznala ho asi rok len z videnia a prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Na zábave v J. O. síce zaregistrovala prítomnosť P. V., no zabávala sa spolu s X. Ď., P. Ď. T. K. U., pričom s obžalovaným sa na tejto zábave nerozprávala. Počas zábavy vypila asi päť 0,05 dcl pohárov alkoholu a v čase okolo 03.00 hod. dňa 17.09.2017 spolu s kamarátkami X. T. P. Ď. odchádzali preč a s nimi nastúpili do vozidla, ktoré šoféroval jej kamarát K., ešte F. V., F. F. T. L. F.. V čase, keď nastupovali do vozidla, vo vozidle už sedel obžalovaný. Ten sa počas jazdy k nej neprihováral.
Treba poukázať na skutočnosť, že obžalovaného nejako bližšie nepoznala, evidentne bol pre ňu cudzím človekom bez vytvorených vzťahov, bola pritom napadnutá v noci, keď už bola takmer v bezpečí svojho domu. Stav šoku z intenzívneho násilia podľa odvolacieho súdu vysvetľuje aj to, že osobne nemusela vnímať, že by obžalovaný po vystúpení z auta na niekoho volal. O tom, že nebola pod takým vplyvom alkoholu, ktorý by spochybňoval hodnovernosť jej výpovede nasvedčuje aj podrobný popis toho, kto a kedy z auta vystúpil, kedy vystúpila ona, kam išla a aký bol priebeh napadnutia zo strany obžalovaného.
Poškodená dodala, že po príchode na miesto, kde býva, sa vodič K. F. s vozidlom otočil a zastavil vozidlo pred bránkou rodinného domu, pozdravila sa a vystúpila z vozidla, obžalovaný vystúpil z auta z druhej strany vozidla, pričom sa zjavil pri nej z pravej strany pri otváraní bránky, prihovoril sa jej tak, že ešte nemá ísť domov, no ona odpovedala, že ide domov a vtom ju obžalovaný chytil jednou rukou okolo jej pása a odtlačil ju do bočnej uličky vedľa ich hospodárskej budovy, kde sa zastavili pred drevárkou. Tam jej bez jej súhlasu uvoľnil opasok hnedej farby, ktorý mala v rifliach, následne na to jej odopol gombík na rifliach a rifle z nej bez slova stiahol spolu so spodnou bielizňou až po kotníky, ako to vypovedala pri svojom výsluchu dňa 17.09.2017, ktorá výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2019. Obžalovaná pokračovala výpoveďou, že potom ju obžalovaný jednou nohou ako keby podkopol, pričom spadla na zem na chrbát a hneď na to si ľahol na ňu, chytil jej ľavú ruku, vravela mu, aby ju pustil a snažila sa ho voľnou rukou od neho odtlačiť, ale to sa jej nepodarilo. Následne on svojou druhou rukou jej roztiahol nohy, rozopol svoje nohavice a vošiel svojim pohlavným údom do jej pohlavných orgánov. Počas súlože sa bránila, stále sa ho snažila rukou odtlačiť od seba a žiadala ho, aby prestal. Vykonával s ňou súlož asi desať minút. Hovorila mu, aby prestal, ale nekričala a ani nevolala o pomoc. Po vykonaní pohlavného styku P. V. odišiel preč a ona odišla domov, zobudila sa ráno o 09.30
hod., pričom mala na sebe spodnú bielizeň ešte z večera a bola oblečená v pyžame. Potom si uvedomila, čo jej P. V. urobil a išla to povedať kamarátkam X.Í. T. P. Ď., ktorým uviedla, ako ju znásilnil.
