Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Pu-9-2020.pdf
PDF · 101.77 KB
Case nature
Area
Subarea
37Pu/9/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej A. A., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. F. X, B. B., v zdravotníckom zariadení Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, zast. procesnou opatrovníčkou v konaní F. A., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. F. X, B. B., takto
rozhodol:
Súd v y s l o v u j e, že prevzatie A. A., Z.. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. X, B. B. do zdravotníckeho zariadenia b o l o p r í p u s t n é.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“ ) oznámila tunajšiemu súdu dňa 08. 06. 2020 nedobrovoľnú hospitalizáciu A. A., Z.. XX. XX. XXXX.
2. Uznesením sp. zn. 37Pu/9/2020-6 zo dňa 09. 06. 2020 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením sp. zn. 37Pu/9/2020 - 7 zo dňa 09. 06. 2020 súd ustanovil umiestnenej procesnú opatrovníčku na hájenie jej záujmov v konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 6 ods. 9, písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
7. Dňa 09. 06. 2020 súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej súdne písomnosti vrátane poučenia o procesných právach a povinnostiach. V ten istý deň sa oboznámil so zdravotnou
dokumentáciou umiestnenej, s názorom ošetrujúceho lekára a vykonal výsluch umiestnenej a procesnej opatrovníčky. Pred vykonaním výsluchu bola umiestnená aj ústne poučená o jej procesných právach a povinnostiach.
8. Z výsluchu ošetrujúceho lekára (ďalej len „lekár“) súd zistil, že umiestnená bola prijatá dňa 08. 06. 2020 o 13.50 hod. s diagnózou paranoidná schizofrénia. Umiestnená bola na psychiatrickej klinike hospitalizovaná opakovane, za posledný mesiac už tretíkrát, pričom poslednú hospitalizáciu prerušila na vlastnú žiadosť, hospitalizovaná bola od 17. 05. 2020 do 03. 06. 2020 a predtým bola hospitalizovaná od 06. 05. 2020 do 07. 05. 2020, kedy bola prepustená po súdnom rozhodnutí, keďže vtedy nesúhlasila s hospitalizáciou. Doma boli u nej pozorované poruchy správania, neustále fajčila, hlasno púšťala televízor, nedala sa usmerniť, neodpovedala na otázky, v noci nespáva, nejedáva, absolútne je neusmerniteľná. Miestami je jej správanie až bizardné, napr. si naobliekala veci, keď bolo vonku teplo. Všetko súvisí s jej hlavnou diagnózou, ktorou je paranoidná schizofrénia. U umiestnenej sú závažné poruchy v myslení, ktoré sa ťažko explorujú, pretože umiestnená odmieta komunikovať. Pri príjme po výraznej forsirácii niečo odkomunikovala s dlhými latenciami, prerušeniami, pričom odpovede boli nevýpovedné. Umiestnená sa snažila disimulovať svoj stav, teda zakrývať symptomatiku tým, že nechce rozprávať. Podľa sestričiek s nimi rozprávala, chcela podpísať reverz, no ráno pri vizite vôbec nechcela komunikovať. Počas hospitalizácie potrebuje stále usmerňovať, aby sa napila, najedla, naplnila si základné potreby, bez usmerňovania nie je toho schopná. Je u nej znížený kontakt s realitou, momentálne je po terapii mierne sedovaná, no je stále sociálne stiahnutá, s nikým sa nerozpráva. Celý deň je zaľahnutá, kontakt s okolitým svetom je minimálny. Kontakt s realitou je veľmi obmedzený. Umiestnená je momentálne v obmedzenom režime, čo sa týka návštev. Je na oddelení, kde zatiaľ nemôže prijímať návštevy. S hospitalizáciou nesúhlasila, no vzhľadom k symptomatike