Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-42-2020.pdf
PDF · 170.95 KB
Case nature
Subarea
4Cob/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: LUCCASS s.r.o., Teplého 13/A, 040 17 Košice, IČO: 36 210 501, zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611 proti žalovanému: CERE Invest Lorinčík, s.r.o., Rastislavova 68, 040 01 Košice, IČO: 44 506 783, zastúpený: Steiner & Associates s.r.o., Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 36 864 081, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.12.2019, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/181/2019-254 zo dňa 27. januára 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/181/2019-254 zo dňa 27. januára 2020.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:
I. Zriadil záložné právo v prospech spoločnosti LUCCASS s.r.o., Teplého 13/A, 040 17 Košice, IČO: 36 210 501 na nehnuteľnostiach:
• rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcelách registra KN“C“ číslo XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, číslo XXX/XXX ostatná plocha o výmere XX m2, číslo XXX/ XXX ostatná plocha o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie: V., • rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcelách registra KN“C“ číslo XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, číslo XXX/XXX ostatná plocha o výmere XX m2, číslo XXX/ XXX ostatná plocha o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie: V., • rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcelách registra KN“C“ číslo XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, číslo XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2, číslo XXX/XXX ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie: V., • rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcelách registra KN“C“ číslo XXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, číslo XXX/XXX ostatná plocha o výmere XX m2, číslo XXX/ XXX ostatná plocha o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie: V., ktoré sú vo vlastníctve CERE Invest Lorinčík, s.r.o., Rastislavova 68, 040 01 Košice, IČO: 44 506 783, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o dielo zo dňa 24. októbra 2016 v celkovej výške 784.142,37 eur.
II. V zostávajúcej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
III. Žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podal voči žalovanému žalobu vo veci samej.
IV. Vyhlásil, že stranami konania podľa výroku III. tohto uznesenia budú ako žalobca: LUCCASS s.r.o., so sídlom Teplého 13/A, Košice 040 17, IČO: 36 210 501 a ako žalovaný: CERE Invest Lorinčík, s. r. o., so sídlom Rastislavova 68, Košice 040 01, IČO: 44 506 783. Predmetom konania vo veci samej bude právo žalobcu na zaplatenie sumy 784,142,37 eur s príslušenstvom titulom nárokov zo zmluvy o dielo zo dňa 24. októbra 2016.
V. Vyhlásil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom, ktorý doručil súdu prvej inštancie dňa 27.12.2019 navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie v podobe zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach:
- byt č. X, nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. X bytového domu (G.), E. X, so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve, spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice
- Lorinčík, katastrálne územie V.,
- byt č. X, nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu (G.), I. X, so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve, spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.,
- rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.,
- rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.,
- rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XXX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.,
- rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.,
- rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere 76 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.,
- rozostavaný rodinný dom č. B., postavený na parcele registra KN “C“ číslo XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, XXX/XXX ostatná plocha, o výmere XX m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre okres: Košice II, obec: Košice - Lorinčík, katastrálne územie V., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016 v celkovej výške 784.142,37 eur.
3. Žalobca návrh na nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 24.10.2016 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - rezidenčného a komerčného projektu „Obytný park Košice, Lorinčík - Háje. V priebehu realizácie diela zmluvné strany uzatvorili dňa 11.9.2019 Dohodu o ukončení prác na predmetnom diele a Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností. Súčasťou tejto Dohody o urovnaní vzájomných
práv a povinností bol okrem iného záväzok žalovaného ako objednávateľa protokolárne odovzdať fázu II. predmetného rezidenčného a komerčného objektu novému generálnemu dodávateľovi určenému žalovaným a to do dňa 31.10.2018 a ukončiť audit fázy II. predmetného diela žalovaným a novým generálnym dodávateľom za účelom vyhodnotenia kvality práce do 31.10.2018 ako to vyplýva z čl. IV. bod 4 písm. b) Dohody o urovnaní. Zo strany žalovaného nedošlo k splneniu uvedených povinností vyplývajúcich z Dohody o urovnaní ani v lehote dlhšej ako 3 mesiace po dohodnutom termíne, preto žalobca listom z 18.2.2019, ktorý označil ako Odstúpenie od Dohody o ukončení prác na diele podľa Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016 a Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinnosti zo dňa 11.9.2018 odstúpil od Dohody o urovnaní a zároveň vyzval žalovaného na sprístupnenie staveniska. Žalobca odstúpenie od Dohody o urovnaní považuje za účinné v zmysle ustanovenia § 346 ods. 1 a § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalobca je toho názoru, že medzi zmluvnými stranami došlo k zrušeniu Dohody o urovnaní a súčasne k ukončeniu všetkých záväzkov z pôvodnej Zmluvy o dielo. Aj z následného správania sa zmluvných strán možno vyvodiť, že ani jedna zo strán nemá záujem na pokračovaní vo vykonávaní diela a predmetom sporu sú len vzájomné finančné nároky zmluvných strán. Žalobca uviedol, že proti žalovanému z predmetného zmluvného vzťahu eviduje nasledované pohľadávky:
- suma vo výške 503.972,15 eur - pôvodne zodpovedajúca sume zádržného,
- suma vo výške 23.216,40 eur - účtovaná faktúrou č. F 180066 za prevzaté, vyfakturované, neuhradené, žalovaným odsúhlasené práce za obdobie september a október 2018,
- suma 3.142,34 eur - preplatok žalovaného voči žalobcovi za kúpený a neskôr vrátený vzorový byt s úpravami,
- suma 120,00 eur - za skrátenie plynovej prípojky,
- suma vo výške 13.265,15 eur za materiál, ktorý žalobca nechal na stavbe na ďalšie použitie,
- suma 7.724,35 eur - účtovný renons - nezrovnalosti pri úhradách, výpočte zádržného a pod.,
- suma 280.000 eur - nárok na výnos z predaja inžinierskych sietí (rozvody NN a vodné stavby) v súlade s čl. VII. Dohody o urovnaní, ktoré vybudoval žalobca a ktoré od žalovaného odkúpili, resp. odkúpia jednotliví správcovia sietí. Výšku tejto položky žalovaný vo vzájomnej korešpondencii nenamietal.
4. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že uznáva to, že nesprávne vyfakturoval žalovanému práce v celkovej výške 41.013,33 eur a po odpočítaní tejto sumy je aktuálna výška peňažného nároku žalobcu voči žalovanému vo výške 784.142,37 eur. Zmluvné strany sa na podmienkach vyrovnania tohto nároku dohodli v Dohode o urovnaní pre neplnenie záväzkov plynúcich z Dohody o urovnaní zo strany žalovaného a pre následné odstúpenie od Dohody o urovnaní zo strany žalobcu a preto je otázka úhrady tohto finančného nároku neupravená. Žalobca uviedol, že má nárok na zaplatenie tejto sumy titulom ceny diela, pretože Zmluva o dielo je ukončená dohodou žalobcu a žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný listom z 23.10.2019 uplatnil proti žalobcovi pohľadávky v celkovej výške 778.572,37 eur a najväčšiu položku z tejto sumy predstavuje čiastka 513.794,04 eur, ktorá má podľa žalovaného predstavovať odplatu za práce, ktoré podľa tvrdenia žalovaného „neboli v skutočnosti realizované zo strany žalobcu“ a preto si žalovaný uplatňuje nárok na vrátenie tejto sumy.