Svedkyňa X. Ď. priamo uviedla, že na zábave celý čas boli spolu, tancovali, občas postávali pri výčape, pričom neregistrovala, aby P. V. sa o nich zaujímal. Zo zábavy išli na aute, ktoré šoféroval K. F. a spolu s ňou odchádzala L. O., P. V., F. V., F. F.Č., L. F.. Registrovala, že poškodená vystupuje z auta. Keď ju vodič zobudil pred jej domom, vtedy v aute už poškodená ani obžalovaný neboli. Po príchode domov išla spať a ráno k nim poškodená prišla s plačom, najprv nechcela povedať, že čo sa stalo, no následne povedala, že obžalovaný ju znásilnil. Svedkyňa dodala, že poškodená po skutku najprv nevychádzala vonku na verejnosť, len so sestrou k nej chodili na návštevu. Niekoľko mesiacov po skutku nechodila nikde. Jej sestra, svedkyňa P. Ď. k tomu dodala, že v J. O. na zábave, si všimla, že obžalovaný sa na nich pozerá, no neprikladala tomu väčší význam. Poškodená podľa tejto svedkyne síce mohla vypiť s jej sestrou 5 - 6 vodiek, ale opitá nebola. Na druhý deň k nim prišla domov a na poškodenej si všimla, že je nervózna, mala doškriabané nohy, najprv im nechcela nič povedať, až nakoniec povedala, že bola znásilnená obžalovaným, ktorého označila prezývkou. Poškodenú vtedy videla v najhoršom stave, v akom ju dovtedy videla, triasla sa a bála sa to povedať rodičom, ku ktorým ju odprevadili a ktorým to spoločne povedali. Poškodená mala problémy, pretože po skutku nechcela vôbec chodiť vonku, preto musela chodiť k nej, alebo ju navštevovala doma. Svedkyňa len počula, že poškodená po skutku navštevovala diskotéky. Svedkyňa P. Ď. vypovedala dostatočne samostatne, podrobne a konkrétne na to, aby jej výpoveď nemohla byť nepriamou a ničím nepodloženou výpoveďou svedka F. X. spochybnená.
Svedok J. Š. síce tvrdil, že zaregistroval vedľa výčapu na stoličke sediaceho obžalovaného, ktorý už driemal, lebo mal dosť vypité a všimol si, že poškodená mu sadla na kolená a títo sa potom spolu rozprávali, vypili spolu možno dva poháriky a išli spolu von zo sály a svedok L. B. tvrdil, že obžalovaný s poškodenou spolu v sále aj v tanečnom kruhu spolu tancovali, počas prestávok medzi tanečnými kolami stáli spolu pri výčape a popíjali alkohol, obžalovaný držal poškodenú okolo drieku a poškodená sa k nemu tlačila a že tancovali, tak poškodená, obžalovaný, svedkyne X. T. P. Ď. buď nepotvrdili alebo priamo vylúčili pravdivosť týchto svedectiev, a tak výpovede J. Š. a L. B. odvolací súd nepovažoval za hodnoverné. Ich pravdivosť totiž vylučujú nielen výpovede poškodenej a sestier Ď., ale aj od nich nezávislých svedkov. Svedok F. F. na zábave v J. O. videl na zábave aj poškodenú aj obžalovaného, pričom neboli spolu a každý sa zabával samostatne, pričom poškodená odchádzala zo zábavy s X. Ď., Q. L. F., F. V.. Svedok F. L. potvrdil, že mu jeho bývalá partnerka, poškodená L. O. povedala, že obžalovaný bol agresívny, pretože ju bil, strčil ju na zem a preto mala aj modriny.
Obaja rodičia poškodenej, svedkovia F. O. T. F. O. potvrdili uvádzané okolnosti, za ktorých sa o skutku od poškodenej dozvedeli a zároveň aj popísali taký stupeň psychickej ujmy poškodenej spojenej so skutkom, ktorý treba hodnotiť ako výrazný. Matka poškodenej dostatočne vysvetlila, akým spôsobom poškodená sa snaží vyrovnať s predmetným skutkom, pričom z jej výpovede pre odvolací súd dostatočne zrozumiteľne vyplýva, že pokiaľ sa poškodená neuzatvára len do seba ale sa aj socializuje, zodpovedá to jej veku, osobným vlastnostiam zisteným znaleckým psychologickým skúmaním jej osobnosti. Neboli pritom zistené poznatky, že by poškodená preukázateľne viedla nezriadený spôsob života, či spôsob života, ktorý by bol pohoršujúci a ktorý by svedčil o sexuálnej či inej forme neštandardného konania a ktorý by spochybňoval jej hodnovernosť.
Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2017/2471 potvrdil, že DNA analýzou oteru spermy zaistenej z nohavičiek poškodenej bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu pochádzajúceho od minimálne dvoch osôb, pričom v majoritnom zastúpení bol prítomný DNA profil porovnávacej vzorky označenej menom obžalovaného. Druhou identifikovanou osobou bola poškodená. To potvrdzuje vierohodnosť výpovede poškodenej, ktorá uvádzala aj to, že obžalovaný do jej pohlavných orgánov ejakuloval.
Zo zápisnice o prehliadke tela vykonanej dňa 17.09.2017, vyplynuli stopy na tele poškodenej, ako sú popísané v skutku. Aj pri svojom gynekologickom vyšetrení zo dňa 17.09.2017 udávala, že bola znásilnená a aj keď sa z tohto vyšetrenia nedalo dokázať, či došlo k násilnému pohlavnému styku, boli na jej tele zistené poranenia popísané v skutkovej vete. Poškodená aj svojej všeobecnej lekárke uviedla znásilnenie mužom dňa 17.09.2017 zo susednej dediny a z dôvodu psychickej traumy bola ponechaná v domácom liečení.
Svedok K. F. pred súdom vypovedal, že pri dome poškodenej zastavil a povedal obžalovanému, aby jej pomohol vystúpiť, následne po ich vystúpení sa odišiel s autom otočiť, pričom vo vozidle mal už len svedkyňu X. Ď., následne po otočení zastavil autom kúsok nižšie pod domom poškodenej, 5 -10 minút čakal na obžalovaného, no keď neprichádzal, tak vyšiel smerom k bránke k domu poškodenej a zakričal na obžalovaného, že ide odviezť X. domov, pričom obžalovaný mu zakričal, aby išiel. Svedok dodal k tomu len to, že pri týchto slovách obžalovaného ani poškodenú nevidel, nasadol do auta a odviezol X. pred jej dom, potom obžalovanému zavolal, že či má pre neho prísť, čo obžalovaný odmietol s tým, že on domov príde sám.
Pokiaľ obžalovaný predložil USB kľúč s údajnou nahrávkou hlasu tohto svedka a poškodenej , okresný súd správne odmietol taký dôkaz vykonať, lebo k akýmkoľvek skutočnostiam vyplývajúcim z takého záznamu, mohli byť uvedené osoby vypočuté a tento dôkaz, o ktorom sú reálne a zásadné pochybnosti o legálnosti jeho získania, mohol byť nahradený legálnymi dôkazmi, akými výsluch tohto svedka a poškodenej nepochybne sú. Svojpomocou či inými spôsobmi uvedenými v odôvodnení odvolania, ktorými obžalovaný odôvodňuje svoj názor, že by mal súd umožniť vykonanie tohto navrhovaného dôkazu, nemožno účinne odôvodňovať také stanovisko, pretože je v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi zo zákona. K tomu je namieste uviesť, a to aj vzhľadom na judikatúru, na ktorú odkazuje obžalovaný, nasledovné.
Legálne získané dôkazy sú prijateľné vždy. Konkrétne pri zvukových a obrazových nahrávkach to bude najmä v prípade súhlasu druhej strany s nahrávaním, prípadne iným legálnym spôsobom získania nahrávky, ktorý zákon pripúšťa, pretože Občiansky zákonník chráni osobnosť každej fyzickej osoby v ustanoveniach § 11 a nasl., keď v § 12 ods. 1, 2 ustanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
Vo všeobecnosti platí, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ods. 1 a ods. 2, ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa ods. 1.
Výnimočne preto súd môže prihliadať aj na nelegálne získaný dôkaz. Bude to práve v prípadoch, kedy dôkaz prejde testom proporcionality, v rámci ktorého pri strete záujmu práv predkladateľa nelegálne získaného dôkazu a osoby, ktorej práva boli porušené, súd musí súčasne skúmať splnenie troch podmienok, a to vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv druhej strany. Vhodnosť sa skúma posúdením dôkazu, či je vhodný na preukázanie tvrdenej skutočnosti, v rámci skúmania potrebnosti sa zisťuje, či nie je možné danú skutočnosť dokázať inak, legálne získaným dôkazom a zároveň pri primeranosti je skúmané, či záujem strany, ktorá dôkaz prekladá, prevyšuje záujem protistrany, ktorej práva boli porušené.