mohla byť v čase prijatia nebezpečná aj pre seba, aj pre svoje okolie, keďže u umiestnenej ide o závažné psychiatrické ochorenie, pri ktorom dochádza k poruchám myslenia, aj vnímania. Aj na základe týchto porúch môže byť ovplyvnené jej správanie, ktoré môže byť aj agresívne. Aj podľa matky sa správala tiež agresívne, zamykali sa pred ňou doma, boli volaní aj policajti. Potom sa umiestnená tvárila, že nič nerobí. Mala aj stavy, že odpadla, no nie je zrejmé, či je to psychotického pôvodu, alebo manipulatívneho, že strháva na seba pozornosť, zameriava ju na seba. O umiestnenú sa zaujíma matka. Predpokladaná doba liečby sa nedá určiť, naposledy bola umiestnená hospitalizovaná na klinike dva týždne, to nestačilo. Umiestnená je schopná pochopiť obsah súdneho rozhodnutia. Je jej poskytovaná ambulantná psychiatrická starostlivosť, asi u MUDr. Ťurekovej, kde bola 03.06. a boli jej ambulantne predpísané lieky, ktoré si podľa slov umiestnenej nebola vybrať, pretože mala lieky už z obdobia predtým. Je vysoko pravdepodobné, že v liečbe nespolupracuje, neužíva doma lieky. Ambulantná liečba nie je postačujúca z dôvodu, že môže dôjsť k ohrozeniu jej zdravia, zdravia okolia a tiež výraznému zhoršeniu zdravotného stavu pri nedostatočnej liečbe a nedostatočnej spolupráci umiestnenej v ambulantnej liečbe. Umiestnená po jej poslednom prepustení lieky neužívala, nespolupracovala v liečbe, nastali u nej poruchy správania, agresivita voči príbuzným, neusmerniteľnosť. Táto symptomatika u umiestnenej sa môže zhoršovať a môže prísť k vážnemu ohrozeniu jej zdravia alebo okolia a ešte aj k zhoršeniu symptomatiky, ktorá zakaždým vyžaduje intenzívnu liečbu.
9. Z výsluchu umiestnenej súd zistil, že prijatá na psychiatrickú kliniku bola včera, priviezla ju sanitka, ktorú volala jej matka. Nevedela uviesť dôvod, prečo matka volala sanitku, podľa nej im narozprávala na ňu hovadiny a somariny. Bola si len zapáliť cigaretu a mama zavolala sanitku, preskakuje jej v poslednej dobe. Keď prišla sanitka, išla si dať zmerať tlak, potom chcela ísť domov, ale hospitalizovali ju. Pri prijatí do zdravotníckeho zariadenia neudelila súhlas s liečbou, s hospitalizáciou naďalej nesúhlasí, pretože nie je dôvod, aby na klinike bola. Pred štyrmi dňami bola prepustená, nevidí dôvod byť znovu hospitalizovaná. pred touto hospitalizáciou prišla sama s tým, že jej nebolo psychicky dobre, lebo žila s matkou. Vtedy súhlasila s hospitalizáciou, oddýchla si a ukončili jej liečbu. S hospitalizáciou nesúhlasí aj z toho dôvodu, že sa momentálne cíti psychicky lepšie. Keď ju naposledy prepustili, poslali ju na psychiatrickú ambulanciu, ktorá bola ale kvôli „korone“ zatvorená. Išla si po lieky a domov. Volala telefonicky do ambulancie, kde jej povedali, že na ďalšiu kontrolu má prísť 26. 06 .2020. Naordinovali jej aj iné lieky, ako užívala doposiaľ. Bola si ich vybrať v pondelok, tiež mala ísť zaniesť papiere kvôli invalidnému dôchodku na posudkovú komisiu do sociálnej poisťovne. Uviedla, že lieky užíva. Teraz je nadopovaná tabletkami, necíti sa dobre, chce ísť domov. V minulosti sa liečila na psychiatrii. Navštíviť ju nebol nikto. Podľa jej názoru je obmedzená vo voľnom pohybe, aj v kontakte s vonkajším svetom. K okolnostiam prijatia doplnila, že si išla po dôchodok, vyvenčiť psíka, zapálila si si cigaretu, keď matka vybehla ako zmyslov zbavená, povedala, že zavolala sanitku a že jej len hanbu robí.