5. Žalobca potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vidí v tom, že žalovaný je spoločnosťou založenou „ad hoc“ na realizáciu konkrétneho projektu, je spoločnosťou s ručením obmedzeným, z čoho plynie, že zodpovednosť žalovaného za svoje záväzky voči žalobcovi je ohraničená majetkom žalovaného a tento predstavuje výlučne nehnuteľnosti, ktoré boli vybudované v rámci predmetného projektu Lorinčík - Háje. Žalovaný vôbec nepristúpil k naplneniu Dohody o urovnaní, nesplnil si svoje základné povinnosti a robil obštrukčné kroky. Žalovaný zvolil cieľavedomú stratégiu uplatnenia dubióznej pohľadávky voči žalobcovi, ktorú si voči žalobcovi započítal a to napriek tomu, že podľa bodu 15.3 predmetnej Zmluvy o dielo sa všetky platby, ktoré žalobca od žalovaného prijal uskutočnili na základe dokladov odsúhlasených kontrolórom financujúcej banky a samotným žalovaným ako objednávateľom diela, každá platba žalobcovi prešla prísnou kontrolou zo strany žalovaného a financujúcej banky a preto je vylúčené, aby žalobca prijal v minulosti úhradu za práce, ktoré neboli nikdy zrealizované a to v hodnote 513.794,04 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., ktoré sú podrobne špecifikované v petite návrhu a ich približná trhová hodnota predstavuje 1.500.000,00 eur. Žalobca si je vedomý toho, že táto čiastka prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu, avšak všetky tieto nehnuteľnosti sú už založené v prospech financujúcej banky žalovaného. Preto je žalobca toho názoru, že aj pri sledovaní kritérií proporcionality nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nemôže byť obmedzenie žalovaného vnímané ako neprimerané. Vo vlastníctve žalovaného zostáva ešte viacero nehnuteľností, ktoré nie sú
navrhovaným zabezpečovacím opatrením dotknuté a zostávajú plne k dispozícií žalovanému. Žalovaný postupne odpredáva všetky postavené nehnuteľnosti svojím zákazníkom bez toho, aby uhrádzal svoje záväzky voči žalobcovi ako zhotoviteľovi diela.
6. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na to, že ovládajúcou osobou žalovaného je spoločnosť so sídlom v Holandskom kráľovstve, čo vyvoláva dôvodné obavy, že môže dôjsť k nenávratnému odčerpaniu prípadného zisku žalovaného do zahraničia bez úhrady jeho nesplatených peňažných záväzkov voči veriteľom ovládanej osoby. Tým môže dôjsť aj k zmareniu prípadnej exekúcie. Žalovaný je súčasťou nadnárodnej investičnej skupiny a naproti tomu žalobca je regionálnym dodávateľom prác v oblasti stavebníctva. Týmto postupom žalovaného a to neuhrádzaním splatných záväzkov žalobcovi sa dostal žalobca do zložitej finančnej situácie voči svojim subdodávateľom a orgánom verejnej moci približne vo výške 750.000,00 eur - 800.000,00 eur.
7. Súd prvej inštancie návrh posúdil podľa ustanovení § 343 ods. 1, 2 C.s.p., ktoré upravujú zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného práva, ďalej podľa ustanovení § 344, podľa ktorého sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení, ktoré je upravené v ustanovení § 324 ods. 3, § 329 ods. 1, 2 § 331 ods. 1, 2, 3, § 332 ods. 1, § 334 C.s.p. Ďalej súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 151a, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, § 151e ods. 2, § 151f ods. 2, § 151h ods. 3, § 151k ods. 1, § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval aj podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona č. 161/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti, ktorý upravuje zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáha zriadenia sudcovského záložného práva na presne špecifikovaných nehnuteľnostiach za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.10.2016. Pri rozhodovaní o návrhu vychádzal výlučne zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré vyhodnotil ako osvedčené a z informácií dostupných z verejných registrov. Skúmal osvedčenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovení § 343 ods. 1, § 329 ods. 2, § 344 C.s.p. a to:
- spôsobilosť špecifikovaných nehnuteľností byť predmetom záložného práva v zmysle ustanovenia § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka,
- dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu,
- osvedčenie obavy veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie,
- zachovanie zásady proporcionality ku dňu vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Súd prvej inštancie k predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to spôsobilosti nehnuteľnosti byť zálohom v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka vychádzal z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX vedených Okresným úradom Košice Katastrálny odbor pre okres Košice II, obec Košice - Lorinčík, katastrálne územie V.. Z týchto listov vlastníctva zistil, že žalovaný je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na uvedených listoch vlastníctva a to na LV č. XXXX bytu č. X, ku ktorému je zapísané záložné právo v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, Praha, pobočka zahraničnej banky Bratislava, z LV č. XXXX, na ktorom je zapísaný rozostavaný rodinný dom č. B., B., B., B., RB6, RA10 a aj na týchto nehnuteľnostiach je zapísané záložné právo v prospech UniCredit Bank. Ďalej vychádzal z LV č. XXXX, na ktorom je žalovaný zapísaný ako vlastník bytu č. X a k tomuto bytu je vyznačená plomba z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa § 151d, § 151f, § 343 C.s.p. sú spôsobilým predmetom pre zriadenie sudcovského záložného práva tieto nehnuteľnosti: byt č. X, rozostavaný rodinný dom č. B., B., B., B., B., B.. Byt č. X nie je spôsobilým predmetom pre zriadenie sudcovského záložného práva, pretože je predmetom prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu a predpokladá sa dobromyseľnosť tretej osoby, ktorá predmetný byt má nadobudnúť, v tejto časti preto súd prvej inštancie vo výroku č. II. svojho rozhodnutia zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
10. Súd prvej inštancie skúmal ďalší predpoklad pre zriadenie sudcovského záložného práva a to osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorej sa má predmetným zabezpečovacím opatrením poskytnúť súdna ochrana. Súd prvej inštancie vychádzal pritom z predloženej písomnej Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 24.10.2016, z faktúr za vykonané práce, z Dohody
o ukončení prác na diele a urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 11.9.2018, z odstúpenia od predmetnej Dohody o ukončení prác na diele listom žalobcu zo dňa 18.2.2019 a z predloženej vzájomnej komunikácie zmluvných strán. Z týchto dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával pre žalovaného ako objednávateľa dielo v súlade so Zmluvou o dielo, z čoho mu vznikli pohľadávky, ktoré z rôznych dôvodov zo strany žalovaného neboli uhradené. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe žalobcom predložených listinných dôkazov nepovažuje pohľadávku žalobcu za zjavne nedôvodnú, alebo neexistujúcu a žalobca jej vznik a trvanie osvedčil. Samotné dokazovanie o dôvodnosti tejto pohľadávky môže byť vykonané výlučne v konaní vo veci samej a nie v tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aj z toho dôvodu súd žalobcovi vo výroku III. tohto uznesenia uložil povinnosť, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal vo veci samej proti žalovanému žalobu o zaplatenie tvrdenej pohľadávky 784.142,37 eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo zo dňa 24. októbra 2016.
11. Ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý skúmal súd prvej inštancie bolo preukázanie obavy žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu. Žalobca poukázal v návrhu na to, že žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným založeným „ad hoc“ za účelom realizácie predmetného stavebného projektu Lorinčík - Háje, je to spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou a zo správania žalovaného, ktorý nenaplnil Dohodu o ukončení prác na diele a urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 11.9.2018 a predovšetkým započítavania dubióznej pohľadávky voči žalobcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcom tvrdený účel založenia spoločnosti žalovaného nemusí zodpovedať skutočnosti, lebo zloženie personálneho substrátu spoločnosti samo o sebe nie je rozhodujúce pre dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Označenie dôvodov z obavy o ohrozenie budúcej exekúcie môže spočívať predovšetkým v pomenovaní konkrétneho správania žalovaného. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené to, že žalovaný si nesplnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal v Dohode o ukončení prác a urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 11.9.2018, žalovaný odmietol plniť pohľadávku žalobcu uplatnením započítacej námietky, ktorá by pri dodržaní bodu 15.3 Zmluvy o dielo nemala existovať. Žalovaný ako vlastník niekoľkých nehnuteľností a to aj nehnuteľností, ktoré boli predmetom výstavby podľa predmetnej Zmluvy o dielo, prevádza na tretie osoby, v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný uplatnil voči žalobcovi započítaciu námietku, ktorej dôvodnosť, žalobca svojou argumentáciou v tomto štádiu konania spochybnil, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil obavu z ohrozenia budúcej exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 784.142,37 eur. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktorých hodnota je cca 1.500.000,00 eur na dva byty a šesť rozostavaných rodinných domov. Súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranosti navrhovaného zásahu do práv žalovaného dospel k záveru, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenie, že každá z nehnuteľností je predmetom skôr zriadeného záložného práva, pretože z jednotlivých listov vlastníctva vyplýva, že predmetom skôr zriadeného záložného práva sú iba dva byty a to byt č. X a byt č. X, avšak na žiadnom zo šiestich rozostavaných domov nie je zriadené záložné právo a nie je v katastri nehnuteľnosti zapísané záložné právo, preto v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka takéto záložné právo k týmto rozostavaným rodinným domom doposiaľ nevzniklo a preto tieto rodinné domy sú spôsobilým predmetom zriadenia sudcovského záložného práva vo forme zabezpečovacieho opatrenia.
12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú predmetom skôr zriadeného záložného práva neaplikoval ustanovenia § 151k, § 151ma Občianskeho zákonníka o pluralite záložných práv. Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu a zriadil zabezpečovacie opatrenie výrokom č. I. uznesenia len na nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom už skôr zriadeného záložného práva a ktorých hodnota približne zodpovedá výške žalobcom vyčíslenej pohľadávky, teda vo vzťahu k štyrom rodinným domom, ktorých hodnota je cca 200.000,00 eur za jeden rodinný dom. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že prípadné práva tretích osôb, napr. zo zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách budú chránené zásadou publicity katastra nehnuteľnosti, prípadne nárokmi zo zodpovednosti za právne vady nehnuteľnosti.
13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré sú nad rozsah primeranosti, teda vo vzťahu k dvom rodinným domom a dvom bytom, návrh žalobcu na zriadenie sudcovského záložného práva zamietol ako neprimeraný.
14. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že toto zabezpečovacie opatrenie nariadil pred začatím konania vo veci samej, preto výrokom č. III. svojho uznesenia uložil žalobcovi, aby do 30
dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal proti žalovanému žalobu o zaplatenie 784.142,37 eur s príslušenstvom tak ako to uviedol aj vo výroku č. IV. napadnutého uznesenia keď určil, že žalobcom v tomto konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu bude žalobca LUCCASS s.r.o., Košice a žalovaným CERE Invest Lorinčík, s.r.o., Košice a predmetom sporu bude pohľadávka žalobcu 784.142,37 eur a to v zmysle ustanovenia § 336 ods. 2 a § 344 C.s.p.
15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, teda obe strany boli v konaní pomerne úspešné.
16. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.
17. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu v celom rozsahu a uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho skutkového zistenia a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní. Uviedol, že preto, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, musia byť kumulatívne naplnené tieto predpoklady:
- spôsobilosť špecifikovaných nehnuteľností byť predmetom záložného práva,
- dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky žalobcu,
- osvedčenie obavy veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie,
- zachovanie zásady proporcionality.
Žalovaný uviedol, že ani jeden z týchto predpokladov nebol v tomto konaní naplnený. Uviedol, že súd prvej inštancie selektoval nehnuteľnosti, ku ktorým nariadil sudcovské záložné právo a odmietol vydať zabezpečovacie opatrenie k nehnuteľnostiam, ktoré už boli založené v prospech banky a k nehnuteľnostiam, ktorých súhrnná cena prevyšuje žalobcom osvedčenú pohľadávku a k nehnuteľnostiam, ktoré sú už v súčasnosti predmetom vkladového konania do katastra nehnuteľností a prevádza sa k nim vlastnícke právo na kupujúcich. Z tohto vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za dôležité chrániť práva tretích osôb. Žalovaný uviedol, že do katastra nehnuteľností sa však nezapisujú zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách. Ku všetkým predmetným zaťaženým nehnuteľnostiam sú k dnešnému dňu už uzatvorené zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách s budúcimi vlastníkmi a to mladými rodinami, ktoré za tieto nehnuteľnosti už zaplatili časť kúpnej ceny. Až tri nehnuteľnosti zo štyroch boli na základe zmlúv o budúcich zmluvách už predané v čase zriadenia sudcovského záložného práva. Po zriadení sudcovského záložného práva došlo k vzniku právnych vád týchto nehnuteľností a k hrubému zásahu do legitímneho očakávania nadobudnutia vlastníckeho práva tretími osobami - kupujúcimi. Takýto zásah súdu prvej inštancie porušuje Ústavou SR garantované právo tretích osôb vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Zriadenie záložného práva znemožnilo uzatvoriť realizačné zmluvy, pretože tieto nehnuteľnosti majú právne vady a ich budúcim vlastníkom môže hroziť prípadné zexekvovanie týchto nehnuteľností. Preto v záujme ochrany práv tretích osôb je potrené hľadieť na nehnuteľnosti ku ktorým už boli uzatvorené zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách ako na nehnuteľnosti nespôsobilé byť predmetom sudcovského záložného práva, resp. analogicky ako na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu vlastníckeho práva, napr. ako byt č. X. Žalovaný ďalej uviedol, že v jeho vlastníctve je množstvo ďalších nehnuteľností - pozemkov so značnou hodnotou, ktoré by nespôsobovali taký zásah do práv tretích osôb ako práve predmetné vybrané nehnuteľnosti, na ktoré súd zriadil sudcovské záložné právo.
18. Žalovaný ďalej o samotnej tvrdenej peňažnej pohľadávke žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu proti žalovanému. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na dve uznesenia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorých, ak je pohľadávka žalobcu spochybnená z dôvodu vád diela, alebo z dôvodu uzatvorenia dohody o urovnaní vzájomných pohľadávok, čo bude predmetom konania vo veci samej, toto spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. Preto aj v prejednávanej veci súd prvej inštancie pochybil, ak posúdil iba samotnú existenciu pohľadávky žalobcu a neposudzoval aj jej spornosť a neposudzoval vzájomne uplatnené nároky sporových strán, potom ako žalobca odstúpil od Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným z predmetnej Zmluvy o dielo. Preto, ak medzi žalobcom a žalovaným jestvujú vzájomné pohľadávky a ešte aj tie sú medzi stranami sporné, tak nemôže to viesť k záveru o osvedčení existencie pohľadávky žalobcu. To znamená, že čím je pohľadávka spornejšia, tým menej je pravdepodobné jej priznanie v konaní vo veci
samej a teda aj obava z ohrozenia exekúcie. Potom je úplne logické, aby sa napr. zabezpečovacie opatrenie vydalo počas konania vo veci samej na základe výsledkov dokazovania svedčiacich o existencii nároku a správania sa žalovaného, nie ešte pred samotným konaním vo veci samej bez reálneho ohrozenia exekúcie. Žalovaný ďalej uviedol, že pre posúdenie skutkových okolností existencie dôvodnosti pohľadávky musí súd zohľadniť platnosť alebo neplatnosť odstúpenia žalobcu od Dohody o urovnaní, pretože to má vplyv na splatnosť zádržného, ktoré tvorí najväčšiu časť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, potom dôvodnosť celkovej pohľadávky žalobcu voči žalovanému a jej splatnosť ďalej posúdiť neexistenciu započítacieho prejavu žalovaného a opodstatnenosť protinávrhu žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu. Pre posudzovanie týchto zákonných predpokladov však súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil prečo považoval odstúpenie žalobcu od Dohody o urovnaní za osvedčené a neposudzoval žalobcom vykonštruovanú hypotézu spočívajúcu v tom, že medzi stranami sporu malo dôjsť k zrušeniu Dohody o urovnaní a súčasne aj k ukončeniu všetkých záväzkov z pôvodnej Zmluvy o dielo a že z následného správania strán sporu vyplýva, že ani jedna zo strán nemá záujem na pokračovaní vykonávania diela. Žalovaný označil takúto konštrukciu žalobcu za nezmyselnú, pretože v samotnom odstúpení žalobcu od Dohody o urovnaní zo dňa 18.2.2019 bod 2. jasne vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného na sprístupnenie staveniska a predĺženie lehoty na dokončenie diela. Taktiež inštitút odstúpenia od zmluvy znamená, že zmluva zaniká ako celok, nie iba v tej časti, ktorá vyhovuje odstupujúcej strane. Žalovaný uviedol, že do dnešného dňa žalovaný považuje Dohodu o urovnaní za platnú a účinnú a na základe nej by žalovaný platil žalobcovi paušálnu sumu 714.000,00 eur ako náhradu za práce navyše a žalovaný taktiež priebežne informoval žalobcu o skutočnostiach majúcich vplyv na výplatu zádržného podľa Dohody o urovnaní a to na základe priebežnej inventúry k 7.4.2019 a oznámení o kolaudácii fázy F1B a inventúry fázy 1 a 2 k 15.10.2019. Žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nedošlo k ukončeniu Dohody o urovnaní dohodou strán, ako to tvrdí žalobca. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil prečo sa stotožnil s tvrdením žalobcu o odstúpení od Dohody o urovnaní len v jej časti a v zbytku akýmsi konkludentným spôsobom. Žalobca odstúpil od Dohody o urovnaní prvýkrát z titulu neodovzdania diela hoci dielo bolo odovzdané, následne druhýkrát odstúpil od Dohody o urovnaní na základe iného dôvodu a to na základe nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie, aj odovzdanie diela bolo len jednou z podmienok pre výplatu zádržného.
19. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na neexistenciu alebo nesplatnosť pohľadávky žalobcu 784.142,37 eur, ktorú si žalobca vyrátal z nároku na zádržné 503.972,15 eur z odplaty za predaj inžinierskych sietí v hodnote 280.000,00 eur a ďalšie sumy 23.216,40 eur a 17.967,15 eur. K najvyššej časti tejto tvrdenej pohľadávky žalobcu žalovaný vo forme zádržného 503.972,15 eur uviedol, že žalobcovi na túto sumu doposiaľ nevznikol nárok, pretože podľa Dohody o urovnaní čl. IV bod 3 a 4 sa zmluvné strany dohodli na podmienkach vyplatenia zádržného a to prvých 5 % podľa bodu 3 a druhých 5 % podľa bodu 4. K vyplateniu zádržného nedošlo, pretože do dnešného dňa nie sú naplnené dohodnuté predpoklady vzniku nároku na vyplatenie zádržného podľa ani bodu 3. ani podľa bodu 4. Pretože doposiaľ neboli protokolárne odovzdané všetky bytové jednotky v rámci fázy I. diela a nárok na výplatu zvyšných 5 % mal vzniknúť žalobcovi až po uplynutí záručnej doby 27 mesiacov, ktorá doposiaľ neuplynula. To znamená, že suma 503.972,15 eur titulom zádržného nie je splatná, čo vyplýva aj z listu žalovaného z 23.10.2019. Žalovaný uviedol, že ak by odvolací súd považoval odstúpenie od zmluvy žalobcu za platné, je nevyhnutné vychádzať pri podmienkach zádržného zo Zmluvy o dielo, kde v čl. 15.2 sa zmluvné strany dohodli na vyplatenie zádržného až po uplynutí 5-ročnej záručnej doby a Dohodu o urovnaní, od ktorej žalobca podľa vlastných slov odstúpil, sa táto 5-ročná lehota skrátila na 27 mesiacov. Ani 27 mesiacov, ani 5 rokov však od odovzdania diela žalobcom v roku 2018 neuplynuli a tak vôbec nevznikol žalobcovi nárok na vyplatenie zádržného. Jeho pohľadávka titulom zádržného preto nie je splatná a preto jej nemožno priznať navrhovaným zabezpečovacím opatrením súdnu ochranu. Pretože táto pohľadávka žalobcu nie je splatná ani žalovaný neurobil voči žalobcovi žiaden započítací prejav a žalovaný vo svojom liste z 23.10.2019 uvádza iba, že „sumy, ktoré si bude spoločnosť CERE Invest Lorinčík s.r.o. uplatňovať voči žalobcovi“. To znamená, že žalovaný použil slovko „bude“ a to znamená, že v čase, ak sa zádržné stane splatným a vzájomné budúce pohľadávky sporových strán sa stanú spôsobilými k započítaniu.
20. Žalovaný v odvolaní k ďalšej časti tvrdenej pohľadávky žalobcu vo výške 280.000,00 eur ako odhadnú odplatu za predaj inžinierskych sietí, uviedol, že jediným titulom pre nárokovanie si sumy 280.000,00 eur zo strany žalobcu voči žalovanému je práve Dohoda o urovnaní a to čl. VII, od ktorej však žalobca podľa vlastných tvrdení odstúpil. Preto žalobcovi podľa tejto Dohody patrí odplata za predaj inžinierskych sietí za zariadenie predaja. Žalobca odhaduje výšku len preto, lebo sám predaj nezariadil,
preto mu ani nárok na zariadenia odpredaja inžinierskych sietí nepatrí. Navyše predaj inžinierskych sietí nebol doposiaľ zrealizovaný a jeho hodnotu ani nemožno určiť, ráta sa so sumou 24.000,00 eur, avšak rozhodne nie 280.000,00 eur. Preto táto časť domnelej pohľadávky žalobcu 280.000,00 eur je sama o sebe nereálna a nie je preto možné prijať záver, že ide o pohľadávku osvedčenú. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho započítací prejav, o ktorom žalobca tvrdil v návrhu, nebol urobený, pretože žalovaný žiaden započítací prejav voči zádržnému žalobcu neurobil, práve preto, že zádržné žalobcu ešte nie je splatné a žalovaný vo svojom liste z 23.10.2019 uvádza, že si „bude“ uplatňovať sumu v momente kedy sa zádržné stane splatným a vzájomné pohľadávky sporových strán bude možné prvýkrát započítať a to teda v momente splatnosti príslušného zádržného.
21. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na to, že vo svojom liste z 24.10.2019 v súlade s Dohodou o urovnaní informoval žalobcu o kolaudácii a začiatku odovzdávania bytových jednotiek, čo bola jedna z podmienok na vyplatenie prvej časti zádržného. Následne žalovaný pri vlastnom audite zistil, že žalobcovi uhradil prostriedky za práce, ktoré žalobca vôbec nevykonal a žalobca nesplnil svoje povinnosti vykonávať záručné opravy podľa Dohody o urovnaní a okrem toho žalobca neplnil úhrady svojím subdodávateľom, ktorí odmietali vykonávať práce pre žalovaného na predmetnom diele. Preto bol žalovaný nútený odkúpiť pohľadávky subdodávateľov voči žalobcovi, ktoré subdodávateľom uhradil a následne si ich voči žalobcovi započítal. Preto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi nie je špekulatívna, ako to tvrdí žalobca. Ak žalobca v návrhu tvrdí, že všetky platby, ktoré prijal od žalovaného boli riadne odsúhlasené kontrolórom financujúcej banky a samotným subdodávateľom, tak toto je pravdivé tvrdenie, skontrolovala ich zodpovedná osoba určená žalovaným Ing. I. L. a následne tieto platby odobrila banka. Medzi žalobcom a Ing. L. vznikol priateľský vzťah a preto Ing. L. uveril záruke žalobcu a odsúhlasil aj platby za úkony, ktoré ešte v danom čase neboli zrealizované, následne ich žalobca nevykonal. Toto vyplýva z čestného prehlásenia Ing. I. L., ktorého vo veci samej navrhuje žalovaný vypočuť.