Obžalovaný síce v odôvodnení svojho odvolania poukazoval na záznam na predmetnom USB kľúči, no zo žiadnej skutočnosti nevyplynula istota, že by mal vlastnosti legálneho dôkazu, pretože zostali pochybnosti, či nebol získaný bez súhlasu nahrávaných osôb. Tento dôkaz pritom minimálne v otázke svojej vhodnosti testom proporcionality úspešne neprechádza. Obsah prípadného rozhovoru medzi poškodenou a svedkom bolo totiž možné zistiť z ich výsluchu, pričom obaja boli v konaní riadne a teda aj kontradiktórne vypočutí k okolnostiam skutku, a teda dané skutočnosti bolo možné dokázať legálne získaným dôkazom. V tomto smere sa poškodená, svedkyňa Ď. a svedok F. nijako nevyjadrovali k nejakému takému vzájomnému rozhovoru, dokonca ho nijako nespomínali pri svojej výpovedi a žiadna zo strán oprávnených k výsluchu sa žiadnej z týchto osôb na predmetné skutočnosti nepýtala, hoci už v prípravnom konaní, a u svedkov Ď. T. F. aj na hlavnom pojednávaní, osobne príležitosť mali.
Podľa znaleckého posudku znalca F.. T. X. č. 120/2017 a č. 64/2019, pokiaľ sa obžalovaný dopustil skutku, za ktorý je stíhaný, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku sú hodnotené ako podstatnou mierou znížené, avšak iba v dôsledku požitia alkoholu a naučeného sexuálneho scenára, pričom obžalovaný už v minulosti mal skúsenosti s požívaním alkoholu. Podľa znalecko-konzultantského posudku č. 10/2019 F.. L. C.-Š., znalkyne z odboru Psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia, správanie sa obžalovaného v čase činu bolo ovplyvnené sexuálnou deviáciou, a to sexuálnou agresivitou, ktorá podstatným spôsobom ovplyvnila ovládacie schopnosti, hoci na rozpoznávacie schopnosti nemala podstatný vplyv. Obžalovaný trpí poruchou koordinácie sexuálnych motivačných systémov, jeho sexualita nevyžaduje súčinnosť s partnerkou, pričom bez liečby môže byť pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, Obžalovaný si závažnosť svojej deviácie neuvedomuje, nemá na ňu náhľad a riziko deviantného správania je vysoké. Znalkyňa navrhla, aby sa obžalovaný podrobil ochrannému sexuologickému liečeniu ambulantnou formou.
Znalecký posudok znalkyne X.. M. Q. č. 17/2018 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia poukazoval na to, že obžalovaný je emočne labilný, bez sebareflexie, so ženami nemá primeraný vzťah, chápe dopady svojho konania, no znalkyňa nezistila agresiu vopred pripravenú zameranú voči ženám, ktorá by mala úmyselný charakter. K poškodenej nemal vytvorený osobitný vzťah. Charakter trestného činu mohol zodpovedať rysom osobnosti pre nižšiu úroveň kontroly vlastného správania sa a ovplyvnenie alkoholom. U obžalovaného zistila sklon k zakrývaniu, skresľovaniu a hraničné pásmo lži-skóre so sklonom klamať.
Oproti tomu táto znalkyňa zistila, že poškodená nemá snahu klamať, lži-skóre mala v norme a snaží sa o objektívne vyjadrenia, má intelektové schopnosti v pásme nadpriemeru, chápe vzťahy a súvislosti, jej osobnosť je charakterizovaná zníženým sebavedomím, vnútornou neistotou a pasivitou, čo je dôsledok skutku, pamäťové schopnosti poškodenej sú v pásme nadpriemeru a je spôsobilá zapamätať a reprodukovať to, čo vnímala, pričom v súčasnosti sa u nej prejavuje emočná labilita, vysoká miera úzkosti a sociálne obavy plynúce z prežitej udalosti. Prežitá udalosť ohrozila psychické zdravie poškodenej, vnímala ju ako ohrozujúcu, nečakanú a náhlu a obvineného vnímala ako násilníka. Znalkyňa u nej zistila znaky syndrómu sexuálne zneužitého dievčaťa.