10. Z výsluchu procesnej opatrovníčky súd zistil, že umiestnená bola hospitalizovaná na klinike v máji 2020 do stredy minulého týždňa. Prišla dobrovoľne na jej dohováranie. Prepustená bola na vlastnú žiadosť. Neberie lieky, nekomunikuje. O tom, že neberie lieky vie z toho, že dcéra ich pred ňou neužíva aj z toho, že jej zdravotný stav sa postupne zhorší. V stredu, keď prišla domov, bola normálna, vo štvrtok už bola dole, v piatok to už tiež šlo dolu vodou. V sobotu volali dcéru von, nevedela sa rozhodnúť, či má ísť s nimi, potom šla, ale celý čas sedela v aute v mikine s kapucňou, nereagovala, nekomunikovala. Doma, keď sa jej niečo spýta, tak nekomunikuje, alebo povie, aby sa nestarala. Minule jej dala liek Diazepam, ktorý má predpísaný, ale dcéra ho zahodila. Do izby ju nepustí, zamyká sa. Minule zabudla, tak šla do jej izby a našla lieky, ktoré mala po prepustení z nemocnice naordinované, boli nedotknuté v uzatvorených zaspinkovaných vrecúškach. Ďalej poznamenala, že v nedeľu sa dcéra začala nekontrolovateľne triasť, robila sa, že odpadla, nevedela, ako má reagovať. Potom sa postavila, požiadala ju nech jej zmeria tlak, nech jej dá tabletku a zavolá sanitku. V pondelok ráno dcéra odišla, vrátila sa, potom zase odišla. Myslela si, že ide do poisťovne, videla ju, že sedí na schodoch a vraj čakala na taxík. Po hodine tam znovu sedela. Pýtala sa jej, čo tam robí, ale dcéra mala pohľad upretý do diaľky na jedno miesto. Keď ju volala, aby šla domov, žiadnym spôsobom nereagovala. Volala priateľovi aj ambulantnej psychiatričke, ktorá jej poradila, aby ju doniesli do nemocnice. S priateľom chceli dcéru zdvihnúť, ale sa zaprela, že nikam nejde. Na psychiatrii im bolo povedané, že majú volať záchranku. Ďalej doplnila, že dcéra doma robí neprimeranosti, pustí mobil nahlas, zapne si televízor, zatiahne si žalúzie, prekryje tvár a leží. Telefón máva dosť nahlas, upozorňuje ju, nech si ho dá na tichšie, ale dcéra na ňu len hľadí. Televíziu jej vypla, dcéra si ju zapla. Keď jej zatvorila okno, dcéra si ho otvorila. Dcéra je nátlaková, uzavretá, akoby žila v nejakej bubline, iba vo svojej izbe, nemá žiadnych priateľov. Taktiež máva stavy, keď sa trasie, ťažko dýcha, už kvôli tomu volali aj záchranku, všetko bolo v poriadku. Agresívna nie je, ale človek nikdy nevie, čo by sa mohlo stať. Poznamenala, že keďže dcéra neužíva lieky, bojí sa, aby sa nedostala do takých stavov, že jej nebude môcť pomôcť. V nemocnici sa jej polepší, potom príde domov, kde neužíva lieky, potom ide znovu do nemocnice, znovu sa vráti domov. Doma dcéra odmieta jedlo, lieky, komunikovať s ňou, stále jej vraví, že je to jej život. Minule sa musela zamknúť v izbe, zobudila sa na to, ako jej dcéra vytláča kľúčik. Veľmi by chcela, aby dcéra komunikovala tak, ako predtým. K zmene správania k dcéry prišlo asi pred 2 - 3 rokmi, kedy bola prepustená z práce, z toho sa zosypala, dostala do depresií, údajne aj brala drogy. Jeden deň, keď dostala triašku, tak volali pohotovosť, ktorá ju priviedla na psychiatrickú kliniku, kde bola 3 mesiace hospitalizovaná a liečila sa zo závislosti. Po prepustení bývali chvíľu spolu, kúpili jej psíka. Po čase sa znovu začali jej rôzne stavy, nebrala lieky alebo ich brala len niekedy. Našla si aj rôznu prácu, ale bola stále poprepúšťaná. Podotkla, že hospitalizácia je v záujme umiestnenej, mohla by získať návyk, aby brala pravidelne