22. Žalovaný k osvedčeniu obavy žalobcu ako veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie uviedol, že žalobca ničím nepreukázal akékoľvek ohrozenie budúcej exekúcie, ohrozením exekúcie nie je konanie žalovaného, ak svoje vlastnícke právo prevádza na tretie osoby a tým zmenšuje svoj majetok, pretože žalovaný už niekoľko rokov podniká v oblasti výstavby a predaja bytov a domov a toto svoje správanie vôbec nezmenil. Žalovaný nerealizuje žiadne špekulatívne obchody s cieľom zbaviť sa svojho majetku, práve naopak už roky buduje projekt Obytný park Lorinčík - Háje. Vzhľadom na daný druh developerskeho projektu nie je možné za špekulatívne považovať konanie developera, ak rozpredáva novopostavené byty a domy, ide o bežný postup pri výstavbe domov a bytov a žalobca nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného a to základné vlastné imanie a generovanie strany a zriadenie ďalších záložných práv v prospech banky nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Žalovaný poukázal na to, že vznikol 5.2.2009 ako developerská spoločnosť, vykonáva svoju činnosť až doposiaľ a je úplne irelevantné, kto je jeho spoločníkom a v prípade, že by mal slovenských spoločníkov, to automaticky nezvyšuje istotu vymoženia prípadných pohľadávok veriteľov. Žalovaný v súčasnosti stavia ďalšie nehnuteľnosti a v týchto svojich podnikateľských aktivitách mieni pokračovať naďalej. Nad všetkými operáciami dohliada financujúca banka a preto nie je možné vziať ekonomický zisk z činnosti žalovaného mimo Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie preto pri hodnotení ohrozenia budúcej existencie pochybil pri svojom právnom posúdení.
23. K zachovaniu zásady proporcionality žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nenariadil zabezpečovacie opatrenie ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré navrhol žalobca v návrhu, ale iba k tým, ku ktorým už nie je skôr zriadené záložné právo a len v hodnote zodpovedajúcej výške pohľadávky žalobcu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že nehnuteľnosti, ku ktorým súd prvej inštancie zriadil záložné právo sú už rezervované podľa zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a noví vlastníci, rodiny s deťmi zaplatili za tieto nehnuteľnosti zálohu a majú dostať nehnuteľnosť, ktorá medzičasom nadobudla právne vady. Je preto neprimerané, ak sa z dôvodu spornosti medzi dvoma stranami zasiahne do práv a legitímnych očakávaní tretích osôb. Súd prvej inštancie týmto porušil zásadu primeranosti. Navyše žalovaný ako developer je vlastníkom veľkého množstva pozemkov, aj stavebných pozemkov, ktoré majú značnú hodnotu a preto by bolo primeranejšie nariadiť zabezpečovacie opatrenia na pozemky, nie na rozostavené rodinné domy, ktoré sú už predbežne predané a čiastočne zaplatené. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.
24. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca a to v časti II. výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v zostávajúcej časti zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k dvom bytom a dvom rozostavaným domom. Argumentácia v odôvodnení napadnutého uznesenia je pre žalobcu, pokiaľ ide o byt č. X akceptovateľná, pretože v čase rozhodovania súdu už prebiehalo vkladové konanie o zmene vlastníckeho práva k tomuto bytu. Žalobca však nesúhlasí s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nezriadil záložné právo k zostávajúcim navrhovaným nehnuteľnostiam a to k bytu č. X a k rozostavaným domom č. B. A. B.. Žalobca poukázal na to, že predmetný projekt Lorinčík
- Háje a štandardne realitno-developerský projekt financovaný jednou hlavnou bankou UniCredit a je štandardné, že sa zriaďuje v prospech tejto banky záložné právo ku všetkým budúcim nehnuteľnostiam, teda aj k stavbám, ktoré ešte v čase uzatvorenia záložnej zmluvy neexistovali. Žalobca nemôže predložiť záložnú zmluvu z objektívnych dôvodov, pretože nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy a verejnosť zbierky listín katastra je obmedzená tak, že žalobca ako tretia osoba k nej nemá prístup. Z právneho hľadiska však nie je vylúčený záver, že záložné právo banky k rozostavaným stavbám je prvým v poradí a súdom zriadené záložné právo bude až druhým v poradí. Preto žalobca navrhol zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v dvojnásobnej hodnote a aj vzhľadom k už uzatvoreným záložným zmluvám k predmetným stavbám v prospech banky. Súd prvej inštancie preto nezohľadnil celý kontext prejednávanej veci ohľadom primeranosti a možnosti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého uznesenia tak, že zriadi záložné právo aj k bytu č. X zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie V. a k domom č. B. a B. zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie V..
25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nepovažuje za dôvodnú argumentáciu žalovaného, že veci, na ktoré sa viažu zmluvy o budúcej zmluve nie sú spôsobilé byť predmetom záložného práva, pretože toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Čo sa týka ochrany práv tretích osôb, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne skonštatoval, že zriadenie sudcovského práva neškodí tretím osobám, ktoré majú uzatvorenú so žalovaným Zmluvu o budúcej zmluve, pretože sú chránené publicitou katastra, či zodpovednosťou za právne vady. Žalobca pritom rešpektuje princíp ochrany práv tretích osôb, avšak tento nemôže ísť jednostranne na úkor žalobcu ako veriteľa žalovaného. Princíp ochrany práv tretích osôb musí byť uplatňovaný primerane všetkým okolnostiam a záujmom dotknutých strán. Vzniknutú situáciu vedúcu k podaniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu, vyvolal žalovaný, preto musí znášať všetky dôsledky svojho konania a to aj voči svojím klientom. Ďalej žalobca k dôvodnosti a trvaniu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému uviedol, že súd prvej inštancie správne uviedol, že bola osvedčená existencia pohľadávky žalobcu. Žalobca nepopiera, že peňažný nárok žalobcu je založený na skutkovo a právne zložitých okolnostiach, pretože žalovaný pri charakteristike pohľadávky žalobcu stotožňuje pojmy neexistujúca a nesplatná pohľadávka, čo je neakceptovateľné. Žalobca uviedol, že jeho pohľadávka v časti 503.972,15 eur titulom zádržného existuje, napokon jej základ vo faktúrach bol uznaný a podľa názoru žalobcu je taká pohľadávka aj v celom rozsahu splatná, pretože Zmluva o dielo bola v celom rozsahu zrušená a ukončená a preto neplatia ani ustanovenia o zádržnom a rovnako tak Dohoda o urovnaní zanikla z dôvodu odstúpenia od nej, prípadne je v časti splatnosti pohľadávok neplatná. K ďalšej pohľadávke žalobcu vo výške 280.000,00 eur žalobca uviedol, že medzi sporovými stranami existovala v Zmluve o dielo dohoda o tom, že v tejto časti bude dielo dodané za nižšiu cenu ako je obvyklá cena a žalobca bude uspokojený z predaja inžinierskych sietí ich správcom - vodárenskou spoločnosťou a pod. V dôsledku zrušenia Zmluvy o dielo musí žalobcovi patriť nárok na zaplatenie ceny tejto časti diela, inak by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu. Suma 280.000,00 eur je výsledkom vzájomnej komunikácie žalobcu a žalovaného a žalovaný ju nikdy nenamietal. Je nesprávny názor žalovaného, že nárok na zaplatenie 280.000,00 eur sa odvíja od Dohody o urovnaní, pretože od Dohody o urovnaní sa odvodzuje iba výška tejto sumy, nie však jej základ. Suma 419.319,04 eur, na ktorú odkazuje žalovaný v bode 20. odvolania ako čiastku, ktorú uviedol žalobca v komunikácii so žalovaným, bola žalobcom uvedená ako čiastka pre prípad okamžitej mimosúdnej dohody, ku ktorej však nedošlo. Ďalej žalobca uviedol, že odstúpenie od Dohody o urovnaní zo strany žalobcu je platné. Súčasťou odstúpenia od Dohody vôbec nemusí byť uvedenie dôvodu odstúpenia. Ak by aj odstúpenie nemalo byť platné či účinné, existuje dôvodná pochybnosť o platnosti Dohody o urovnaní v časti viazania splatnosti zádržného na podmienku ako je predaj všetkých bytov, čo sú právne úkony viazané na podmienky, ktoré sú jednostranne k dispozícii žalovanému a môžu byť považované za neplatné. K samotnému výkladu právnych úkonov v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, žalobca uviedol, že Zmluva o dielo je považovaná za ukončenú. Ani samotný žalovaný