Podľa znaleckého posudku znalca F.. P. I. č. 15/2017 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, u poškodenej bol zistený len ľahký stupeň opitosti, ktorý sa vo všeobecnosti prejavuje tak, že je ovplyvnená iba jemnejšia motorická funkcia, hrubšia motorická funkcia, napríklad chôdza je v tomto stupni ešte nepostihnutá, pričom poškodená vedela rozpoznať svoje konanie a aj hodnoverne popísať prežité udalosti.
Aj keď obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a pred súdom odmietol vypovedať, v prípravnom konaní sa obhajoval tým, že dňa 17.09.2017 išiel na zábavu v obci J. O., kde popíjal alkohol a potom si už na nič nepamätal, až na to, že mu prišlo nevoľno v nejakom neznámom byte v Košiciach, kde ho našiel nejaký chlapec, ktorý ho potom odviezol do nemocnice v Košiciach, kde ho hospitalizovali a v doprovode svojho obhajcu po prepustení z nemocnice sa prihlásil na OR PZ Humenné dňa 25.09.2017, je zo spáchania skutku nepochybným spôsobom priamo usvedčovaný výpoveďou poškodenej L. O., ktorej hodnovernosť potvrdzujú jednak nepriame dôkazy v podobe výpovedí svedkov, ktorým o svojom znásilnení povedala osobne ešte v deň skutku, skutočnosťou, že ešte v čase nevzbudzujúcom pochybnosti podala trestné oznámenie a aj počas svojich lekárskych ošetrení oznamovala skutočnosti jednoznačne podporujúce usvedčujúcu povahu jej výpovede. Pritom jej hodnovernosť, na rozdiel od hodnovernosti obžalovaného je podporená aj výsledkom znaleckého skúmania jej osobnosti. Nemožno prehliadnuť aj skutočnosť zistenú sexuologickým vyšetrením obžalovaného v rámci psychiatrického vyšetrenia jeho duševného stavu, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou vo forme sexuálnej agresivity, čo považuje odvolací súd za súladné s podstatou násilného sexuálneho správania sa obžalovaného voči poškodenej, s ktorou v čase skutku prakticky nebol v žiadnom osobnom vzťahu, keď cielene na útok zneužil príležitosť, keď bol s poškodenou sám v neskorej nočnej hodine na mieste, kde sa nenachádzala iná osoba, za okolnosti, že bol pod vplyvom alkoholu, ktorý, ako je všeobecne známe, posilňuje násilné správanie a odbrzďuje morálne zábrany.
Nebolo pochybností, že poškodená voči obžalovanému pred skutkom neprejavovala žiadnu blízku, či dokonca intímnu náklonnosť, z ktorej by obžalovaný reálne mohol nadobudnúť čo i len predstavu o tom, že s ním chce súložiť.
Odvolací súd pritom nemal pochybnosti, že obžalovaný v čase skutku nebol pod takým vplyvom alkoholu či svojej sexuálnej deviácie, aby vôbec nedokázal rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a vôbec nedokázal ovládnuť svoje konanie. Viacerí svedkovia popisovali také správanie sa obžalovaného, ktoré nenasvedčovalo alkoholovej dezorientovanosti. Obžalovaný síce pred skutkom požil alkohol, no vedel, že nastupuje do vozidla k poškodenej a svedkom, vedel, že poškodená vystupuje a vedel sa za ňou vybrať, keď z auta vystúpila, vedel aj racionálne odpovedať na volanie svedka, ktorého poznal a ktorý ho k miestu činu odviezol. Jeho trestná zodpovednosť z hľadiska príčetnosti zostala zachovaná, no odvolací súd zohľadnil skutočnosť zistenú znaleckým skúmaním, a to, že v dôsledku svojej sexuálnej deviácie, o ktorej nebolo preukázané, že by do spáchania predmetného skutku vedel, bola jeho ovládacia schopnosť podstatným spôsobom znížená. Túto jeho zmenšenú príčetnosť bolo tak namieste zohľadniť ako mimoriadnu okolnosť prípadu.