lieky a mohla by sa zlepšiť v komunikácii. Na klinike by mala rôzne stretnutia s odborníkmi, vedeli by jej pomôcť, možno by zmenila názor na svoj život, bola viac komunikatívnejšia. Zdravotný stav dcéry je veľmi zhoršený, predtým ako tak komunikovala aj so súrodencami, teraz jej nezáleží na ničom, ako by nechcela žiť. Bojí sa, aby si niečo nespravila, ale dcéra o tom nikdy nerozprávala. Doma sa nevylieči ani keby chodila na psychiatrickú ambulanciu. Ambulantná psychiatrička jej v minulosti chcela dať raz za mesiac injekciu, ale dcéra to odmietla. Dcéra bola vždy komunikatívna, odpovedala, bola s ňou sranda. Keď sú spolu doma, nestará sa do nej, aby ju nedráždila. Bojí sa, aby sa jej stav nezhoršoval a mohla by si ublížiť. Ak nebude hospitalizovaná, tak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Nevie, či aj triašky, ktoré má, nesúvisia s psychickou poruchou alebo je to niečo iné. Tým, že neužíva lieky, ohrozuje samú seba, nie priamo, ale že by sa šla zabiť, ale nepriamo. Aj teraz, keď ju našla na schodoch, mala úplne nepríčetný pohľad, bojí sa, že by sa postavila, odišla, nič by nevnímala a mohlo by ju zraziť auto. Priateľ, keď ju videl, tiež apeloval, aby sa s ňou niečo robilo, že je v takom stave, že absolútne nereaguje. V deň, keď volala sanitku, dcéra nebola agresívna, neohrozovala okolie ani seba. Nikdy nebola agresívna, s každým vychádzala, ale teraz je veľmi uzavretá., Doplnila, že dcéra má velikánske dlhy, je dlhodobo nezamestnaná, nemá financie a keďže nekomunikuje, nikto nevidí do jej hlavy, neberie lieky, bojí sa, že si niečo urobí. Vždy po prepustení z nemocnice, tak je komunikatívnejšia, má lepšie prejavy, jej stav sa zlepší, je veselšia, v očiach jej vidno chuť, žiaru. Doma by lieky neužívala. Procesná opatrovníčka k nahliadnutiu predložila video, na ktorom umiestnená leží na posteli, kašle, ťažko dýcha, má zavreté oči. Vyzerá, ako by jej bolo niečo vážne.
11. Zo zdravotnej dokumentácie umiestnenej bolo zistené, že prijatá bola na psychiatrickú kliniku dňa 08. 06. 2020 o 13.50 hod. Na oddelení bola posledný mesiac hospitalizovaná trikrát, naposledy prepustená 03. 06. na jej vlastnú žiadosť. Privezená bola matkou pre pretrvávajúce neprimeranosti v správaní, v ten deň vystupňované. Umiestnená sama pri prijatí uvádzala, že nevolala záchranku, lieky užívala, vybrať si ich nebola, lebo ešte mala z obdobia predtým. Uviedla, že je máj 2020. Na otázky neodpovedala priamo,
odkazovala na prepúšťaciu správu alebo uviedla, nech sa spýtajú mamy. Na otázku, aké lieky užívala, nevedela odpovedať. Matka pri príjme uvádzala, že umiestnená ako prišla z nemocnice, komunikovala s nimi, cez víkend každú chvíľku volala záchranku, že má vysoký tlak, chcela od nej tabletku, fajčila cigarety, pila len vodu, ťažko sa s ňou komunikovalo. Dávala si nahlas televízor, mobil, na usmernenia neodpovedala, len sa pozerala. Vôbec nekomunikuje, len sa zvalí na zem, ako by odpadla. V posteli ju triaslo, v noci ju budí, aby jej išla zmerať tlak, že má nízky tlak, hocikde akože odpadne. Cez víkend ju chceli zobrať von, povedala, že ide, potom zase že nejde, naobliekaná bola, aj keď bolo teplo, v aute len ticho sedela, nič nepovedala. Zamkla sa pred ňou, lebo ju stále otravuje, vytláčala kľúčik, povedala, že vypáči dvere. Volala policajtov, lebo už sa bojí, aby jej niečo neurobila. Pred policajtmi sa zvesila, ako by odpadla. Volali