nemôže popierať jej skončenie, pretože na stavenisko zabezpečil iného dodávateľa a nevysporiadaným zostal len spôsob vzájomného vysporiadania so žalobcom. K svedkovi Ing. L., ktorého žalovaný spomína v odvolaní žalobca uviedol, že možno tvrdiť aj opak a to taký, že žalovaný pôsobil na Ing. L., aby podpísal žalovaným v odvolacom konaní predložené čestné prehlásenie. Žalovaný sa však vôbec nevyjadril k tomu, že faktúry, ktoré žalobca vyfakturoval žalovanému prešli aj kontrolou zo strany financujúcej banky, nielen Ing. L.. O dôvodnosti pohľadávky žalobcu svedčí aj to, že žalovaný uvádza, že pohľadávku, ktorú si začal uplatňovať proti žalobcovi započíta v budúcnosti, teda z toho jasne vyplýva úmysel žalovaného pohľadávku proti žalobcovi započítať a je iluzórne aby si žalovaný započítaval proti žalobcovi pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá neexistuje. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že akákoľvek sporná pohľadávka nemôže byť považovaná za osvedčenú, pretože súd musí každý prípad posudzovať individuálne, inak by fakticky súdy nemohli nariadiť zabezpečovacie opatrenie v žiadnom prípade. K ohrozeniu budúcej exekúcie žalobca uviedol, že súd prvej inštancie tento predpoklad o nariadení zabezpečovacieho opatrenia neposudzoval len formalisticky a posudzoval tento predpoklad o nariadení zabezpečovacieho opatrenia extenzívne v širších súvislostiach v súlade so zákonom. Mimoriadne nedobromyseľné konanie žalovaného spočívajúce vo vyfabrikovaní kompenzačnej námietky, potvrdzuje obavu žalobcu o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky od žalovaného. Speňažovanie nehnuteľností a následne uspokojenie záložného veriteľa, teda financujúcej banky a výplata dividend subjektu v Holandskom kráľovstve, má značný potenciál viesť k tomu, aby pohľadávka žalobcu nebola uspokojená a je preto právne irelevantné, že k predaju nehnuteľností zo strany žalovaného v rámci jeho podnikateľskej činnosti dochádza za obvyklú cenu. K princípu proporcionality nariadeného zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že ju súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že vyhovel návrhu žalobcu len z časti, čiže posudzoval tento princíp pri svojom rozhodovaní. Je rozhodujúci práve pomer výšky uplatnenej pohľadávky k hodnote nehnuteľnosti, na ktorý sa má sudcovské záložné právo vzťahovať. Zriadenie tohto sudcovského záložného práva nemá pre žalovaného také obmedzenie, ktoré by mu bránilo v jeho činnosti, napr. pri dokončovaní stavebných prác, ďalšej výstavbe a pod. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol.
26. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca v zásade nevyvrátil tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní a celá argumentácia žalobcu spočíva v tom, že bez predloženia Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá vyvráti zriadenie ďalšieho záložného práva k stavbám už postaveným na založených pozemkoch, žalobca zotrváva naďalej na dvojnásobnej výške zálohu k pohľadávke žalobcu. Žalovaný doložil v konaní výpis z listu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorým súd zriadil záložné právo. Žalovaný opakovane poukázal na to, že zriadenie záložného práva k rozostavaným nehnuteľnostiam nastáva až vkladom záložných zmlúv do katastra nehnuteľnosti a sudcovské záložné právo je uvedené pred zápisom záložného práva banky k rozostavaným nehnuteľnostiam, ktoré je v procese zápisu. Z toho dôvodu nemá žiaden zmysel požiadavka žalobcu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v dvojnásobnej hodnote ako je hodnota pohľadávky.
27. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie týkajúcich sa spôsobilosti nehnuteľnosti byť predmetom záložného práva a o dobromyseľnosti tretích osôb, ktoré uzatvorili zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách so žalovaným a ktoré budú týmto zabezpečovacím opatrením poškodené. Rozhodnutím súdu tak došlo k zásahu do práv tretích osôb a nehnuteľnosti nadobudli právo pre ich odpredaj. K tvrdeniu žalobcu, že pohľadávka žalobcu titulom zádržného vo výške 503.972,15 eur je splatná, žalovaný uviedol, že to tak nie je, pretože Dohoda o ukončení prác na diele a Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 11.9.2018 ako aj Zmluva o dielo zo dňa 24.10.2016 nesvedčia o opaku, teda, že žalobca má nárok na zádržné ešte skôr ako sa stalo splatným. Žalovaný uviedol, že so žalobcom uzatvoril Dohodu o urovnaní, ktorú aj plnil a napriek tomu žalobca od tejto Dohody o urovnaní odstúpil a to dvakrát z rozdielnych dôvodov. Žalobca najprv v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalšiu pohľadávku 280.000,00 eur odvodzuje od Dohody k Zmluve o dielo a následne od Dohody o urovnaní, od ktorej následne žalobca odstúpil keď v odvolacom konaní žalobca prezentoval iný titul k tejto pohľadávke a to akési bezdôvodné obohatenie žalovaného za dodanie časti inžinierskych sietí za nižšiu ako obvyklú cenu. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že odplata za odpredaj inžinierskych sietí mala platiť len za odpredaj sietí, avšak žalobca žiaden odpredaj týchto sietí nezrealizoval, preto mu nikdy nevznikol nárok na odplatu. Ak žalobca hľadá právnu kvalifikáciu svojho nároku za tieto inžinierske siete v bezdôvodnom obohatení, tak žalobca nikdy nevyčíslil reálnu hodnotu tohto bezdôvodného obohatenia. Dôvod odstúpenia od zmluvy podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR musí byť jednoznačný a musí byť vymedzený
dôvod, pre ktorý zmluvná strana od dohody odstupuje. Žalobca špekuloval o dôvodnej pochybnosti o platnosti Dohody o urovnaní a následne v odvolacom konaní sa žalobca snaží zhojiť svoje neplatné odstúpenie od Dohody o urovnaní. Započítanie pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu súd prvej inštancie považoval za predpoklad ohrozenia budúcej exekúcie, avšak žalovaný si nezapočítal žiadnu pohľadávku oproti pohľadávke žalobcu iba uviedol, že v budúcnosti si bude takúto pohľadávku započítavať. Preto nie je splnený ani predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Budúce uplatnenie započítacej námietky nemá za následok zmarenie exekúcie, ale má iba vplyv na smer dokazovania vzájomných nárokov sporových strán v konaní vo veci samej. K princípu proporcionality nariadeného zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uviedol, že trvá na tom, čo uviedol vo svojom odvolaní, aj vo svojej replike a má za to, že zásadu proporcionality je potrebné vykladať extenzívne a aplikovať nielen vo vzťahu medzi výškou zálohu a hodnotou pohľadávky, ale aj na súvisiace okolnosti prípadu. V prejednávanej veci preto považuje žalovaný súdne zaťaženie nehnuteľností, ktoré sú už v zmysle zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách predané tretím osobám - spotrebiteľom, za zabezpečovacie opatrenie, ktoré nemalo byť vydané na základe tak vysoko sporných pohľadávok sporových strán ako je to v tomto prípade a to ešte pred dokazovaním vo veci samej. Až výsledky dokazovania osvedčia existenciu a splatnosť pohľadávok sporových strán v riadnom súdnom konaní. Preto žalovaný trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu.
28. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.
29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu ani žalovaného nie sú dôvodné.
30. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu a žalovaného odvolací súd uvádza tieto ďalšie dôvody:
31. Pre posúdenie zákonných predpokladov pre nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia, na návrh žalobcu, odvolací súd považuje za prvoradé posúdiť, či tvrdená peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 778.572,37 eur je osvedčená alebo nie. Podstatnú časť tejto pohľadávky vo výške 503.972,15 eur tvorí zádržné. Zádržné je inštitút v obchodnom práve nepomenovaný. Predstavuje záruku za vlastnosti diela, za akosť diela, v zmysle ustanovenia § 563 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 429 - § 432 Obchodného zákonníka a to po dohodnutú dobu. Zádržné ako zabezpečovací inštitút je časťou ceny diela, ktorú si môže objednávateľ ponechať a nevyplatiť zhotoviteľovi diela dovtedy, kým nebudú splnené podmienky dohodnuté v Zmluve o dielo a až po ich splnení bude toto zádržné vyplatené zhotoviteľovi diela. V praxi sú využívané krátkodobé zádržné, napr. do ukončenia určitého rozsahu prác a dlhodobé zádržné spravidla do uplynutia záručnej doby diela, počas ktorej zhotoviteľ zodpovedá za vady diela.
32. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 24.10.2016 písomnú Zmluvu o dielo (č.l. 100) spisu, s tým, že dielo malo viac fáz výstavby a v čl. 10.2 tejto Zmluvy o dielo bola dohodnutá lehota na dokončenie každej fázy diela a to do 16 mesiacov od začatia prác.
33. Sporné nebolo ani to, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.9.2018 (č.l. 9) „Dohodu o ukončení prác na diele podľa Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016 a Dohodu o urovnaní vzájomných práv a povinností (ďalej len Dohoda)“. Túto Dohodu o ukončení prác teda uzatvorili 2 roky od uzatvorenia Zmluvy o dielo. Sporné nebolo ani to, že žalovaný časť diela zrealizoval, avšak dielo podľa Zmluvy o dielo neukončil.
Vyplýva to z čl. III/1 tejto Dohody, podľa ktorej žalobca ako zhotoviteľ nie skôr ako 31.10.2018 ukončí všetky stavebné práce na diele a na výzvu objednávateľa ukončí stavebné práce bezodkladne. Ani žalovaný v konaní netvrdil, že žalobca v realizovaní diela pokračoval a že by žalovaný dielo dokončil. Z čl. IV. tejto Dohody vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na finančnom urovnaní vzájomných práv a povinností z predmetnej Zmluvy o dielo a dohodli si podľa prílohy č. 1 dodatočné náklady, ktoré uhradí objednávateľ zhotoviteľovi, ktorých adekvátnu protihodnotu žalovaný žalobcovi uhradí. Ďalej dohodli, že žalovaný si zadrží 10 % ako zádržné z ceny diela a vyplatenie zádržného bude viazané na kumulované splnenie podmienok a to, že všetky predané bytové jednotky vo fáze I diela budú odovzdané kupujúcim a bude ukončená celá infraštruktúra fázy I diela a prevzatá jednotlivými správcovskými spoločnosťami a že zhotoviteľ protokolárne odovzdaná nedokončenú fázu II diela novému generálnemu dodávateľovi, najneskôr do 31.10.2018. Zostávajúca časť zádržného vo výške 5 % bude uvoľnená žalobcovi potom ako uplynie záručná doba na jednotlivé bytové jednotky v trvaní 27 mesiacov odo dňa ich odovzdania kupujúcim. Pri fáze II si dohodli, že je potrebný audit fázy II, ktorý musí byť uskutočnený najneskôr do 31.10.2018.
34. Odvolací súd k tomuto čl. IV. Dohody udáva, že predmetnou Dohodou o ukončení prác na diele jedným zhotoviteľom - žalobcom a odovzdaním diela na jeho ďalšie ukončenie novému zhotoviteľovi má za následok, že zmluva medzi objednávateľom - žalovaným a prvým zhotoviteľom - žalobcom sa ukončuje a uzatvára sa na dielo nová zmluva medzi objednávateľom diela - žalovaným a novým zhotoviteľom diela. Z každej z týchto zmlúv vyplývajú pre objednávateľa a pre oboch zhotoviteľov samostatné práva a povinností, vrátane záruky oboch zhotoviteľov za vlastnosti diela v časti, v ktorej dielo zhotovovali. Toto je potrebné si zmluvne upraviť. V prejednávanej veci si žalobca ako prvý zhotoviteľ diela a žalovaný ako objednávateľ diela upravili v predmetnej „Dohode o ukončení prác na diele a Dohode o urovnaní“ podmienky pre vyplatenie zádržného 10 % z ceny diela, resp. vyplatenie tohto zádržného v dvoch častiach po 5 % a to v čl. IV/3 a IV/4. Podľa tohto bolo dohodnuté, že zádržné 5 % bude uhradené zhotoviteľovi potom ako budú predané bytové jednotky vo fáze I a bude odovzdaná nedokončená fáza II novému generálnemu dodávateľovi, najneskôr do 31.10.2018 a zostávajúca časť zádržného vo výške 5 % bude uhradená zhotoviteľovi potom ako uplynie záručná doba na všetky jednotlivé bytové jednotky v trvaní 27 mesiacov odo dňa jeho odovzdania kupujúcim a pri audite fázy II diela, najneskôr do 31.10.2018. Predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal 27.12.2019. Z takto zisteného skutkového stavu a z predmetných listinných dôkazov vyplýva, že žalobca osvedčil v konaní nárok na zaplatenie zádržného vo výške 503.972,15 eur, výšku ktorého žalovaný v konaní nerozporoval.
35. K rozporným tvrdeniam žalobcu a žalovaného o platnom alebo neplatnom odstúpení žalobcu od predmetnej „Dohody o ukončení prác na diele a Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinností zo dňa 11.9.2018“ odvolací súd udáva, že v tejto Dohode v čl. III/1 dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ nie skôr ako k 31.10.2018 ukončí všetky stavebné práce na diele. Podľa obsahu textu tejto Dohody mal teda žalobca ukončiť všetky stavebné práce na diele a zmluvné strany sa dohodli na zrušení predmetnej Zmluvy o dielo a nahradili ho novým záväzkom v zmysle § 570 a § 585 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd k tomu udáva, že odstúpiť od Dohody - zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka možno len keď to ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník. Odstúpiť možno iba od platnej zmluvy. Preto, ak v prejednávanej veci zmluvné strany predmetnou Dohodou o ukončení prác podľa čl. II tejto Dohody dohodli, že „ukončujú platnosť a účinnosť Zmluvy o dielo a zhotoviteľ k dátumu 31.10.2018 ukončí všetky práce na diele“ znamená to, že Zmluva o dielo stratila účinnosť 31.10.2018 tak ako si to zmluvné strany v tejto Dohode dojednali. Preto už žalobca nemohol od tejto Dohody o ukončení prác na diele po zániku predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 11.9.2018 odstúpiť dňa 18.2.2019, pretože Zmluva o dielo zanikla. To má priamy vplyv na vysporiadanie vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného zo zaniknutej Zmluvy o dielo, vrátane práva žalobcu na vyplatenie predmetného zádržného ako pohľadávky, ktorej súd prvej inštancie správne poskytol súdnu ochranu pre obavu z ohrozenia budúcej exekúcie a vymoženie tejto pohľadávky žalobcu od žalovaného. Ďalšie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, okrem zádržného, sú za odpredaj inžinierskych sietí 280.000,00 eur a ďalšie poplatky a prílohy, ktoré odvolací súd považuje z predložených listinných dôkazov taktiež za osvedčené, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 35. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pretože priamo súvisia s posúdením toho vo veci samej, na aké finančné vyrovnanie podľa čl. IV. predmetnej Dohody o ukončení prác majú žalobca a žalovaný vzájomný nárok.