Expertízne skúmanie biologického materiálu na odovzdanej spodnej bielizni poškodenej potvrdilo, že medzi ňou a obžalovaným došlo k súloži, pri ktorom obžalovaný ejakuloval do pohlavného ústrojenstva poškodenej. Poškodená sa podrobila gynekologickému vyšetreniu, ktoré nevylúčilo, že by aj v čase skutku mala pohlavný styk, čo v spojení s jej výpoveďou popisujúcou pohlavný styk, pri ktorom jednoznačne prejavovala odpor proti fyzickej sile použitej obžalovaným na prekonanie tohto odporu, podľa odvolacieho súdu po zhodnotení všetkých skutočností zistených vykonaným dokazovaním vedie k jedinému možnému záveru, a to záveru, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa, sa stal, že je trestným činom, ako ho ustálil tento súd a že tento trestný čin spáchal práve a len obžalovaný P. V..
Súd prvého stupňa správne a dostatočne, jasne, v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil dôvody zmiernenia právnej kvalifikácie, pretože prokurátor neuniesol dôkazné bremeno, aby obžalovanému preukázal žalovanú okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vek poškodenej nemal pre trestný čin obžalovaného, pre jeho rozhodnutie ho spáchať, žiaden súvis. Nebolo preukázané, že by na poškodenú útočil práve preto, že by tak zneužíval jej vek a s tým spojenú výhodu, napr. predpokladaného slabšieho odporu, či žeby vek mal pre jeho sexuálnu motiváciu určujúci význam z hľadiska jeho rozhodnutia spáchať predmetný zločin.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že podľa jeho názoru, poškodená pri akte súlože sa nijako sa nebránila a neutrpela v podstate žiadne zranenia, rozsah jej fyzických poranení bol dostatočne jasne zadokumentovaný nielen rýchlymi lekárskymi vyšetreniami, ale aj výpoveďami očitých svedkov, ktorí s ňou prišli do kontaktu v krátkom čase po skutku. Pritom o pôvode týchto poranení nemal ani odvolací súd pochybnosti, že boli spôsobené pričinením páchateľa, keďže žiaden zo svedkov ani znalecké skúmanie nepotvrdili, že by poškodená bola v takom stupni alkoholového opojenia, že by mala problémy so stabilitou, pričom ku skutku došlo v blízkosti domu poškodenej, kde pomery poškodená poznala. K samotnej hodnovernosti poškodenej bol ako jednoznačný, hoci podporný dôkaz, zabezpečený znalecký posudok z odboru psychológie: Neboli potvrdené v odvolaní prezentované predstavy obžalovaného o účelovom usvedčujúcom konaní poškodenej voči nemu ako osobe, a teda ani pomsta z akýchkoľvek príčin. Z výpovedí rodičov poškodenej navyše vyplynul stav, že odvolací súd nemal pochybnosti o účelovosti obhajoby obžalovaného, ktorý sa údajne následne dozvedel, že poškodenú chceli vyhnať pre jej správanie rodičia z domu.
Krajský súd sa vo výroku o treste celkom nestotožnil so závermi okresného súdu. Dospel k záveru, že okresným súdom uložený trest je neprimerane prísny a pri ukladaní trestu došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona v neprospech obžalovaného. Okresný súd totiž opomenul zohľadniť poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zákona. Bolo tak potrebné prihliadať na prevahu takej okolnosti nad neprítomnosťou priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona. Okrem toho, v súlade so zákonom, bolo obžalovanému potrebné mimoriadne znížiť trest s ohľadom na skutočnosť uvedenú v § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona.
Pre výrok o treste odvolací súd považoval potrebné poukázať na to, že obžalovaný spáchal predmetnú trestnú činnosť pod právne významným vplyvom sexuálnej deviácie na jeho schopnosť ovládnuť svoje konanie za okolnosti, že o tejto svojej vrodenej sexuálnej agresivite nevedel, keďže v trestnom konaní
nebolo preukázané, že by o nej vedel pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti. Za takých okolností považoval odvolací súd za plne odôvodnené a zákonné upraviť trestnú sadzbu predovšetkým podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, pričom súd, na podklade znaleckých sexuologických zistení mal za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.