záchranku, tvárila sa, že už je už normálne. V deň prijatia šla so psom o pol siedmej, potom prišla domov, potom zase išla preč, zase odišla, sedela pred panelákom, od 09.30 hod. (3 hodiny pod prístreškom), keď ju volala domov, tak sa na ňu len pozerala, neodpovedala. Inak leží v izbe, má zatiahnuté rolety, hudbu počúva, ide iba so psom, to je všetko, nemá ani kamarátku, nespí v noci, stále chodí za ňou, iba fajčí a pije kávu, cez deň preleží, nič nerobí, neodniesla papiere na sociálnu poisťovňu, bojí sa o ňu. Objektívne bolo v zdravotnej dokumentácii uvedené, že umiestnená bola v deň prijatia privezená RLP, upravená jednoducho, pri vyšetrení spolupráca kolíše, kontakt nadviazaný, avšak na otázky odpovedá po dlhých latenciách, alebo po forsirácií. Opakuje odpovede, s hospitalizáciou nesúhlasí. Vedomie lucidné, dezorientovaná časom, ostatnými smermi správne, psychomotorické tempo a dynamogény inhibované. Vysoká intrapsychická tenzia, anxieta neexplorovaná. Ladenie bludné, afektivita plochá, myslenie autistické, prítomné perseverácie, znížený kontakt s realitou, počas vyšetrenia sú prítomné paranoidné reakcie, ktoré sa snaží disimulovať. Vo vnímaní nie sú explorované kvalitatívne poruchy, v správaní a konaní neprimeranosti, ambivalencie, ambitendencie, sklon k sociálnej izolácii, zúženie záujmovej sféry, hypoaktivita, autistické stiahnutie, somatizácie, nadmerné pitie kávy, nadmerné fajčenie, neusmerniteľnosť, hyporexia až anorexia, disomnia, IMF pri príjme nehodnotené. Pozornosť dekoncentrovaná. Prítomná disimulácia, znížený kontakt s realitou, znížený úsudok, osobnosť psychoticky alterovaná. Prijatá ako neodkladný príjem pre relaps psychotického ochorenia, diagnóza paranoidná schizofrénia.
12. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 37Pu/6/2020 vedené konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej, v ktorom psychiatrická klinika oznámila nedobrovoľné prevzatie umiestnenej dňa 06. 05. 2020. Uznesením sp. zn. 37Pu/6/2020-14 zo dňa 07. 05. 2020 súd rozhodol, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. Súd nemal preukázané v konaní, že zdravotný stav umiestnenej bol tak zhoršený, že by si vyžadoval jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení. Nemal preukázanú ani jednu zo zákonných podmienok, a to ohrozenie umiestnenej, ohrozenie okolia umiestnenej alebo hrozbu vážneho zhoršenia jej zdravotného stavu. V konaní bolo ďalej zistené, že umiestnená je vedená v psychiatrickej ambulancii s diagnózou iná schizofrénia.
13. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatý do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení. V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vyslúchne umiestnenú osobu, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby do zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí.
14. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok I. ÚS 79/93) „k opatreniam na ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, Ústava Slovenskej republiky a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti zákon o zdravotnej starostlivosti) a Občiansky súdny poriadok (pozn. súdu v súčasnosti Civilný mimosporový poriadok) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého
bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti prípustný len, ak osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie je zdravotného stavu.