36. K započítacej námietke žalovaného, ktorú si voči žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku 513.794,04 eur, ktorá mala vzniknúť tým, že žalovaný uhradil žalobcovi aj cenu prác, ktoré žalobca nevykonal, odvolací súd udáva:
37. Žalovaný túto započítaciu námietku a tvrdenie o nevykonaní prác zo strany žalobcu odvodzuje od čestného prehlásenia Ing. I. L. (č.l. 289 spis) z ktorého vyplýva, že Ing. I. L. je ako odborná osoba poverená žalovaným, kontrolou a schvaľovaním zoznamu vykonaných prác spoločnosťou žalobcu ako generálnym dodávateľom na objekte Lorinčík - Háje. V tomto čestnom prehlásení Ing. L. uvádza, že „schválil som zoznam vykonaných prác aj v prípade kedy niektoré práce uvedené v zozname reálne neboli vykonané a to z dôvodu priateľských vzťahov so zamestnancami žalobcu a hodnota prác, ktoré neboli reálne vykonané predstavuje 513.749,04 eur“. Odvolací súd k tomuto čestnému prehláseniu udáva, že v tomto štádiu konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže založiť svoje rozhodnutie na tak rozpornom čestnom vyhlásení Ing. I. L. ako odbornej osoby poverenej žalovaným kontrolou prác, ktoré vykonával žalobca pre žalovaného na predmetnom diele, ak Ing. I. L. na jednej strane schválil zoznam vykonaných prác a v čestnom prehlásení toto schválenie zoznamu prác poprel. Je to konanie žalovaným poverenej odbornej osoby a preto žalovaný bude musieť riadne v konaní vo veci samej preukázať, že ňou poverená odborná osoba konala v rozpore so záujmami žalovaného a konala v súlade so záujmami druhej strany, teda žalobcu a schválila zoznam nevykonaných prác. Na preukázanie toho je dôkazné bremeno na žalobcovi, nie na žalovanom.
38. Odvolací súd k ďalšej námietke žalovaného v odvolaní o ochrane práv tretích osôb a to budúcich kupujúcich predmetných rozostavaných bytov a rodinných domov dáva, že v tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z obchodno-právneho vzťahu založeného Zmluvou o dielo medzi žalobcom a žalovaným ako dvoma podnikateľskými subjektmi, súd posudzuje dôvodnosť nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len z tohto zmluvného vzťahu, ktorého zmluvnými stranami boli žalobca a žalovaný a nie tretích osôb - budúcich kupujúcich, ktorí ani nie sú účastníkmi tohto súdneho konania. Žalobca a žalovaný majú z predmetnej Zmluvy o dielo vzájomne nevysporiadané záväzky a tieto nemôže súd neakceptovať preto, aby chránil práva tretích osôb. Žalobca nie je v žiadnom zmluvnou vzťahu s tretími osobami, preto bude na žalovanom ako tieto vzťahy so svojimi zmluvnými stranami - tretími osobami, ako budúcimi kupujúcimi, vysporiadá. Súd tieto vzťahy nemôže posudzovať v tomto konaní a nemôže preto na ne ani prihliadať.
39. K primeranosti nariadeného zabezpečovacieho oparenia, k výške zabezpečovanej pohľadávky a teda k odvolaniu žalobcu aj žalovaného keď obaja namietali neprimeranosť nariadeného zabezpečovacieho opatrenia k výške tvrdenej pohľadávky žalobcu a k tvrdeniu žalobcu, prečo súd prvej inštancie vyhovel návrhu iba čiastočne a zriadil sudcovské záložné právo vo forme zabezpečovacieho opatrenia iba na štyri rodinné domy a nezriadil toto zabezpečovacie opatrenia aj na ďalšie navrhované dva rodinné domy a dva byty, odvolací súd udáva tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v ods. 34. odôvodnenia svojho uznesenia, že vo vzťahu k bytu č. 3 je tam vyznačená plomba, ktorá svedčí o tom, že tento byt je už predmetom prevodu vlastníckeho práva, ďalej v ods. 29. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie keď súd prvej inštancie poukazuje na to, že vo vzťahu k bytu č. 6 je už zapísané záložné právo v prospech UniCredit Bank a.s. a vo vzťahu k ďalším dvom rodinným domom, na ktoré, ak by súd zriadil záložné právo bolo by zriadené na majetok vo vyššej hodnote ako je zabezpečovaná pohľadávka žalobcu a bolo by to neprimerané. Súd prvej inštancie preto správne zamietol navrhované zabezpečovacie opatrenia vo vzťahu k dvom domom a dvom bytom a vyhovel iba návrhu vo vzťahu k štyrom domom, tak ako to uviedol vo výroku svojho uznesenia. Primeranosť zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k štyrom rodinným domom v priemernej cene jedného domu 200.000,00 eur, teda v rozsahu cca 800.000,00 eur považuje odvolací súd za primeraný vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke žalobcu 784.142,37 eur a nepredstavuje dvojnásobné zabezpečenie pohľadávky ako to tvrdí žalovaný ani neprimerane nízke zabezpečenie ako to tvrdí žalobca v odvolaní. Vyhovenie návrhu a zriadenie záložného práva vo vzťahu k štyrom rodinným domom je primeraným zálohom pre žalobcu a nezasahuje neprimerane nad nutnú mieru do práv žalovaného.
40. Odvolací súd považoval za potrebné zriadiť toto zabezpečovacie opatrenie, pretože žalovaný ako dlžník, developerská spoločnosť zabezpečujúca výstavbu a predaj rodinných domov a bytov, tieto novopostavené domy a byty odpredáva, dokonca má už počas výstavby vo vzťahu k ním uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, ako to sám tvrdil v tomto konaní, čo svedčí o tom, že majetok veľkej hodnoty, ktorý žalovaný nadobúda vo forme týchto novopostavených nehnuteľností v krátkej dobe odpredáva, čím znižuje svoju majetkovú podstatu a môže vzbudzovať dôvodnú obavu u žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu.
41. Ak žalovaný v odvolaní tvrdil, že nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k rodinným domom neprimerane zasahuje do práv tretích osôb ako budúcich kupujúcich týchto rodinných domov aj napriek tomu, že žalovaný má iný rozsiahly majetok, napr. vo forme pozemkov, žalovaný túto svoju obranu v konaní nepreukázal, neuviedol o aký konkrétny majetok ide, preto túto obranu nemohol odvolací súd akceptovať a navyše žalobca nenavrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie k žiadnemu ďalšiemu majetku žalovaného, teda na pozemky.
42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak vyhovel čiastočne návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol v odôvodnení tohto svojho uznesenia, preto považoval odvolanie žalobcu a žalovaného za nedôvodné a preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu, vrátane uloženej povinnosti pre žalobcu, aby podal žalobu vo veci samej o zaplatenie 784.142,37 eur s príslušenstvom titulom nárokov z predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 24.10.2016. Správne rozhodol aj vo výroku o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p.
43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov tohto odvolacieho konania, pretože obe strany mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný, pretože odvolaniu ani jednej strany sporu nebolo odvolacím súdom vyhovené.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).