Práva, ktoré obžalovaný svojou trestnou činnosťou porušil vo vzťahu k poškodenej, sú nepochybne vysoko dôležité a porušenie záujmu na ich ochrane je vysoko závažné. Ako bolo uvedené vyššie, po skutku sa u poškodenej prejavujú nepriaznivé psychické účinky plynúce z prežitej udalosti, ktorá ohrozila jej psychické zdravie až do syndrómu sexuálne zneužitého dievčaťa.
Obžalovaný bol klasifikovaný zo sexuologického hľadiska ako pre spoločnosť nebezpečný a znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Sexodiagnostickým a phalopletizmografickým vyšetrením, realizovaným znalkyňou F.. L. C.-Š., bola v rámci vyšetrenia duševného stavu obžalovaného u neho zistená sexuálna deviácia. Podstata tejto deviácie tkvie v tom, že u postihnutej osoby dochádza k vzrušeniu pri neerotickej situácii voči osobe, ktorá nie je sexuálne vyladená a o osobu sexuálneho devianta neprejavuje záujem. U obžalovaného bol na jednej strane zistený pokles erotického záujmu v prípade expozície tej istej ženy a pokles sexuálnej agresivity, jeho schopnosť vytvárať dlhodobé párové vzťahy je obmedzená, počet sexuálnych skúseností so ženami je u neho vyšší než všeobecný priemer. Ako už bolo uvedené, obžalovaný si závažnosť svojej deviácie neuvedomuje, nemá na ňu vytvorený náhľad. Nakoľko ale obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou, existuje riziko, že iného znova ohrozí. Existuje riziko, že sa môže znova dopustiť konania, ktoré sa prejaví opätovne sexuálnou agresivitou najmú voči neznámej žene, voči žene, ktorá nemá o jeho osobu sexuálny záujem.
Je teda zrejmé, že uvedené sa má zmeniť práve liečbou, ktorá smeruje k tomu, aby daná osoba akceptovala a zvnútornila si túto skutočnosť, aby v ďalšej etape života bola schopná realizovať svoju sexualitu náhradnými spôsobmi, ktoré sú v medziach zákona. Odvolací súd považuje za reálne očakávať, že obžalovaný pochopí význam hrozby, ktorá na neho bude pôsobiť v podobe hrozby výkonu trestu odňatia slobody a podľa toho sa bude správať, samozrejme už s vedomím, že je sexuálnym deviantom, že trpí úchylkou, známou ako sexuálna agresivita, že akceptuje tento vrodený stav a nepodľahne mu. Je neprípustné, aby obžalovaný svoju sexualitu realizoval na úkor iných osôb páchaním trestnej činnosti.
Podľa odvolacieho súdu, je v prejednávanom prípade po zohľadnení všetkých hľadísk uvedených v ustanovení § 34 Tr. poriadku, v záujme účelu trestu, v záujme toho, aby obžalovaný prestal páchať trestné činy a aby viedol riadny život, po zohľadnení spôsobeného následku, na obžalovaného pôsobiť priamym výkonom trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov.
Z hľadiska prevencie sa javí byť potrebným poukázať na to, že do budúcna je zrejmé, že obžalovaný o svojej sexuálnej deviácii už vie, jej účinky môže predpokladať, a tak sa aj vyhnúť príležitosti spáchať trestný čin. Uložený trest spolu s už uloženým ochranným opatrením, mu má napomôcť k tomu, aby pri svojich sexuálnych kontaktoch mal na pamäti, že odmietavý prístup druhej osoby k sexuálnemu styku s ním nemá len morálny, ale aj trestnoprávny význam, že má kriticky vyhodnotiť správanie sa osoby, ku ktorej pristupuje so sexuálnymi žiadosťami a že realizovať svoju sexualitu má v medziach zákona.
Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol o treste tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.