15. V danom prípade súd zistil, že umiestnená má diagnostikovanú duševnú chorobu - iná schizofrénia a je vedená aj v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Dňa 06. 05. 2020 sa sama dostavila na psychiatrickú kliniku, kde bola hospitalizovaná na základe svojho dobrovoľného súhlasu, ktorý v ten istý deň odvolala. Na súde prebiehalo konanie pod sp. zn. 37Pu/6/2020, v ktorom súd rozhodol, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia nebolo prípustné, nakoľko nebola splnená ani jedna zákonná podmienka na prevzatie umiestnenej bez jej súhlasu. Súd mal ďalej preukázané, že dňa 17. 05. 2020 bola umiestnená znovu prevzatá na psychiatrickú kliniku na základe svojho dobrovoľného súhlasu, kde sa liečila do 03. 06. 2020, kedy bola prepustená na svoju žiadosť. Dňa 08. 06. 2020 bola umiestnená opätovne hospitalizovaná na psychiatrickej klinike, ale neudelila súhlas s hospitalizáciou. Z výsluchu lekára a zo zdravotnej dokumentácie mal súd preukázané, že napriek tomu, že umiestnená bola len pred pár dňami prepustená z psychiatrickej kliniky, kde sa liečila viac ako dva týždne, jej zdravotný stav v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu bol opätovne zhoršený, u umiestnenej boli prítomné príznaky duševnej choroby ako dezorientácia časom, inhibované psychomotorické tempo a dynamogénia, vysoká intrapsychická tenzia, bludné ladenie, plochá afektivita, autistické myslenie, znížený kontakt s realitou, paranoidné reakcie. V správaní a konaní umiestnenej boli prítomné neprimeranosti, v čase predchádzajúcom hospitalizácii bol zistený sklon k sociálnej izolácii, hypoaktivita, zúženie záujmovej sféry, neprimeranosti v stravovaní (hyporexia až anorexia, nadmerné pitie kávy), nespavosť, neusmerniteľnosť, nekomunikácia. Súd nemal u umiestnenej zistené priame ohrozovanie seba alebo okolia, umiestnená nebola agresívna v domácom prostredí voči okoliu ani neohrozovala seba na živote, čo potvrdila i matka umiestnenej. Súd je však toho názoru, zohľadňujúc diagnostikovanú duševnú poruchu umiestnenej, jej zhoršený zdravotný stav, opakované hospitalizácie na psychiatrickej klinike v krátkej dobe, neprimeranosti v správaní a konaní umiestnenej v čase predchádzajúcom hospitalizácii v domácom prostredí, ale i v zdravotníckom zariadení (potrebný neustály dohľad a usmernenie umiestnenej ohľadom základných nevyhnutných životných potrieb človeka), že v prípade nehospitalizácie umiestnenej v zdravotníckom zariadení a jej neliečenia hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z údajov zistených z domáceho prostredia mal súd preukázané, že správanie a konanie umiestnenej v domácom prostredí je neprimerané, umiestnená s nikým nekomunikuje, je dlhodobo utiahnutá, neusmerniteľná, apatická, nestravuje sa, nespáva, žije akoby vo svojom svete. V domácom prostredí má opakovane stavy, kedy odpadáva, pričom nemožno vylúčiť, že ide o prejavy psychotického pôvodu, čo pripustil i ošetrujúci lekár. Z vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že umiestnená zahodila predpísaný liek alebo že našla nedotknuté lieky u umiestnenej zase vyplýva, že umiestnená nedodržiava naordinovanú liečbu, neužíva lieky. Umiestnená sama opakovane v krátkej dobe pred nedobrovoľnou hospitalizáciou dobrovoľne vyhľadala lekársku psychiatrickú pomoc, teda bola si vedomá svojho zhoršeného zdravotného stavu, avšak zjavne si neuvedomuje závažnosť svojho ochorenia, pretože, ako sa jej stav po podaní terapie v zdravotníckom zariadení čiastočne zlepší, odmieta hospitalizáciu a v domácom prostredí opakovane, keďže neužíva lieky, príde k opätovnému zhoršeniu jej zdravotného stavu v rozsahu, že si vyžaduje hospitalizáciu. Za daného stavu, kedy napriek nedávno poskytnutej liečbe je zdravotný stav naďalej zhoršený, hospitalizácia umiestnenej bola nutná, nakoľko v prípade nehospitalizácie v zdravotníckom zariadení a nepodania okamžitej potrebnej liečby, by sa už teraz zhoršený zdravotný stav umiestnenej naďalej zhoršoval a hrozilo by už aj vážne ohrozenie jej zdravia a života. Zdravotný stav umiestnenej si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval jej hospitalizáciu, a preto súd rozhodol tak, že prevzatie umiestnenej Kataríny Kubinovej, nar. 04. 02. 1984 do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, v súlade so zákonom.
16. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestnenú prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP s poukazom na § 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).